Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Csp/330/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudca JUDr. Oľga Tatranská v právnej veci žalobkyne: H. L., C.. XX.X.XXXX, D. S. XXX XX I. S. Č.. XXX, zast.: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Železničná 4/Am 920 01 Hlohovec prito žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, zast.: Advokátska kancelária JDUr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava v spore o zaplatenie 2.243,58 € s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1.234,98 € spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 31.10.2017 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu sa žaloba zamieta.

Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 10,12%, o výške ktorých súd I. inštancie rozhodne po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa na tunajšom súde žalobou, podanom na tunajšom súde 12.6.2017 uplatnila voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 2.243,58 € s príslušenstvom. Domáhala sa popri uvedenej sume tiež 5% ročného úroku z omeškania z tejto sumy od 25.5.2017 až do zaplatenia, a plnej náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 12.12.2014 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorú žalobkyňa uzatvorila ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ, keďže ju uzatváral v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Uvedenú zmluvu klasifikoval ako zmluvu spotrebiteľskú podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.

3. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru, a to v celkovej výške 1.500,- €, pri výške úrokovej sadzby 18,08%, PRMN 26,10%, výške splátky 47,43 €, pošte splátok 42 a celkovej čiastke splatnej dlžníkom 2.142,06 €. Konštatovala, že táto zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a tiež so Zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku. Tvrdila, že podľa zákona o spotrebiteľských úveroch má takáto zmluva v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané náležitosti, ktorých absencia alebo prípadný nesúlad spôsobuje sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Uzavretá zmluva neobsahuje tieto obligatórne, t.j. zákonom predpísané náležitosti a o.i. obsahuje tiež neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi.

4. Ako dôvod uplatnenia finančného nároku po posúdení toho, že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov žalobkyňa klasifikovala:

A) nesprávne uvedená výška RPMN: tu žalobkyňa uviedla, že RPMN v zmluve je uvedená nejasným a nezrozumiteľným spôsobom, keď v bode 5 formulára zmluvy (údaje o požadovanom revolvingovom úvere), je uvedená inak ako v jej bode 6 (údaje o schválenom revolvingovom úvere), čo pre žalobkyňu ako spotrebiteľa bolo nejasné a zmätočné vzhľadom na to, že sa žalobca nemohol kvalifikovane rozhodnúť či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie. Konštatovala, že RPMN v predmetnej zmluve v neprospech spotrebiteľa nezodpovedá jej skutočnej výške vzhľadom na výšku úveru, poplatok, počet a výšku splátok a celkové náklady spojené s úverom (v tomto prípade aj vzhľadom na Dohodu o poskytnutí služby), čím bola uvedená do omylu a vyvolala u nej domnienku výhodnosti, čo narušilo jej ekonomické správanie. Tak Dohoda o poskytnutí služby, ako aj samotná úverová zmluva sú formulárovými zmluvami, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, a preto ich nie je možné považovať za individuálne dojednané. Odmena podľa tejto Dohody napr. za možnosť odkladu splátok predstavuje odplatu mesačne 2,56% zo sumy schváleného úveru, zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, ktorá predstavovala sumu 34,56 € mesačne, a celkovo 1.451,52 €, čo je ďalšie navýšenie nákladov spotrebiteľa o 96% z výšky poskytnutého úveru a výrazne presahuje dohodnutý úrok a poplatok za garantovanú službu. Ide teda o zmluvnú podmienku zjavne nevýhodnú pre žalobkyňu ako spotrebiteľa, pretože túto službu si ju vôbec nevymienila a nanútil jej ju žalovaný a má za to, že samotná výška odmeny je neprimeraná, a teda nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázala na konštatovanie, vyjadrené európskou komisiou vo veci Zdeněk Sobotka c/a Provident Financial pod č. C-372/14, kde bolo zaujaté jasné stanovisko ku skutočnosti, že rôzne doplnkové služby, týkajúce sa spotrebiteľských úverov (v tomto prípade Dohoda o poskytnutí služby), majú byť súčasťou celkových nákladov a tým pádom aj zarátané do RPMN. V takom prípade by RPMN predstavovala 78,69%, čo je v zjavnom rozpore s údajom, obsiahnutom v Zmluve o výške RPMN 26,10%, čím skutočná výška RPMN je vyššia o 52% než je uvedená v zmluve. Záverom konštatovala, že už samá táto okolnosť spôsobuje, že v zmysle § 11 ods. 1 v spojení s ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

B) je uvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov: - poukázala na to, že žalovaný v zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky ako to vyžaduje ZoSÚ. Spotrebiteľ má byť zrozumiteľne informovaný o termínoch mesačnej splátky a o spôsobe započítania tejto splátky, ktorá náležitosť však v zmluve absentuje. Je vylúčené, aby Zmluva, pokiaľ ide o tieto podstatné náležitosti, sa odvolávala na nejakú inú listinu napr. VOP či splátkový kalendár. Nestačí do zmluvy uviesť iba výšku splátky tak, ako to uvádza žalovaný, ale je potrebné určiť aj to, aká časť splátky sa započíta na jednotlivé zákonom vyžadované položky. S akcentom aj na absenciu tejto náležitosti je možné konštatovať, že aj z tohto dôvodu je úver bezúročný a bez poplatkov.

