Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-164-2017.pdf
PDF · 128.63 KB
No categories available
2T/164/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a prísediacich Márie Mendelovej a Gabriela Čaudera, na hlavnom pojednávaní dňa 11. decembra 2018 v trestnej veci proti obžalovanému O. N. a spol. takto
rozhodol:
1. obžalovaný O. N., nar. XX.X.XXXX v Bojniciach, okres Prievidza, trvale bytom Š. XX,
2. obžalovaná T. N., nar. XX.X.XXXX v Handlovej, okres Prievidza, trvale bytom A. P. P. XXX,
sú vinní, že
1. obžalovaný O. N. po vzájomnej dohode s obžalovanou T. N. dňa 9.9.2014 v pobočke OTP Banky v Prievidzi požiadal ako sprostredkovateľ o poskytnutie spotrebného úveru vo výške 13.200 eur na meno T. N., P.. XX.X.XXXX, X. Y. A. P. P. Č.. X19, pričom k žiadosti o úver v mene T. N. predložil potvrdenia o piatich vkladoch v hotovosti vo výške 300 eur na účet vedený vo VÚB, a.s., IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, fotokópiu výpisu z účtu vedeného v Poštovej banke zo dňa 3.9.2014, čestné vyhlásenie o príjme T. N. overené notárom v Bojniciach, ktoré listiny sa nezakladali na pravde a následne bol na podklade uvedených listín úver vo výške 12.800 eur schválený, na základe čoho dňa 19.9.2014 uzatvorila T. N. osobne so spoločnosťou A. Y. H., a.s., Zmluvu o poistnom A. Z. T. č. XXX/XXXX/XXSU, v ktorej sa zaviazala tento splácať v 68 mesačných splátkach vo výške 308,32 eur počnúc dňom 25.11.2014, aj napriek tomu, že obaja obžalovaní mali vedomosť o tom, že podmienky na poskytnutie úveru T. N. nespĺňa a následne úver riadne T. N. nesplácala, v dôsledku čoho bol dňa 29.9.2015 úver vyhlásený bankou za splatný, čím uviedli obžalovaní spoločným konaním spoločnosť A. Y. H., N..H.., do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a schopnosti splácať uvedený úver, pričom týmto konaním spôsobila obžalovaná spoločnosti A. Y. H., N..H.., Š. X, Y., M.: XXXXXXXX, škodu vo výške 14.001,56 eur,
2. obžalovaný O. N. začiatkom roka 2013 vylákal od E. B. sumu 25.000 eur tak, že ho požiadal o krátkodobú pôžičku pre seba vo výške 25.000 eur, túto sumu žiadal vložiť na účet v ČSOB, čo E. B. dňa 8.2.2013 urobil, po vložení uvedenej sumy však zistil, že predmetný účet je účtom spoločnosti D., s.r.o., ktorej nemal v úmysle peniaze požičať, O. N.I. už v čase, keď o pôžičku žiadal, vedel, že peniaze nevráti a do dnešného dňa peniaze nevrátil, čím spôsobil E. B.O.M.D., P.. XX.X.XXXX, Y. G. XXX/XX, E., škodu vo výške minimálne 25.000 eur,
3. obžalovaný O. N. vylákal od D. S. spolu sumu 21.000 eur tak, že ho postupne požiadal o pôžičky vo výške 1.000 eur, 1.000 eur, 6.000 eur, 8.000 eur a 5.000 eur, dal mu čísla účtov XXXXXXXXXX/XXXX a XXXXXXXXXX/XXXX, na ktoré mal vložiť peniaze D. S., dňa 11.11.2014 vložil 1.000 eur na účet č. 5059126356/0900, dňa 20.11.2014 vložil 1.000 eur na účet XXXXXXXXXX/XXXX, dňa 18.12.2014 vložil 6.000 eur na účet 5059126356/0900, dňa 24.2.2015 vložil 8.000 eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a
dňa 3.6.2015 vložil 5.000 eur na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom O. N. už v čase, keď o pôžičky žiadal, vedel, že peniaze nevráti a do dnešného dňa peniaze nevrátil, čím spôsobil D. S. škodu vo výške minimálne 21.000 eur,
4. obžalovaný O. N. po vzájomnej dohode s obžalovanou T. N. dňa 6.6.2014 v Prievidzi požiadal ako sprostredkovateľ o poskytnutie spotrebiteľského úveru spoločnosť W. B. L., a.s., vo výške 1.500 eur na meno T. N., pričom k žiadosti o úver T. N. s O. N. predložili fotokópiu výpisu z účtu vedeného v Poštovej banke zo dňa 3.6.2014, pracovnú zmluvu o tom, že T. N. pracuje v Rakúsku, ktoré listiny sa nezakladali na pravde a následne bol na podklade uvedených listín úver s číslom zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 1.500 eur schválený, na základe čoho sa T.O. N. zaviazala predmetný úver splácať v 60 mesačných splátkach vo výške 44,96 eur počnúc dňom 20.7.2014, kde predmetný úver nebol splácaný, v dôsledku čoho bola zmluva o spotrebiteľskom úvere dňa 19.6.2015 vypovedaná, čím na základe vedomosti O. N. spolu s T. N. o tom, že podmienky na poskytnutie úveru T. N. nespĺňala, spoločne uviedli spoločnosť W. B. L., a.s., do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a schopnosti splácať predmetný úver a takýmto spoločným konaním spôsobili spoločnosti W. B. L., a.s., škodu vo výške 1.611,56 eur,
