Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/29/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudcov JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcov : v 1. rade KRÁSNA PRI JAZERE spol. s r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 13 (predtým v Košiciach, Pri prachárni 11), IČO: 43 878 296, v 2. rade URB Krásna s.r.o., so sídlom v Košiciach, Postupimská 5 (predtým v Košiciach, Pri prachárni 11), IČO: 47 246 693, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Krmanova 14, proti žalovanému: Bazcom, a.s., so sídlom náměstí Míru 820/9, 120 00 Praha 2, Česká republika, IČO: 27 397 050, zastúpenému BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, Bratislava, o určenie, že žalovaný nie je záložným veriteľom a nemá záložné právo k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 28. februára 2017 sp. zn. 12C/305/2016

rozhodol:

P o t v d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanému proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 28.2.2017 č.k. 12C/305/2016-252 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že žalovaný nie je záložným veriteľom žalobcov a nemá záložné právo, ktorého vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra Košice Y.-XXX/XXXX zo dňa 24.7.2012, k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe. Zároveň žalovanému proti žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX katastrálne územie F., obec F.-F., okres Košice IV, vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/1. Žalobca v 2. rade je výlučným vlastníkom pozemkov vedených na LV č. XXXX a XXXX katastrálne územie F., obec F.-F., okres Košice IV, o veľkosti podielu 1/1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov zapísaných na LV č. XXXX katastrálne územie F., obec F.-F. , katastrálne územie F. A., so spoluvlastníckym podielom žalobcu v 1. rade vo veľkosti 2/12 a žalobcu v 2. rade vo veľkosti 10/12.

3. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 20.6.2012 mal súd preukázané, že Metropolitní sporitelní družstvo ako záložný veriteľ a BYTY KRASNA spol. s r.o. ako záložca v 1. rade a KRÁSNA PRI JAZERE spol. s r.o. ako záložca v 2. rade, uzatvorili Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti podľa § 152 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetnou zmluvou záložcovia zriadili záložné právo na záloh špecifikovaný v článku II. zmluvy (nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcov) za účelom zabezpečenia a uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa voči spoločnosti TOPLIMO cz, s.r.o.

(dlžník), zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7.6.2012, na základe ktorej sa spoločnosť TOPLIMO cz, s.r.o. ako dlžník zaviazala splatiť záložnému veriteľovi poskytnutý úver vo výške 90.000.000 Kč spolu s príslušenstvom (č.l. III. zmluvy o zriadení záložného práva). 4. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 7.6.2012 vyplynulo, že Metropolitné sporitelní družstvo ako veriteľ poskytol spoločnosti TOPLIMO cz, s.r.o. ako dlžníkovi úver vo výške 90.000.000 Kč. Z článku II predmetnej zmluvy vyplýva, že sa jednalo o podnikateľský úver, pričom účelom úveru bolo prevádzkové financovanie spoločnosti DRINK POINT, a.s. IČO: 31 375 103, so sídlom Pod kalváriou 159, Topoľčany. V článku III. bod 4 zmluvy o úvere medzi MSD a TOPLIMO cz, s.r.o. bolo dojednané, že „klient je oprávnen čerpat Úver dle této Smlouvy, budou-li splňeny všechny podmínky čerpání uvedené v této Smlove (tj. včetne podmínek uvedených v Úverových obchodních podmínkách), včetne níže uvedených podmínek“. Jednou z podmienok čerpania úveru podľa písm. e) tejto zmluvy bolo, že klient predloží návrhy na vklad zástavního práva k nemovitostem uvedeným v článku III.. Ďalšou podmienkou podľa bodu 4 písm. f) zmluvy bolo, že „ klient je oprávnen čerpat úver, ak klient predložil Smlouvu o pujčce (úveru) uzavrenou se společnosti DRINK POINT a.s., IČO: 31 375 103, se sídlem Pod Kválváriou 159, PSČ 955 14 Topoľčany na částku odpovídajíci výši úveru“. 5. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti TOPLIMO cz, s.r.o. vyplýva, že jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti TOPLIMO cz, s.r.o. je spoločnosť TOPLIMO, a.s. so sídlom Topoľčany. 6. Z výpisu z Obchodného registra z Okresného súdu Košice I spoločnosti DRINK POINT, a.s. zapísanej vo vložke č. 1623/V vyplýva, že u spoločnosti DRINK POINT, a.s. so sídlom Popradská 66, IČO: 31 375 103 došlo od 17.2.2012 k zmene obchodného mena z TOPLIMO a.s. na DRINK POINT a.s.. 7. Zo zmluvy o úvere zo dňa 7.6.2012 uzatvorenej medzi DRINK POINT, a.s. IČO: 31 37 503 so sídlom Pod Kalváriou 159, Topoľčany a spoločnosťou TOPLIMO cz s.r.o. mal súd preukázané, že veriteľ - spoločnosť TOPLIMO cz s.r.o. sa zaviazal poskytnúť spoločnosti DRINK POINT, a.s. ako dlžníkovi úver vo výške 90.000.000 Kč v lehote do 30-tich dní odo dňa uzatvorenia predmetnej zmluvy. Zároveň sa zmluvné strany v čl. II. bodu 3 zmluvy dohodli, že úver je poskytnutý s úrokom vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy až do zaplatenia. 8. Z listov zo dňa 14.10.2013 (oznámení zástavci o sesplatnení úveru) mal súd preukázané, že Metropolitné sporitelné družstvo ako záložný veriteľ oznámilo záložcom v 1.a 2. rade, že ku dňu 1.10.2013 vyhlásilo nesplatný úver za splatný a pokiaľ sa záložca cíti ohrozený realizáciou záložného práva, ponúka mu možnosť vyplatenia zástavy. 9. Listom zo dňa 14.10.2013 a 18.10.2013 záložcovia v 1. a 2. rade (spoločnosť BYTY KRÁSNA spol. s r.o. a spoločnosť KRÁSNA PRI JAZERE, spol. s r.o.) oznámili záložnému veriteľovi (Metropolitnímu sporitelnému družstvu), že majú záujem o riešenie vzniknutej situácie, prípadne aj spôsobom vyplatenia zástavy. Zároveň ho požiadal o zaslanie návrhu ponuky ceny za vyplatenie zástavy. 10. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.3.2015 vyplýva, že postupca Insolvenčný správca Metropolitního sporitelního družstva v likvidácii postúpil na postupníka spoločnosť AB - CREDIT, a.s. všetky pohľadávky Metropolitního sporiteľného družstva voči spoločnosti TOPLIMO cz, s.r.o. vzniknuté s alebo v súvislosti so zmluvou o úvere, ako aj pohľadávky z bezdôvodného obohatenia voči spoločnosti TOPLIMO cz, s.r.o. príslušenstvo týchto pohľadávok, všetko zabezpečenie týchto pohľadávok a taktiež všetky práva spojené s týmito pohľadávkami. 11. Z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.9.2015 uzatvorenej medzi AB - CREDIT, a.s. a spoločnosťou Bazcom, a. s. ako aj zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosť AB