C) absencia doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru: - poukázala na túto okolnosť ako na ďalšiu podstatnú náležitosť spotrebiteľskej úverovej zmluvy, v ktorej, ako je zrejmé, nie je uvedená žiadna informácia, kedy sa predmetná zmluva končí. Nie je zároveň dojednané ani to, kedy nastáva konečná splatnosť úveru a pritom nestačí, aby tieto veličiny boli uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Aj z toho dôvodu preto má za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

D) neplatnosť Dohody o poskytnutí služby: - žalobca so žalovaným uzavrel dňa 12.12.2014 aj Dohodu o poskytnutí služby, ktorá bola závislou na zmluve o úvere, a ktorá je podľa tvrdenia žalobkyne v absolútnom rozpore s dobrými mravmi a zákonom o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto Dohody žalovaný ako veriteľ „poskytol“ žalobkyni služby spočívajúce: 1/ v odklade splatnosti splátok, 2/ informácii o zo stávajúcich záväzkoch, 3/ informácií pred splatnosťou splátky, 4/ informácie o prijatí platby, 5/ prepárovanie platby na príslušnú zmluvu, 6/ podpora call centra, za čo si žalovaný zinkasoval odplatu mesačne vo výške 2,56% zo sumy schváleného úveru, zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Táto odplata predstavovala sumu 34,56 € mesačne, čo za celé obdobie malo činí 1.451,52 €, čo činí celkom 96% ďalších nákladov v neprospech spotrebiteľa. Akcentovala, že uvedená služba nemá žiadnu hodnotu a slúži najmä záujmom veriteľa, ktorý takýmto spôsobom obchádza zákon a chce získať prospech na prípadnej platobnej neschopnosti dlžníka. O konaní žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom a jeho snahe úmyselne obísť zákon svedčí aj fakt, že so žalobkyňou uzavrel v jeden deň dve identické zmluvy o úvere a zároveň aj dve Dohody o poskytovaní služieb. Nie len že bolo úmyslom žalovaného zinkasovať platby za dve Dohody, pričom služby sú identické, uzavreté v jeden deň a čas, ale dokonca s tým, že úver rozdelil na dva úvery vo výške 1.500,- €, čím umelo navýšil najvyššiu prípustnú mieru odplaty v zmysle Nariadenia 87/1995 Z.z..

E) neplatnosť Dohody o výške úrokovej sadzby: - žalobkyňa uviedla, že úroková sadzba uvedená v zmluve nezodpovedá v neprospech žalobkyne priemernej úrokovej miere z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia zmluvy. Priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby pre obdobné typy úverov so začiatkom fixácie v 12/2014 bola 8,91%, pričom v zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 18,08%, čo predstavuje výšku úroku ďaleko vyššiu ako je jej priemerná hodnota v bankách. S poukazom na skutočnosť, že zmluva o úvere je pre absenciu jej podstatnej náležitosti, ktorým je dojednanie o úroku, neplatná a žalovaný je podľa zásad o bezdôvodnom obohatení povinný vrátiť žalobkyni len poskytnutú sumu úveru.

5. Na základe vyššie uvedenej argumentácie preto žalobkyňa po posúdení úverovej zmluvy či už ako za neplatnú alebo samotný úver za bez úročný a bez poplatkov mal za to, že jeho povinnosťou bolo splatiť úver len do výšky požičanej istiny, v tomto prípade do sumy 1.500,- € a keďže ku dňu úhrady celého úveru zaplatila 3.593,58 €, uhradila o 2.243,58 € viac, ktorej sumy sa touto žalobou domáha.

6. Žalobca podotkol, že sa ohľadom záležitostí týkajúcich sa uzavretej úverovej zmluvy pokúsil so žalovaným vyriešiť mimosúdnou cestou, a to aj pred sporovou výzvou zo dňa 5.5.2017, v ktorej bol žalovaný upozornený na nedostatky a zrejmé rozpory zmluvy so zákonom.

7. Žalovaný svojou odpoveďou zo dňa 25.5.2017 vyjadril svoj negatívny postoj k doriešeniu danej veci, k spokojnosti oboch strán, a preto bol nútený podať túto žalobu.

8. Na základe uvedeného sa preto žalobca dňom 25.5.2017 domáhala tiež zákonného úroku z omeškania od tohto dňa zo sumy 2.243,58 €, a to až do jej zaplatenia.

9. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobkyňa predložila súdu listinné dôkazy, obsah ktorých súd zároveň stručne oboznamuje: A) Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.12.2014, z ktorej vyplýva, že veriteľ - žalovaný a dlžník - žalobca sú zmluvnými stranami tohto záväzkového vzťahu. Ako vyplýva z bodu 5 formulára Žiadosti/Zmluvy, označeného pokynom pre dlžníka, aby túto časť nevyplňoval, dlžník žiada žalovaného poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok:

- informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody poskytovaní služieb, ak bude uzavretá): 81,99 €

- poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1.500,- €

- splatnosť úveru (počet splátok): 42

- mesačná splátka (vrátane úrokov): 47,43 €

- celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky + poplatok za poskytnutie úveru): 2.142,06 €

- predpokladaná RPMN za úver v percentách: 26,17%

- ročná úroková sadzba: 18,08%

- priemerná RPMN za úver: 36,30%

- poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 150,- €

- účel čerpania úveru: nákup elektroniky

A.1. Čo sa týka v strede sa nachádzajúceho sa textu a týkajúceho sa revolvingu, túto časť nie je potrebné oboznamovať vzhľadom na to, že žalobcovi revolvingový úver nebol poskytnutý.

A.2. V tomto kontexte súd poukazuje na to, že v danom prípade je predmetom sporu pohľadávka, vzniknutá podľa prvej úpravy v časti 5 (a následne časti 6 formulára) a to vzhľadom na to, že splácanie požičanej suma 1.500,- € malo jednak svoj začiatok, ale aj svoj koniec limitovaný celkovým počtom splátok. Z uvedeného teda plynie, že suma 1.500,- €, ktorá bola žalobcovi poskytnutá za tých podmienok, že má byť splatený v splátkach 47,43 €, v celkovom počte 42 splátok, s úrokovou sadzbou 18,08% ročne, nie je žiadnym revolvingovým úverom. Pre revolving je totiž charakteristické to, že sa uzatvára na dobu neurčitú (anglicky „revolv“ = točiť, otáčať), z čoho plynie, že pri poskytnutí revolvingového úveru má dlžník právo po neobmedzenú dobu opakovane vkladať, ale aj čerpať finančné prostriedky až do ukončenia právneho vzťah s dodávateľom určitým legitímnym spôsobom. A.3. V danom prípade však ten úverový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, tejto kategórii nezodpovedá.

