Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Cb-5-2016.pdf
PDF · 121.54 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cb/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR", so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: Enwoy Gas, s.r.o., so sídlom Ladomerská Vieska 111, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 45 687 650, zastúpeného: IURISTICO s. r. o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice- Sever, IČO: 36 588 041, o zaplatenie 2 098,56 €, takto
rozhodol:
Súd návrh žalovaného zo dňa 06.011.2018 na prerušenie konania z a m i e t a .
II. Súd konanie v časti o zaplatenie 1 153,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 576,96 € od 06.05.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,0 % zo sumy 576,96 € od 19.06.2018 do zaplatenia z a s t a v u j e .
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 887,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 366,08 € od 13.08.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,0 % ročne zo sumy 1 521,60 € od 19.06.2018 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
V. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 06.05.2016 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 2 098,56 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania.
2. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, že je správcom majetku štátu, a to pozemku Q. parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria o celkovej výmer 40 502 m2 a Q. parc. Č.. XXXX/lX druh pozemku, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria o celkovej výmer 1 143,00 m2 zapísaných na K. č. XXX v kat. území B.. Žalovaný je vlastníkom stavby - vlečková koľaj - stojacej na pozemkoch v správe ŽSR a to Q. parc. č. XXXX/X a Q. parc. č. XXXX/XX. Dňa 18.02.2015 žalobca zaslal žalovanému dohodu o uznaní dlhu a nájomnú zmluvu, ale dňa 20.03.2015 sa zásielka vrátila ako neprevzatá. Výška nájomného predstavuje za jeden rok 874,40 €, DPH 174,88 €, t.j. spolu 1 049,28 €. V spore si žalobca nárokuje bezdôvodné obohatenie a to za obdobie od 01.05.2013 do 30.04.2015 v sume 2 098,56 €.
3. Platobným rozkazom tunajšieho súdu č.k. 12Cb/24/2015-24 zo dňa 17.06.2015 súd žalovanému uložil povinnosť, aby zaplatil žalobcovi sumu 2 098,56 € s príslušenstvom a nahradil vzniknuté trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu doručenom súdu dňa 26.08.2015 uviedol, že žalovanú pohľadávku v celom rozsahu ako nedôvodnú popiera. Areál, ktorého súčasťou je dotknutá vlečková koľaj nadobudol v dobrovoľnej dražbe v roku 2011. Uvedený areál bol skolaudovaný v roku 1981, a pôvodne slúžil národnému podniku Vagónka Poprad, n. p. Poprad závod Trebišov. Vo vzťahu k režimu užívania časti dotknutých pozemkov parcelné číslo XXXX/X a XXXX/XX uviedol, že žalobca od jeho právnych predchodcov nevyžadoval žiadnu odplatu za užívanie týchto častí pozemkov. Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že režim užívania týchto častí pozemkov bol trvalo usporiadaný pri kolaudácii, a to tak, že užívanie pozemkov pod vlečkovou koľajou bude bezodplatné. A ako na právneho nástupcu oprávneného subjektu sa tento režim vzťahuje aj na spoločnosť žalovaného. Súčasne vzniesol námietku nedostatku miestnej príslušnosti.
5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 08.09.2015 uviedol, že o existencii vlečky a o tom kto je jej vlastníkom, sa dozvedel na základe pozvánky na rokovanie S.. D. (ŽSR, OR Košice, SRD), zvolaného na deň 09.10.2014, za účelom uzatvorenia zmluvy o styku železničných dráh. V žiadnom prípade nesúhlasil s tvrdením žalovaného, podľa ktorého má právo na bezodplatné užívanie predmetného pozemku. Trval na tom, že právne vzťahy žalobcu pred nadobudnutím vlastníckeho práva k stavbe vlečky žalovaným sú pre žalovaného nepodstatné, netýkajú sa ho a v tomto konaní sú právne irelevantné. Naopak mal za to, že bola v tomto prípade naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia a vlastnícke právo žalobcu bolo. resp. stále je obmedzené. Tvrdenie žalovaného, že návrhy nájomnej zmluvy a dohody o uznaní dlhu mu nikdy neboli doručené je pravdivé, nakoľko si však tieto návrhy neprevzal v odbernej lehote. Takéto konanie môžeme považovať za účelové zo strany žalobcu, nakoľko návrh zmluvy a dohody o uznaní dlhu zaslali najprv spoločnosti Preterm, s.r.o. (ktorá predmetnú vlečku užíva na základe zmluvy so žalovaným). Odpoveďou tejto spoločnosti bolo, že nie je vlastníkom vlečky, preto návrhy neakceptuje, avšak meno vlastníka vlečky žalobcovi odmietli oznámiť. Toto si zistili u vyššie spomínanej S.. D..