- CREDIT, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Bazcom, a.s. ako postupníkom vyplýva, že spoločnosťou AB - CREDIT, a.s. ako postupník postúpila spoločnosti Bazcom a.s. ako postupníkovi (žalovaný) pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi MSD a spoločnosťou TOPLIMO cz, s.r.o. a v zmysle bodu 4 aj pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči dlžníkovi v prípade, že by zmluva uzatvorená s dlžníkom bola neplatná. Listom zo dňa 16.9.2015 (oznámenie o postúpení pohľadávky) mal súd preukázané, že uvedené spoločnosť AB - CREDIT a.s. oznámila záložcom v 1. a 2. rade. 12. Z listu zo dňa 20.5.2016 bolo preukázané, že žalovaný (spoločnosť Bazcom, a.s.) oznámil spoločnosti URB Krásna s.r.o. (žalobcovi v 1. rade) ako záložcovi výkon záložného práva, zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, uzatvorenej dňa 22.6.2012 medzi MSD ako záložným veriteľom a spoločnosťou BYTY KRÁSNA ako pôvodným záložcom 1. a spoločnosťou KRÁSNA PRI JAZERE spol. s r.o. so sídlom pri Prachárni 11, Košice, ako záložcom 2., k nehnuteľnostiam vo vlastníctve spoločnosti URB KRÁSNA s.r.o. zapísaných na LV č. XXXX, na LV XXXX, na LV č. XXXX. 13. Z listu zo dňa 20.7.2016 adresovaného spoločnosťou Bazcom, a.s. žalobcovi v 1. rade vyplýva, že žalovaný vyzval žalobcu v 1. rade na úhradu pohľadávky zabezpečenej záložným právom zriadeným na

základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 22.6.2012 medzi MSD ako záložným veriteľom spoločnosťou BYTY KRÁSNA spol. s.r.o. ako záložcom 1. a spoločnosťou KRÁSNA PRI JAZERE spol. s r.o. ako záložcom 2. a vyzval ho, aby za spoločnosť TOPLIMO cz, s.r.o. splnil záväzok uhradiť zabezpečenú pohľadávku v plnej výške, t. j. vo výške istiny 90.000.000 Kč. Predmetnú výzvu na zaplatenie pohľadávky vo výške 90.000.000 Kč prevzal žalobca v 1. rade dňa 27.7.2016. 14. Z rozhodnutia o prijetí za člena a potvrzení vzniku členství zo dňa 7.5.2012 mal súd za preukázané, že obchodná spoločnosť TOPLIMO cz, s.r.o. bola prijatá za člena Metropolitního sporitelního družstva a splnila ku dňu 7.5.2012 všetky podmienky podľa ods. 3 článku 3 Stanov Metropolitního sporiteľlního družstva. 15. Aplikujúc ust. § 137 písm. c/ súd prvej inštancie dospel k záveru, že naliehavý právny záujem žalobcov na tejto určovacej žalobe je preukázaný, nakoľko bez tohto určenia by bolo ich právne postavenie neisté. 16. Po citácii § 497, § 196 ods. 1,2, § 135 ods. 2 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere spolu s § 39, § 36 ods. 1,2,5, § 1879, § 1880 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a § 1 ods. 2 písm. a/,b/, § 1 ods. 5 písm. a/, § 2d ods. 1, § 27b ods. 1 písm. a/, § 27b ods. 4 písm. c/ zákona č. 87/1995 Sb. spořitelných a úvěrných družstvech a některých opatřeních s tím souvisejicích a o doplnení zákona Českej národnej rady č. 586/1992 Sb. konštatoval, že základnou skutočnosťou, ktorá je medzi stranami sporná je to, či zmluva o úvere uzatvorená medzi Metropolitním spořitelním družstvom (ďalej len MSD) ako veriteľom a obchodnou spoločnosťou TOPLIMO cz, s.r.o. ako dlžníkom, zo dňa 7.6.2012 je platná resp. neplatná. 17. Vyhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že zmluva o úvere uzatvorená medzi MSD, ako veriteľom a TOPLIMO cz, s.r.o. ako dlžníkom je platná. Dôvodil, že v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, je zmluva o úvere konsenzuálnym právnym úkonom, ktorý je platný v okamihu, keď sa zmluvné strany dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy, ktorými sú dohoda zmluvných strán o poskytnutí peňažných prostriedkov na požiadanie dlžníka a dohoda o úrokoch za poskytnutie úveru. Predmetná zmluva o úvere uzatvorená medzi MSD a TOPLIMO cz, s.r.o. spĺňa všetky esenciálne náležitosti, keďže v článku I. a článku III. bod 3 sa MSD zaviazalo poskytnúť TOPLIMU cz, s.r.o. úver vo výške 90.000.000 Kč a v článku IV. bod 1 si zmluvné strany dohodli úrok úveru vo výške 9 % ročne. 18. Pokiaľ ide o samotné podmienenie čerpania úveru podľa článku III. zmluvy splnením podmienky zo strany dlžníka, t.j . predložením zmluvy o úvere uzatvorenej dlžníkom TOPLIMO cz, s.r.o. a spoločnosťou DRINK POINT, a.s. ako veriteľom, túto podmienku súd považoval len za odkladaciu podmienku v zmysle ust. § 36 Občianskeho zákonníka, účinného v rozhodnom čase, pričom jej nesplnenie nemá za následok neplatnosť zmluvy o úvere medzi MSD a TOPLIMO cz, s.r.o. (poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo 1635/2011). 19. Súd zdôraznil, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že úver zo strany TOPLIMO cz, s.r.o. bol čerpaný, preto ak TOPLIMO cz, s.r.o. aj nesplnil podmienku čerpania úveru (predloženia platnej zmluvy medzi ním a spoločnosťou DRINK POINT, a.s.), nespôsobilo to neplatnosť zmluvy o úvere medzi MSD a TOPLIMO cz, s.r.o., ale len to, že MSD na tejto podmienke netrvalo a úver napriek tomu TOPLIMU cz, s.r.o. poskytlo. 20. K právnej argumentácii žalobcu, že zmluva o úvere medzi MSD a TOPLIMO, cz s.r.o. je neplatná podľa ust. § 39 Obchodného zákonníka pre obchádzanie ust. § 196a Obchodného zákonníka, súd uviedol, že pôvodný úverový vzťah vznikol medzi MSD a TOPLIMO cz, s.r.o. Je na žalobcovi, aby preukázal tak úmysel MSD ako aj TOPLIMO cz, s.r.o. obísť ust. § 196a ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. 21. Pokiaľ ide o právnu argumentáciu žalobcu, že finančné prostriedky z úveru boli v skutočnosti určené pre spoločnosť DRINK POINT, a.s., ktorá nebola v rozhodnom čase členom MSD (pričom MSD ako sporiteľné družstvo mohlo v zmysle príslušných právnych predpisov poskytovať úver iba svojim členom), súd zdôraznil, že zmluva o úvere bola uzatvorená medzi MSD a jeho členom TOPLIMO cz, s.r.o. a poukázal na to, že aj v prípade, ak by zmluva o úvere bola uzatvorená medzi MSD a priamo spoločnosťou DRINK POINT, a.s., samo o sebe by to nespôsobovalo neplatnosť predmetnej úverovej zmluvy. Zákon č. 87/1995 Sb. v § 1 ods. 2 písm. b) o spořitelných a úvěrných družstvech a některých opatřeních s tím souvisejicích umožňuje sporiteľnému družstvo poskytovať úvery svojim členom, avšak žiadne ustanovenie tohto zákona výslovne neustanovuje, že úverové zmluvy uzatvorené s nečlenom sporiteľného družstva by mali byť absolútne neplatné. Prekročenie podnikateľského oprávnenia neznamená bez ďalšieho neplatnosť takto urobených právnych konaní (§ 3a Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase). V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.5.2004 sp. zn. 32 Odo 314/2003.

