Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21CoSr-2-2018.pdf
PDF · 84.21 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoSr/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Evy Šofrankovej v spore žalobcu: R. W., nar.X.XX.XXXX, bytom A. XX/XX, D. A., štátne občianstvo O. republika, práv. zast. W.. X. Motyka, advokát so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, proti žalovanému Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, práv. zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12Csr/2/2017-94 zo dňa 30.04.2018 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konani voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol: „I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná so sídlom Dunajská 15, 811 01 Bratislava - Staré Mesto sp. zn. IA-A/1214/0257 zo dňa 12.5.2017, vydaného rozhodcom W.. W. N.. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 73 ods. 1, § 45 ods. 1, § 46 ods. 1 a 2, § 47 ods. 3, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 2 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
3. V odôvodnení uviedol, že z ustanovenia § 45 ZoSRK vyplýva, že žalobu môže podať účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania. Účastníkmi rozhodcovského konania sp. zn. IA-A/1214/0257 boli žalobca Poštová banka, a.s., Bratislava (v tomto konaní žalovaný) a žalovaný R. W. (v tomto konaní žalobca). Súd poukazuje na rozsudok zo dňa 31.1.2018 v obdobnej veci vedenej na Krajskom súde v Prešove sp. zn. 23Co/7/2017, kde sa odvolací súd zaoberal aj touto otázkou a uzavrel, že „pasívne legitimovaným účastníkom v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je v zásade osoba, ktorá je oprávneným z napadnutého rozhodcovského rozsudku.“ Z obsahu citovaného rozhodnutia vyplýva, že aj keď došlo k postúpeniu pohľadávky po podaní žaloby o zrušenie rozhodcovského súdu, nezanikol tým hmotnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným a došlo len k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z tohto hmotnoprávneho vzťahu. Súd prvej inštancie podotýka, že tým, že žalobca podal túto žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok dosiaľ nenadobudol právoplatnosť (§
46 ods. 2 ZoSRK). Z toho vyplýva, že po právoplatnosti tohto rozsudku bude rozhodcovský súd ďalej procesne postupovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v zmysle § 47 ods. 3 ZoSRK, t.j. jednak bude viazaný právnym názorom tohto súdu a jednak nič nebráni žalovanému (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) podať návrh na zmenu subjektu z dôvodu postúpenia pohľadávky (s použitím § 71 ods. 1 ZoSRK a § 80 CSP) s tým, že následky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ako aj možnosť zachovania právnych účinkov žaloby podanej na rozhodcovskom súde, rieši ust. § 6 ods. 3 CSP. K rozhodnutiu o zmene subjektu na strane žalobcu v rozhodcovskom konaní nedošlo, a teda vecne pasívne legitimovanou stranou v tomto konaní je oprávnený z rozhodcovského rozsudku - žalovaný.
4. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami dňa 24.8.2012 má povahu spotrebiteľskej zmluvy, keďže žalobca vystupoval pri jej uzavretí ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ. Súčasťou zmluvy o úvere v bode 2.5 je dohoda o riešení sporov v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, v rámci ktorých v bode 10.2. bola v texte zakomponovaná rozhodcovská doložka. V zmysle rozhodcovskej doložky, ktorá sa v zmysle § 73 ods. 3 ZoSRK spravuje ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z.z., sa žalobca domáhal svojich nárokov z predmetnej zmluvy voči žalovanému žalobou doručenou rozhodcovskému súdu dňa 5.12.2014, ktorý vydal dňa 12.5.2017 rozhodcovský rozsudok, ktorým rozhodcovský súd vyslovil svoju právomoc vec prejednať a rozhodnúť a zaviazal žalovaného (v tomto konaní žalobcu) zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní žalovanému) istinu vo výške 2.187,33 eur s prísl., vrátane trov konania. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 2.6.2017, a teda žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal včas (v lehote 3 mesiacov od jeho doručenia žalobcovi).
5. Rozhodcovská doložka bola súčasťou obchodných podmienok, ktorých obsah nemal žalobca ako spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. Súd poukazuje na to, že samotná rozhodcovská doložka je nielen zakomponovaná v texte obchodných podmienok, ale žalobca ako spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa spotrebiteľskému rozhodcovskému konaniu, keďže konanie pred rozhodcovským súdom inicioval žalovaný. Rozhodcovskú doložku si žalobca ako spotrebiteľ nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu o úvere ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto uzavretá rozhodcovská doložka spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nebola individuálne dojednaná, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná.
6. Na základe neplatne uzavretej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd konal a rozhodol. Hoci rozhodcovský súd v napadnutom rozhodcovskom rozsudku aplikoval ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, či citoval rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, pochybil, pokiaľ rozhodcovskú doložku považoval za platnú, zaväzujúcu jej účastníkov a založil svoju právomoc vec prejednať a rozhodnúť (4. odsek strany 12 rozhodcovského rozsudku). Rozhodcovský súd teda rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a toto porušenie malo zásadný vplyv na výsledok sporu. Je teda naplnený dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1, písm. i/ ZoSRK. Ostatné dôvody neplatnosti zmluvy o úvere z titulu neprijateľnej zmluvnej podmienky uvádzané žalobcom vzhľadom na vyriešenie zásadnej otázky, spočívajúcej práve v neplatnosti rozhodcovskej doložky, a teda aj v nedostatku právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodovať, súd nepovažoval za potrebné bližšie rozoberať.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP.
8. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že postúpením pohľadávky postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňu spojenými. Postupca už ďalej nie je oprávnený pohľadávku vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/105/2000, sp. zn. 4Obo 210/01. Žalovaný realizoval oznámenie postúpenia pohľadávky žalobcovi dňa 16.10.2017. Existencia vecnej legitimácie je kardinálnou otázkou, ktorú súd musí riešiť. K zmene osoby veriteľa dochádza už samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaný nie je pasívne legitimovaný a nie je daný ani naliehavý právny záujem na zrušení rozhodcovského rozudku. Zrušenie rozhodcovského rozsudku zakladá rozhodnutie bez právneho obsahu, keďže žalovaný nedisponuje právami ani povinnosťami zo žalovaného rozhodcovského rozsudku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštance na ďalšie konanie a nové rzhodnutie, alternatívne, aby rozudok zmenil a žalobu zamietol.
9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že zákonodarca v ust. § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. vymedzil sporové strany v súdnom konaní o zrušenie ozhodcovského rozudku. Aj ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa exaktne vymedzuje subjekt, voči ktorému má smerovať žaloba, ktorou sa spotrebiteľ domáha ochrany proeti porušeniu jeh práv. Predmetom tohto sporu nie je postúpená pohľadávka ako taká, ale to, či rozhodcovský rozsudok predstavuje vykonateľný exekučný titul. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
10. Žalovaný v replike poukázal na ust. § 1 ods. 2, § 2 ods. 1, § 22 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z., podľa ktorého účastníkom konania je zmluvná strana. Keďže došlo k postúpeniu pohľadávky, žalovaný v tomto konaní nie je zmluvnou stranou a stratil titul účastníka v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Preto mu pasívna legitimácia nesvedčí.
11. Žalobca v duplike konštatoval, že žalovaný poukazuje na ustanovenia zákona, ktoré sa vzťahujú na konanie pred arbitrom, ktoré sú pre danú vec irelevantné.
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke.
13. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného konštatuje, že pasívne legitimovaným subjektom v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je v zásade osoba, ktorá je oprávneným z napadnutého rozhodcovského rozsudku (§ 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z.), čo je v danom prípade žalovaný. Z ustanovenia § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že subjekt, na ktorý bola pohľadávka z právneho úkonu postúpená, nevstupuje do postavenia pôvodného účastníka právneho úkonu (veriteľa postúpenej pohľadávky) v celom rozsahu, ale len v rozsahu práv a povinností viažucich sa výlučne na postúpenú pohľadávku. Predmetom rozhodovania v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je posudzovanie existencie, rozsahu postúpenej pohľadávky a práv s nej súvisiacimi, ale preskúmavanie ne/splnenia predpokladov vydania zákonného, právne účinného rozhodcovského rozsudku v rozhodcovskom konaní vedenom medzi žalovaným (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) a žalobcom (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) vymedzených v ust. § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., preto niet dôvodu dospieť k záveru o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v tomto spore o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že zákon po zrušení rozhodcovského rozsudku ráta s následným konaním o nároku pôvodne uplatnenom žalobou na rozhodcovskom súde (§ 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z.), ide však až o štádium po zrušení rozhodcovského rozsudku, kedy strane sporu nič nebráni podať návrh na zmenu subjektu s ohľadom na to, kto je aktuálnym veriteľom pohľadávky.
14. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalovaného o tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je bez právneho obsahu. Žalovaný totiž podával žalobu na rozhodcovský súd s cieľom autoritatívne judikovať existenciu pohľadávky voči žalobcovi a zabezpečiť si tak exekučný titul, na základe ktorého by bol žalovaný (ako aj jeho právny nástupca) oprávnený dlh žalobcu nútene vymáhať v prípade, že žalobca povinnosť uloženú rozhodcovským rozsudkom dobrovoľne v určenej lehote nesplní. Dôsledkom zrušenia rozhodcovského rozsudku je neexistencia nútene vykonateľného aktu (ktorému zákon priznáva rovnocenné účinky ako súdnemu rozhodnutiu), pričom tento dôsledok postihuje nielen žalovaného (ako účastníka rozhodcovského konania a subjekt, ktorý je v zmysle rozhodcovského rozsudku oprávnený na plnenie) ale aj jeho právneho nástupcu. Naviac odvolací súd uvádza, že to bol práve žalovaný, kto so žalobcom dojednal neprijateľnú, neplatnú rozhodcovskú doložku a uplatnil voči žalobcovi právo na plnenie zo zmluvy práve na základe tejto neprijateľnej podmienky na rozhodcovskom súde. Pri žalobe o zrušenie rozhodcovského rozudku nie je potrebné preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu. Žalobcovi explicitne z ust. § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. vyplýva možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.
15. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvdil (§ 387 ods. 1 CSP).
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní vo veci samej bol úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).