A.4. Ako vyplýva z časti 6 - údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte), ten bol žalobcovi schválený za týchto podmienok: 1. Informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytnutí služieb): 81,99 €; 2. Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1.500,- € 3. splatnosť úveru (počet plátok): 42 4. mesačná splátka (vrátane úrokov): 47,43 € 5. celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver + úroky + poplatok za poskytnutie úveru): 2.142,06 € 6. RPMN za úver: 26,17% 7. ročná úroková sadzba: 18,08% 8. priemerná RPMN za úver: 36,30% 9. poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu: 150,- €

B) Dohodu o poskytnutí služieb zo dňa 12.12.2014 viažúcu sa k zmluve č. XXXXXXXXXX, z obsahu ktorej súd zisťuje:

- bod 1 Dohoda zakladá právo zákazníka na využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu. Zákazník má právo, ale nie povinnosť využívať služby, rovnako tak právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých služieb; týmto nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu

- bod 2: Dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu s poskytovateľom

- bod 3: jednotlivé služby sú poskytované zákazníkovi automaticky alebo na základe uplatnenia práva zákazníka na ich poskytnutie, a to odo dňa účinnosti tejto dohody.

- bod 5: Na základe Dohody sa poskytujú nižšie uvedené služby za dohodnutú odplatu. Ak nedôjde k uzavretiu tejto dohody, zákazník je oprávnený požiadať o poskytnutie jednotlivých služieb aj samostatne, a ich cena sa riadi platným sadzobníkom poplatkov, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou príslušnej zmluvy o revolvingovom úvere.

- bod 7.1.: Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,56% zo sumy schváleného úveru, zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokom za úver v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

B.1. Celková výška splátky úveru s úrokom spolu so splátkou odplaty podľa tejto Dohody sa uvedie aj v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Počet a dátum splatnosti splátok odplaty podľa tejto dohody je rovnaký s počtom a dátumom splatnosti splátok úveru a úroku za úver.

B.2. Ako vyplynulo z časti II Dohody: Služby, za ktoré odplata upravená v bode 7.1. inkasovala, sa týkala „informácie o zostávajúcich záväzkoch“, „odklad splatnosti splátok“, „informácia pred splatnosťou splátky“, „informácia o prijatí platby“, „vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie“, „zmena zmluvy na podnet klienta“, „prepárovanie platieb za príslušnú zmluvu“, „ druhá upomienka zdarma“, „podpora call centra“ a „osobné stretnutie s viazaným finančným agentom.“ Ako vyplynulo z časti III bod 5 uvedenej Dohody: Zákazník týmto vyhlasuje, že je plne spôsobilý plniť svoje záväzky z tejto Dohody, a že táto Dohoda sa uzatvára na jeho žiadosť.

B.3. Spoločným menovateľom jednak samotnej Žiadosti/ Zmluvy č. XXXXXXXXXX, ako aj Dohody o poskytovaní služieb viažucej sa k uvedenej zmluve je to, že obidva formuláre týchto dokumentov podpísal dňa 10.12.2014 žalobca v pozícii dlžníka ako prvý.

B.4. Súd zdôrazňuje aj tú okolnosť, že žiadosť o úver v jej úvodných častiach, vrátane časti 5 (údaje o požadovanom úvere) ako aj celá Dohoda o poskytovaní služieb (datovaná 10.12.2014) je vypísaná počítačom vrátane dátumu, kedy žalobca ako budúci dlžník tieto formuláre podpísal. Z charakteru týchto predtlačí je nepochybne isté, že sa jedná o formuláre, tvoriace súčasť softvérového vybavenia počítačov žalovaného s možnosťou priameho vpisovania potrebných údajov do tohto formátu, ktorým - nad všetky pochybnosti, žiaden spotrebiteľ disponovať nemôže.

B.5. Jedine časť 6 formulára žiadosti o úver/zmluvy t.j. údaje o schválenom revolvingovom úvere je vo všetkých častiach, týkajúcich sa hlavného záväzkového vzťahu, vypísaný ručne vrátane dátumu, ktorý žalovaný vykonal dátumovou pečiatkou, a samozrejme, opatril aj jeho razítkom a podpisom zodpovednej osoby. Rovnako tak bola dátumovkou označená podpísaná aj „Dohoda o poskytnutí služieb“.

C) V ten istý deň, t.j. 12.12.2014 žalovaný vystavil Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, v ktorom sú uvedené tieto údaje:

- schválená výška úveru: 1.500,- €

- splatnosť úveru: 42 mesiacov

- výška mesačnej splátky: 47,43 €, z toho istina 35,71 €, úroky 11,72 €

- splátka podľa dohody o poskytnutí služby (mesačne): 34,56 €

- výška celkovej platby na úhradu (mesačná splátka úver + splátka podľa dohody): 81,99 €

- poplatok za poskytnutie úveru: 150,- €

- dátum splatnosti prvej splátky úveru: 13.1.2015

- dátum splatnosti poslednej splátky úveru: 13.6.2018

- periodicita splácania úveru: mesačná

- dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 13

- celková výška úveru: 1.500,- €

- RPMN: 26,10%

- priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy: 36,30%. Zvyšné údaje už sa vzťahovali na revolving, ktorý žalobcovi v tomto prípade poskytnutý nebol.

D) Ako vyplynulo z Oznámenia žalovaného zo dňa 30.1.2017, adresovaného žalobkyni, týmto listom žalovaný žalobcovi poďakoval za prejavenú dôveru, bol presvedčený, že bol žalobca so službami žalovaného spokojný, a že boli uspokojené jeho potreby. Oznamuje mu, že vzhľadom na to, že v súlade so zmluvou o úvere XXXXXXXXXX uhradil všetky svoje záväzky, považuje sa zmluvný vzťah so žalovaným za ukončený. Zároveň bol upozornený, že v prípade, ak boli boli záväzky hradené príkazom z účtu v banke, je potrebné tento príkaz zrušiť.

E) Listom zo dňa 5.5.2017 právny zástupca žalobcu oslovil žalovaného v tej súvislosti, že zmluva č. XXXXXXXXXX z 12.12.2014 nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so Zákonom č. 129/2010 Z.z. a vzhľadom na to, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi a spôsobujú bezúročnosť a bezpoplatkovosť žiada ho, aby navrhli v tejto veci ďalší postup. Navrhol, aby žalovaný súhlasil s uzavretím dohody o urovnaní, na základe ktorej dôjde k potvrdeniu povinnosti žalobcu uhradiť úver len vo výške istiny (na potvrdenie, že úver je bez úročný a bez poplatkov) a vrátenie preplatku, ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia. Akej výšky bezdôvodného obohatenia sa mala táto výzva týkať, z uvedeného listu nevyplýva.