22. Ďalej súd upriamil pozornosť na to, že rozhodovacia prax súdov dospela k záveru, že následok neplatnosti zmluvy nebude spravidla daný, ak pre ochranu daného zákonom chráneného záujmu postačí uplatnenie zákonom predvídaných verejnoprávnych sankcií. Vykonávanie činnosti v rozpore s vydaným povolením, pod ktoré je možné zaradiť tiež poskytovanie úverov nečlenom, je pritom správnym deliktom podľa ust. § 27b ods. 1 písm. a) Zákona č. 87/1995 Sb. o spořitelných a úvěrných družstvech a některých opatřeních s tím souvisejicích, za ktorý môže Česká národná banka podľa ust. § 27b ods. 4 písm. c) predmetného zákona uložiť pokutu až do výšky 20.000.000 Kč. 23. Dôvodil, že podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatným právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Za zásadnú považoval otázku, či toto ustanovenie treba považovať za sankciu za každý rozpor alebo nesúlad právneho úkonu so zákonom, zákonným zákazom, alebo príkazom, a to najmä v prípadoch, kedy osobitný predpis nemá výslovné ustanovenie o následku rozporu daného úkonu so zákonom, teda nie je v ňom výslovne stanovená sankcia neplatnosti. Tak je to aj v prípade zákona č. 87/1995 Sb., ktorý za poskytnutie úveru sporiteľným družstvom nečlenovi, nesankcionuje takýto úkon neplatnosťou. 24. Vyvodil záver, že v prípade že zákonný zákaz smeruje voči jednej zo zmluvných strán, treba zmluvu považovať za neplatnú len výnimočne, pokiaľ by to nebolo zlučiteľné so zmyslom alebo účelom daného zákona. V danom prípade vychádzal z úvahy, že aj keby MSD poskytlo úver priamo spoločnosti DRINK POINT, a.s. ktorá nebola jej členom, porušilo by tým ustanovenia § 1 ods. 2 písm. b) Zákona č. 87/1995 Sb., t.j. verejno-právneho predpisu a podľa tohto predpisu by malo byť sankcionované pokutou, bez toho aby toto porušenie samo o sebe spôsobilo bez ďalšieho neplatnosť zmluvy uzatvorenej podľa súkromnoprávneho predpisu (). V súkromnoprávnej sfére totiž platí zásada „pacta sunt servanda" (zmluvy sa majú dodržiavať), preto aj ustanovenie o neplatnosti právneho úkonu pre rozpor so zákonom treba vykladať reštriktívne, nie extenzívne (nález Ústavného súdu Českej republiky II US 87/04 zo dňa 6.4.2005). 25. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie právne uzatvoril, že zmluva o úvere zo dňa 7.6.2012 medzi MSD a TOPLIMO cz, s.r.o. je platná. 26. Ďalej súd v odôvodnení vyjadril názor, že udelenie súhlasov valnými zhromaždeniami TOPLIMO cz, s.ro. a DRINK POINT, a.s., ktoré sú vo vzťahu ovládanej a ovládajúcej osoby, bolo internou záležitosťou týchto spoločností, o ktorej MSD nemohlo mať žiadnu vedomosť a v tomto smere nie je možné spochybňovať jeho dobromyseľnosť. Naviac súd mal za to, že pokiaľ ide o súhlas valného zhromaždenia oboch spoločností, v spoločnosti TOPLIMO cz, s.r.o. po celý čas vykonával funkciu valného zhromaždenia jediný spoločník a to spoločnosť DRINK POINT, a.s. Keďže spoločnosť DRINK POINT, a.s. uzavrela so spoločnosťou TOPLIMO cz, s.r.o. predmetnú úverovú zmluvu, je zrejmé, že súhlas s jej uzatvorením bol zo strany DRINK POINT, a.s. udelený. Tento názor vyplýva aj zo všeobecne akceptovanej českej judikatúry podľa ktorej by bolo absurdné a až príliš formalistické v takýchto prípadoch vyžadovať udelenie súhlasu jediného spoločníka vo forme separátneho dokumentu (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 1 Odon 110/97 zo 7.10.1998). 27. Naviac poukázal na to, že spoločnosť DRINK POINT, a.s. je slovenskou obchodnou spoločnosťou, na ktorú treba aplikovať ustanovenia slovenského Obchodného zákonníka, pokiaľ ide o potrebný korporátny súhlas. Ustanovenie § 196a Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase rozhodnom sa pritom na prípad prijatia úveru od dcérskej spoločnosti, t. j. prijatia úveru spoločnosťou DRINK POINT, a.s. od svojej dcérskej spoločnosti (TOPLIMO cz, s.r.o. ) nevzťahuje (pokrýva výlučne prípad poskytnutia úveru) a teda korporátny súhlas vo vzťahu k DRINK POINT, a.s. nebol slovenskými právnymi predpismi v čase uzatvorenia úverovej zmluvy medzi TOPLIMO cz, s.r.o. a DRINK POINT, a.s. vyžadovaný. 28. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov o platnosti úverovej zmluvy, súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej so spoločnosťou AB