5. obžalovaný O. N. po vzájomnej dohode s T. N. dňa 7.10.2014 v Prievidzi požiadal ako sprostredkovateľ o poskytnutie revolvingovej pôžičky spoločnosť E. W. H., s.r.o., vo výške 11.904 eur na meno T.O. N., kde k uzatvoreniu zmluvy č. XXXXXX na pôžičku vo výške 11.904 eur došlo dňa 8.10.2014 v Prievidzi, ktorú sa zaviazala splácať v 48 mesačných splátkach vo výške 248 eur počnúc mesiacom november 2014, pričom O. N. k žiadosti o úver v mene T. N., ktorá vystupovala ako samostatne zárobkovo činná osoba, za účelom vylákania úveru predložil pracovnú zmluvu o tom, že T. N. pracuje v Rakúsku, doklady o daňovom priznaní za rok 2013, ako aj čestné vyhlásenie, kde obžalovaná vlastnoručným podpisom deklarovala, že pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, ktoré listiny sa nezakladali na pravde, čím na základe vedomosti O.N. N. spolu s obžalovanou T. N. o tom, že podmienky na poskytnutie nespĺňala, uviedli O. N. spolu s T. N. spoločnosť E. W. H., s.r.o., do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie pôžičky a schopnosti splácať predmetnú pôžičku a takýmto spoločným konaním spôsobili spoločnosti E. W. H., s.r.o., škodu vo výške 11.656 eur,
6. obžalovaný O. N. po vzájomnej dohode s obžalovanou T. N. dňa 3.7.2014 v Prievidzi požiadal ako sprostredkovateľ o poskytnutie revolvingovej pôžičky spoločnosť E. W. H., s.r.o., vo výške 6.624 eur na meno T. N., kde k uzatvoreniu zmluvy č. XXXXXX na pôžičku vo výške 6.624 eur došlo dňa 10.7.2014 v Prievidzi, ktorú sa obžalovaná osobne zaviazala pôžičku splácať v 48 mesačných splátkach vo výške 138 eur počnúc mesiacom august 2014, pričom O. N. k žiadosti o úver v mene T. N., ktorá vystupovala ako samostatne zárobkovo činná osoba, za účelom vylákania úveru predložil pracovnú zmluvu o tom, že T. N. pracuje v Rakúsku, doklady o daňovom priznaní za rok 2013, ako aj čestné vyhlásenie, kde obžalovaná vlastnoručným podpisom deklarovala, že pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba, pričom listiny sa nezakladali na pravde, čím vedome uviedli nepravdivé skutočnosti za účelom vylákania úveru a spoločnosť E. W. H., s.r.o., uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie pôžičky a schopnosti splácať predmetnú pôžičku a takýmto spoločným konaním spôsobili spoločnosti E. W. H., s.r.o., škodu vo výške 5.934 eur,
7. obžalovaný O. N. dňa 16.4.2015 podpísal v Prievidzi zmluvu o nájme dopravného prostriedku s prenajímateľom D. G., ktorej predmetom bol nájom motorového vozidla J. C., evidenčné číslo E.-XXXEY, VIN: Q. na dobu od 16.4.2015 do 16.5.2015, vozidlo však v stanovenej lehote nevrátil a bez súhlasu a vedomia vlastníka ho v presne nezistenom čase približne v júni 2015 založil v Bojniciach za sumu 2.000 eur Z. J., pričom D. G. na výzvy prostredníctvom sms a mailovej komunikácie tvrdil, že vozidlo vráti čo najskôr a vrátenie odkladal, po 15.8.2016 prestal komunikovať, pričom hodnota vozidla bola vo výške 7.500 eur,
8. obžalovaný O. N. v období od 22.7.2013 do júna 2015 na presne nezistených miestach v okrese Prievidza vylákal od Z. J. spolu sumu 38.850 eur tak, že ho postupne žiadal o pôžičky a to,
· dňa 22.7.2013 vo výške 10.000 eur, ktoré mu odovzdal pred OC Korzo v Prievidzi, a ktoré mu mal vrátiť do 2 týždňov s tým, že ak ich nevráti, dá mu do zálohy dom svojej starej mamy, ktorého však nebola vlastníkom, · v presne nezistenom čase v marci 2014 ho požiadal o 1.500 eur, ktoré mu prikázal zaslať na určený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a ktoré mu mal vrátiť do 2 týždňov,
· v presne nezistenom čase v marci 2014 ho požiadal o pôžičku vo výške 5.000 eur, pričom za účelom získania peňazí na poskytnutie pôžičky Z. J. založil svoje motorové vozidlo Mercedes Vito, pôžičku mal O. N. vrátiť do týždňa, čo však neurobil a Z. J. o Mercedes Vito prišiel, a preto mu prisľúbil za Mercedes Vito vrátiť 15.000 eur, · v presne nezistenom čase v júni 2014 ho požiadal o 2.000 eur a v presne nezistenom čase v máji 2015 o 350 eur, k čomu ako potvrdenie spísali notársku zápisnicu a čestné prehlásenie, · a v presne nezistenom čase v júni 2015 ho v Bojniciach žiadal o 2.000 eur, za ktoré mu odovzdal do zálohy motorové vozidlo VW Golf, ktorého nebol vlastníkom, pričom O. N. už v čase, keď o pôžičky žiadal, vedel, že peniaze nevráti a do dnešného dňa peniaza nevrátil,
čím spôsobil Z. J. celkovú škodu vo výške minimálne 20.850 eur,
t e d a
· obžalovaný O. N.