F) Žalovaný listom zo dňa 25.5.2017 odpísal právnemu zástupcovi žalobcu nasledovné: „Doručili ste nám písomnosť - Žiadosť označenú ako zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX - predsporová výzva, v rámci ktorej nám oznamujete, že ste prevzali na základe substitučného plnomocenstva od spoločnosti „nebuďdlžník, s.r.o.“, SNP 189, 920 01 Hlohovec, právne zastúpenie pani Zuzana Oravcová. Na základe toho nás žiadate o návrh ďalšieho postupu a navrhujete podpis dohody o urovnaní s Vami uvedeným obsahom. Ako listiny ste predložili plnomocenstvo, udelené paňou Zuzana Oravcová spoločnosti „nebuďdlžník, s.r.o“. a substitučné plnomocenstvo, udelené spoločnosťou „nebuďdlžník, s.r.o.“. K Vašej výzve Vám však oznamujeme nasledovné: Z vami predložených listín nie je jednoznačné a nesporné, že Ste oprávnený konať v mene pani Zuzany Oravcovej. Svojej postavenie odvodzujete od substitučného plnomocenstva, ktoré za spoločnosť nebuďdlžník, s. r.o. mal udeliť Martin Haring, konajúci na základe plnomocenstva (ako to vyplýva z podpisovej doložky) za uvedenú spoločnosť. Žiadne plnomocenstvo pre Martina Haringa nám doručené nebolo. Zároveň z oboch predložených listín a ich kontextu nie je zrejmé, či sa substitučne dáva zastúpiť spoločnosť neduďdlžník, s.r.o. ako právnická entita alebo má ísť o vyjadrenie zastúpenia pani Zuzana Oravcová. Napríklad z texte substitučného plnomocenstva jednoznačne nevyplýva, či máte konať za Splnomocniteľa (nebuďdlžník, s.r.o.), ako sa to uvádza v poslednej vete alebo za Zuzana Oravcová (ako za Dlžníka), čo sa zase uvádza v predošlom odseku danej listiny. Nakoľko nie je nesporne preukázané, že ste oprávnený na konanie vo Vami označenej veci na základe platných právnych úkonov, nie je možné konať s Vami ako so zástupcom pani Zuzana Oravcová. Vami zaslanú výzvu považujeme naďalej za neurčitú a po vecnej stránke za nedôvodnú, avšak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je možné s Vami akokoľvek bližšie komunikovať.

10. Na žalobu a k nej priložené vyššie oboznámené listiny žalovaný reagoval v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom dňa 16.11.2017, v ktorom uvádza (súd z neho vyberá stručne iba to podstatné):

- k RPMN - namietal, že by ustanovenie o výške RPMN bolo uvedené nejasným a nezrozumiteľným spôsobom tak, ako to sa to žalobca snaží predostrieť v porovnaní medzi bodom 5 a bodom 6 Zmluvy. Žalovaný podotkol, že žalobca v žalobe nijakým spôsobom nedefinoval rozdielnosť medzi pojmom „Predpokladaná RPMN“ uvádzanou v bode 5 a hodnotou RPMN uvádzanou v bode 6 Žiadosti/Zmluvy o úvere. Žalovaný má za to, že spôsob stanovenia hodnoty RPMN a predmetnej RPMN nikdy nebol posúdený ako protiprávny ani v rámci kontrolných činností. Dal do pozornosti zároveň skutočnosť, že údaj o RPMN nie je a ani nemôže byť žiadnou zmluvnou podmienkou a nie je možné si ho v zmysle žiadneho zákona dohodnúť. Teda nie dohoda strán, ale zákon určuje to, kedy sa má táto hodnota vypočítať, t.j., že sa má vypočítať v čase uzavretia zmluvy o úvere, a teda nie v čase napr. podania žiadosti o úver, čo sa žalobca mylne domnieval a keďže ide o zákonom predpokladaný vzorec, dohoda o RPMN je vlastne vylúčená. V tomto kontexte preto v bode 5 formulára žiadosti o poskytnutie úveru sa uvádza údaj o hodnote RPMN, ktorý je s ohľadom na údaje uvedené v žiadosti iba na úrovni predpokladanej RPMN, pričom presný údaj je uvedený v bode 6 ako priamej RPMN za úver. RPMN schváleného úveru je totiž možné určiť až po jeho schválení, a teda v bode 6 už je táto hodnota uvedená presne.

- čo sa týka tvrdenia o nesprávnej výške RPMN - vzhľadom na tú skutočnosť, že výška odplaty titulom Dohody o poskytnutie služby nebola zahrnutá do celkových nákladov, toto žalovaný tak isto poprel. Akcentoval, že dohoda bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru, a teda sa odplata za poskytnutie balíka týchto služieb nemohla do výpočtu RPMN zahrnúť. S akcentom na písm. g) § 9 Zák. č. 129/2010 Z.z. zdôraznil, že do výpočtu celkových nákladov sa nepozapočítavajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní, nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Aj táto služba podľa tvrdenia žalovaného, v zmysle Dohody o jej poskytnutí, je voliteľná, a teda ak by žalobca túto Dohodu nepodpísal, nikdy by nevznikla. Pokiaľ by sa odplata za tieto služby zahrnula do celkových nákladov, takýto postup by bol v rozpore so zákonom. S poukazom na uvedenú argumentáciu a skutočnosť, že Dohoda predstavovala fakultatívne dojednanie, je vylúčené, aby sa nezapočítanie poplatku do RPMN podieľalo na nesprávnosti tohto údaju, nakoľko ani nemohol byť do vzorca výpočtu RPMN zahrnutý.

- čo sa výšky úrokovej sadzby týka - poukázal žalovaný na to, že zmluvné strany sa dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov vzhľadom na to, že zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a na jej uzavretie je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach, ktorými je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy týchto peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka tieto peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Pri posúdení tvrdení žalobcu ohľadne výšky úrokov sú rozhodujúce tie ustanovenia, ktoré danú otázku výslovne upravujú. Poukázal na § 502 ods. 1 ObZ, podľa ktorého je dlžník povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške, ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. V ďalšom citoval ust. § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého v čase uzavretia zmluvy: Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Najvyššia prípustná výška odplaty bola v čase uzatvorenia zmluvy regulovaná Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. a podľa jeho § 1 ods. 1 upravuje: Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť 2-násobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4.

Nariadenie v § 1 ods. 4 upravuje: Na účely stanovenia najvyššej prípustnej miery odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery náklady bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých úverov, zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný poukázal na to, že v rozhodnom období bola priemerná RPMN v sadzbe 15,16% čo znamená, že povolený 2-násobok bol zákonodarcom stanovený limitom na 30,32%. Vzhľadom na to, že úroková sadzba dohodnutá v prejednávanej úverovej zmluve je nižšia, ako aj samotná výška RPMN je nižšia, považuje tvrdenia žalobcu za plne nedôvodné.

- ohľadom tvrdení žalobcu, že zmluva neobsahuje spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a iné poplatky - tu žalovaný poukázal na to, že žalobca neuviedol žiadne dôvody, na základe ktorých by sa malo v týchto súvislostiach o neprijateľnosť vôbec uvažovať. Poukázal na to, že tento spôsob započítania sa vyžadoval iba v prípade, ak bol úver úročený viacerými úrokovými sadzbami. Akcentoval,

že zmluva v bode 6 obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (47,43 €), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - je uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru a splátkovom kalendári, ktoré predstavujú súčasť zmluvy) a počet splátok (42), a teda aj táto náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je splnená.

- ohľadom dôvodnosti tvrdení žalobcu o absencii údaja o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, žalobca dal do pozornosti, že predmetná zmluva je tvorená aj ustanoveniami, nachádzajúcimi sa nie len v listine označenej ako Žiadosť/Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ale aj zmluvnými dojednaniami, ktoré v zmysle Čl. 13 sú neoddeliteľnou súčasťou samotnej zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ (Čl. 7, ods. 7.1. písm. g) Zmluvných dojednaní). Z ustanovenia Čl. 4 ods. 4.5. Zmluvných dojednaní vyplýva, že za deň splatnosti poslednej splátky je považovaný deň konečnej splatnosti úveru a napokon akcentoval aj to, že je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím aj táto podmienka vyplývajúca zo zákona je splnená. Z dôvodu, že doba trvania zmluvy i termín splatnosti úveru sú uvedené v zmluve, je splnená aj táto zákonná požiadavka.

- čo sa týka žalobcom uvádzaných skutočností, týkajúcich sa Dohody o poskytovaní služieb, tu akcentoval žalovaný na skutočnosť, že uzatvorenie tejto Dohody nebolo podmienkou na poskytnutie úveru a tým, že sa jednalo o individuálne dojednanie v zmysle § 53 ods. 2 OZ, je po právnej stránke vylúčený záver o jej neprijateľnosti. Mal za to, že predmetná odplata je cenou plnenia, čiže z hľadiska citovaného ustanovenia zákona úvaha o neprijateľnosti dojednania o tejto odplate je vylúčená. Ani cena plnenia, a to aj v zmysle výslovného znenia Smernice Rady 93/13/EHS v Čl. 4 ods. 2 a ani dojednanie o nej nie sú neprijateľnou podmienkou.

- V konečnom dôsledku žalovaný namieta zjavnú nedôvodnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to s poukazom aj na skutočnosť, že pohľadávka žalovaného bola predčasne splatená a to na žiadosť dlžníka, dňa 26.1.2017. Keďže zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, pričom žalobca si tejto skutočnosti si bol už pri podpise zmluvy plne vedomý, pričom práve za uvedených podmienok požiadal o veriteľa o predčasné splatenie, žalovaný mal za to, že spotrebiteľ nemá právo domáhať sa dojednaného, dobrovoľne uhradeného a zákonnou hranicou zníženého plnenia. Úplne záverom žalovaný dal do pozornosti, že žalobcom celková suma, ktorú splatil na tomto úvere nečiní 3.593,58 € ako sa uvádza žalobe, ale iba 2.734,98 €. V súlade s touto argumentáciou navrhol žalobu ako plne nedôvodnú zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

11. Ako listinné dôkazy žalovaný k svojmu vyjadreniu priložil: a)Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. Štvrťrok 2014, podľa stavu ku dňu 30.9.2014, z ktorého vyplýva, že priemerná RPMN za spotrebiteľské úvery pri zmluvnej splatnosti v období nad 1 do 5 rokov vrátane, bola v sadzbe 16% (listina č.l. 35) b) Žiadosť/Zmluvu o revolvingovom úvere z 12.12.2014 (č.l. 36, 37) c) Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi z 12.12.2014 d) Prehľad platieb žalobcu pri zmluvy č. XXXXXXXXXX (č.l. 39 súdneho spisu), z ktorého jednoznačne vyplynulo, že v období od 13.1.2015 do 26.1.2017 žalobca na poskytnutom úvere zaplatil celkovú čiastku 2.734,98 € tak, ako to žalovaný uvádza vo svojom vyjadrení.

12. Žalovaný tiež predložil inšpekčné záznamy, nachádzajúce sa na č.l. 31 - 34 a č.l. 40 - 41, ktoré však pre potreby tohto konania nemali zásadný význam.

13. Žalobca v písomnej replike, doručenej 12.6.2018 sa k jednotlivým zo strany žalovaného namietaným skutočnostiam vyjadril tak (súd opäť uvádza stručne iba to podstatné), že:

- trvá na svojom tvrdení, že RPMN uvedená v zmluve je zmätočná a nejasná, nakoľko je uvedená v rôznych častiach zmluvy odlišne. Nemôže na tom nič zmeniť ani úprava v Čl. 2 ods. 2.1. zmluvných dojednaní, nakoľko zmluvné dojednania nie sú žalobcom osobitne podpísané, a teda nie sú integrálnou súčasťou zmluvy o úvere, a zároveň sa jedná o neprijateľnú podmienku, nakoľko spotrebiteľ sa tým dopredu vzdáva svojho práva prejaviť súhlas s pozmenenými podmienkami zmluvy.

- trvá taktiež na svojom názore o neplatnosti dohody o poskytovaní služieb, ktorou žalovaný len navyšuje svoju odplatu za fiktívne plnenia, ktoré spotrebiteľovi nie sú v skutočnosti vôbec dodávané, a o ktoré spotrebiteľ ani nežiadal. Navyše ak žalovaný tvrdí, že uzatvorenie tejto Dohody nebolo podmienkou pre vznik spotrebiteľského úveru, toto tvrdenie ničím nepreukázal, a žalobca už v žalobe poukázal na to, že táto Dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, k čomu sa vo svojich záveroch dopracovali aj súdy SR a s poukazom na znenie § 53 ods. 3 mal za to, že opak bolo povinnosťou zo strany žalovaného preukázať, čo sa mu v tomto konaní nepodarilo.

- ohľadom povinnosti dlžníka platiť úroky podotkol, že oproti Obchodnému zákonníku je zákon č. 129/2010 Z.z. špeciálnym predpisom, ktorý v § 9 ods. 2 písm. i) o.i. vyžaduje uvedenie konkrétnej úrokovej sadzby, ktorá musí byť v zmluve uvedená a to pod sankciou beúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Mal za to, že aj samotnú výšku úrokovej sadzby treba posudzovať v zmysle judikatúry a vo svetle dobrých mravov, pričom jej dvojnásobné prekročenie je považované za neprijateľné. Mal za to, že výška odplaty v tomto spore, ako už žalobca nepriamo načrtol aj v žalobe, predstavuje 78,69% a teda aj zákonný limit najvyššej prípustnej výšky odplaty bol prekročený o viac, ako 2krát.

- čo sa údaja o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov týka, tu žalobca poukázal na to, že ak by sa aj pripustil eurokonformný výklad predmetného ustanovenia, a teda, že zmluva o úvere musí obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok (Čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice č. 2008/48/ ES), tak spotrebiteľ musí vedieť, v akom intervale má splátky platiť. Musí teda vedieť, či ide o splátky „mesačnú“ a to vo výške 81,99 €, ktorá suma vyjadruje úhrn viacerých splátok (napr. týždenných) za mesiac, alebo sa jedná o jednu mesačnú splátku, keďže zo zmluvy nevyplýva, či počet 42 splátok je mesačný, týždenný, alebo by mali byť uhrádzané v iných časových intervaloch. Navyše akcentoval, že zo zmluvy ani nevyplýva, v ktorý deň sú jednotlivé splátky splatné, čo má podstatný význam vo vzťahu k jeho ďalším záväzkom a povinnostiam, t.j. nevie posúdiť, či a kedy, ktorým dňom sa dostáva do omeškania. Vzhľadom na uvedené teda túto zmluvu v tomto kontexte nemožno považovať za súladnú s ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona 129/2010 Z.z. ani po tom, keby sa toto ustanovenie vykladalo eurokonformne.

- žalobca zotrval aj na tom, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti, a pokiaľ žalovaný v tomto smere odkazuje na „Oznámenie o schválenie úveru dlžníkovi“, prioritne akcentuje na to, že táto obligatórna náležitosť spotrebiteľského úveru musí byť obsiahnutý priamo v zmluve a nie v Oznámení ako jednostrannom dokumente, vyhotovenom žalovaným, ktorý navyše netvorí súčasť Zmluvy.

- čo sa týka doby trvania zmluvy, ani tento údaj zmluva neobsahuje, ktorá absencia tejto náležitosti spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca sa nestotožňuje s argumentáciou a úvahami žalovaného, a preto navrhol žalobe vyhovieť.

14. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou, zo dňa 21.9.2018, z obsahu ktorej súd zistil, že je obsahovo v totožnom znení ako vyjadrenie k žalobe a z dôvodu procesnej ekonomiky súd nepovažoval za účelné opätovne opakovať argumentáciu v ňom obsiahnutú s tým, a to súd dáva do pozornosti, že ako listinné dôkazy boli k tomuto podaniu priložené identické dôkazové materiály ako k vyjadreniu k žalobe.

15. Čo sa týka pojednávania, nariadeného na 11.12.2018, ani jedna z procesných strán sa tohto pojednávania nezúčastnila, žiadali o svoje ospravedlnenie, a obe súhlasili s tým, aby súd pojednával a vo veci rozhodol aj v ich neprítomnosti na základe skutočností, prezentovaných v priebehu tohto sporu.

16. Vzhľadom na to, že ani zo strán do dňa nariadenia pojednávania a ani do momentu jeho uskutočnenia nenavrhla vykonať žiadne ďalšie dôkazy, súd dokazovanie ukončil a v neprítomnosti strán sporu na základe ich súhlasného prejavu vo veci rozhodol.

17. Prioritne v tejto súvislosti súd poukazuje už na konštatovanie, ktoré súd uvádza vyššie a síce, že predmetom nároku žalobcu je plnenie, ktoré podľa jeho tvrdení poskytol nad rámec finančných prostriedkov, ktoré mu žalovaný poskytol na základe zmluvy z 12.12.2014. Tento právny vzťah, ktorý žalovaný nazýva Žiadosť/Zmluva o revolvingovom úvere, však vôbec nezodpovedá charakteristike „revolvingu“ ako typu úveru, ktorý sa uzatvára na dobu neurčitú, s právom dlžníka vkladať a opakovane po neurčité obdobie čerpať tieto prostriedky vo svojej prospech. V tejto súvislosti má súd z rozhodovacej činnosti vlastné poznatky o tom, že revolvingový typ úveru sa poskytuje (obyčajne) formou kreditnej karty, ktorý sa spláca na kartový účet a to preto, že splácanie na účet v banke pri revolvingovom type úveru v podstate neprichádza do úvahy. Z uvedeného dôvodu preto vzhľadom na tú skutočnosť, že ako už súd uviedol vyššie sa v danom prípade jednalo o úver, ktorý mal byť splatený v 42 splátkach, sa o žiaden revolvingový úver nejednalo.