- CREDIT, a.s. ako postupcom, stal vlastníkom pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere. Nakoľko táto pohľadávka bola zabezpečená zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade, spolu s predmetnou pohľadávkou naň bolo prevedené aj záložné právo túto pohľadávku zabezpečujúce. Jednalo sa o záložné právo zriadené zmluvou o záložnom práve uzatvorenou medzi MSD a pôvodným záložcom BYTY KRASNA spol. s r.o. (ktorý predmetné nehnuteľnosti neskôr previedol na žalobcu v 2. rade) a žalobcom v 1. rade. 29. K námietke žalobcov, že podľa článku IV. bodu 1 záložnej zmluvy sa záložný veriteľ v prípade omeškania dlžníka s plním zabezpečenej pohľadávky, zaviazal písomne oznámiť uvedenú skutočnosť záložcom a poskytnúť im lehotu minimálne 30 dní pred začatím výkonu záložného práva na výkon oprávnenia záložcov plniť túto pohľadávku namiesto dlžníka, súd poukázal na to, že nedodržanie tejto povinnosti zo strany záložného veriteľa (žalovaného) nemalo žiaden vplyv na samotnú existenciu záložného práva. Napokon aj pokiaľ ide o výkon záložného práva, MSD oznámilo obom záložcom listom

zo dňa 14.10.2013, že ku dňu 1.10.2013 vyhlásilo celý úver za splatný a ponúklo záložcom možnosť vyplatiť „zástavu". Od oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (1.10.2013) do začatia výkonu záložného práva (20.5.2016) pritom uplynulo viac ako dva a pol roka, a teda záložcom nič nebránilo plniť pohľadávku zabezpečenú záložným právom za dlžníka. Napokon oprávnenie na výkon záložného práva vyplýva priamo z Občianskeho zákonníka (§ 151j), kedy záložný veriteľ môže začať výkon záložného práva, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená. Je zrejmé, že pohľadávka zabezpečená záložným právom bola splatná ku dňu 1.10.2013, dňom nasledujúcim mohol záložný veriteľ začať výkon záložného práva. 30. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a žalovanému, ktorý bol mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešným žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. 32. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie. Navrhli zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie podali z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d/, f/,h/ CSP. Namietali nesprávnu interpretáciu ich žalobnej námietky uvedenej v článku IV. žaloby zo strany súdu prvej inštancie, a teda že žalovaný nie je veriteľom ním tvrdenej pohľadávky na vrátenie úveru, ale nanajvýš pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu nesplnenia odkladacích podmienok uvedených v článku III. odsek 4 písm. e) a f) zmluvy o úvere uzatvorenej medzi spoločnosťou TOPLIMO cz, s.r.o. a Metropolitním spořitelním družstvem. Majú za to, že nakoľko nedošlo k splneniu odkladacích podmienok uvedených v článku III. odsek 4 písm. e) a f) zmluvy o úvere, dlžník nebol oprávnený k čerpaniu úveru a veriteľ nebol povinný k jeho poskytnutiu a v prípade, že Metropolitní spořitelní družstvo poskytlo dlžníkovi nejaké finančné prostriedky, má nárok na ich vrátenie výlučne titulom bezdôvodného obohatenia a nie titulom zmluvy o úvere. Podľa žalobcov súd prvej inštancie síce správne uvádza, že podmienky uvedené v článku III. odsek 4 zmluvy o úvere je treba vnímať ako odkladacie podmienky v zmysle § 36 Českého občianskeho zákonníka, no tento svoj záver nijak nepretavil do vyporiadania sa s námietkou žalobcov. Dôvodnosť žaloby podľa žalobcov vyplýva z toho, že žalovaný nepreukázal splnenie všetkých úverových podmienok uvedených v článku III. odsek 4, preto zároveň nepreukázal, že Metropolitní spořitelní družstvo poskytlo úver skutočne na základe zmluvy o úvere a nie titulom bezdôvodného obohatenia. Preto ak bol žalovaný majiteľom nejakej pohľadávky voči spoločnosti TOPLIMO cz, s.r.o., tak výlučne tej na vydanie bezdôvodného obohatenia. 33. Žalobcovia ďalej namietali spôsob, akým sa súd prvej inštancie vysporiadal s ich námietkou neplatnosti zmluvy o úvere uzatvorenej medzi spoločnosťou TOPLIMO cz, s.r.o. a DRINK POINT, a.s., keď súd prvej inštancie túto námietku oddelil od predchádzajúcej (a posudzoval ju izolovane) napriek tomu, že išlo o súčasť námietky žalobcov uvedenej v článku IV. ich žaloby a rozoberanej v článku I. tohto odvolania. Zdôraznili, že práve z neplatnosti zmluvy o úvere uzatvorenej medzi spoločnosťou TOPLIMO cz, s.r.o. a DRINK POINT, a.s. vyplýva aj neplatnosť zmluvy o úvere medzi spoločnosťou TOPLIMO cz, s.r.o. a Metropolitním spořitelním družstvem. Za nesprávny považujú záver súdu o tom, by bolo príliš formalistické v takýchto prípadoch vyžadovať udelenie súhlasu jediného spoločníka vo forme separátneho dokumentu (uznesenie NS ČR sp. zn.: 1 Odon 110/97 zo 07.10.1998). Dôvodili, že judikatúra, na ktorú poukázal súd prvej inštancie (vrátane uznesenia NS ČR sp. zn.: 1 Odon 110/97 zo 07.10.1998), sa totiž týka súhlasu valného zhromaždenia s prevodom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, t.j. ide o súhlas valného zhromaždenia s právnym úkonom spoločníka a nie o súhlas s právnym úkonom spoločnosti. 34. Žalobcovia napokon absolútne nesúhlasia ani so spôsobom, akým sa súd prvej inštancie vysporiadal s námietkou neplatnosti zmluvy o úvere uzatvorenej medzi spoločnosťou TOPLIMO cz, s.r.o. a Metropolitním spořitelním družstvem z dôvodu obchádzania zákona č. 87/1995 Sb. o spořitelných a úvěrných družstvech a některých opatřeních s tím souvisejicích. S poukazom na § 1 ods. 2 zákona č. 87/1995 Sb, zdôraznili, že spoločnosť DRINK POINT a.s. nebola členom družstva, preto ani nemohla žiadať Metropolitní spoŕitelní družstvo o poskytnutie úveru. Preto ak Metropolitní spoŕitelní družstvo chcelo spoločnosti DRINK POINT a.s. poskytnúť úver, bolo povinné si zriadiť pobočku na území Slovenskej republiky podľa § 2d odsek 1 zákona o spořitelných a úvěrných družstvech. Z vyššie uvedeného je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že uzavretím zmluvy o úvere medzi Metropolitním spořitelním družstvem a spoločnosťou TOPLIMO cz, s.r.o. došlo k obchádzaniu zákona a tento právny úkon je s odkazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka účinného v rozhodnom čase neplatný. Súd prvej inštancie síce správne konštatoval, že uzatvorenie úverovej zmluvy medzi Metropolitním spořitelním družstvem a spoločnosťou DRINK POINT a.s. by naplnilo skutkovú podstatu správneho deliktu, za ktorého spáchanie by Metropolitmmu spořitelnímu družstvu bolo možné uložiť pokutu do výšky 20 mil. Kč, avšak z tejto právnej úvahy nevyvodil správny záver ohľadom platnosti zmluvy o úvere

