Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Tos/31/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a členov senátu JUDr. Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11.12.2018, v trestnej veci odsúdeného R. Y., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 6Pp 34/2018 zo dňa 14.11.2018 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť ods. R. Y..

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku zamietol žiadosť odsúdeného R. Y. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Košice II. pod sp. zn. 0T 104/2018 zo dňa 04.06.2018.

Proti tomuto uzneseniu po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Z obsahu spisového materiálu, ako aj zo samotného napadnutého uznesenia vyplýva, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Košice II. pod sp. zn. 0T 104/2018 zo dňa 04.06.2018 vo výmere 6 (šesť) mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uvedený trest odňatia slobody odsúdený vykonával od nastúpenia zo slobody dňom 02.07.2018, po predchádzajúcom započítaní do doby jeho výkonu aj doby zadržania od 02.06. - 04.06.2018, s predpokladaným koncom trestu 30.12.2018, pričom polovicu uloženého trestu mal teda vykonať dňa 30.09.2018.

Okresný súd zisťoval, či sú v danom prípade splnené zákonom požadované podmienky pre to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a aj odcitoval ust. § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zákona (zák. č. 300/2005 Z. z.), ktorý tieto podmienky upravuje. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že osoba odsúdená za prečin môže byť súdom podmienečne prepustená na slobodu po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že odsúdený výkonom polovice trestu odňatia slobody splnil formálnu podmienku týkajúcu sa možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Uvedené však nie je možné konštatovať aj ohľadom splnenia materiálnych podmienok, ktoré zákon požaduje pre možnosť podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o materiálne podmienky, prvou je, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie, a druhou je, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Prvá materiálna podmienka sa viaže na správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a jej plnenie preukazuje príslušný ústav na výkon trestu v hodnotení odsúdeného (§ 62 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody). S ohľadom na povahu a účel tohto právneho inštitútu je odôvodneným úsudok, že o takomto polepšení môže okrem iného svedčiť, ak odsúdený riadne a zodpovedne plní povinnosti, ktoré vo výkone trestu pre neho vyplývajú z právnych predpisov, ak dodržiava ústavný poriadok a stanovený režim, plní pokyny príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, dodržiava zásady slušného správania, iniciatívne spolupracuje a plní program zaobchádzania, dodržiava povinnosti a zákazy obsiahnuté v zákone o výkone trestu odňatia slobody a vo vyhláške, ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu a pod.

Plnenie druhej materiálnej podmienky súd objasňuje a skúma komplexnejšie. Posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.

Vychádzajúc z obsahu vykonaných dôkazov krajský súd v danom prípade dospel k záveru, že materiálne podmienky u odsúdeného splnené nie sú. V tomto smere je potrebné poukázať predovšetkým na odpis registra trestov, hodnotenie Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov, s miestom výkonu služby Sabinov, kde odsúdený trest odňatia slobody vykonáva.

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody bolo hodnotené za pomerne krátky čas, čo bolo podmienené aj výmerou uloženého trestu na 6 (šesť) mesiacov. Hodnotenie bolo preto spracúvané už po troch mesiacoch od nástupu do výkonu trestu odňatia slobody, pričom po zvládnutí adaptačnej fázy bol odsúdenému až dňa 18.09.2018 stanovený príslušný program zaobchádzania, preto aj objektívne v správe ústavu sa konštatuje, že pre krátkosť času ani nebolo možné zhodnotiť plnenie cieľov programu zaobchádzania.

Preto aj z hodnotenia odsúdeného z ÚVV a ÚVTOS Prešov vyplýva, že odsúdený nebol ani raz disciplinárne potrestaný, ale ani disciplinárne odmenený. O odsúdenom nebol zaznamenaný negatívny poznatok, týkajúci sa nedodržiavania čistoty a poriadku na izbe, hygieny, chodil riadne upravený, menovaný sa teda negatívne neprejavil. V ďalšom sa preto konštatuje, že počas výkonu trestu bolo správanie a vystupovanie odsúdeného na požadovanej úrovni a v súlade s ústavným poriadkom. Napokon však v uvedenom hodnotení odsúdeného sa zároveň síce odporúča podmienečné prepustenie odsúdeného, no s probačným dohľadom, keďže len čiastočne spĺňal podmienky na podmienečné prepustenie.

Neprehliadnuteľným faktom sú však ďalšie skutočnosti týkajúce sa osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života, ktoré vyplývajú aj z odpisu registra trestov. V odpise registra trestov má odsúdený R. Y. sedem záznamov, pričom iba v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Trestnej činnosti, za ktorú vykonáva trest odňatia slobody(opakované krádeže), páchal napriek tomu, že už predtým vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody za rovnakú trestnú činnosť. Teda ani pôsobenie samotným výkonom trestu odňatia slobody nemalo na odsúdeného taký výchovný účinok, aby ho odradili od ďalšieho páchania trestnej činnosti.

Z týchto skutočností je zrejmé, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním nepreukázal (ani nestihol) polepšenie a že od neho nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Vzhľadom na uvedené musí aj krajský súd konštatovať, že záver okresného súdu v tom smere, že odsúdený nespĺňa zákonom požadované podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, je správny.

Krajský súd preto sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.