6. Dňa 05.10.2015 tunajší súd vec postúpil Okresnému súd Trebišov, ktorý s postúpením nesúhlasil. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Ncb/9/2015-53 zo dňa 09.11.2015 rozhodol tak, že nesúhlas Okresného súdu Trebišov je dôvodný. .
7. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 19.06.2018 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe. Právny zástupca žalovaného zotrval na svojom tvrdení, že pohľadávku žalobcu neuznáva. Mal za to, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného bola konkludentne uzatvorená zmluva o výpožičke vo forme tzv. výprosy, ktorá je teda súdnou praxou akceptovaná. Jej podstata spočíva v bezodplatnom prenechaní veci do užívania bez dojednania doby, po ktorú sa môže vec užívať. Je to určitá forma výpožičky. Dôležité je však zvýrazniť, že ide o bezodplatné prenechanie veci. Právny predchodca žalovaného nikdy neuhrádzal nájomné za tvrdené užívanie stavby, ktorá má byť umiestnená na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný bol pri nadobúdaní predmetného areálu, v ktorom sa nachádza aj tvrdená stavba dobromyseľný. Vychádzal z toho, že vzťahy sú tam usporiadané v tom zmysle, ako sú načrtnuté v kolaudačnom rozhodnutí k celému areálu, ktoré bolo predložené spolu s odporom a to tak teda, že keďže predmetná stavba celý areál ich užívanie bolo povolené s tým, že museli byť takto vysporiadané aj vzťahy k pozemkom, žalovaný teda bol dobromyseľný v tom, že ide o bezodplatné užívanie veci. Vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia uviedol, že sa absolútne nestotožňujeme s tak, určenou sumou bezdôvodného obohatenia, ktorá by mala vychádzať z obvyklého nájomného, ktoré sa platí za užívanie porovnateľnej nehnuteľnosti, v porovnateľnom čase a mieste. Žalobca uviedol, že tvrdenia právneho zástupcu žalovaného nie sú pravdivé, nakoľko podľa ním získaných dokumentov predchádzajúci majiteľ bola spoločnosť H.M.SYSTEM, spol. s r.o. so sídlom na Topľanská 15, Vranov na Topľou. Spoločnosť H.M.SYSTEM, spol. s r.o. ako predchádzajúci vlastník a správca vlečky mal so žalobcom uzavretú, jednak vlečkovú zmluvu, jednak nájomnú zmluvu na pozemky pod vlečkou. Súd pripustil zmenu žaloby, v zmysle ktorej žalovaný je povinný zaplatiť istinu vo výške 4 197,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 098,56 € odo dňa doručenia žaloby súdu do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,0 % zo sumy 2 098,56 € odo dňa 19.06.2018 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.
8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 30.08.2018 po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom uviedol, že nie je vlastníkom stavby vlečkovej koľaje, ktorá je zakreslená v kópii z katastrálnej mapy spracovanej S.. R. Ž.. Poprel tvrdenie žalobcu o tom, že je vlastníkom stavby vlečkovej koľaje tak, ako je zakreslená v kópii z katastrálnej mapy, a tiež tvrdenie žalobcu o tom, že užívam pozemok patriaci žalobcovi pod stavbou vlečkovej koľaje tak, ako je zakreslená v kópii z katastrálnej mapy. V celom rozsahu preto poprel žalobou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Navyše, v súlade s ust. § 4 zákona o dráhach platí, že vlastník nehnuteľnosti v obvode dráhy je povinný strpieť umiestnenie súčastí dráhy. Tejto povinnosti zodpovedajú oprávnenia prevádzkovateľa dráhy, ktoré sú zákonnými vecnými bremenami. Úprava užívania pozemku, ktorý je pod dráhou (vlečkovou koľajou), formou nájomnej zmluvy, a následným platením nájomného, potom nemôže byť na mieste. To preto, lebo vlastník (prevádzkovateľ) dráhy, vrátane vlečkovej koľaje, má zo zákona právo na užívanie pozemku pod vlečkovou koľajou, a toto právo nie je potrebné zriaďovať zmluvou.
9. Žalobca v podaní zo dňa 04.09.2018 uviedol, že po internom preverení námietky žalovaného zistil, že spoločnosť žalovaného nie je vlastníkom stavby vlečkovej koľaje, ktorá je zakreslená v kópii z katastrálnej mapy spracovanej S.. R. Ž.E.. V procese spracovania tohto grafického zobrazenia vlečky žalovaného z katastrálnej mapy pravdepodobne došlo k chybe a na predmetnom grafickom zobrazení nie je zakreslená vlečka vo vlastníctve žalovaného. Podaním zo dňa 26.10.2018 žalobca predložil nové zameranie vlečky.
10. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 06.11.2018 žalobca uviedol, že podľa jeho názoru zákon o dráhach výslovne v § 6a vylučuje vznik zákonného vecného bremena na vlečke súkromného vlastníctva. Žalovaný nepreukázal toto vecné bremeno, ktoré tvrdí, ani neurobil žiadny úkon na jeho prípadný zápis do katastra nehnuteľností a takýto úkon neurobil ani jeho predchodca, majiteľ tejto vlečky. Právny predchodca žalovaného mal so žalobcom spísanú nájomnú zmluvu. Právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.05.2013 do 06.11.2016, t.j. za obdobie teda dva roky predchádzajúce ku dňu pojednávania. Naďalej však mal za to, že je žaloba nedôvodná v celom rozsahu a to v nadväznosti na už doteraz uvádzané skutočnosti. Čo sa týka poukazu zástupcu žalobcu na § 6a Zákona o dráhach mal za to, toto ustanovenie Zákona o dráhach je v rozpore s Ústavou SR v zmysle, ktorej má vlastnícke právo všetkých vlastníkov rovnaký zákonný obsah a ochranu, požíva teda rovnakú ochranu, príp. navrhol, aby súd prerušil konanie a podal návrh na začatie konania v súlade právneho predpisu podľa § 162 ods. 1 písm. b), ak teda má súd za to, že by sa malo vo veci vychádzať aj z tohto ustanovenia aj keď podľa jeho názoru § 4 správne tak, ako to má byť aj v § 6a, všetkým vlastníkom železničných dráh dáva právo na užívanie pozemkov a ukladá predovšetkým vlastníkovi pozemku povinnosť trpieť výkon činností, ktoré sú uvedené v § 4 zákona o dráhach. Súd pripustil zmenu žaloby navrhnutú podaním žalobcu zo dňa 06.11.2018 v zmysle ktorej žalovaný je povinný zaplatiť istinu vo výške 3 043,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 521,60 € odo dňa doručenia žaloby súdu do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,0 % zo sumy 1 521,60 € odo dňa 19.06.2018 do zaplatenia.
11. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu: žaloba č.l. 1, výpisu z LV Č. XXX k.ú. B. č.l. 3, dohoda o uznaní dlhu č. XXXXXXXXX-X-XXXX-E. č.l. 8, nájomná zmluva č. XXXXXXXXX-X-XXXX-V. č.l. 11, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 26.08.2015 č.l. 30, kolaudačné rozhodnutie č.j. XXXX/XX-XXX Mestský národný výbor, odbor výstavby v Trebišove č.l. 34, plnomocenstvo PZ žalovaného zo dňa 21.08.2015 č.l. 36, vyjadrenie žalobcu zo dňa 08.09.2015 č.l. 45, uznesenie KS v Košiciach č.k. 3Ncb/9/2015-53 zo dňa 09.1 1.2015, podaním PZ žalovaného zo dňa 06.04.2016 č.l. 61, nájomná zmluva č. XXX XXX XXX-X-XX zo dňa 25.08.2009 č.l. 82, kópia z katastrálnej mapy č. 1. 90, zmena žaloby zo dňa 19.06.2018 č.l. 91, kópia z katastrálnej mapy č.l. 94, kópia z katastrálnej mapy zameranie vlečky č.l. 98-99, podanie PZ žalovaného zo dňa 30.08.2018 č.l. 101, predloženie zamerania vlečky žalovaného zo dňa 26.10.2018 č.l. 109, skutkový stav vlečkovej koľaje č.l. 115, úprava petitu zo dňa 06.11.2018 č.l. 119 a sadzobník vlečkových poplatkov TR 62 účinný od 01.07.2005 a druhý účinný od 01.01.2016, zistil nasledovný skutkový stav:
12. V zmysle výpisu z LV č. XXX pre obec B., k.ú. B. žalobca je správcom nehnuteľnosti vo vlastníctve Slovenskej republiky - pozemku Q. parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 40 502 m2.
13. V zmysle Kolaudačného rozhodnutia Mestského národného výboru, odboru výstavby v Trebišove Č. j. 1185/81-322 zo dňa 19.05.1981 bolo na žiadosť Vagónka Poprad, n.p. Poprad závod Trebišov povolené používania stavby : Provizórna výroba boxov, ktorá obsahovala aj objekt vlečky.
14. V zmysle Nájomnej zmluvy č. XXX XXX XXX-X-XX zo dňa 25.08.2009 uzatvorenej medzi žalobcom, ako prenajímateľom a H.M.SYSTEM spol. s r.o., so sídlom Topľanská 15, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 462 560, ako nájomcom, prenajímateľ prenechával do užívania nájomcovi na dobu neurčitú časť pozemku parc. č. Q. XXXX/X k.ú. B. o výmere 2 055 m2. Nájomca mal na predmete nájmu umiestnenú vlečkovú koľaj. Zmluvné strany sa v čl. IV. zmluvy dohodli na nájomnom vo výške 0,40 € m2/rok.
15. V zmysle nového geodetického zamerania skutkového stavu vlečkovej koľaje spoločnosti Enwoy Gas, s.r.o., na pozemku ŽSR stav k 18.09.2018, výmera záberu vlečky činí 1 902 m2.
16. Podľa Sadzobníka vlečkových poplatkov žalobcu TR 62 účinného od 01.07.2005 za nájom pozemku ŽSR na zriadenie vlečky za 1 m2 a rok je 0,40 €.
17. Podľa Sadzobníka vlečkových poplatkov žalobcu TR 62 účinného od 01.01.2016 nájom pozemku ŽSR na zriadenie vlečky za 1 m2 a rok je 0,42 €.
18. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania.
Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 513/2009 Z.z.“), vlečkou je železničná dráha priamo alebo prostredníctvom inej vlečky zaústená do železničnej trate; používa sa na pohyb železničných vozidiel na účely nakládky, prekládky a vykládky tovaru v podnikoch, skladoch, prístavoch a v termináloch alebo na iné účely.
Podľa § 4 ods. 4 zákon č. 513/2009 Z.z., vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v obvode dráhy je povinný strpieť umiestňovanie súčastí dráhy a vykonanie činností podľa odsekov 2 a 3. Oprávnenia prevádzkovateľa dráhy podľa odsekov 2 a 3 sú vecnými bremenami viaznucimi na nehnuteľnostiach v obvode dráhy a na prístupových cestách k obvodu dráhy. Návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností podá prevádzkovateľ dráhy. Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti obmedzený v dôsledku umiestnenia súčasti dráhy v obvyklom užívaní nehnuteľnosti; má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti; toto právo zaniká, ak sa neuplatnilo u prevádzkovateľa dráhy do jedného roka odo dňa zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľností.
Podľa § 6a ods. 1 zákon č. 513/2009 Z.z., ak vlastník stavby železničnej dráhy okrem vlečky v súkromnom vlastníctve a jej súčastí alebo stavby v ochrannom pásme železničnej dráhy okrem vlečky v súkromnom vlastníctve, ktorá slúži prevádzke dráhy, nie je vlastníkom pozemku pod týmito stavbami, má vlastník týchto stavieb k pozemku pod nimi právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je jeho užívanie, výkon správy, údržby, opráv a rekonštrukcie stavieb na nich umiestnených a na zabezpečenie prístupu k nim.
Podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
19. Súkromná vlečka nie je súčasťou železničnej infraštruktúry, jej kapacita nie je prideľovaná iným železničným podnikom ale slúži len pre vlastné prevádzkové potreby vlastníka vlečky. Ustanovenie § 6a ods. 1 zákon č. 513/2009 Z.z. nemá vplyv na obsah vlastníckeho práva (§ 123 Občianskeho zákonníka) vlastníka súkromnej vlečky alebo vlastníka ostatnej železničnej infraštruktúry, majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana (§ 124 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na rozdielne účely, ktorým slúži súkromná vlečka a ostatná železničná infraštruktúra, nie je potrebné pri súkromných vlečkách, slúžiacim len záujmom ich vlastníka, tak ako pri inej železničnej infraštruktúre, prístupnej všetkým železničným podnikom s platnou licenciou, zriaďovať vecné bremeno, ktorého obsahom je jeho užívanie, výkon správy, údržby, opráv a rekonštrukcie stavieb na nich umiestnených a na zabezpečenie prístupu k nim. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, a preto návrh žalovaného zo dňa 06.011.2018 na prerušenie konania zamietol.
20. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
21. Keďže žalobca podaním zo dňa 06.11.2018 navrhol zmenu žaloby, ktorá v zmysle jej obsahu bola čiastočným späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 1 153,92 € (4 197,12 - 3 043,20 €) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 576,96 (2 098,56 € - 1 521,60) € od 06.05.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,0 % zo sumy 576,96 € (2 098,56 € - 1 521,60) od 19.06.2018 do zaplatenia a žalovaný nevyjadril svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby, súd konanie v tejto časti v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil.
22. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané a nesporné, že žalovaný minimálne v období od 01.05.2013 do súčasnosti užíva časť pozemku Q. parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 40 502 m2 zapísaného na LV č. XXX pre obec B., k.ú. B., v správe žalobcu, na ktorom má žalovaný uloženú vlakovú vlečku. Tvrdenia žalovaného o jeho bezodplatnom užívaní predmetnej nehnuteľnosti v dôsledku konkludentne uzatvorenej zmluvy o výpožičke vo forme výprosy neboli preukázané. Z ním predloženého Kolaudačného rozhodnutia Mestského národného výboru, odboru výstavby v Trebišove Č. j. 1185/81-322 zo dňa 19.05.1981 nevplýva spôsob usporiadania práv k pozemkom, na ktorých sa kolaudovaná stavba nachádzala. Ako žalovaný správne uviedol, že jeho právny predchodca musel v stavebnom konaní preukázať, keďže nebol vlastníkom pozemku, že má k tomuto pozemku iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na požadovanom pozemku stavbu. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že jeho právny predchodca v čase vybudovania vlečky v roku 1981 a neskôr predmetnú nehnuteľnosť užíval bezodplatne. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o majetok vo vlastníctve Slovenskej republiky súd považuje za potrebné poukázať na prechodné ustanovenia zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, v zmysle § 17 a § 18 ktorých zmluvy o nájme a výpožičke uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona boli účastníci zmluvy povinní dať do súladu s § 13 do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak tieto zmluvy zanikali po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti a právo trvalého užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov iným právnickým osobám než telovýchovným jednotám a ktoré trvalo ku dňu účinnosti tohto zákona, sa menilo dňom jeho účinnosti na nájom majetku štátu. Z povinnosti vlastníka nehnuteľnosti v obvode dráhy strpieť umiestňovanie súčastí dráhy (§ 4 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z.z.) nemožno vyvodzovať právo vlastníka dráhy na bezodplatné užívanie nehnuteľnosti, na ktorej je dráha zradená. Naopak žalobca v konaní preukázal, že právny predchodca žalovaného obchodná spoločnosť H.M.SYSTEM spol. s r.o., časť pozemku žalobcu, na ktorom je umiestnená predmetná vlečková koľaj užíval na základe Nájomnej zmluvy č. XXX XXX XXX- X-XX zo dňa 25.08.2009 a žalobcovi platil nájomné vo výške 0,40 € m2/rok. Za základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný užíva časť pozemku v správe žalobcu bez právneho dôvodu. V dôsledku takéhoto správania žalovaného došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu na úhor žalobcu. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v majetkovej sfére subjektov právnych vzťahov, pričom primárnou funkciou inštitútu bezdôvodného obohatenia je tak náprava nespravodlivej majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu.
24. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
25. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 06.11.2018 právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podstata premlčania spočíva v oslabení subjektívneho práva o jeho právnou nárokovateľnosť. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Vo vzťahu k dlžníkovi možno premlčanie vnímať ako ochranu jeho postavenia v tom zmysle, že sa môže účinne brániť vymáhaniu splnenia svojich subjektívnych povinností po kvalifikovanom časovom odstupe, ktorý predstavuje uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je občianskoprávnych vzťahoch ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna (dvojročná) a dlhšia objektívna (trojročná alebo desaťročná). V obchodnoprávnych vzťahoch je právo na vydanie bezdôvodného obohatenia potrebné na súde uplatniť do 4 rokov odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a to sa na jeho úkor obohatil. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého neoprávneným užívaním pozemkov v jeho správe žalovaným týkajúci sa nesprávne zameranej vlečky a až podaním doručeným súdu dňa 31.10.2018 predložil správne zameranie vlečky žalovaného. Z toho vyplývajúcu zmeny žaloby súd pripustil až na súdnom pojednávaní konanom dňa 06.11.2018. Námietku premlčania vznesenú žalovaným na tomto súdnom pojednávaní týkajúcu sa premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia súd posúdil ako dôvodnú, pričom v dôsledku uplynutia štvorročnej premlčacej doby považoval za premlčané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.05.2013 do 06.11.2014, nakoľko pôvodnou žalobou žalobca požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie inej časti pozemkov v jeho správe, ako bola časť pozemku reálne užívaná žalovaným titulom umiestnenia vlečky.
26. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
27. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale aj vtedy, ak sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo pri riadnom chode udalostí. Za takýto riadny chod udalostí je potrebné považovať aj užívanie nehnuteľnosti za odplatu na základe riadne uzatvorenej zmluvy. Ak k uzatvoreniu zmluvy nedošlo je na mieste vyžadovať od subjektu užívajúceho nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej cene obvyklého nájomného. Možnosť vydania bezdôvodného obohatenia nie je viazaná iba na osoby pôvodných vlastníkov, ale vzťahuje sa i na ich právnych nástupcov a trvá až do momentu, kedy dôjde k odstráneniu stavu bezprávneho užívania nehnuteľnosti. (rozsudok Krajského súdu v Prešove spis. zn. 7Co/19/2013 zo dňa 23.05.2013). Poskytovaná peňažná náhrada predstavuje peňažný ekvivalent hodnoty veci alebo výkonu, ktorý sa mal vrátiť. Žalobca ako prevádzkovateľ železničných dráh v konaní preukázal, že nehnuteľnosť pod železničnou vlečkou žalovaného prenajímal jeho právnemu predchodcovi za sumu 0,40 € m2/rok. Rovnako žalobca preukázal, že už od 01.07.2005 do 31.12.2015 svoje pozemky na zriadenie vlečky prenajímal za 0,40 € m2/rok a od 01.01.2016 za cenu 0,42 € m2/rok. V zmysle zamerania skutkového stavu vlečkovej koľaje preloženého žalobcom výmera záberu vlečky žalovaného činí 1 902 m2. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že výška obvyklého nájomného v danom mieste a čase za užívanie obdobného pozemku za účelom zriadenia a prevádzkovania železničnej vlečky ako je pozemok žalobcu, ktorý bez právneho dôvodu užíva žalovaný, zodpovedá v žalobe uplatnenej výške nájomného 0,40 € m2/rok, a teda výška bezdôvodného obohatenia žalovaného zodpovedajúcej cene obvyklého nájomného pozemku o výmere 1 902,00 m2 za obdobie od 06.11.2014 do 30.04.2015, činí 366,08 € a za obdobie od 19.06.2016 do 19.06.2018 činí 1 521,60 €, t.j. spolu za celé nepremlčané obdobie výška bezdôvodného obohatenia žalovaného činí 1 887,68 €. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by si žalovaný svoju povinnosť vydať žalobcovi na jeho úkor získané bezdôvodné obohatenie splnil, resp. že by tento jeho záväzok zanikol iným spôsobom než splnením, súd považoval žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 1 887,68 € za dôvodnú. Vo zvyšnej časti v dôsledku žalovaným uplatnenej námietky premlčania súd žalobu zamietol.
28. Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, je dlžník povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Podľa § 365, veta prvá, Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
29. Žalovaný sa ako dlžník žalobcu dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže Občiansky zákonník ani obchodný zákonník pri nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia nestanovuje splatnosť nároku veriteľa, vzťahuje na splatnosť tohto práva § 563 Občianskeho zákonníka a veriteľ je povinný v záujme determinovania splatnosti vlastnej pohľadávky požiadať dlžníka o plnenie. Obdobná právna úprava je obsiahnutá aj v § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka. V deň nasledujúci po takejto žiadosti je dlžník povinný plniť a v prípade márneho uplynutia danej lehoty sa na ďalší deň dostáva do omeškania. Žalobca nepreukázal doručenie výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanému. Dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe vydanie tohto bezdôvodného obohatenia je deň nasledujúci po doručení žaloby žalovanému, t.j. 12.08.2015 a žalovaný sa do omeškania dostal až dňom 13.08.2015. Žalobca si s využitím svojho dispozičného práva uplatnil úrok z omeškania len vo výške 5,05% a 5,00 %. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal len nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 366,08 € od 13.08.2015 do zaplatenia a vo výške 5,0 % ročne zo sumy 1 521,60 € od 19.06.2018 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4 197,12 €, priznaná mu bola suma 1 887,68 € s príslušenstvom. Vzhľadom k tomu, že každá zo strán mala v konaní len čiastočný úspech, pričom miera úspech bola u oboch sporových strán približne rovnaká, súd určil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.