Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7P-110-2018.pdf
PDF · 77.51 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/110/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci maloletej - G. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom t. č. Y. Y. Y. U., zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa rodičov: matky - V. V., nar. XX. XX. XXXX a otca - T. T., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom E. XXX, o nariadenie ústavnej starostlivosti bez návrhu takto
rozhodol:
I.Súd nad maloletou- G. T., nar. XX. XX. XXXX n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Y. Y. Y. U., V. X.
II.Matka je povinná prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 30% zo sumy životného minima, na neplnoleté, nezaopatrené dieťa, čo v súčasnosti činí sumu 28,08 €, vždy do 20. dňa v mesiaci, vopred na účet Y. Y. Y. U., V. X, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
III.Otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 30% zo sumy životného minima, na neplnoleté, nezaopatrené dieťa, vždy do 20. dňa v mesiaci, čo v sučasnosti činí sumu 28,08 €, vopred na účet Y.B. Y. Y. U., V. X, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
IV.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Súd bez návrhu začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou z dôvodu, že život a zdravie dieťaťa boli v rodinnom prostredí vážne ohrozené.
2.Na pojednávanie sa nedostavil otec dieťaťa, doručenie má riadne vykázané, jeho neúčasť ospravedlnila matka, zároveň sa nedostavil kolízny opatrovník, doručenie predvolania má vykázané, svoju neúčasť vopred neospravedlnil, súd preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca dieťaťa a kolízneho opatrovníka.
3.Matka maloletej uviedla, že s návrhom na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou súhlasí a zároveň potvrdila, že aj otec maloletej. Svoju dcéru v zariadení pravidelne navštevuje a zaujíma sa o jej zdravotný stav. Mimo maloletej má aj s partnerom vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi. Matka dieťaťa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, jej partner pracuje ako robotník a jeho príjem činí okolo 230 € mesačne.
4.Podľa §-u 54 Zákona o rodine
(1) Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti. (2) Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv. (3) Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. (4) Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. (5) Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov. (6) zrušený od 1.1.2016.
Podľa §-u 55 Zákona o rodine:
(1) Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. (2) Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. (3) Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.;
Podľa §-u 81 Zákona o rodine
1/ Ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. 2/ Súd v rozhodnutí ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
5.Súd bez návrhu začal konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletou z dôvodu, že život a zdravie dieťaťa boli v rodinnom prostredí vážne ohrozené. Maloletá bola neodkladným opatrením tunajšieho súdu dočasne zverená do starostlivosti právnickej osoby, nakoľko sa jedná o dieťa s vážnym zdravotným postihnutím a rodičia neboli spôsobilí poskytovať dieťaťa primeranú starostlivosť. Súd zo správy kolízneho opatrovníka zistil, že maloletá je dieťaťom s poruchou výživy, v súčasnej dobe je kŕmená PEG-sondou. Národný ústav detských chorôb Bratislava vo svojej správe uviedol, že rodičia nedokážu zabezpečovať starostlivosť o maloletú v domácom prostredí. Dieťa počas pobytu v domácom prostredí bolo opakovane hospitalizované vo veľmi nepriaznivom zdravotnom stave. Kolízny opatrovník vo svojej správe ďalej uviedol, že návrat maloletej do rodinného prostredia nie je možný, nakoľko rodičia nedokážu dieťaťu zabezpečiť potrebnú starostlivosť a výživu. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrat dieťaťa do prirodzeného rodinného prostredia nie je možný. S poukázaním na nepriaznivý zdravotný stav maloletej, ktorý si vyžaduje zvýšenú ošetrovateľku starostlivosť je pre dieťa najlepším riešením zotrvaním v zariadení na výkon ústavnej starostlivosti, kde jej je poskytovaná zodpovedajúca starostlivosť vzhľadom k jej zdravotnému stavu. Súd preto nad maloletou nariadil ústavnú starostlivosť. Vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletej súd stanovil v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine s prihliadnutím na ich sociálne pomery a zároveň ich zaviazal poskytovať výživné zariadeniu v ktorom je maloletá umiestnená.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63 Civilného mimosporového poriadku.. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorou bola upravená peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.