18. S poukazom na práve uvedené konštatovanie bolo prioritne potrebné posúdiť, či tvrdenia žalobcu o tom, že úver touto zmluvou poskytnutý je bez úročný a bez poplatkov, popríp. zmluva ako taká je neplatná. Ako bolo v dokazovaní nepochybným spôsobom zistené, žalobcovi bola poskytnutá čiastka úveru v sume 1.500,- €, čo žalobca nepoprel, a túto sumu mal splatiť v 42 (počet splátok) s tým, že sa jedná o mesačnú splátku vrátane úrokov, ktorá činila sumu 47,43 € s tým, že celková čiastka, ktorú

musí dlžník zaplatiť spolu s úrokom v sadzbe 18,08% ročne a poplatkom za poskytnutie úveru 150,- €, uhradiť v celkovej sume 2.142,06 €. Okrem uvedenej faktografie žiadne obsahové náležitosti, týkajúce hlavného záväzkového vzťahu z tejto zmluvy, t.j. bodu 6 formulára, podpísaného žalovaným 12.12.2014, nevyplývajú.

19. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v deň uzavretia zmluvy: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie ..... j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov, platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady, použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

20. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy: Poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak podľa písmena b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písmena a) až k), r) a y).

21. Ako vyplýva z obsahu uzavretej zmluvy, vyplýva z nej iba údaj o počte splátok (t.j. jedna veličina z požadovaných údajov v zmysle § 2 písm. k) citovaného zákona), ako aj údaj o tom, že sa jedná o mesačnú splátku, ktorá činila 47,43 € a zároveň bola uvedená aj celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vrátane zmluvného úroku a poplatku za poskytnutie úveru 2.142,06 €.

22. Z toho je zrejmé, že v zmluve je riadne uvedená ročná úroková sadzba a to 18,08% ročne, ktorá podľa názoru súdu zodpovedá zákonnému korektívu, upraveného Občianskym zákonníkom, pretože tak, ako žalovaný preukázal, priemerná RPMN v čase uzavretia zmluvy bola 15,16%, a teda takto dohodnutá úroková sadzba nevybočuje z maximálneho limitu, v ktorom mohol byť ročný úrok z tohto úveru dohodnutý. Z uvedeného plynie, že táto argumentácia žalobcu, t.j. čo sa absencie úrokovej sadzby resp. neplatnosti výšky jeho dojednania týka, javí ako nedôvodná.

23. Tak isto súd nesúhlasí ani s argumentáciu žalobcu o nesúlade RPMN resp. odlišnom pojmosloví ohľadom RPMN uvádzaného v bode 5 a v bode 6 Žiadosti/Zmluvy o úvere. Nad všetky pochybnosti totiž je zjavné, že RPMN ako zákonom stanovená veličina, na ktorú bol špeciálne vyvinutý výpočtový vzorec a do ktorého sa dosadzujú konkrétne veličiny, nemôžu byť predmetom zmluvného dojednania, ale musia vychádzať vždy z údajov, platných v čase uzavretia zmluvy. Za tejto situácie preto, ak 10.10.2014 t.j. v deň podpísania žiadosti o úver sa v bode 5 uvádzala tzv. „predpokladaná RPMN“, tým nebol spreneverený tento údaj, pretože orientačne naznačoval výšku, v akej sa táto veličina prípadne v čase uzavretia zmluvy môže pohybovať. Uvedené napokon našlo oporu v tomto konštatovaní vzhľadom na to, že v priebehu 2 dní, t.j. ku dňu 12.12.2014, kedy toto tlačivo podpísal aj žalovaný, klesla RPMN na úroveň z 26,17% na 26,10% ročne. Ani z tohto dôvodu preto argumentácia žalobcu ohľadnom RPMN neobstojí.

24. Je však treba vziať do úvahy, že v zmysle tvrdení žalobcu absentujú priamo v zmluve tie náležitosti, ktoré majú slúžiť v prvom rade spotrebiteľovi pre lepšiu technickú, časovú a vecnú orientáciu v mechanizme plnenia záväzkov, ktoré pre neho z uzavretej zmluvy vyplývajú. Ako je uvedené vyššie, je síce pravda, že tento úver mal byť splatený v 42 splátkach a je pravda aj to, že mal byť splatený v mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 47,43 €. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že vyjadrenie počtu mesačných splátok nie je termín totožný s pojmom „splatnosť úveru“. Nehovoriac o tom, že z tejto zmluvy nie je zrejmé, v akom termíne toho-ktorého mesiaca má byť každá jedna mesačná splátka splatná a už vôbec nie o tom, v akej frekvencii sa majú tieto splátky diať, t.j., kedy sa má započať s úhradou prvej splátky a samozrejme kedy je termín splatnosti poslednej splátky a aj celého úveru, resp. kedy zmluva ako celok zaniká (zmluva totiž nemusí zaniknúť alebo byť ukončená v čase rovnajúcom sa splatnosti poslednej splátky úveru). Uvedený nedostatok nemôže byť zhojený ani písomne spracovaným tzv. „Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“, v ktorom ako sa bližšie konkretizuje, že prvá splátka je splatná dňa 13.1.2015 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru je dňa 13.6.2018 ako aj to, že periodicita splácania je mesačná, a splatnosť každej splátky v

priebehu splácania je 13. deň v mesiaci. Oznámenie veriteľa o schválení úveru znamená iba technické „dokreslenie“ - sprehľadnenie harmonogramu splácania daného záväzkového vzťahu, ktoré však nie je na úrovni konsenzuálneho právneho úkonu, t.j. vo forme zmluvy tak, ako to predpokladá zákon. Sama skutočnosť, že tieto náležitosti sú obsiahnuté iba v Oznámení veriteľa o schválení úveru a tak, ako súd uviedol, naozaj termíny splátok (bez ohľadu na to, či by boli členené na splátku istiny, úrokov a poplatkov atď.), ako aj doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti celkom nepochybne v zmluve upravená nie je, súd zastáva názor, že úver na základe tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov.

25. Čo sa namietanej Dohody o poskytnutí služieb týka, v tomto smere sa súd plne stotožňuje s argumentáciou žalobcu, pretože, a na to súd poukazuje, v ničom nevyjadruje také pravidelné protiplnenie, aby každý mesiac bolo potrebné spolu s riadnou splátkou úveru platiť ďalších 34,56 € mesačne. Paradoxne, - a na čo súd poukazuje - ako vyplýva aj priamo z tejto Dohody: Ak nedôjde k uzavretiu tejto dohody je zákazník oprávnený požiadať o poskytnutie jednotlivých služieb aj samostatne, ktorých cena sa riadi platným sadzobníkom poplatkov.

26. Hoci v tomto konaní nebol predložený sadzobník poplatkov žalovaného, je celkom zjavné, že pri individuálnej žiadosti dlžníka o poskytnutie tej-ktorej služby, upravenej v časti 2 tejto Dohody, by sa iba jednorazovo a ďaleko nižšími sumami ten-ktorý úkon spoplatňoval, kdežto na základe tejto dohody sa akokeby za súhrn týchto služieb, ktoré v čase uzavretia zmluvy ešte ani nemohli byť reálne poskytnuté, sa spoplatňovali sumou 34,56 € mesačne.

27. Navyše má súd silné pochybnosti o tom, že táto Dohoda tak, ako sa konštatuje v jej III. bod 5, že by túto Dohodu strany uzavreli na žiadosť samotného dlžníka, t.j. žalobcu. Je podľa názoru súdu vylúčené, aby o obsahu a rozsahu takejto dohody, ktorej strojcom bol samotný žalovaný, vôbec mal vedomosť. Za situácie, že táto dohoda bola podpísaná v rovnaký deň a v rovnaký moment ako samotná Žiadosť/Zmluva o úvere, t.j. v čase, keď dlžník ešte ani nevedel, či mu vôbec úver bude poskytnutý, javí ako snaha obísť zákon v záujme dosiahnuť iný profit, než iba úrokovú sadzbu, dojednanú v Čl. 6 samotného Formulára úverovej zmluvy. Z uvedeného dôvodu preto súd zhodne s názorom žalobcu vyhodnotil Dohodu o poskytovaní služieb za neprijateľnú zmluvnú podmienku, obchádzajúcu zákon, a teda zo zákona neplatnú.

28. S poukazom záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a o neplatnosti Dohody poskytovaní služieb bolo treba rozhodnúť o tom, či a v akom rozsahu došlo zo strany žalovaného k vzniku bezdôvodného obohatenia, a či a odkedy je s vrátením tohto bezdôvodného obohatenia žalovaný v omeškaní.

29. Ako žalovaný preukázal doručením prehľadu platieb zo strany dlžníka, potvrdilo sa, už v januári roku 2017 bol tento úver plne zaplatený. Z prehľadu platieb vyplynulo, že poslednou úhradou dňa 26.1.2017 v sume 685,23 € (č.l. 39 súdneho spisu) bolo titulom tohto úveru uhradených celkovo 2.732,98 €. Za predpokladu, ako aj žalobca v žalobe a svojich vyjadreniach potvrdil, že mu bola poskytnutá suma 1.500,- € je zrejmé, že suma, o ktorú sa žalovaný bez právneho dôvodu obohatil, činí sumu 1.234,98 € (2 732,98

- 1500).

30. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ: Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech, získaný z nepoctivých zdrojov.

31. S poukazom na skutočnosť, že úver založený zmluvou z 12.12.2014 bol vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov, bezdôvodné obohatenie činilo v tomto prípade 1.234,98 €, ktorú sumu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni aj spolu s úrokom z omeškania.

32. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013: Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

34. Ako vyplynulo z predložených listín zo strany žalobcu, predtým ako podal žalobu na tunajšom súde, žalovaného oslovil listom svojho právneho zástupcu zo dňa 5.5.2017. V tomto liste sa však neuvádzajú absolútne žiadne faktografické skutočnosti, ktoré by osvedčovali jednak samotnú výšku uplatneného nároku, popríp. aj spôsob, akým by žalobca hodlal tento vzťah so žalovaným usporiadať. Táto výzva neobsahovala výzvu na priame plnenie s uvedením jeho výšky a ani termín, dokedy sa tak malo udiať. Nemožno od nej preto odvodzovať omeškanie žalovaného tak, ako to učinil žalobca v žalobe.

35. Ako bolo preukázané, listom z 25.5.2017 žalovaný v podstate z formálnych a právnych dôvodov, spočívajúcich na strane právneho zástupcu žalobcu, túto vec nedoriešil podľa predstáv žalobcu. Z uvedeného teda plynie, že zo spisu nemožno ustáliť, ktorým momentom (ktorým dňom) sa žalovaný s plnením bezdôvodného obohatenia dostal do omeškania, a preto za rozhodujúcu okolnosť súd zobral na zreteľ deň, kedy bola žalovanému doručená žaloba v tejto veci. Žaloba, z ktorej sa už žalovaný dozvedel, že si žalobca uplatňuje svoj nárok, bola žalovanému doručená dňa 30.10.2017, a preto úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný až nasledujúcim dňom, t.j. od 31.10.2017 až do zaplatenia. Čo sa sadzby úroku z omeškania týka, tá bola uplatnená správne vzhľadom na to, že dňa 30.10.2017 bola základná sadzba ECB 0%.

36. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 5% ročne od 31.10.2017 do zaplatenia a žalobu v rozsahu, v ktorom prevyšuje súdom priznanú pohľadávku, ako aj v rozsahu úroku z omeškania za dlhšie obdobie, než za ktoré bol priznaný súdom, ako nedôvodnú zamietol.

37. Žalobca bol v tomto spore úspešný v pomere 55,06% k pomeru neúspechu 44,94%, a preto súd žalobcovi priznal podľa § 255 ods. 1 pomernú časť trov vo výške 10,12%, o výške ktorých bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 . Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.