v bode 1., 4., 5., 6.,
spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, a tak mu spôsobil značnú škodu a skutku sa dopustil závažnejším spôsob konania
- na viacerých osobách,
v bode 2., 3., 8.,
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak väčšiu škodu a skutku sa dopustil závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
v bode 7.,
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
· obžalovaná T. N.
v bode 1., 4., 5., 6.,
spoločným konaním vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, a tak mu spôsobila značnú škodu a skutku sa dopustila závažnejším spôsob konania
- na viacerých osobách,
tým spáchali
· obžalovaný O. N.
v bode 1., 4., 5., 6.,
pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, 3 písmeno c), odsek 4 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
v bode 2., 3., 8.,
pokračovací zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a), c) Trestného zákona,
v bode 7.,
prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, 2 písmeno a) Trestného zákona,
· obžalovaná T. N.
v bode 1., 4., 5., 6.,
pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, 3 písmeno c), odsek 4 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
a za to sa
o d s u d z u j ú :
· Obžalovaný O. N.
Podľa § 222 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 88 (osemdesiatosem) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/36/2015 zo dňa 20.4.2015, právoplatný 20.4.2015, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
· Obžalovaná T. N.
Podľa § 222 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno j), l) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1 Trestného zákona, § 51 odsek 1 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom nad správaním obžalovanej v skúšobnej dobe, výkon ktorého sa jej podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 2 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno g) Trestného zákona sa obžalovanej prikazuje podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sú obžalovaní O. N., T. N. povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému A. Y., H., N..H.., Š. X, Y., M.: XX XXX XXX, škodu vo výške 14.001,56 eur, poškodenému W. B. L., N..H.., Y. XX, E., M.: XX XXX XXX, škodu vo výške 1.611,56 eur, poškodenému E. W. H., H..Z..A.., E. XX, Y., M.: XX XXX XXX, škodu vo výške 17.384,80 eur.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaný O. N. je povinný nahradiť poškodenému E. B., P.. XX.X.XXXX J. Y., Y. E., G. XXX/XX, škodu vo výške 25.000 eur, D. S., P.. XX.X.XXXX J. Y., Y. E., Y. XXX/XX, škodu vo výške 21.000 eur, Z. J., P.. X.X.XXXX J. L., Y. Y., Š. XX, škodu vo výške 20.850 eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodených A. Y., H., N..H.., Š. X, Y., M.: XXXXXXXX, Z. J.N., P.. X.X.XXXX J. L., Y. Y., Š. XX, W. B. L., N..H.., Y. XX, E., M.: XX XXX XXX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného O. N. (ďalej len obžalovaný v 1. rade) o uznaní viny za skutky uvedené pod bodom 1., 3., 4., 5., 6., 7., a vyhlásenie obžalovanej T. N. (ďalej len obžalovaná v 2. rade) o uznaní viny za skutky uvedené pod bodom 1., 4., 5., 6., v obžalobe prokurátora sp. zn. 2Pv 131/16/3307 a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaných skutkov sa nevykoná a vykoná sa len dokazovanie vo vzťahu k obžalovanej v 2. rade v rozsahu výroku o treste o vo vzťahu k obžalovanému v 1. rade vo vzťahu k výroku o vine pod bodom 2., 8., treste, náhrady škody.
Obžalovaná v 2. rade vypovedala, že spáchanie trestnej činnosti ľutuje, neuhradila k termínu hlavného pojednávania žiadnu sumu spôsobenej škody. Je starobná dôchodkyňa, má dôchodok 270 eur. Obžalovaný v 1. rade u nej už nebýva, nechala sa na trestnú činnosť nahovoriť, povedal jej, že to bude platiť, tak mu uverila.
