Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49C-67-2021.pdf
PDF · 84.41 KB
Case nature
Area
Subarea
49C/67/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu: Mesto Žilina, so sídlom Námestie Námestie obetí komunizmu 3350/1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, zastúpeného JUDr. Lukášom Bútorom, advokátom, so sídlom Vojtecha Tvrdého 12, 010 01 Žilina, proti žalovanej: R. Z., D.. XX. XX. XXXX, H. N. M. C. XXXX/XX, XXX XX Ž.L., o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná vypratať byt č. XX, vo vchode č. XX v podkroví nachádzajúci sa na ulici M. C. S. Ž., v obytnom dome súpisné číslo XXXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra „Y. Č.. XXXX/XXX a zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedený Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, pre katastrálne územie Závodie, obec Žilina, okres Žilina a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 28. 09. 2021, domáhal uloženia povinnosti žalovanej vypratať byt č. XX vo vchode č. XX v podkroví, nachádzajúci sa na ulici M. C. S. Ž., v dome so súp. č. XXXX, ktorý je postavený na par. G. Y. Č.. XXXX/XXX a zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. R. a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj na náhradu trov konania.
2. V žalobe žalobca uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovanou Zmluvu o nájme bytu č. Z206/2019 zo dňa 22.07.2019, ktorej predmetom bol prenájom 3 - izbového bytu č. XX nachádzajúcom sa vo vchode č. XX v podkroví (na piatom poschodí) v bytovom dome na ul. M. C., Ž., Z.. Č.. XXXX zapísanom na LV č. XXXX pre k.ú R., kategória bytu I., vo vlastníctve žalobcu, na dobu určitú od 01.08.2019 do 31.07.2022 (ďalej len „zmluva“). Z dôvodu neplnenia si základných povinností nájomcu žalobca zmluvu vypovedal výpoveďou zo dňa 11.02.2020, ktorá bola s poukazom na ust. § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka doručená dňa 03.03.2020. Nájom bytu skončil dňa 30.06.2020. Žalovaná však byt dobrovoľne žalobcovi neodovzdala, ale ho od 01.07.2020 užívala bez právneho dôvodu. Tým sa na úkor žalobcu má bezdôvodne obohacovať.
3. Žaloba bola žalovanej doručená do vlastných rúk dňa 09. 12. 2021, čo vyplýva z doručenky na č. l. 32 spisu, pričom žalovaná sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadrila.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 04. 03. 2022, a to za účasti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Okresný súd vec na predmetnom pojednávaní prejednal a vo veci samej rozhodol.
5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu č. XX vo vchode XX, podkrovie bytového domu súpisné číslo XXXX postavený na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedený Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor pre katastrálne územie R..
6. Žalobca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovanou ako nájomníčkou dňa 22. 07. 2019 zmluvu o nájme bytu č. Z206/2019, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanej do užívania 3 - izbový byt č. XX na V. p. v bytovom dome na ul. Jura Hronca, súpisné číslo XXXX, vchod č. XX, a to na dobu určitú od 01. 08. 2019 do 31. 07. 2022 (nájomná zmluva na č. l. 6 - 7 spisu).
7. Výpoveďou nájmu bytu zo dňa 11. 02. 2020 adresovanou zo strany žalobcu žalovanej (na č. l. 8 spisu) z dôvodu, že žalovaná nezaplatila nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace bol zo strany žalobcu vypovedaný nájom predmetného bytu (zásielka nebola zo strany žalovanej prevzatá v odbernej lehote a vrátila sa žalobcovi ako nedoručená dňa 04. 03. 2020).
Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení:
8. Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
9. V zmysle ustanovenia § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 10. Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
11. V zmysle ustanovenia § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
12. V zmysle ustanovenia § 676 ods. 1 OZ, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
13. V zmysle ustanovenia § 676 ods. 2 OZ, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
14. V zmysle ustanovenia § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.5a)
15. V zmysle ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa,. 16. V zmysle ustanovenia § 712a ods. 3 OZ, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie. 17. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie vydal v súlade s ustanovením § 186 ods. 2 CSP v spojení s § 215 ods. 1 CSP a § 217 ods. 1 CSP, a to na základe zisteného skutkového stavu, ako aj na
základe skutočností, ktoré boli medzi stranami sporu zhodné a súd nemal o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku.
18. Súd je toho názoru, že z dôvodu zániku právneho dôvodu, na základe ktorého predmetný byt žalovaná užívala (a to uplynutím výpovednej doby, pričom zásielka s výpoveďou bola v dôsledku jej neprevzatia v odbernej lehote vrátená žalobcovi dňa 04. 03. 2020, teda výpovedná doba uplynula dňa 30. 06. 2020), je na strane žalobcu daný právny dôvod domáhania sa vypratania predmetného bytu. Súd konštatuje, že sú splnené podmienky podľa citovaných zákonných ustanovení, aby bolo žalobe žalobcu vyhovené a žalovaná bola povinná vypratať byt č. XX a odovzdať ho žalobcovi. V danom prípade žalovaná toho času neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu a preto sa žalobca žalobou voči žalovanej dôvodne domáha vypratania predmetného bytu. Nájomný vzťah bol so žalovanou ukončený z dôvodu, že žalovaná za obdobie od júla 2019 do januára 2020 neplatila nájomné a služby za plnenia poskytované s užívaním bytu, čo je v zmysle ust. § 711 ods. 1 písm. d) jedným z dôvodov pre výpoveď nájmu bytu zo strany prenajímateľa. Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že by sa aj nájomný vzťah dojednaný na dobu určitý nedal skončiť výpoveďou, nakoľko pri tomto spôsobe zániku nájomného vzťahu (výpoveďou) zákon nerozlišuje, či ide o výpoveď nájmu uzatvoreného na dobu určitú alebo neurčitú. Súd konštatuje, že žalovaná nepreukázala, že je z objektívnych dôvodov v hmotnej núdzi, preto súd nenaviazal jej povinnosť byt vypratať na poskytnutie bytovej náhrady zo strany žalobcu, ale uložil jej povinnosť predmetný byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
19. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca v konaní preukázal splnenie podmienok ustanovených v § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako vlastník predmetného bytu má právo domáhať sa vypratania bytu č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX zapísaný na liste vlastníctva č. 1912 žalovanou, ktorá v čase rozhodovania súdu nemala žiadny nárok na užívanie tohto bytu (nájom zanikol uplynutím výpovednej doby dňa 30. 06. 2020), a teda byt užívala bez právneho dôvodu. Žalovaná v konaní nepreukázala opak a ani nenavrhla dokazovanie v žiadnom rozsahu na preukázanie právneho dôvodu užívania predmetného bytu. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak boli splnené všetky podmienky, aby súd žalobe žalobcu, ktorá bola podaná dôvodne a v súlade so zákonom vyhovel.
20. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej označený ako „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu, preto mu súd výrokom II. priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.