uzatvorenej medzi Metropolitním spořitelním družstvem a spoločnosťou TOPLIMO cz, s.r.o. Úvaha súdu prvej inštancie, že pokiaľ by bol platný právny úkon, ktorý sa z dôvodu obchádzania zákona neuzavrel, tak je platný aj právny úkon obchádzajúci zákon, je nesprávna a neobstojí. Žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na uznesenie NS SR zo dňa 28.09.2010, sp. zn. 4 Cdo 62/2009, v ktorom ns sr konštatoval „O právny úkon odporujúci zákonu (contra legem) ide vo všeobecnosti vtedy, keď úkon zákon výslovne zakazuje, teda keď právny úkon je v rozpore so zákonným zákazom. O prípad právneho úkonu zákon obchádzajúceho ide vtedy, ak právny úkon smeruje k dôsledkom, ktoré síce výslovne zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť je možne vyvodiť zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy“. 35. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu po rekapitulácii skutkového stavu zdôraznil najmä to, že pred podaním žaloby, t.j. ani pred zahájením výkonu záložného práva zo strany žalovaného, žalobcovia (ani spoločnosť TOPLIMO alebo akákoľvek iná osoba) nikdy nenamietali nesplnenie podmienok na poskytnutie úveru v zmysle zmluvy o úvere, akýkoľvek iný dôvod neplatnosti úverového vzťahu medzi MSD a TOPLIMO, ani akýkoľvek dôvod neplatnosti postúpenia predmetnej pohľadávky na AB-CREDIT a.s., resp. na žalovaného. Tvrdenie žalobcov, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s ich námietkou nesplnenia podmienky úveru spočívajúcej v predložení úverovej zmluvy medzi TOPLIMO a DRINK POINT, je podľa názoru žalovaného nepravdivé. Súd prvého stupňa na viacerých miestach rozsudku jasne vyvodil, že pohľadávku žalovaného voči TOPLIMO považuje za úverovú pohľadávku vzniknutú zo zmluvy o úvere a peňažné prostriedky poskytnuté zo strany MSD spoločnosti TOPLIMO považuje za úver. Súd prvého stupňa pri hodnotení tvrdení a dôkazov predložených žalobcami postupoval v súlade so zákonom, keď tieto hodnotil podľa svojej úvahy a v ich vzájomnej súvislosti. 36. Podľa názoru žalovaného žalobcovia nepreukázali a ani neosvedčili, že podmienka poskytnutia úveru v zmysle zmluvy o úvere spočívajúca v predložení úverovej zmluvy medzi TOPLIMO a DRINK POINT a.s. splnená nebola. Aj keby vyššie uvedená podmienka poskytnutia úveru v zmysle zmluvy o úvere skutočne splnená nebola (čo žalovaný odmieta), nebolo by v žiadnom prípade možné považovať poskytnutý úver za bezdôvodné obohatenie na strane TOPLIMO. Nesplnenie odkladacej podmienky pre vznik povinnosti MSD poskytnúť úver totiž nemohlo mať za následok založenie neplatnosti úverového vzťahu medzi MSD a TOPLIMO a ak k nesplneniu podmienky skutočne došlo, je potrebné túto skutočnosť interpretovať ako vzdanie sa podmienky (resp. upustenie od splnenia podmienky) zo strany MSD ako osoby poskytujúcej úver. Ak teda aj niektorá z podmienok poskytnutia úveru v zmysle zmluvy o úvere splnená nebola, nemôže mať táto skutočnosť vplyv na kvalifikáciu záväzku TOPLIMO ako záväzku splatiť úver podľa zmluvy o úvere.