Obžalovaný v 1. rade vypovedal ku skutku pod bodom 2. obžaloby tak, že je pravdou, že bol v roku 2013 za poškodeným E. B., aby požičal peniaze vo výške 25.000 eur, no nie jemu. ale svedkovi L., mal ich dať jemu osobne a on ich mal vložiť na účet svedka L., s čím však poškodený nesúhlasil. Poškodený osobne vložil peniaze na účet svedka L., takže vedel, komu peniaze idú. Časť peňazí poškodenému vrátil, asi okolo 4.000 eur, nemal ich so sebou, dodatočne ich mal súdu dokladovať. Pôžička mala byť pre L., obaja - teda poškodený a L. sa poznali po telefóne, on ich takto zoznámil, poškodený si mal na neho i zohnať telefónne číslo. Peniaze mali byť použité na projekty v Chorvátsku spojené s energetikou, malo ísť o veterné elektrárne. On poškodeného pozná cez jeho manželku, ktorá je jeho spolužiačka. O predmetných projektoch on nič bližšie nevie. Peniaze mal vracať on, preto tieto peniaze mal vracať poškodenému on, lebo ich vzájomne zoznámil a bol aj tichým spoločníkom s p. L., nemá k tomu však doklad, to bol i dôvod, prečo vkladal poškodenému peniaze na účet. Pre spoločnosť D. nekonal, neposkytoval tejto spoločnosti ani žiadne služby. Pre túto spoločnosť mali byť aj tie projekty v energetike. Je pravdou, že ohľadne tejto pôžičky prebehla viacerá komunikácia, poslal mu i doklad o poukázaní sumy 25.000 eur, no nebola to pravda, žiadal ho o to poškodený, no ten vedel, že to nie je pravda. S poškodeným aj o vrátení peňazí spolu komunikovali, ako bolo podané trestné oznámenie, už spolu nekomunikovali. Nevedel sa vyjadriť, kedy mala byť pôžička splatná. On pracoval v minulosti vo finančníctve, a preto bol aj oslovený k zabezpečeniu pôžičky. Je pravdou, že nejakú zmluvu o pôžičke poškodenému podpisoval, no nevie, na akú sumu. Ak sa v spise nachádza zmluva zo dňa 27.12.2012 na 38.000 eur, pripustil to, boli v tej sume aj úroky z 25.000 eur, aj keď zmluva nebola pre neho, vysvetlil, že nikto vám peniaze neposkytne zadarmo, poškodený ho k podpisu tejto zmluvy dotlačil, že pôjde na políciu, aj peniaze vracal, asi spolu vo výške 4.000 eur, boli v tejto sume peniaze, ktoré si inokedy požičal on, asi tak vo výške 2.000 eur, dal mu aj asi po 450 eur 3-krát v hotovosti na parkovisku, nemá k tomu doklad. Myslí si, že poškodený s L. podpisovali zmluvu, bola spísaná až po poskytnutí peňazí, má túto zmluvu p. L., prečo nie je v spise, sa nevedel vyjadriť. On prosto nechcel narušiť vzťahy s poškodeným, veď je manžel spolužiačky. Prečo poškodený tvrdí, že peniaze boli pre neho, vysvetlil tým, že sprostredkoval to, musel si byť však vedomý, veď vkladal peniaze na účet D., aj že sú to peniaze pre majiteľa a konateľa tejto spoločnosti, nie jemu. Zámerne urobil to, že hneď kontaktoval L., že mu omylom vložil peniaze, veď si mohol dať výzvu na vrátenie peňazí, tieto peniaze však L. nevrátil, ani nevie, či vracal peniaze, on sa s ním kontaktoval, zasielal mu maily k tomu, ako je to s vracaním peňazí. Mal súdu dokladovať aj danú mailovú komunikáciu. Poškodený požičiaval jemu aj iné peniaze. Nevie, či si požičiaval peniaze aj na opravu poškodeného vozidla, tie peniaze vo výške 25.000 eur však boli na vyššie uvedené projekty. Ku skutku pod bodom 8. obžaloby vypovedal, že kontaktoval poškodeného Z. J., aby mu požičal 10.000 eur, kontaktoval ho na parkovisku v aute pred Korzom v Prievidzi. Peniaze boli určené na ten istý dôvod, ako pri skutku pod bodom 2. obžaloby. Vložil peniaze na účet L., investoval
ich p. L., nejakú malú časť, je možné, že si z nich nechal, vklad pre L. vie dokladovať písomne, zaslal súdu doklady, s ktorými sa súd oboznámil a sú na č.l. 697-699. Nevedel sa vyjadriť, aká bola lehota splatnosti, asi bol dohodnutý aj úrok 10 % ročne. Od tohto poškodeného si požičiaval aj iné peniaze, ostatné peniaze vo výške tak, ako je uvádzané v skutku obžaloby, no nepožičal si 5.000 eur ale len 1.500 eur, ostatné sumy áno, 2.000 eur, ďalších 2.000 eur nie, časť z nich si nechal, časť tiež dal p. L., resp. sa nevedel vyjadriť, či si také sumy požičal, bolo toho veľa. Poškodený túto pohľadávku predal a im vrátil 3.000 eur. Poškodenému nevrátil žiadne peniaze. V období, ako si peniaze požičiaval - od r. 2013 do roku 2015, nemal žiaden príjem, bol nezamestnaný, mal len živnosť, no prevádzkoval ju, žil u tety - obžalovanej v 2. rade. Požičané peniaze chce splácať z vybavovaných projektov, ako ho v tom utvrdzoval svedok L.. Časť peňazí z trestnej činnosti použil pre vlastnú potrebu a časť peňazí použil pre svedka L.. Podpisoval aj notársku zápisnicu, nie však vo výške 30.000 eur, nepoukazoval však nejaké peniaze na účet, preberal peniaze v hotovosti. Ohľadne peňazí s poškodeným komunikovala aj jeho matka, presne však čo, nevedel sa vyjadriť, kontakt jej dal on. Určite to však nebolo ohľadne nejakej exekúcie na ich dom, to nebola exekúcia, ale dražba, vyplácal to zo skutkov z danej trestnej veci. Poškodenému uvádzal vždy, že sú to peniaze pre L., prečo tvrdí niečo iné, nevedel vysvetliť. Od osoby G. si požičal vozidlo J. C., nemal na čom jazdiť, až neskôr ho použil. Takéto vozidlo dal poškodenému, vedel, že nie je jeho, no počítal s vyplatením peňazí pre L.. Svedok L. mu nevrátil žiadne peniaze, napriek tomu mu veril, bral ho aj na rokovania, platil si výdavky sám. Je možné, že aj po požičaní poslednej čiastky od tohto poškodeného, ho kontaktoval, no prečo, nevedel sa vyjadriť, možno si chcel ešte požičať nejaké peniaze.
Svedok E. B. vypovedal, že on obžalovaného v 1. rade nepoznal, poznala ho jeho manželka, boli spolužiaci. Požičal mu peniaze. Hovoril mu, má nejaký plán na fotovoltariku, že to má zaúverované, že banke musí ale preukázať vlastné zdroje. Stále ho prehováral, aby mu peniaze požičal, že mu vráti peniaze, že preukáže vlastné zdroje, dostane úver, že má vložiť peniaze na jeho účet a peniaze mu vráti, ukazoval mu aj nejaké papiere k tomu sa viažucim projektom. Nechcel mu peniaze požičať, písal mu asi 3 dni ohľadne tých peňazí. On skutočne vybral peniaze a vložil ich na účet, ktorý mu povedal obžalovaný, že to je účet jeho spoločnosti, kde je obžalovaný tichý spoločník. Kontaktoval obžalovaného, aby mu vrátil peniaze, ubezpečoval ho, že mu peniaze vráti, že sa ale z účtu už nedajú z banky vrátiť, nejaké peniaze mali už aj investovať. Žiadal obžalovaného, aby mu vrátil peniaze, poslal mu aj potvrdenie, že mu peniaze vrátil. Mal si na to i zriadiť účet v ČSOB banke, žiadne peniaze mu ale neprišli. Neskôr mu tvrdil, že peniaze investovali. Asi po pol roku prišiel za ním svedok L., že peniaze boli investované, že ich neminul, že ich vráti. Pred požičaním peňazí on s týmto svedkom nebol v kontakte, nepoznal ho, veď by si tú firmu bol skontroloval, keby vedel, že je to pre ňu, nikdy by peniaze nebol požičal. Určite so svedkom L. nekonal, nevysvetľoval mu niečo o tom projekte. Komunikoval aj s obžalovaným, hovoril mu, že aby neotravoval L., že je to medzi nimi. Poslal cez právničku výzvu na spoločnosť D., aby peniaze vrátili, neskôr bolo aj rozhodnutie súdu, priznali im dlžnú sumu. Komunikoval so zástupcom spoločnosti, ten mu hovoril, že z daných peňazí bol vyplatený nejaký leasing aut. Neskôr stále obžalovaný ale i svedok L. mu sľubovali vrátenie peňazí, nedošlo k tomu. On bol prekvapený, keď zistil, že je to účet, na ktorý vkladal peniaze, spoločnosti D., mali to byť peniaze na účet obžalovaného. Peniaze mali byť vracané z fotovoltariky. Neskôr zistil, že obchod nebol vôbec reálny, bolo to všetko len papierové, projekty len na papieri, nie reálne. Podpisovali neskôr aj zmluvu o pôžičke, aj uznanie dlhu. Prosto obžalovaný sľúbil, čo chcel, len aby dostal peniaze, aby nešiel na políciu, súd. V zmluve, ktorá je v spise, na sumu 38.000 eur, je zahrnutá i suma na tú sumu pre D. a ostatné peniaze, ktoré požičiaval obžalovanému. Z tejto zmluvy mu obžalovaný nevrátil žiadne peniaze, vrátil mu len 1.000 eur z ostatných pôžičiek. Poslal mu nejaké peniaze na splátku kontokorentu, hovoril, že mu starí rodičia dajú peniaze, že mu požičia rodina, no boli to iné peniaze, ako táto pôžička 25.000 eur. Či mu obžalovaný poslal 3-krát po 400 eur, sa nevedel presne vyjadriť, no určite to nebolo v súvislosti s danou pôžičkou, ale iné požičané peniaze. Je pravdou, že voči spoločnosti D. má úspešnú žalobu, bola mu voči tejto spoločnosti rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 12C/35/2015 priznaná povinnosť zaplatiť 25.000 eur (rozsudok č.l. 688, 175-178, s ktorým sa súd oboznámil).
