Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/242/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu Ľ.Š. U., V., K. XX, proti žalovanej K.. Y. C., V., L.Ä. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Beátou Pitorákovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Kováčska 17, o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 13C/6/2017-262 zo 16.2.2018 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanej p r i s u d z u j e náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalobný návrh zamieta. II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čo žalobca žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu, podanou uňho 9.2.2017 žiadal, čo na odôvodnenie uviedol (na čo poukázal, čo tvrdil), čo žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k veci, doručenom bez vyzvania 2.3.2017, uviedla (čo potvrdila, čo dala do pozornosti, čo tvrdila), čo v písomnom podaní z 22.1.2018, ktorým sa na základe jeho výzvy uznesením z 3.1.2017 k žalobe vyjadrila uviedla (na čo poukázala), že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom „tento skutkový stav“, konkrétne, čo čiastočným výpisom z LV č.XXXX pre t. ú. J., vyhotoveným cez katastrálny portál 24.1.2017, mal preukázané, čo z predloženej Dohody manželov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) po jeho zrušení podľa § 148a O. z., uzavretej žalobcom a žalovanou ako účastníkmi dohody 19.6.2002, zistil, čo predloženým rozsudkom Okresného súdu (ďalej len OS) Košice II 14C/98/02-13 zo 16.5.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.6.2002, a predloženou notárskou zápisnicou (ďalej len Nz) N 189/2002, Nz 188/2002 spísanou 19.6.2002 na Notárskom úrade R.. T. L., notára, v V.Š., Š. XX mal preukázané, čo z predloženej kópie Kúpnej zmluvy z 30.4.2007, z Kúpnej zmluvy o prevode hnuteľnej veci uzavretej 10.10.2007, z kúpnej zmluvy uzavretej 29.10.2002 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou a z prvej - úvodnej strany kúpnej zmluvy, ktorú ako dôkaz predložil žalobca, uzavretej medzi ním ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, zistil, čo v predložených kópiách výpisov z osobného účtu č.XXXXXXXXXX majiteľky - tunajšej žalovanej, vedeného v Tatra banke, a.s., vyhotovených za obdobie od 9.11.2006 do 29.11.2006, žalobca farebne vyznačil vo výpise č.11 na str.3 a vo výpise č.12 na str.3, čo na pojednávaní uviedol, čo v predloženej výtlači (č.l.34,36-47) - výsledkov vyhľadávania z internetového portálu bazoš.sk, hptts://www.google.sk/?gws_rd=sslq=4izbovybyt+byt +drabova+2+bazos.sk, podľa hesla: štvorizbový byt drábova 2 bazoš.sk, žalobca vyznačil, a čo zistil z čiastočného výpisu z LV č.XXXX pre k. ú. J., vyhotoveného cez katastrálny portál Úradu geodézie, kartografie a katastra SR 23.1.2018, ktorý predložil žalobca na pojednávaní. Ďalej, citujúc znenie § 137 písm. c/ a d/ CSP, uviedol: Vzhľadom na charakter žalobou žalobcu uplatneného nároku, prvotne sa zaoberal otázkou procesnej prípustnosti požadovaného určenia. Žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM, t.j. určenia neplatnosti právneho úkonu a teda určenia právnej skutočnosti. Predchádzajúca procesnoprávna úprava zakotvená v O. s. p., účinnom do 30.6.2016 neobsahovala všeobecné ust., ktoré by expressis verbis upravovalo prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti, na rozdiel od súčasnej právnej úpravy. V právnej teórii v tejto otázke prevažovali názory, že žaloba na určenie právnej skutočnosti je prípustná iba za predpokladu, že jej prípustnosť vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). V praxi sa však žaloby na určenie právnej skutočnosti zvyčajne pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. Nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti „hovorí“ rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie je však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Z týchto dôvodov nová právna úprava CSP, účinná od 1.7.2016 pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Žaloba znejúca na určenie právnej skutočnosti, ak možnosť určenia z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Zákonodarca uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. V danom prípade žalobca žalobou domáhal sa určenia neplatnosti právneho úkonu, t.j. určenia právnej skutočnosti - neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM, ktorú uzavreli ako manželia on a žalovaná vo forme Nz 19.6.2002. Vychádzajúc zo znenia § 137 písm. c/ a d/ C. s. p. s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ust. je možné vyvodiť, že nová civilná procesná úprava zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu (napr. z § 77 Z. p. vyplýva možnosť uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru, z § 21 ods.2 zák.