37. Podľa žalobcu súd prvého stupňa však správne vyvodil, že DRINK POINT je slovenský právny subjekt riadiaci sa slovenskými korporátnymi právnymi predpismi, pričom tieto v čase uzatvorenia úverovej zmluvy medzi TOPLIMO a DRINK POINT pre uzatvorenie takejto zmluvy žiadny korporátny súhlas nevyžadovali. Uvedenú skutočnosť nerozporujú v odvolaní ani žalobcovia. Zároveň súhlas valného zhromaždenia spoločnosti TOPLIMO bol zjavne daný, nakoľko jediným spoločníkom tejto spoločnosti bola v rozhodnom čase spoločnosť DRINK POINT, ako druhá zmluvná strana predmetnej úverovej zmluvy. Judikatúra Najvyššieho súdu ČR už dávnejšie vyvodila, že závery týkajúce sa súhlasu valného zhromaždenia s prevodom obchodného podielu v prípade jediného spoločníka sú aplikovateľné aj vo vzťahu k súhlasu valného zhromaždenia vyžadovaného ustanovením §196a Obchodného zákonníka. V tomto smere žalovaný poukázal napr. na Rozsudok NS ČR, sp. zn. 29 Cdo 1780/2008. 38. K údajnej neplatnosti Zmluvy o úvere z dôvodu obchádzania zákona žalobca zdôraznil, že úverový vzťah vznikol medzi MSD ako veriteľom a TOPLIMO ako dlžníkom a riadnym členom MSD, pričom neexistuje dôvod, prečo by mala byť platnosť tohto úverového vzťahu posudzovaná s ohľadom na predpokladaný spôsob použitia poskytnutých finančných prostriedkov úverovým dlžníkom. Financovanie podnikateľských aktivít tretieho subjektu (DRINK POINT) prostredníctvom bankového úveru poskytnutého do sesterskej spoločnosti (TOPLIMO) je v Slovenskej aj Českej republike absolútne štandardným spôsobom štrukturovania bankového financovania. Označovať takýto postup za protizákonný (resp. za obchádzanie zákona) je preto podľa žalobcu zjavne absurdné. 39. Upriamil pozornosť na to, že konštantná súdna prax dospela k záveru, že uvedené ustanovenie o neplatnosti právnych úkonov je potrebné vykladať reštriktívne. Napríklad poukázal na náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 87/04 zo dňa 6.4.2005, rozsudok Najvyšší súd ČR sp. zn. 30 Cdo 2373/2012 zo dňa 26. 9. 2012, ako aj závery, ku ktorým dospel tiež Ústavný súd SR, podľa ktorého „Ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné

a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1 ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim. “ 40. Napokon žalovaný má za to, že podanie žaloby a súvisiace uplatnenie predmetných nárokov žalobcov musí nutne predstavovať zo strany žalobcov výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Takýto výkon práva nesmie pritom požívať právnu ochranu. Záverom žalovaný podotkol, že ak by skutočne došlo k poskytnutiu úveru zo strany MSD napriek nesplneniu podmienok v zmysle zmluvy o úvere (čo žalovaný odmieta), bol by tým nepochybne spáchaný trestný čin úverového podvodu, resp. obdobný trestný čin v zmysle českých právnych predpisov.

41. Odvolatelia v stanovisku k podaniu žalovaného (odvolacia replika) zdôraznili, že žalobcovia (ani singulárny predchodca žalobcu v 2. rade) neboli prítomní pri uzatváraní Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi spoločnosťou TOPLIMO cz, s.r.o. a Metropolitním spoŕitelním družstvem, ani pri dojednávaní úverových podmienok medzi spoločnosťou TOPLIMO cz, s.r.o. a Metropolitním spoŕitelním družstvem, neskúmali splnenie právnych podmienok pre poskytnutie úveru Metropolitním spoŕitelním družstvem spoločnosti TOPLIMO cz, s.r.o. a napokon nedisponovali ani Zmluvou o úvere, ktorá sa do ich dispozície dostala až pred podaním žaloby voči žalovanému. opakovane vyjadril názor, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s jednou zo zásadných žalobných námietok žalobcov a jeho odôvodnenie tu celkom zjavne nezodpovedá ustanoveniu § 220 odsek 2 CSP, t.j. nie je presvedčivé, jasné ani logické. opakovane poukázal na to, že úver sa výslovne poskytoval za účelom prevádzkového financovania spoločnosti DRINK POINT a.s.. Zmluvné strany Zmluvy o úvere tak od počiatku vedeli, že finančné prostriedky sa neposkytujú spoločnosti TOPLIMO cz, s.r.o., ale spoločnosti DRINK POINT a.s., ktorá poskytnutie úveru od MSP nemohla v rozhodnom čase legálne dosiahnuť. Žalobcovia sa s judikatúrou na ktorú žalobca poukázal stotožnili, avšak podľa nich táto nie je aplikovateľná na posudzovaný prípad. „Prehrešok" proti predpisom verejného práva je pri uzatvorení Zmluvy o úvere natoľko markantný, že táto v skutočnosti simulácia právneho úkonu, ktorý strany v skutočnosti nechceli uzavrieť (41a Občianskeho zákonníka) nemôže ostať bez relevantných právnych následkov, ktoré české právne predpisy s predstieraním právneho úkonu spájajú. Rovnako sa žalobcovia, resp. žalobca v 1. rade dôrazne ohradili voči obvineniam zo spáchania trestného činu, či inak protiprávneho alebo nekalého konania.