Svedok J. L. vypovedal, že s inými osobami bol v súvislosti s plánovaným obchodom pozrieť v Nemecku. Pri ceste naspäť však mali nehodu. Potreboval preklenúť leasing vozidla, ktoré malo haváriu, preto, lebo mu bolo povedané, že je lepšie, keby za to vozidlo po havárii vyplatili dlh na leasingu. Oslovil obžalovaného v 1. rade, či nevie niekoho zohnať, kto by mu požičal peniaze na leasing. Telefonoval mu, že má, že mu požičia peniaze svedok B., že mu pošle peniaze na účet spoločnosti D., spolu 25.000 eur. On peniaze za vozidlo vrátil. Vozidlo sa predalo inej spoločnosti. Peniaze sa mali neskôr vrátiť. Je pravdou, že v okolí Š. v Chorvátsku chcel robiť projekt s fotovoltarikou, ten sa nezrealizoval.
Komunikoval o danej pôžičke s poškodeným, no bolo to neskôr, keď ho tento poškodený vyhľadal, v čase poukázania peňazí na účet spoločnosti D. nie. Urobil s ním aj dohodu, že peniaze na účet prišli, že mu z ďalších obchodných aktivít vráti peniaze. Peniaze určite neboli určené na fotovoltariku, boli jednoznačne na splatenie leasingu, dorovnanie leasingu havarovaného vozidla. Z predaja vozidla ich spoločnosť nedostala žiadne peniaze. Obžalovaný v 1. rade hľadal v regióne Prievidza obchodných partnerov, no nebola dohodnutá pre neho žiadna odmena, nemali ani žiaden zisk, nemali žiaden obchod. Dával obžalovaný peniaze na bežné výdavky, napr. benzín, išlo o sumy 100-200 eur, nejaké peniaze do Chorvátska mu poslal aj na účet. Určite však nie peniaze vo výške 25.000 eur, taká suma bola len na vyplatenie leasingu. Obžalovanému netvrdil, že peniaze investoval. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 12C/35/2015 bola priznaná povinnosť spoločnosti D. zaplatiť 25.000 eur (rozsudok č.l. 688, s ktorým sa súd oboznámil). On aj podpísal poškodenému uznanie dlhu, bolo to v neskoršom období, k tomu sa viaže i toto rozhodnutie súdu.
Svedok Z. J. vypovedal ku skutku pod bodom 8. obžaloby tak, ako je to ustálené v skutkovej vete obžaloby, skutok sa stal tak, ako je to uvedené v skutkovej vete, spôsobom, v čase a vo výške súm uvedených v skutku. Vypovedal, že požičal obžalovanému 10.000 eur, 1.500 eur na spoločnosť D., v tej súvislosti mu telefonovala aj jeho matka, že prídu o dom, aj sa s ňou chcel stretnúť, komunikoval potom aj s jeho otcom, že aj im dlhuje peniaze, boli požičiavané peniaze na vozidlo J. C. - ako záloha, toto vozidlo mu aj nechal, nechal mu vtedy aj občiansky preukaz. Vozidlo nebolo obžalovaného v 1. rade, že ho má požičané, neskôr prišli policajti a vozidlo mu vzali. On zakladal aj jeho vozidlo D. J., požičiaval mu vtedy 5.000 eur aj sumu 2.000 eur, tých bolo viackrát požičaných, stále žiadal obžalovaný nejaké peniaze požičať, spolu to bolo 35.000 eur aj s úrokmi, tak spísali zmluvu o pôžičke. Zmluvu k tomu a v nej uvedené sumy si napočítal sám obžalovaný, spísali ju u notárky JUDr. J.. Stále sa vyhováral, že mu peniaze vráti. Dôvodom pre pôžičku boli nejaké projekty, stále nejaké dôvody, pre ktoré žiadal peniaze požičať, že ide niečo investovať a z toho mu to vráti, že sa nemá ako dostať na východ Slovenska. Splatil mu mal danú sumu aj splácaním úveru, z neho splatil asi len jednu splátku, ktorá bola vo výške 176 eur, viac nesplácal. On žiadnu pohľadávku voči obžalovanému 1. rade nepredal, teda predal, no žiadnu sumu nevymohli.
Súd sa oboznámil, okrem vyššie spomenutými listinnými dôkazmi týkajúcimi sa skutkov pod bodom 2. a 8. obžaloby, i s listinnými dôkazmi č.l. 179 - upovedomenie o začatí exekúcie v prospech poškodeného E. B. na vymoženie pohľadávky vo výške 25.000 eur voči spoločnosti D., s.r.o., Košice, viažucu sa práve na rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 12C/35/2015, listinné dôkazy - kúpna zmluva č.l. 574-579, kúpna zmluva na vozidlo D. J. č.l. 585-587, vklad na účet spoločnosti D.N.Z. č.l.584, notárska zápisnica o uznaní dlhu obžalovaným v 1. rade v prospech poškodeného J. na podklade zmluvy o pôžičke a k tomu sa viažuca zmluva o pôžičke na identickú sumu č.l. 590 o výške 30.000 eur - č.l. 588-589, 591-592, 593.
Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovanej v 2. rade mal súd preukázané, že obžalovaná v bode 1., 4., 5., 6., spoločným konaním vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobila značnú škodu a skutku sa dopustila závažnejším spôsob konania - na viacerých osobách, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnila zákonné znaky skutkovej podstaty v bode 1., 4., 5., 6., pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, 3 písmeno c), odsek 4 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Vo vzťahu k obžalovanému v 1. rade mal súd za skutky uvedené pod bodom 1., 3., 4., 5., 6., 7., vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny, ktoré súd prijal a vykonané dokazovanie, dôkazmi jednotlivo a súhrnne, z nich predovšetkým vzhľadom i na samotnú výpoveď obžalovaného, no predovšetkým na výpoveď obžalovanej v 2. rade, ale i svedkov E. B., Z. J.N., H. L., oboznámené listinné dôkazy ku skutkom pod bodom 2., 8., preukázané, že obžalovaný v bode 1., 4., 5., 6., spoločným konaním vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobil značnú škodu a skutku sa dopustil závažnejším spôsob konania - na viacerých osobách, v bode 2., 3., 8., na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak väčšiu škodu a skutku sa dopustil závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, v bode 7. prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím tak po stránke objektívnej ako i subjektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty v bode 1., 4., 5., 6., pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, 3 písmeno c), odsek 4 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 2., 3., 8., pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a), c) Trestného zákona a v bode 7. prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1, 2 písmeno a) Trestného zákona. Obranu obžalovaného
vo vzťahu ku skutkom 2. a 8. obžaloby súd hodnotí ako účelovú, nevierohodnú, vyvrátenú výpoveďami vypočutých svedkov, listinnými dôkazmi, ktorými mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil i týchto skutkov, tak ako mu to kládla za vinu skutková veta obžaloby, i v týchto dvoch skutkoch. Svedok B. jednoznačne popísal okolnosti, za ktorých došlo k pôžičke obžalovanému, rozhodne poprel, žeby peniaze boli prvotne určené pre spoločnosť D., vychádzal z poznatku, že aj účet, na ktorý sú peniaze poukazované, je účet obžalovaného. Tieto poskytnuté peniaze boli požičiavané na účel údajného projektu spoločnosti, viažuci sa na fotovoltariku, o ktorej vypovedal poškodenému obžalovaný, no v skutočnosti peniaze boli a mali byť použité, ako o tom vypovedal svedok L., na vyplatenie neuhradených splátok leasingu, pričom boli poskytované obžalovanému, ak by peniaze mali byť na iný účel a inej osobe, peniaze by poškodený nebol poskytol. Obžalovaný v 1. rade jednoznačne si musel byť vedomý a i si bol vedomý, že nemal finančné prostriedky na splatenie pôžičky a len neopodstatnene sa spoliehal na to, že možno mu v budúcnosti nejaký obchod, o ktorého reálnosti nemal z čoho byť obžalovaný dôvodne presvedčený, sa uskutoční a tak si zabezpečí finančné prostriedky na splatenie vyžiadaných pôžičiek, neustále si požičiaval ďalšie a ďalšie sumy, tak identicky konal aj pri skutku pod bodom 8., na rôzne fiktívne dôvody, resp. klamlivými zábezpekami, čím uviedol tak iného - poškodených do omylu a spôsobil tak väčšiu škodu a skutok spáchal na viacerých osobách, čím tak po stránke objektívnej ako i subjektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu podvodu § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a), c) Trestného zákona a v bode 7. prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, čím naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 odsek 1, 2 písmeno a) Trestného zákona.
Štát má záujem na ochrane súkromného vlastníctva fyzických ako i právnických osôb, chráni ho pred neoprávnenými zásahmi tretích osôb, meny, ochrany slovenských ako i cudzozemských peňazí prostriedkami trestného práva. Obžalovaní svojím konaním porušili tento záujem spoločnosti.
Súd sa oboznámil so správami charakterizujúcimi osoby obžalovaných, s odpismi registra trestov a príslušnými rozhodnutiami č.l. 623-624, 633, 634, pripojenými spismi Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/83/2017, sp. zn. 2T/36/2015, z ktorých vyplýva, že obžalovaná v 2. rade nebola doposiaľ súdne trestaná. Na obžalovaného v 1. rade sa hľadí, akoby ako by bol dvakrát súdne trestaný - rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/36/15 zo dňa 20.4.2015, právoplatným toho istého dňa, ktorým bola schválená dohoda o uznaní viny a uložení trestu a obžalovaný bol uznaný vinným zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 odsek 1, 3 písmeno a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/83/2017 pre prečin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, následok, zohľadniac osoby obžalovaných, ich doterajší spôsob života, priznajúc obžalovanej v 2. rade poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písmeno j), l), Trestného zákona - že pred spáchaním trestnej činnosti viedla riadny život a sa k spáchaniu trestnej činnosti priznala a jej spáchanie úprimne oľutovala, na druhej strane tiež neexistenciu žiadnej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona, berúc do úvahy i skutočnosť, že pretože obžalovaná spáchala skutok v staršom veku a ide o osobu staršiu, ktorá konala v snahe pomôcť svojmu synovcovi, nezbehlú, využitú naivným jej pohľadom na obžalovaného v 1. rade, skutočnosť, že získané peniaze neboli určené jej, nekoristila z nich, teda existenciu mimoriadnych okolností prípadu a mimoriadnych okolností na strane obžalovanej, dospel k záveru, že použitie trestnej sadzby, i keď na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, by bol pre obžalovanú neprimerane prísny a účel trestu možno dosiahnuť i trestom kratším za použitia ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestnej sadzby, berúc do úvahy i skutočnosť, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie o uznaní viny a súd jej vyhlásenie prijal, čím aj prejavila svoj dodatočný kritický postoj ňou spáchanej trestnej činnosti a potom súd u tejto obžalovanej dospel k záveru, že trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom nad správaním obžalovanej v skúšobnej dobe, výkon ktorého sa jej podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona
a § 51 odsek 2 Trestného zákona podmienečne odloží na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov, za súčasného príkazu podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku, bude v dostatočnej miere plniť účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako i generálnej prevencie. U obžalovaného v 1. rade, pretože s prihliadnutím na ustanovenie § 42 odsek 1 Trestného zákona u neho prichádzal do úvahy ukladať trest súhrnný, pretože trestný čin spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin - odsúdenie vo veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/36/2015 zo dňa 20.4.2015, a teda prevyšujúci pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami, a teda použitie pri ukladaní trestu ustanovenie § 38 odsek 4 Trestného zákona, u obžalovaného v 2. rade neexistenciu žiadnej poľahčujúcej ale jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov, ako i osobu obvineného, skutočnosť, že to práve tento obžalovaný, ktorý trestnú činnosť zorganizoval, na jej spáchanie zviedol i inú osobu, zohľadnení následku, ktorý je v danom prípade vyjadrený výškou spôsobenej škody, ostatných skutočností uvedených v § 34 odsek 4 Trestného zákona, a potom súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody v trvaní 88 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných 10 rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody, za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/36/2015 zo dňa 20.4.2015, ako i všetkých nadväzujúcich rozhodnutí, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad, a takéto tresty považoval za primerané, zákonné a dôvodné, ktoré budú plniť účel trestu tak z pohľadu individuálnej ako i generálnej prevencie.
Poškodení riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody a vychádzajúc však z výšky škody ustálenej v skutkových vetách jednotlivých skutkov rozsudku, u toho ktorého obžalovaného, zaviazal obžalovaných v 1., 2. rade k povinnosti nahradiť poškodenej strane škodu A. Y., H., N..H.., Š.Z. X, Y., M.: XX XXX XXX, škodu vo výške 14.001,56 eur, poškodenému W. B. L., N..H.., Y. XX, E., M.: XX XXX XXX, škodu vo výške 1.611,56 eur, poškodenému E. W. H., H..Z..A.., E. XX, Y., M.: XX XXX XXX, škodu vo výške 17.384,80 eur, obžalovaného v 1. rade k povinnosti nahradiť poškodenému E. B. škodu vo výške 25.000 eur, D. S. škodu vo výške 21.000 eur, Z. J. vo výške 20.850 eur. Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodených A. Y. H., N..H.., Š. X, Y., M.: XXXXXXXX, Z. J., P.. X.X.XXXX J. L., Y. Y., Š. XX, W. B. L., N..H.., Y.U. XX, E., M.: XX XXX XXX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces - vo zvyšku uplatnenej škody nad škodu ustálenú v skutkovej vete toho ktorého skutku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.