č.527/02 Z. z. o dobrovoľných dražbách vyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti dražby, z § 711 ods.6 O. z. vyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu a p.). Možnosť domáhať sa určenia neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Vzhľadom na zmenu koncepcie, ktorá je premietnutá v znení § 137 C. s. p. je preto žalobcom požadované určenie právne neprípustné. Tak dospel k záveru, že je žaloba žalobcu o určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM procesne neprípustná a preto bez toho, aby sa zaoberal meritom veci, žalobu v celom rozsahu zamietol. Zo žalobcom v žalobe tvrdenej existencie naliehavého právneho záujmu na ním požadovanom určení, odvolávajúc sa na § 137 písm. c/ C. s. p., je možné vyvodiť, že mal za to, že je jeho žaloba žalobou o určenie práva, či tu právo je alebo nie je. Avšak je zrejmé, že si v tomto spore podanou žalobou na určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM okrem požadovaného určenia neplatnosti právneho úkonu, neuplatnil určenie existencie žiadneho práva, či tu také právo je alebo nie je. Len tvrdil, že sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, napriek ktorej neplatnosti došlo k zápisu žalovanej ako výlučnej vlastníčky bytu do katastra nehnuteľnosti a mal za to že táto skutočnosť odôvodňuje naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti predmetnej dohody, pričom iný právny prostriedok na ochranu svojich práv nemá. Žalobca však, ak sa cíti dotknutý na svojich právach bezpodielového spoluvlastníka bytu, mal si ich uplatniť žalobou na určenie existencie vlastníckeho práva. Vzhľadom na právnu neprípustnosť žalovať určenie právnej skutočnosti, tak ako tomu bolo v danom prípade, meritórne sa platnosťou dohody nezaoberal a zamietol žalobu ako takú pre jej nesúlad s platnou procesnoprávnou úpravou (§ 137 C. s. p). Keďže žalobu zamietol pre jej právnu neprípustnosť (body 20,22), zamietol aj návrhy žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania, pretože by toto nemalo, vzhľadom na právny záver, žiaden zmysel, bolo by nadbytočné. Podľa § 162 ods.1 C. s. p. rozhodol v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, aj o nároku na náhradu trov konania. Podľa § 255 ods.1 C. s. p., vzhľadom na výsledok tohto sporu, kedy žalovaná bola vo veci plne úspešná, priznal jej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. O výške týchto trov bude rozhodnuté jeho samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Žalobca proti uzneseniu podal v súlade s § 363 C. s. p. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil v súlade s § 365 C. s. p. nasledovne. Súd mal za to, že je jeho žaloba o určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM procesne neprípustná a preto bez toho, aby sa zaoberal meritom veci, žalobu v celom rozsahu zamietol. Konanie súdu má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Predmetnou žalobou sa domáhal svojich práv, smerujúcich k navráteniu bezpodielového spoluvlastníctva bytu (BSM), teda o určenie pôvodnej existencie vlastníckeho práva k bytu, platného v čase pred zrušením BSM. Je dotknutý a podvedený z dôvodu podvodného konania žalovanej, ako vtedajšej manželky, ktorá hrubým porušením dobrých mravov zneužila harmonicky manželský vzťah s ním a vedomým klamaním uviedla ho do omylu. Zamlčala pred ním podstatné skutočnosti svojho podvodného konania, ktorým nadobudla nielen predmetný byt na H. X, V., ale kompletne všetok ostatný majetok vlastnený výlučne ním a to všetko počas r.2002. Pokiaľ by ňou zamlčané podstatné skutočnosti jej konania boli mu známe, k zrušeniu BSM, ako aj k prevodu všetkého ostatného majetku, z jeho strany by nedošlo. Plne dôveroval jej dôvodom pre zrušenie BSM a preto v dobrej viere súhlasil so zrušením bezpodielového vlastníctva. Spôsob a forma, akými postupne, v krátkom čase, získala všetok jeho majetok, považuje za vedomé a úmyselne klamanie z jej strany a ako dôkaz podvodného konania. Svojim konaním predstierala okolnosti, ktoré neboli v súlade so skutočnosťou, predstierala nepravdivé informácie, zneužila k tomu v plnej miere manželský vzťah a uviedla ho do omylu. Na výzvu súdu, smerujúcej, o. i., aj k vyjadreniu ohľadom uvedenia ho do omylu, v tejto veci vôbec neodpovedala. Súd napriek tejto skutočnosti opätovne nevyzval ju, aby sa vyjadrila. Návrh na zrušenie BSM pripravila a podávala v 05/2002 výlučne žalovaná. Tvrdila mu, že je to z dôvodu ochrany jeho majetku. V konaní súdu potvrdila, že BSM žiadala zrušiť z dôvodu, že obaja podnikali, pričom skutočnosť je tá, že on bol v 06/2002 len zamestnancom jej spoločnosti, pretože ho vymazala ako spoločníka a konateľa vo vlastnej spoločnosti. Preto zavádzala súd, keď tvrdila, že obaja boli podnikateľmi. Uvedené skutočnosti preukazujú, že konanie súdu malo aj tieto - iné vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov sa domáha toho, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu a vec vrátil na nové pojednávanie.

4. Žalovaná k odvolaniu podala nasledujúce v y j a d r e n i e: Z podania žalobcu je zrejmé, že podal odvolanie iba voči Uzneseniu OS Košice II. sp. zn. 13C/6/2017 z 16.2.2018. V uvedený deň, t. j 16.2.2018 boli sudkyňou OS Košice II. v sp. zn. 13C/6/2017 uznesením návrhy na ďalšie dokazovanie zamietnuté a dokazovanie bolo vyhlásené za ukončené. Následne bol verejne vyhlásený rozsudok v mene republiky. Má za to, že nepodal odvolanie voči vynesenému rozsudku, ktorým žalobu voči nej zamietol a priznal jej náhradu trov konania v plnom rozsahu. Napriek svojmu názoru, že voči rozsudku nebolo podané kvalifikované odvolanie, iba voči uzneseniu, k podanému odvolaniu zaujíma stanovisko: Námietky žalobcu uvedené v ods.1 odvolania považuje za nedôvodné, nakoľko v rozsudku z 16.2.2018 v bodoch 20,22 a 23 súd podrobne odôvodnil zamietnutie žaloby. Dovoľuje si upozorniť, že súd na súdnom pojednávaní dokonca poučil ho, čo môže byť predmetom žaloby /str.4, 2.ods. zápisnice z pojednávania/. Nie je zrejmé, ako došiel k záveru, že súd nevykonal „navrhnuté dôkazy“ (úvodzovky žalobkyňa), keď sám žalobca nevyšpecifikoval o „aké dôkazy“ (úvodzovky žalobkyňa) sa má jednať. Predložil síce na pojednávaní kúpnu zmluvu, avšak táto kúpna zmluva nemala žiaden súvis nielen s meritom prejednávanej veci, ale sa ho vôbec netýkala /Jednalo sa o predaj nehnuteľnosti, ktorá bola v jej výlučnom vlastníctve a vlastníctve jej nevlastnej sestry a za účasti ich rodičov/. Má za to, že súd správne rozhodol, že predkladanie listinných dokladov, ktoré nesúvisia s prejednávanou vecou sú pre rozhodnutie vo veci samej právne „irelevatné“ a nepripustil ich. V nasledujúcich ods. odvolania sa odvoláva na skutočnosti, ktoré boli predmetom preskúmavania nielen súdu, ale i odvolacím súdom / Uznesenie 5Co/212/2017 z 12.10.2017/. Odvolací súd zaujal k jeho žalobcu, ale i jej, stanovisko, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal i súd. Z uvedeného dôvodu považuje za zbytočné vyjadrovať sa k už prešetreným jeho tvrdeniam. To, že nedal odvolanie voči vyhlásenému rozsudku svedčí aj ďalšia rozhodujúca skutočnosť, že sa neodvolal voči trovám konania, ktoré boli priznané jej v plnom rozsahu. Na základe uvedených skutočností navrhuje nielenže zamietnuť odvolanie, ale na toto odvolanie nebrať zreteľ a potvrdiť rozsudok súdu ako vecne správny.

5. Žalobca v podaní (č.l.288), došlom súdu 30.5.2018, uviedol: Sama právna zástupkyňa žalovanej sa vo vyjadrení k jeho odvolaniu sa vyjadruje na str.2 odst.2. Z uvedeného vyplýva, že aj v danej veci žalovaná sa dopustila podozrenia z tr. činu nezaplatenia dane, krátenia a neodvedenia dane t. j. daňový podvod § 277 písm. a, čo dáva súdu na pozornosť, aby aj danú vec žalovanej objektívne preskúmala. Akýmkoľvek spôsobom sa zákonný sudca dozvie tr. činnosť má konať na základe dôkazu. On tento dôkaz, ktorý poukazuje na profil žalovanej predložil priamo v konaní, kde jej právna zástupkyňa kryje ju /skrytá identita/ na základe legality, dôkazy, ktoré jasne preukazujú kde účelovo okradla štát a krátila daň z príjmu

- toto je potvrdená verzia priamo v konaní Tu a teraz v tomto vyjadrení /konaní/ poukazuje na dôvody žalovanej pre zmenu priezviska majúc za to, že mala záujem o zmenu priezviska sledovaním vlastných osobných dôvodov t.j. že matka okradla, olúpila štát SR o daň nakoľko je podozrivá zo závažného podvodu, kde táto skutočnosť je jasne podopretá dôkazmi. V tomto konaní jasne preukázal na žalovanú daňovú nečistotu./identický druh tr. činnosti/ Právna zástupkyňa žalovanej klame, prekrúca a interpretuje výroky iných, netaktne mení tému uprostred návrhu /vydierania/,neznáša kritiku a popiera úplne jasné fakty. Skryto sa vyhráža, alebo celkom otvorene vydiera. Na právnu zást. už raz bola podaná žaloba za ohováranie jeho osoby. Nedbá na práva, potreby a želania druhých /hoci tvrdí pravý opak/.Táto právna zást. často pre stromy nevidí les. Umožňuje sa tu /asi/ prostredie korupcie. Čo je viac zákon alebo spravodlivosť? Podporuje status spravodlivosti.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie.

7. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

8. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

9. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.

10. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 365 ods.1 písm. e) CSP] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami sporu navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

11. Žalobca v odvolaní neoznačil dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a neuviedol právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2 možno doplniť, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadnu skutočnosť, spochybňujúcu vecnú správnosť napadnutého rozsudku, t. j., že žaloba je procesne neprípustná a skutočnosti uvedené v odvolaní, ako aj v jeho podaní nemajú vo vzťahu k správnemu právnemu záveru, na základe ktorého bola žaloba zamietnutá, nijaký právny význam, preto na ne nebolo potrebné prihliadať, ani k nim zaujímať stanovisko.

13. Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

14. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

18. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.