42. Žalovaný v reakcii na stanovisko žalobcov (odvolacia duplika) uviedol skutočnosti na ktoré poukázal už v predchádzajúcom podaní A zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania (teraz strany sporu) a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému. Žalovaný má za preukázané, že na riešenie predmetného právneho problému (t.j. žalobcami tvrdené nesplnenie podmienok poskytnutia Úveru) súd prvého stupňa jasnú a zreteľnú odpoveď dal. Žalovaný zdôraznil, že aj keby akákoľvek podmienka poskytnutia Úveru v zmysle Zmluvy o úvere skutočne splnená nebola (čo žalobcovia nepreukázali), nebolo by v žiadnom prípade možné považovať poskytnutý Úver za bezdôvodné obohatenie na strane TOPLIMO. Nesplnenie odkladacej podmienky pre vznik povinnosti MSD poskytnúť Uver nemohlo mať za následok založenie neplatnosti úverového vzťahu medzi MSD a TOPLIMO a ak k nesplneniu podmienky skutočne došlo, je potrebné túto skutočnosť interpretovať ako vzdanie sa podmienky (resp. upustenie od splnenia podmienky) zo strany MSD ako osoby poskytujúcej Úver. Upustenie od splnenia podmienky pritom nemožno stotožniť s inštitútom vzdania sa práva zo strany MSD. Odkladacia podmienka predstavuje právnu skutočnosť, na splnenie ktorej je viazaná splatnosť záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver. Ak sa veriteľ rozhodne predmetný úver poskytnúť aj napriek nesplneniu takejto podmienky, neexistuje logický argument, prečo by mal takýto postup byť interpretovaný ako vzdanie sa práva; tiež nie je jasné, akého práva sa v tomto smere veriteľ vlastne môže vzdať. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností (ak by takéto mohli vzniknúť aj niekde inde okrem účelových podaní žalobcov) však žalovaný vyhlásil, že sa cíti byť oprávnenou osobou z pohľadávky na vrátenie Úveru vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere. Žalovaný poukázal aj na to, že český zákon o sporiteľných a úverových družstvách nijak sporiteľným družstvám nezakazuje poskytnutie úveru za účelom financovania tretej osoby, ktorá nie je jej členom.

43. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť.

44. Rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

45. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.12.2018 o 11.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 4.12.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 a contrario.

46. Žalobcovia v odvolaní uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP.

47. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ (t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

48. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ (t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ( do 30.6.2016 s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

49. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 ( do 30.6.2016 z ust. § 133 až 135 O.s.p.). 50. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ (t.j. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

51. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

52. Súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP. Z týchto dôkazov dospel aj k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

53. Mimoriadne podrobné, presvedčivé, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v podstate stotožňuje. 54. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcov, že sa súd prvej inštancie riadne nevyporiadal (v dôsledku nesprávnej interpretácie) s ich námietkou, že žalovaný nie je veriteľom ním tvrdenej pohľadávky na vrátenie úveru, ale nanajvýš pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu nesplnenia odkladacích podmienok uvedených v článku III. odsek 4 písm. e) a f) zmluvy o úvere uzatvorenej medzi spoločnosťou TOPLIMO cz, s.r.o. a Metropolitním spořitelním družstvem. Dôvodnosť žaloby podľa žalobcov vyplýva z toho, že žalovaný nepreukázal splnenie všetkých úverových podmienok uvedených v článku III. odsek 4, preto zároveň nepreukázal, že Metropolitní spořitelní družstvo poskytlo úver skutočne na základe zmluvy o úvere a nie titulom bezdôvodného obohatenia. Preto ak bol

žalovaný majiteľom nejakej pohľadávky voči spoločnosti TOPLIMO cz, s.r.o., tak výlučne tej na vydanie bezdôvodného obohatenia. 55. Súd prvej inštancie vychádzal zo správnej úvahy, že zmluva o úvere uzatvorená medzi MSD ako veriteľom a TOPLIMO cz, s.r.o. ako dlžníkom je konsenzuálnym právnym úkonom, ktorý je platný v okamihu, keď sa zmluvné strany dohodli na podstatných náležitostiach zmluvy, ktorými sú dohoda zmluvných strán o poskytnutí peňažných prostriedkov na požiadanie dlžníka a dohoda o úrokoch za poskytnutie úveru. Predmetná zmluva o úvere uzatvorená medzi MSD a TOPLIMO cz, s.r.o. spĺňa všetky esenciálne náležitosti, keďže v článku I. a článku III. bod 3 sa MSD zaviazalo poskytnúť TOPLIMU cz, s.r.o. úver vo výške 90.000.000 Kč a v článku IV. bod 1 si zmluvné strany dohodli úrok úveru vo výške. 56. Samotní žalobcovia považujú za správnu úvahu súdu prvej inštancie o tom, že podmienky uvedené v článku III. odsek 4 zmluvy o úvere je treba vnímať ako odkladacie podmienky v zmysle § 36 zák.č. 40/1964 Sb. Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na túto úvahu súd v odôvodnení rozsudku poukázal nie len na to, že jej nesplnenie nemá za následok neplatnosť zmluvy o úvere medzi MSD a TOPLIMO cz, s.r.o., ale zároveň vyvodil záver, že ak TOPLIMO cz, s.r.o. aj nesplnil podmienku čerpania úveru (predloženia platnej zmluvy medzi ním a spoločnosťou DRINK POINT, a.s.), nespôsobilo to neplatnosť zmluvy o úvere medzi MSD a TOPLIMO cz, s.r.o., ale len to, že MSD na tejto podmienke netrvalo a úver napriek tomu TOPLIMU cz, s.r.o. poskytlo, t.j. úver zo strany TOPLIMO cz, s.r.o. bol čerpaný a poskytnutie finančných prostriedkov od veriteľa (úverového) dlžníkovi (z úverovej zmluvy) vo výške úveru (dojednaného v úverovej zmluve) nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie na strane dlžníka. Uvedeným spôsobom sa teda jednoznačne vysporiadal s námietkou žalobcov, pričom odvolací súd sa stotožňuje s týmto záverom súdu prvej inštancie. 57. S poukazom na uvedené nebolo možné akceptovať ani námietku žalobcov, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tom, že došlo k splneniu odkladacích podmienok uvedených v čl.III. odsek 4 písm. e/, f/ zmluvy o úvere. 58. Napokon splnenie podmienky uvedenej v čl.III. odsek 4 písm. f/ zmluvy o úvere (predloženie zmluvy o pôžičke- úvere) so spoločnosťou DRINK POINT a.s. bolo v konaní preukázané, keďže súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o platnosti zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťami TOPLIMO cz, s.ro. a DRINK POINT, a.s.. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že súhlas s jej uzatvorením bol zo strany DRINK POINT, a.s. (ako jediného spoločníka vykonávajúceho funkciu valného zhromaždenia spoločnosti TOPLIMO cz, s.r.o.) udelený (vychádzajúc aj z českej judikatúry, podľa ktorej by bolo absurdné a až príliš formalistické v takýchto prípadoch vyžadovať udelenie súhlasu jediného spoločníka vo forme separátneho dokumentu). Naviac súd prvej inštancie správne poukázal na potrebu aplikácie ustanovení slovenského Obchodného zákonníka, pokiaľ ide o potrebný korporátny súhlas (keďže spoločnosť DRINK POINT, a.s. je slovenskou obchodnou spoločnosťou). Korporátny súhlas vo vzťahu k DRINK POINT, a.s. nebol slovenskými právnymi predpismi v čase uzatvorenia úverovej zmluvy medzi TOPLIMO cz, s.r.o. a DRINK POINT, a.s. vyžadovaný. 59. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku odvolateľov týkajúcu sa nimi tvrdenej neplatnosti zmluvy o úvere medzi MSD a TOPLIMO, cz s.r.o. podľa ust. § 39 zák.č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník (v znení účinnom do 31.12.2013) pre obchádzanie ust. § 196a zák.č. 513/1991 Sb. Obchodní zákonník (v znení účinnom do 31.12.2013), keďže finančné prostriedky z úveru boli v skutočnosti určené pre spoločnosť DRINK POINT, a.s., ktorá nebola v rozhodnom čase členom MSD, pričom MSD ako sporiteľné družstvo mohlo v zmysle príslušných právnych predpisov poskytovať úver iba svojim členom. 60. Súd prvej inštancie správne považoval za zásadnú otázku, či ustanovenie § 39 treba považovať za sankciu za každý rozpor alebo nesúlad právneho úkonu so zákonom, zákonným zákazom, alebo príkazom, a to najmä v prípadoch, kedy osobitný predpis nemá výslovné ustanovenie o následku rozporu daného úkonu so zákonom, teda nie je v ňom výslovne stanovená sankcia neplatnosti. 61. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že slovenská aj česká súdna prax dospela k takému výkladu § 39 že absolútnu neplatnosť právneho úkonu nespôsobuje každý rozpor so zákonom, ale len kvalifikovaný rozpor so zákonom, t.j. taký rozpor právneho úkonu so zákonom, ktorého následkom je buď spôsobenie ujmy inému (porušenie zákazu alterum non laedere), porušenie verejného poriadku alebo oba následky súčasne. Koncepcia kvalifikovaného rozporu so zákonom je premietnutá do § 478 ods. 1 českého OZ, podľa ktorého je právny úkon neplatný, ak odporuje zákonu a súčasne je niekomu na ujmu alebo zjavne narúša verejný poriadok. Podľa dôvodovej správy k §§ 478 - 483 návrhu českého doktrína už dnes uznáva, že nie každé porušenie zákona vyvoláva neplatnosť prejavenej vôle. 62. Rovnako odvolací súd vychádza z úvahy, že absolútne neplatným má byť iba kvalifikované obchádzanie zákona. Podobne ako v prípade právnych úkonov contra legem, aj v prípade právnych úkonov in fraudem legis je teda potrebné aplikovať flexibilný prístup založený na zohľadnení skutočností relevantných pre ochranu dobrej viery, legitímnych očakávaní a právnej istoty účastníkov. Stotožňuje sa

teda s názorom súdu prvej inštancie, že v prípade ak zákonný zákaz smeruje voči jednej zo zmluvných strán, treba zmluvu považovať za neplatnú len výnimočne, pokiaľ by to nebolo zlučiteľné so zmyslom alebo účelom daného zákona. 63. V danom prípade súd správne upriamil pozornosť na to, že zákon č. 87/1995 Sb. o sporitelních a úvěrních družstvech v § 1 ods. 2 písm. b) umožňuje sporiteľnému družstvu poskytovať úvery svojim členom, avšak žiadne ustanovenie tohto zákona výslovne neustanovuje, že úverové zmluvy uzatvorené s nečlenom sporiteľného družstva by mali byť absolútne neplatné. Prekročenie podnikateľského oprávnenia neznamená bez ďalšieho neplatnosť takto urobených právnych konaní (§ 3a Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase). V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.5.2004 sp. zn. 32 Odo 314/2003. Preto aj keby MSD poskytlo úver priamo spoločnosti DRINK POINT, a.s. ktorá nebola jej členom, porušilo by tým ustanovenia § 1 ods. 2 písm. b) Zákona č. 87/1995 Sb., t.j. verejno-právneho predpisu a ako správny delikt by malo byť sankcionované pokutou, bez toho aby toto porušenie samo o sebe spôsobilo bez ďalšieho neplatnosť zmluvy uzatvorenej podľa súkromnoprávneho predpisu (). 64. S poukazom na uvedené odvolací súd má za to, že zmluvu o úvere medzi MSD a TOPLIMO, cz s.r.o. nemožno považovať za úkon smerujúci k dôsledkom, ktoré sú výslovne zakázané, a neprípustnosť tohto právneho úkonu nemožno vyvodiť ani zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy, ktorá sa naň vzťahuje. 65. Vychádzajúc z týchto úvah možno považovať za opodstatnený záver, že žalovaný, sa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej so spoločnosťou AB - CREDIT a.s. ako postupcom, stal vlastníkom pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere. Nakoľko táto pohľadávka bola zabezpečená zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade, spolu s predmetnou pohľadávkou naň bolo prevedené aj záložné právo zabezpečujúce túto pohľadávku.

66. Z týchto dôvodov ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

67. Výrok o nároku na náhradu trov konania súd založil na ust. § 396 ods. 1 spolu s § 255 ods.1 CSP. Žalobcovia neboli úspešní v odvolacom konaní, a tak nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto má nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

68. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .