Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3T-5-2018.pdf
PDF · 170.84 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/5/2018
Rozhodnutie
X. súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom, v trestnej veci proti obžal. Z. C. a spol. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. decembra 2018 takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1/Z. C., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Bratislave, trvale bytom M. XXX,
2/Z. Z., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Partizánskom, trvale bytom Bratislava, S. X,
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h ,
ž e
obžalovaný Z. C. dňa 16.10.2016 v čase asi o 22:00 h ako vodič viedol v ľavom jazdnom pruhu osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV: K., svetlej striebornej metalízy, po Lamačskej ceste v Bratislave v blízkosti križovatky ulíc Lamačská cesta a Mokrohájska v smere z centra mesta do Dúbravky, pričom sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho si nevšimol chodca prechádzajúceho po vyznačenom priechode pre chodcov z ľavej strany na pravú z jeho pohľadu a tomuto nedal prednosť, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/, písm. f/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, prednou časťou vozidla do chodca poškodeného Z. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava, D. Č.. X narazil, po náraze sa poškodený zosunul na vozovku, kde zostal ležať v ľavom jazdnom pruhu, v ktorom následne obžalovaný Z. Z. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi A4, šedej metalízy, EČV: C., v smere z centra mesta do Dúbravky, pričom sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho prednou časťou vozidla narazil do ležiaceho chodca poškodeného Z. T., ktorého tlačil pred sebou do zastavenia vozidla, pričom poškodený v dôsledku nárazu prvého motorového vozidla do jeho tela a následným tlačením jeho tela po vozovke druhým motorovým vozidlom utrpel mnohopočetné poranenia hlavy, tela, končatín a vnútorných orgánov hrudníka a brucha, ktorým na mieste podľahol,
t e d a
obžal. Z. C.
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,
obžal. Z. Z.
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť,
č í m s p á c h a l i
obžal. Z. C.
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona,
obžal. Z. Z.
prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j ú
obžal. Z. C. a obžal. Z. Z.
Podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona im súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona im súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona im súd ukladá trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorových vozidiel v trvaní 2 (dva) roky.
odôvodnenie:
V trestnej veci proti obžal. Z. C. a spol. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie výsluchom obžalovaných Z. C. a Z. Z., výsluchom svedkov Q. Č., A. Z., Mgr. Z. E., E. Q., výsluchom znalcov Ing. Tomáša Korbeľa, Doc.MUDr. Jozefa Šidla, CSc.,MHP, Doc.Ing. Pavla Kohúta, PhD., oboznámením obsahov znaleckých posudkov, prečítaním výpovedí neprítomných svedkov, oboznámením listinných dôkazov a obrazového záznamu.
Obžalovaný Z. C. po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinným zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby.
K veci uviedol, že v inkriminovanom čase jazdil s vozidlom z mesta do Dúbravky asi 50 km rýchlosťou. Jeho motorové vozidlo bolo pred nehodou z technického hľadiska v poriadku, nezistil na ňom žiadnu závadu. Pozeral sa na autobus, ktorý vychádzal zo zastávky a chcel sa zaradiť do pomalšieho jazdného pruhu a zrazu pocítil náraz. Rozbilo sa mu čelné sklo a snažil sa hneď s vozidlom dostať na krajnicu. Pri nehode nebrzdil. Pred nárazom jazdil v ľavom jazdnom pruhu, ale prechádzal som do pravého ešte pred samotným nárazom, nezbadal žiadneho chodca. V čase nárazu ešte neprešiel do pravého jazdného pruhu. Do chodca narazil prednou častou vozidla. Na mieste nehody na semaforoch blikalo oranžové svetlo. Povrch vozovky bol suchý, viditeľnosť bola dobrá. Pred nehodou sa venoval vedeniu vozidla nič iné nevykonával. Keď z auta vystúpil, videl ako ďalšie vozidlo brzdilo a niečo tlačí pred sebou. Ako náhle toto vozidlo ostalo stáť, jeho vodič aj ja aj ľudia okolo zistili, že to tlačilo telo. Telo poškodeného sa po nehode nachádzalo pod pravým predným kolesom tohto druhého vozidla. Toto vozidlo aj s telom poškodeného ostalo stáť v ľavom jazdnom pruhu. Neviem sa vyjadriť v akej vzdialenosti od prechodu pre chodcov ostalo stáť toto druhé vozidlo, bolo to v miestach kde je autobusová zastávka. Pokiaľ sa týka časového úseku od zrážky s jeho vozidlom do momentu, kedy druhé vozidlo narazilo do tela na vozovke, boli to sekundy, presný časový úsek uviesť nevie. Na otázku, prečo skutočnosť, že sa preraďoval do pravého pruhu neuviedol v prípravnom konaní povedal, že to uvádzal a po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania uviedol, že nevie prečo to tam nie je uvedené. Obžalovaný Z. Z. po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinným zo spáchania žalovaného skutku v zmysle podanej obžaloby. K veci uviedol, že v uvedený deň jazdil na svojom aute AUDI A4 smerom do Devínskej Novej Vsi. Pričom asi 50 metrov za prechodom na vozovke zaregistroval biely predmet, ktorý mu pripomínal loptu. Vzhľadom na dopravnú situáciu vyhodnotil toto tak, že by bolo najlepšie, keby tento predmet minul na
stred svojho auta. Tak aj nasmeroval svoje vozidlo a keď sa vyhýbal tomuto svetlému predmetu, tak zrazu uvidel čiernu bundu, ktorá bola zadnou časťou privrátená k nemu. Nakoľko vykonával vyhýbací manéver vo vzťahu k bielemu predmetu nepodarilo sa mu už vyhnúť bunde. Nevie ako ďaleko boli od seba svetlý predmet od bundy, boli pri sebe, pri jazde je to menej ako sekunda a pri úhybnom manévri ktorý robil voči bielemu predmetu, sa už nedala bunda obísť. V tom momente pocítil, že v bunde niečo je. S vozidlom zastavil a po vystúpení zistil, že pod vozidlom je zakliesnený človek. Pred nehodou nič nenasvedčovalo tomu, že na mieste bola predtým nejaká zrážka. Pán C. s vozidlom pokračoval v jazde, nesvietili tam žiadne blikačky. Pred nehodou jazdil v ľavom jazdnom pruhu rýchlosťou 50-60 km/hod. V rámci prvého vyhýbacieho manévru, keď som sa vyhýbal bielemu predmetu, kúskom svojho vozidla prešiel aj do protismerného jazdného pruhu. Potom urobil myšičku, vrátil sa do svojho jazdného pruhu a vtedy došlo k nárazu s telom poškodeného. Nevie v akej vzdialenosti s vozidlom zastavil od momentu nárazu do tela poškodeného. Myslí, že od momentu nárazu brzdil značnou intenzitou, ale to telo ovplyvnilo brzdný účinok. V pravom jazdnom pruhu išli asi 3 motorové vozidlá, tieto nezastavili, pokračovali v jazde. Registroval tieto autá tak, že jazdili v pravom pruhu pred ním. Neregistroval, že by tieto vozidlá v pravom pruhu brzdili, brzdili až keď on zastavil. Po nehode ako som vystúpil z vozidla približne po 10 minútach zaregistroval, že účastníkom nehody je aj spoluobžalovaný C.. Viditeľnosť na mieste nehody bola slabá, svietilo pouličné osvetlenie, a na niektorých miestach bola tma. Povrch vozovky bol suchý. Po nehode som sa snažil svoje vozidlo zdvihnúť na zdvihák, kvôli poškodenému, čo sa mu však nedarilo, ale polohu vozidla po nehode nemenil. Poškodeného sa podarilo spod vozidla vyprostiť až záchranárom. Pred nehodou sa venoval riadeniu motorového vozidla. Z technického hľadiska bolo jeho motorové vozidlo v poriadku.
Svedok Q. Č. uviedol, že jazdil so svojim vozidlom od Patrónky smerom von z mesta. V ľavom jazdnom pruhu jazdilo nejaké svetlé auto. Toto auto náhle vybočilo do protismeru, potom zastavili, on som zastavil asi 3-4 metre od tohto svetlého auta. Najprv nevedel z akého dôvodu ten vodič urobil ten manéver, až keď zastavili, tak si všimol, že pod týmto svetlým autom leží človek. Z áut vystúpili viacerí, zišli sa pri tomto svetlom aute a riešili ako tomu človeku pomôcť. Pred nehodou, ako som uviedol jazdil v pravom jazdnom pruhu, svetlé auto jazdiace v ľavom jazdnom pruhu, ktoré robilo uhybný manéver bolo pri jazde asi tak, že jeho zadná časť bola na úrovni mojej prednej časti, pričom svetlé auto jazdilo v ľavom pruhu a on jazdil v pravom pruhu. Jazdil rýchlosťou do 60 km/hod., v diaľke som videl, ako zo zastávky MHD vychádza autobus a tak celá kolóna vozidle pred ním pozvoľna spomaľovala aj on dal nohu z plynu dole pričom nebrzdil. Nevšimol si či pred svetlým vozidlom v ľavom jazdnom pruhu jazdilo nejaké iné vozidlo. Vozidlo v ľavom pruhu začalo brzdiť v momente keď začalo robiť vyhýbací manéver v ľavom pruhu až do protismeru. Približne v tom istom čase začalo brzdiť vozidlo pred ním a začal brzdiť aj on a snažil sa vozidlo zatiahnuť vpravo. Myslí si, že svetelná signalizácia na mieste nebola v prevádzke. Neviem presne v akej vzdialenosti od prechodu pre chodcov sa nachádzalo telo poškodeného, on s autom zastavil asi na úrovni zastávky. Po nehode sa dozvedel od vodiča Fabie, že on zrazil chodca, ktorého potom prešla Audina. On pred nehodou nevidel na ceste žiadneho chodca, pouličné lampy na mieste nehody svietili.
Svedok A. Z. uviedol, že si pamätá, že v uvedený deň jazdil so svojim autom za vozidlom Audi. Toto vozidlo pri Mokrohájskej urobilo esíčko do protismeru a zastavilo. On zastavil za ním a pod kolesami tohto vozidla Audi videl človeka, ktorý bol oblečený v tmavom oblečení, mal bundu, nohavice akého typu uviesť nevie. On jazdil v ľavom jazdnom pruhu, bolo tam viacej áut išli rýchlosťou 50-60 km/hod. Od vozidla Audi jazdil vo väčšej vzdialenosti, v pohode dobrzdil. Neviem uviesť či pred vozidlom Audi videl ešte jazdiť nejaké iné vozidlo. V pravom jazdnom pruhu jazdili asi 3 alebo 4 autá. Autá v pravom jazdnom pruhu jazdili súbežne, ale vo väčších vzdialenostiach. Vie, že po nehode sa rozprávalo, že toho poškodeného zrazil už skôr iný vodič. Nepamätá sa, či svetelná signalizácie bola funkčná, alebo bola v blikacom režime. Svedkyňa Mgr. Z. E. uviedla, že pokiaľ sa týka záznamu o dopravnej nehode, na miesto nehody bola vyslaná s kolegom. Ona bola v aute a spisovala záznam podľa informácií, ktoré jej udával kolega, ktorý vykonával ohliadku. Tento kolega sa volá A. N.. To, že tento záznam bol opravovaný je bežné, pretože pri jeho prvotnom spisovaní bolo telo poškodeného nájdené mimo priechodu pre chodcov a nemali žiadne potrebné informácie, ktoré by potvrdzovali, že šiel cez priechod. Pokiaľ sa týka druhého záznamu o dopravnej nehode, tento spisovali už na oddelení, mali už dostatok doplňujúcich informácií aj od znalca, ktorý bol na mieste nehody a aj z jeho informácií a z toho, že tesne za priechodom pre chodcov sa našli úlomky skla a prach zistili, že chodec prechádzal cez priechod pre chodcov. Pokiaľ ide o osoby ktoré sa zúčastňovali na ohliadke nehody bol tam aj prítomný znalec Ing. Korbeľ. Pokiaľ ide o merania na
mieste nehody, toto vykonával jej kolega N., meral zameranie vozidiel, tak ako je to uvedené v náčrtku a následne aj ďalšie skutočnosti v súčinnosti so znalcom. Kedy sa ku nej dostala informácia, že poškodený mal údajne prechádzať po priechode pre chodcov si už nepamätá. Nevie uviesť v akej vzdialenosti sa úlomky a prachu nachádzali od hranice priechodu pre chodcov alebo či sa čiastočne nachádzali na priechode, ale vie, že to bolo tesne za hranicou priechodu. Určite sa aj účastníkov nehody pýtali na priebeh nehody, ale čo odpovedali, to si už presne nepamätá.
Svedkyňa E. Q. uviedla, že išla s autom z mesta v pravom jazdnom pruhu a videla, ako auto pred nimi urobilo zvláštny pohyb, videla ako brzdí a začali aj oni brzdiť. Niečo pod tým autom videli, tak zastavili. Už si nespomína v akom jazdnom pruhu pred ňou išlo auto, ktoré urobilo ten zvláštny pohyb. Ona jazdila rýchlosťou 50 km/hod. V čase nehody bola vonku tma, svietilo osvetlenie, nepršalo. Keď videli vyhýbací manéver auta pred nimi, tak oni boli niekde okolo zastávky, nemyslí si že na mieste nehody svietila svetelná signalizácia. Po nehode zastavili za zastávkou následne išli na miesto nehody. Pred nehodou nevidela po ceste prechádzať žiadneho chodca. Nevie či to vozidlo ktoré urobilo vyhýbací manéver pred týmto manévrom brzdilo, ani kedy začalo brzdiť. Keď prišli na miesto nehody, ten poškodený mal koleso auta na chrbte a keďže ho chceli spod auta vyprostiť, auto posunuli. V predsúdnom konaní uviedla, že auto, ktoré spravilo myšičku jazdilo v ľavom jazdnom pruhu a bolo už za priechodom, keď urobilo myšičku. Ona bola vtedy so svojim autom ešte pred priechodom pre chodcov. Po nehode sa rozprávalo, že chodca mala zraziť Fabia. Nevie v akej vzdialenosti sa telo poškodeného nachádzalo za priechodom. Znalec Doc. MUDr. Jozef Šidlo, CSc. MHP, sa na hlavnom pojednávaní odvolal na závery písomne vypravovaného znaleckého posudku na č.l. 228-260, kde uviedol, že poškodený v dôsledku vyšetrovaného nehodového deja utrpel odreninu kože v pravej čelovo-temennej oblasti hlavy s 3 tržno- zmliaždenými ranami, odreninu kože v ľavej zaušnicovej oblasti a zadnej plochy ľavej ušnice, tržno- zmliaždenú ranu v pravej predušnicovej oblasti, odreninu kože s dvomi tržno-zmliaždenými ranami v oblasti ľavého nadočnicového oblúka, splývajúce odreniny kože v oblasti líc, nosa, hornej pery a brady, amputáciu hornej časti pravej ušnice, odreninu kože v oblasti krku vľavo, odreniny kože a podkožné krvné podliatiny v oblasti hrudníka, brucha, chrbta, horných a dolných končatín, odreninu kože a tržno- zmliaždenú ranu v pravej sedacej oblasti, trieštivú zlomeninu kosti pravého predkolenia, splývajúce krvné výrony v mäkkých lebečných pokrývkach, subarachnoidálne krvácanie v oblasti mozočka, zakrvácanie do komorového systému mozgu, mierny opuch mozgu, trieštivú zlomeninu pravej kľúčovej kosti, viacpočetné zlomeniny rebier obojstranne s defektmi pohrudnice vľavo, zlomeninu pravej lopatky, krvné výrony v svalstve chrbta, trhlinu hrudnej srdcovnice, zakrvácanie do mäkkých tkanív medzipľúcia, zakrvácanie do pohrudnicových dutín, dve povrchové trhliny pečene, zlomeninu horného ramena pravej lonovej kosti a známky šoku v obličkách. Bezprostrednou príčinou smrti poškodeného bol úrazovo-krvácavý šok v dôsledku mnohopočetných poranení hlavy, tela a končatín predovšetkým poranení hrudníka a brucha a ich vnútorných orgánov, ktoré utrel pri dopravnej nehode ako chodec pri zrážke s osobným motorovým vozidlom a následným tlačením jeho tela po vozovke ďalším osobným motorovým vozidlom. Na základe charakteru, lokalizácie a mechanizmu pri vonkajšej a vnútornej prehliadke a pitve zistených poranení a vyšetrených okolností je možné vyjadriť sa k pravdepodobnému priebeh úrazového deja nasledovne: Muž nezistenej totožnosti sa v čase kontaktu s prvým osobným motorovým vozidlom nachádzal v stojacej polohe pravou stranou svojho tela privrátený k prichádzajúcemu vozidlu. Miestom prvého kontaktu tela a vozidla bola oblasť vonkajšej plochy pravého kolenného kĺbu a predkolenia, takmer súčasne došlo ku kontaktu s vnútornou plochou ľavého kolenného kĺbu pravdepodobne nezaťaženej ľavej dolnej končatiny. Následne došlo k rotácii tela muža a kontaktu zadnej plochy stehna s prednou časťou kapoty vozidla, hlavy a chrbta s predným čelným výhľadovým sklom, následne bolo telo odhodené na vozovku, kde dopadlo pravdepodobne do ležiacej polohy doluznačky. Následne došlo k nárazu druhého osobného motorového vozidla do tela muža a jeho tlačeniu po vozovke, pričom sa poloha tela mohla mierne meniť, telo mohlo čiastočne rotovať, predovšetkým oblasť hlavy a horných končatín. Odreniny kože v oblasti hlavy a tváre a horných končatín vznikli kontaktom a pohybom uvedených častí tela po drsnom povrchu vozovky. Tlakom pravého predného kolesa na pravú a zadnú časť tela muža došlo pravdepodobne k vzniku závažných poranení hrudníka, t.j. zlomeniny pravej lopatky, krvných výronov v svalstve chrbta, trieštivej zlomenine pravého kľúčika, zlomenín rebier obojstranne, trhlín pohrudnice vľavo, trhliny hrudnej srdcovnice, zakrvácania do mäkkých tkanív medzipľúcia a do pohrudnicových dutín a odreniny kože. K priebehu úrazového deja nie je možné sa jednoznačne vyjadriť len na základe zistených poranení. Po konzultácii so znalcom z odboru doprava cestná Ing. Tomášom Korbeľom znalci konštatujú, že
vzhľadom na rýchlosť pohybu osobného motorového vozidla nie je možné vylúčiť možnosť vzniku poranení hrudníka a vnútorných orgánov alebo ich častí aj pri kontakte s prvým osobným motorovým vozidlom. Všetky poranenia javili známky vzniku počas života a ich vznik je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 16.10.2016 v čase okolo 22.00 hod. v Bratislave na Lamačskej ceste. Pre poškodeného boli smrteľné predovšetkým zranenia hrudníka a vnútorných orgánov, ktoré vznikli pravdepodobne pôsobením pravého predného kolesa druhého osobného motorového vozidla (AudiA4) pri tlačení tela po vozovke. Vzhľadom na rýchlosť pohybu osobného motorového vozidla nie je možné vylúčiť možnosť vzniku poranení hrudníka a vnútorných orgánov alebo ich časti aj pri kontakte s prvým osobným motorovým vozidlom (Škoda Fabia). Vyšetrením vzoriek krvi a moču poškodeného bola zistená prítomnosť etanolu v koncentrácii v krvi 2,57 g/kg (‰ - promile) a v moči 2,29 g/kg(‰-promile). Na základe uvedených výsledkov je možné konštatovať, že muž nezistenej totožnosti v čase smrti bol ovplyvnený etanolom v štádiu ťažkého stupňa opitosti. Pri takomto stupni opitosti vzniká celkový psychický a fyzický útlm, sú prítomné hrubé poruchy koordinácie pohybov, otupenie vnímania, časová a priestorová dezorientácia, výpadky pamäti, neschopnosť udržania rovnováhy vlastného tela, poruchami priestorového videnia, poruchami pozornosti, orientácie a koordinácie pohybov, s možnými pádmi, s výrazným spomalením reflexov, u ľudí nenavyknutých piť sa môže prejavovať ťažkým útlmom senzorickej percepcie, stratou miestnej a časovej orientácie, mentálne prejavy sú zreteľne narušené, nezriedka sa zjavujú stavy zmätenosti. U ľudí navyknutých piť alkoholické nápoje môžu byť uvedené symptómy miernejšie ale sú vždy spojené s ťažkou zmenou psychického stavu, znížením kritickosti alebo súdnosti, preceňovaním vlastných možností a schopností a podceňovaním hroziaceho nebezpečenstva. Na hlavnom pojednávaní dodal, že poškodený v čase nárazu druhého vozidla bol ešte nažive. Aj keby sa aorta u poškodeného roztrhla pri prvom náraze čo teoreticky pripustili na základe literárnych údajov, poškodený okamžite nezomrel, a v čase nárazu druhého vozidla ešte žil. Pokiaľ sa týka zranenia roztrhnutia aorty, nedá sa jednoznačne konštatovať, že každé takéto zranenie je smrteľné, záleží to od rozsahu poškodenia a od včasnosti poskytnutia lekárskej pomoci. V tomto konkrétnom prípade sa smrteľný následok nedal zvrátiť ani poskytnutím včasnej lekárskej pomoci, došlo tam aj k tlaku kolesa na oblasť hrudníka a lekárska pomoc nemohla byť na mieste okamžite. Pokiaľ znalec aj uvádzal hypotetickú možnosť roztrhnutia aorty pri náraze prvého vozidla z jeho pohľadu rozsah zranení nasvedčuje tomu, že k tomu došlo pri kolízii s druhým vozidlom. Táto varianta je pravdepodobnejšia. Je pravdepodobné, že po prvom náraze telo poškodeného zostalo nehybne ležať. Znalec Ing. Tomáš Korbeľ, sa na hlavnom pojednávaní odvolal na závery písomne vypracovaného znaleckého posudku na č.l. 70-209, kde uviedol, že technický stav vozidiel Škoda a Audi bol pred nehodou vyhovujúci a obe vozidlá boli spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách. Na základe vypracovanej analýzy priebehu nehodového deja medzi osobným motorovým vozidlom Škoda Fabia Combi a chodcom je možné konštatovať, že technika jazdy vodiča vozidla Škoda nebola z technického hľadiska správna. Nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla Škoda bolo nedostatočné venovanie sa riadeniu vozidla Škoda. Druhým nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla Škoda bola počiatočná rýchlosť jazdy vozidla Škoda v rozsahu (61,8 ÷ 68,3 km/h), ktorá bola vyššia, ako je maximálna dovolená rýchlosť jazdy v uvedenom úseku. Na základe vypracovanej analýzy priebehu nehodového deja medzi osobným motorovým vozidlom Audi A4 a ležiacim chodcom je možné konštatovať, že technika jazdy vodiča vozidla Audi nebola z technického hľadiska správna. Nesprávny prvok v technike jazdy vodiča vozidla Audi nie je možné z technického hľadiska jednoznačne vyhodnotiť (z dôvodu nemožnosti vypracovať jednoznačnú analýzu priebehu nehodového deja vzhľadom na nedostatok objektívnych podkladov v predloženom spisovom materiáli). Nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla Audi bolo buď nedostatočné venovanie sa riadeniu vozidla Audi, resp. počiatočná rýchlosť jazdy vozidla Audi. Na základe vypracovanej analýzy priebehu nehodového deja medzi osobným motorovým vozidlom Škoda Fabia Combi a chodcom je možné konštatovať, že správanie sa chodca vo vozovke, resp. pred vstupom do vozovky Lamačskej cesty nebolo z technického hľadiska správne, nebolo v súlade s príslušnými ustanoveniami platných predpisov. Chodec prechádzal cez vozovku Lamačskej cesty síce po vyznačenom prechode pre chodcov, ale do ľavého jazdného pruhu vozovky Lamačskej cesty smerom von z centra mesta vstúpil v čase, keď to celková dopravná situácia v mieste dopravnej nehody neumožňovala. Toto konštatovanie vyplýva zo skutočnosti, že za daných podmienok (tma, verejné pouličné svetlenie v činnosti, oblečenie chodca, vozidlo s rozsvietenými stretávacími svetlami, šírka vozovky Lamačskej cesty smerom do centra mesta v mieste prechodu pre chodcov, celkové usporiadanie vozovky - vozovka s tromi jazdnými pruhmi smerom do centra mesta a dvomi jazdnými
pruhmi smerom von z centra mesta), sa chodec z technického hľadiska nemôže spoliehať na to, že vodiči motorových vozidiel, zvlášť vodiči vozidiel prichádzajúcich z jeho ľavej strany, začnú na jeho pohyb po vozovke reagovať najneskoršie v okamihu, kedy by vodič mohol z technického hľadiska stretu s chodcom ešte zabrániť, a teda chodec sa mal pred vstupom do kritického jazdného pruhu (ľavý jazdný pruh vozovky Lamačskej cesty smerom von z centra mesta) opakovane presvedčiť o tom, či do tohto jazdného pruhu môže vstúpiť bez nebezpečenstva. Chodec svojím správaním sa vo vozovke Lamačskej ceste nevytvoril vodičovi vozidla Škoda kolíznu situáciu.
Pri posudzovaní technickej príčiny dopravnej nehody medzi osobným motorovým vozidlom Škoda Fabia a chodcom možno konštatovať, že príčinou dopravnej nehody medzi vozidlom Škoda a chodcom bola z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Škoda (neskorá reakcia vodiča vozidla Škoda na chodca prechádzajúceho po vyznačenom prechode pre chodcov) v súčinnosti z technického hadiska s neprávnym správaním sa chodca (nesprávne správanie chodca pri vstupe resp. pri prechádzaní cez vozovku, kedy sa opakovane nepresvedčil o tom, či do toho jazdného pruhu môže vstúpiť bez nebezpečenstva). Pri posudzovaní technickej príčiny dopravnej nehody medzi osobným motorovým vozidlom Audi A4 a ležiacim chodcom možno konštatovať, že príčinou dopravnej nehody medzi vozidlom Škoda a ležiacim chodcom bola z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Audi (neskorá reakcia vodiča vozidla Audi na ležiaceho chodca, resp. počiatočná rýchlosť jazdy vozidla Audi, vyššia ako maximálna dovolená rýchlosť jazdy v uvedenom úseku).
Možnosti zabránenia dopravnej nehody: Vodič vozidla Škoda mohol stretu vozidla Škoda s chodcom zabrániť za týchto predpokladov (pri pohybe chodca pri prechádzaní cez vozovku Lamačskej cesty rýchlosťou normálnej chôdze - alternatíva A). -za predpokladu počiatočnej rýchlosti jazdy vozidla Škoda v rozsahu 61,8÷68,3 km/h a za predpokladu začiatku reakcie vodiča vozidla Škoda na chodca v okamihu, keď sa vozidlo Škoda nachádzalo vo vzdialenosti cca 63,7m od VBM smerom do centra mesta (v tom okamihu sa chodec nachádzal vo vzdialenosti cca 10,4 m od pravého okraja vozovky Lamačskej cesty smerom von z centra mesta) a následného brzdenia vozidla Škoda s maximálnym dosiahnuteľným brzdným spomalením vzhľadom na povrch vozovky. Za tohto predpokladu by k stretu vozidla Škoda s chodcom nedošlo, vozidlo Škoda by pred vyznačeným prechodom pre chodcov zastavilo
- zabránenie stretu vozidla Škoda s chodcom včasnou reakciou vodiča vozidla Škoda na chodca - alternatíva A1, -za predpokladu počiatočnej rýchlosti jazdy vozidla Škoda v rozsahu 61,8÷68,3 km/h a za predpokladu začiatku reakcie vodiča vozidla Škoda na chodca v okamihu, keď sa vozidlo Škoda nachádzalo vo vzdialenosti cca 85,4m od VBM smerom do centra mesta (v tom okamihu sa chodec nachádzal vo vzdialenosti cca 11,9 m od pravého okraja vozovky Lamačskej cesty smerom von z centra mesta) a následného brzdenia vozidla Škoda brzdným spomalením v úrovni jednej polovice maximálneho dosiahnuteľného brzdného spomalenia vzhľadom na povrch vozovky. Za tohto predpokladu by k stretu vozidla Škoda s chodcom nedošlo, vozidlo Škoda by pred vyznačeným prechodom pre chodcov zastavilo
- zabránenie stretu vozidla Škoda s chodcom včasnou reakciou vodiča vozidla Škoda na chodca - alternatíva A2, -za predpokladu počiatočnej rýchlosti jazdy vozidla Škoda v rozsahu 47,5÷52,5 km/h a za predpokladu začiatku reakcie vodiča vozidla Škoda na chodca v okamihu, keď sa vozidlo Škoda nachádzalo vo vzdialenosti cca 63,7m od VBM smerom do centra mesta (v tom okamihu sa chodec nachádzal vo vzdialenosti cca 10,4 m od pravého okraja vozovky Lamačskej cesty smerom von z centra mesta) a následného brzdenia vozidla Škoda brzdným spomalením v úrovni jednej polovice maximálneho dosiahnuteľného brzdného spomalenia vzhľadom na povrch vozovky. Za tohto predpokladu by k stretu vozidla Škoda s chodcom nedošlo, vozidlo Škoda by pred vyznačeným prechodom pre chodcov zastavilo
- zabránenie stretu vozidla Škoda s chodcom včasnou reakciou vodiča vozidla Škoda na chodca - alternatíva A3.
Vodič vozidla Škoda mohol stretu vozidla Škoda s chodcom zabrániť za týchto predpokladov (pri pohybe chodca pri prechádzaní cez vozovku Lamačskej cesty rýchlosťou rýchlej chôdze - alternatíva B). -za predpokladu počiatočnej rýchlosti jazdy vozidla Škoda v rozsahu 61,8÷68,3 km/h a za predpokladu začiatku reakcie vodiča vozidla Škoda na chodca v okamihu, keď sa vozidlo Škoda nachádzalo vo vzdialenosti cca 63,7m od VBM smerom do centra mesta (v tom okamihu sa chodec nachádzal vo vzdialenosti cca 11,4 m od pravého okraja vozovky Lamačskej cesty smerom von z centra mesta) a
následného brzdenia vozidla Škoda s maximálnym dosiahnuteľným brzdným spomalením vzhľadom na povrch vozovky. Za tohto predpokladu by k stretu vozidla Škoda s chodcom nedošlo, vozidlo Škoda by pred vyznačeným prechodom pre chodcov zastavilo - zabránenie stretu vozidla Škoda s chodcom včasnou reakciou vodiča vozidla Škoda na chodca - alternatíva B1, -za predpokladu počiatočnej rýchlosti jazdy vozidla Škoda v rozsahu 61,8÷68,3 km/h a za predpokladu začiatku reakcie vodiča vozidla Škoda na chodca v okamihu, keď sa vozidlo Škoda nachádzalo vo vzdialenosti cca 85,4m od VBM smerom do centra mesta (v tom okamihu sa chodec nachádzal vo vzdialenosti cca 13,3 m od pravého okraja vozovky Lamačskej cesty smerom von z centra mesta) a následného brzdenia vozidla Škoda brzdným spomalením v úrovni jednej polovice maximálneho dosiahnuteľného brzdného spomalenia vzhľadom na povrch vozovky. Za tohto predpokladu by k stretu vozidla Škoda s chodcom nedošlo, vozidlo Škoda by pred vyznačeným prechodom pre chodcov zastavilo
- zabránenie stretu vozidla Škoda s chodcom včasnou reakciou vodiča vozidla Škoda na chodca - alternatíva B2, -za predpokladu počiatočnej rýchlosti jazdy vozidla Škoda v rozsahu 47,5÷52,5 km/h a za predpokladu začiatku reakcie vodiča vozidla Škoda na chodca v okamihu, keď sa vozidlo Škoda nachádzalo vo vzdialenosti cca 63,7m od VBM smerom do centra mesta (v tom okamihu sa chodec nachádzal vo vzdialenosti cca 11,4 m od pravého okraja vozovky Lamačskej cesty smerom von z centra mesta) a následného brzdenia vozidla Škoda brzdným spomalením v úrovni jednej polovice maximálneho dosiahnuteľného brzdného spomalenia vzhľadom na povrch vozovky. Za tohto predpokladu by k stretu vozidla Škoda s chodcom nedošlo, vozidlo Škoda by pred vyznačeným prechodom pre chodcov zastavilo - zabránenie stretu vozidla Škoda s chodcom včasnou reakciou vodiča vozidla Škoda na chodca - alternatíva B3.
Chodec mohol z technického hľadiska stretu s vozidlom Škoda zabrániť za predpokladu, keby nevstúpil do vozovky z ľavého okraja vozovky Lamačskej cesty smerom von z centra mesta, resp. by prerušil svoj pohyb počas prechádzania cez vozovku Lamačskej cesty skôr, ako by sa dostal do koridoru pohybu vozidla Škoda.
Vodič osobného motorového vozidla Audi A4 mohol stretu s ležiacom chodcom s prihliadnutím na výhľadové pomery vodiča vozidla Audi na ležiaceho chodca zabrániť za týchto predpokladov: -za predpokladu počiatočnej rýchlosti jazdy vozidla Audi v rozsahu 47,5÷52,5 km/h a za predpokladu začiatku reakcie vodiča vozidla Audi na ležiaceho chodca v okamihu, keď sa vozidlo Audi nachádzalo vo vzdialenosti cca 23,0m od VBM smerom do centra mesta (v tom okamihu sa chodec nachádzal vo vzdialenosti cca 15,0 m od VBM smerom von z centra mesta) a následného brzdenia vozidla Audi brzdným spomalením v úrovni jednej polovice maximálneho dosiahnuteľného brzdného spomalenia vzhľadom na povrch vozovky. Za tohto predpokladu by k stretu vozidla Audi s ležiacim chodcom nedošlo, vozidlo Audi by pred miestom, v ktorom ležal chodec zastavilo - zabránenie stretu vozidla Audi s chodcom včasnou reakciou vodiča vozidla Audi na chodca.
Znalec na hlavnom pojednávaní dodal, že pokiaľ obžalovaný C. na hlavnom pojednávaní uvádzal, že pred zrážkou sa chcel preradiť z ľavého do pravého jazdného pruhu, túto skutočnosť v prípravnom konaní neuvádzal, ale ani táto výpoveď na hlavnom pojednávaní nemá vplyv na závery vypracovaného znaleckého posudku. Pokaľ ide o brzdné a šmykové stopy, tieto na mieste nehody zaznamenané neboli, bola tam len krvná stopa od ťahania tela vozidlom Audi. Pokiaľ ide o určenie rýchlosti vozidla Škoda, túto vypočítal metódou zužovania medzí, pri ktorej sa tak isto vychádza aj z poškodenia motorového vozidla, jeho prednej časti, deformácií kapoty, poškodeného skla, odhodenie tela, črepín, tela zrazeného chodca. A z toho vypočítal rýchlosť vozidla Škoda na 65 km/hod, +-5%. Pri výpočte tejto rýchlosti zohľadňoval vek a opotrebenie vozidla Škoda. Pokiaľ ide o úlomky skla a prachu, pri rozbití čeleného skla okrem úlomkov zo skla, z tohto čelného skla odpadáva aj takzvaný prach. Jedná sa o veľmi malé, milimetrové úlomky, ktoré zostávajú tesne za miestom stretu. V tomto prípade, sa tento prach zo skla nachádzal úplne tesne za priechodom a aj keď nie je viditeľný na fotodokumentácii bolo vidieť tento prach pri nasvietení svetla z vozidiel. Na mieste nehody sa našli aj plastové úlomky z evidenčného čísla z mriežky pri nárazníku, na mieste nehody sa nachádzala šiltovka chodca, avšak v dôsledku prejazdu vozidla Audi ponad túto šiltovku prúdením vzduchu bola šiltovka presunutá ďalej od miesta stretu vozidla Škoda s chodcom. Stojacej polohe poškodeného pred zrážkou zodpovedajú aj poškodenia na vozidle Škoda. On ako znalec vykonával experiment nakoľko u vodiča vozidla Audi bolo nutné zisťovať možnosti zabránenia nehode. Tieto fotografie z experimentu sú uvedené v prílohe znaleckého posudku 23, kedy
zistil, že chodec v obdobnom oblečení ako poškodený bol pre vodiča Audi viditeľný v čase, kedy toto vozidlo jazdilo pri 50 km rýchlosti a vodič tohto vozidla by mohol zabrániť stretu pri polovičnom brzdnom spomalení. Táto poloha bola 38 metrov pred miestom stretu, pričom aj figurant pri tomto experimente ležal tak, že bol tvárou odvrátený od vozidla Audi a k veci ešte uviedol, že v čase experimentu nesvietili 2 pouličné lampy, ktoré v čase nehody svietili. Pokiaľ sa týka pohybu tela chodca po prvej zrážke s vozidlom Fabia treba uviesť že vodič vozidla Fabia uvádzal vo svojej výpovedi, že po strete s chodcom s vozidlom zastavil, vystúpil z vozidla a následne videl zrážku vozidla Audi s chodcom. Pri výpočte, ktorý je uvedený v znaleckom posudku, od stretu vozidla Fabia s chodcom do jeho zastavenia uplynul čas 6 sekúnd k tomu treba ešte pripočítať čas, na ktorý potreboval vodič vozidla Fabia na vystúpenie z vozidla. Možno vylúčiť, že v čase nárazu vozidla Audi do tela poškodeného bolo telo poškodeného v pohybe. Aj z výpovedí ostatných svedkov vyplýva, že v čase kedy došlo k zrážke vozidla Audi s chodcom vozidlo Fabia už stálo pri okraji vozovky. Pokiaľ ide o šiltovku, táto bola bledej farby na mieste nehody hoci bola nočná doba, svietili svetlá. Pripustil, že uvedená šiltovka mohla odviesť pozornosť vodiča Audi, avšak napriek tomu tým, že sa snažil prejsť ponad šiltovku, nebola jeho technika jazdy správna, pretože ak registroval prekážku, mal sa snažiť zabrániť stretu. Mohol napríklad na ceste vidieť kartónovú krabicu o ktorej sa mohol domnievať, že ju môže prejsť, avšak táto krabica mohla obsahovať kamene a mohol si tak vozidlo poškodiť. Pri experimente skúmali možnosť zabránenia stretu s chodcom pri plnom alebo polovičnom brzdnom spomalení vodiča Audi a chodec ležiaci na vozovke bol viditeľný pre vodiča Audi. Aj keď šiltovka mohla odviezť pozornosť vodiča vozidla Audi, na telo ležiaceho chodca mohol vodič reagovať zo vzdialenosti uvádzanej v posudku. Vodič vozidla Audi mohol minimálne pred šiltovkou pribrzdiť, prekážka náhla je prekážka taká, ktorá je vytvorená vodičovi vozidla na vzdialenosť kratšiu než na akú môže vozidlom z dovolenej alebo primeranej rýchlosti zastaviť pokiaľ nie je inak obmedzený. Pokiaľ ide o vyhodnocovanie náhlej prekážky v blízkosti priechodu, v takýchto prípadoch sa prekážka nevyhodnocuje ako náhla, nakoľko tu je vodič už samotným priechodom obmedzený v zmysle zákona. Keď chodec vstupoval do vozovky, vozidlá boli od neho ešte dostatočne ďaleko, následne prešiel 3,5 jazdného pruhu a pri takýchto širokých priechodoch pre chodcov sa vyžaduje aj od chodca, hoci je na priechode pre chodcov, aby sa pred vstupom do kritického jazdného pruhu presvedčil, či do neho môže vstúpiť, ak by to chodec urobil, zistil by, že vzhľadom na pohyb vozidiel, do tohto jazdného pruhu už vstúpiť nemôže. Preto znalec takto popísal správanie sa chodca na vozovke. Po dopravnej nehode bol šiltovka zaznamenaná 12 metrov za priechodom pre chodcov, k tomu treba však uviesť, že sa táto od pôvodného postavenia musela posunúť z dôvodu prúdenia vzduchu v čase, keď ponad ňu prešlo vozidlo Audi. Predtým teda musela byť bližšie k priechodu pre chodcov. Z literatúry a praxe je zrejmé, že šiltovky zostávajú na mieste nehody približne na mieste stretu s vozidlom.
K odbornému vyjadreniu Doc.Ing.Pavla Kohúta, PhD., vypracovaného na základe požiadavky obhajoby znalec Ing. Korbeľ na hlavnom pojednávaní uviedol, že Doc. Kohút vo svojom posudku uviedol reakčnú dobu 2 až 3 sekundy z ktorej dĺžkou súhlasím, ale za predpokladu, že tá reakčná doba začne plynúť v okamihu, kedy vodič pri tom nehodovom deji spozoruje na vozovke nejaký predmet či už šiltovku, bundu, alebo čokoľvek čo začne následne rozpoznávať o čo sa jedná a následne začne nejako reagovať a vlastne z toho vyplýva dĺžka tej reakcie 2 až 3 sekundy, pretože zložka tej reakčnej doby, ktorá je dĺžkou reakčného času potrebného na rozpoznanie toho niečoho čo vodič spozoroval, čo je v tomto prípadne pochopiteľne dlhá alebo dlhšia ako bola v čase dopranej nehody. Čiže takáto reakčná doba 2 až 3 sekundová by mala začať tým, že vodič niečo spozoruje, a začne to rozpoznávať a následne na to začne nejako reagovať. Závery jeho znalecké posudku sú vyhodnotené aj na základe experimentu, ktorý vykonal za podobných resp. horších podmienok aké boli v mieste a čase dopravnej nehody. Nakoľko v tom čase nesvietili 2 svetlá verejného osvetlenia po oboch stranách v čase experimentu. Ten experiment bol zameraný na to, že či by vodič vozidla zo vzdialenosti z ktorej by dokázal zastaviť pri 50 km rýchlosti a 1 sekundovej reakcii dokázal rozoznať na vozovke ležiaceho chodca, pričom táto vzdialenosť bola 38 metrov a podľa jeho názoru bolo za uvedenej situácie telo chodca rozpoznateľné. Neskúmal v akej vzdialenosti mohol vodič vozidla Audi prvýkrát zbadať čiapku alebo bundu, alebo nejaký predmet, ktorý bol na vozovke a následne ho vyhodnocovať o aký predmet sa jedná. Z uvedeného dôvodu v odbornom vyjadrení doc. Kohúta nebol vlastne správne použitý vstupný údaj o tom, že vodič vozidla Audi mohol prvýkrát spozorovať nejaké predmety na 38 metrov ale táto vzdialenosť bola vzdialenosťou na ktorú mohol vodič rozoznať, že sa jedná o telo ležiace na vozovke a z týchto nesprávnych údajov, resp. správnych alebo nie úplne správnych potom vyplýva aj konštatovanie že na cca 54 metrov by k stretu vozidla Audi s ležiacou osobou prišlo, pretože
počas spracovávania podkladov do spisového materiálu nikto neskúmal vzdialenosť, kedy mohol vodič vozidla Audi prvýkrát spozorovať nejaké predmety ležiace na vozovke, z ktorej by následne potom bolo vypočítané zabránenie dopravnej nehody s 2 až 3 sekundovou rekciou, aby počas nej vodičovi vozidla Audi plynula relatívne dlhšia doba na rozpoznanie týchto predmetov. On som sa vo svojich záveroch nezaoberal čapicou na vozovke pri reakčnom čase 1 sekunda, pri reakčnej dobe 2 až 3 sekundy vodiča. Súhlasí s tým, že sa treba zaoberať aj touto čapicou, pričom táto reakčná doba začína plynúť dobou momentu, kedy vodič mohol spozorovať prvé predmety na vozovke, avšak v akej vzdialenosti sa tieto predmety nachádzali nebolo nikde zisťované. Za predpokladu, že by bola reakčná doba 2 až 3 sekundy u vodiča, tak čapica na vozovke mala vplyv na túto reakčnú dobu. Počas experimentu si figurant ľahol na vozovku chrbtom k vozidlu a z motorového vozidla bolo na vzdialenosť 38 metrov vidieť siluetu ležiaceho figuranta, je to na fotografiách v prílohe č. 23 pričom na týchto fotografiách to tak zreteľné nie je, ale na obrazovke počítača je zreteľné že na vzdialenosť 38 metrov je figurant rozpoznateľný. Konečná poloha šiltovky o ktorej hovoríme, že to bol biely predmet bola zadokumentovaná až po jej prejdení vozidlom Audi, ktoré vlastne iniciovalo presun tejto šiltovky do konečnej polohy tam kde bola zadokumentovaná. On predpokladá, že táto šiltovka sa pred prejdením nachádzala niekedy na úrovni priechodu pre chodcov a v zásade vzdialenosť ktorú uviedol cca 38 metrov z ktorej bolo telo ležiace osoby rozpoznateľné sa nachádza tesne pre priechodom pre chodcov, tak ako je zobrazené v prílohe 23 znaleckého posudku a z pohľadu vodiča vozidla Audi už nie je ani vidieť celý priechod pre chodcov, z uvedeného dôvodu bolo vozidlo tesne pred prejdením tejto šiltovky. Znalec Doc. Ing. Pavol Kohút, PhD., sa na hlavnom pojednávaní odvolal na závery písomne vypracovaného odborného vyjadrenia na č. l. 418-430, kde uviedol, že znalec Ing. Korbeľ pri riešení dopravnej nehody medzi vozidlom Audi a ležiacim chodcom vo svojom posudku pri analýze nehodového deja vychádzal z priemernej hodnoty maximálneho brzdného dosiahnuteľného spomalenia vozidla Audi v úrovni 9m/s2, pri počiatočnej rýchlosti jazdy vozidla Audi 50,0 km/h a reakčnom čase vodiča Audi v úrovni 1,00 s. Reakčná doba vodiča 1,0 s zodpovedá situácii, kedy by vodič reagoval na známu dopravnú situáciu, napríklad by reagoval na osobu vo vzpriamenej polohe - teda na chodca. Pri podmienkach predmetnej dopravnej nehody však vodič vozidla Audi nereagoval na štandardnú dopravnú situáciu, ale na situáciu, kedy sa na vozovke nachádzala tmavooblečená osoba v ležiacej polohe. S takou situáciu sa vodič bežne nestretáva v cestnej premávke a potrebuje na rozpoznanie ležiacej osoby podstatne dlhší čas v porovnaní s osobou vo vzpriamenej polohe. Je možné konštatovať, že celková reakčná doba (za podmienok, ktoré mali nastať tesne pred nárazom vozidla Audi) zahrňujúca efekt rozpoznania tmavooblečenej ležiacej osoby za zníženej viditeľnosti a tiež efekt, kedy vodič svojím pohľadom sledoval viaceré objekty, pričom vozidlo viedol tak, aby sa im vyhol, mohla dosiahnuť celkovú dĺžku 2 až 3 s. Podľa takýchto údajov pri rýchlosti vozidla Audi 50 km/h by vodič potreboval na zastavenie celkovú dráhu 40 až 54 m. Z technického hľadiska nie je možné vylúčiť, že vodič vozidla Audi mohol správnou technikou jazdy (včasnou reakciou a jazdou rýchlosťou do 50 km/h) dopravnej nehode zabrániť - v takom prípade sa na technickej príčine predmetnej dopravnej nehody spolupodieľala aj nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Audi. Uvedené však platí iba za podmienky, že celková reakčná doba vodiča by bola na spodnej hranici uvádzaného intervalu - teda cca 2 s. Z technického hľadiska je však prijateľná aj skutočnosť, že vodič vozidla Audi nemohol správnou technikou jazdy (včasnou reakciou a jazdou rýchlosťou do 50 km/h) dopravnej nehode zabrániť zastavením pred ležiacou osobou - v takom prípade sa na technickej príčine predmetnej dopravnej nehody nepodieľala prípadná nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Audi. Uvedené platí za podmienky, že celková reakčná doba vodiča Audi by bola na hornej hranici - teda cca 3 s. V takom prípade vodič nemohol zastaviť pred ležiacou osobou a to ani pri správnej technike jazdy. Za podmienok predmetného nehodového deja (medzi vozidlom Audi a ležiacou osobou) je veľmi problematické ustáliť celkovú reakčnú dobu vodiča Audi (zahrnujúcu jednak rozpoznanie ležiacej osoby a tiež zahrňujúcu efekt, kedy vodič svojím pohľadom sledoval viaceré objekty, pričom vozidlo viedol tak, aby sa im vyhol), nakoľko sa jedná o značne neštandardný dej, kedy vodič nevyhodnocuje jede známy objekt s ktorým sa stretáva v cestnej premávke. V takom prípade je potrebné uvažovať so značným rozpätím celkového reakčného času. V predmetnom prípade mala na príčinu dopravnej nehody medzi vozidlom Audi a ležiacou osobou podstatný vplyv skutočnosť, že došlo k nárazu do ležiacej osoby. Skutočnosť, že na vozovke sa za zníženej viditeľnosti nachádza tmavooblečená osoba mala za následok, že pre každého vodiča, ktorý sa pohyboval v tomto jazdnom pruhu vznikla kolízna situácia a to aj pre vodiča pohybujúceho sa správnou technikou jazdy. Z uvedeného vyplýva, že samotná poloha tmavooblečenej osoby na vozovke bola
prvkom nehodového deja, ktorý má vplyv na samotnú príčinu dopravnej nehody medzi vozidlom Audi a ležiacou osobou. Na hlavnom pojednávaní k odbornému vyjadreniu dodal, že pri určovaní vzdialenosti na ktorú by mohol vodič vozidla Audi zastaviť pri reagovaní na predmet na vozovke uviedol, že musel zohľadniť oba predmety a to aj šiltovku, aj telo ležiace chodca. Vodič postupne vyhodnocuje oba tieto predmety. Touto problematikou sa zatiaľ nezaoberala žiadna špeciálna práca. Je však zrejmé, že nie je správne pri ležiacej osobe počítať s reakčným časom 1 sekunda. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade sa dej menil a vyvíjal, použil reakčné rozpätie 2 až 3 sekundy. Nevychádzal teda zo záverov odbornej literatúry, ktoré v tomto smere neexistujú, ale zo svojich odborných skúseností. Pokiaľ ide o ležiacu osobu a na to nadväzujúci reakčný čas vodiča, ich ústav v tomto smere zatiaľ nerobil žiadne pokusy z hľadiska dĺžky reakčnej doby. Nevie jednoznačne posúdiť otázku či ležiace telo na vozovke vytvorilo vodičovi prekážku náhlu, táto skutočnosť sa práve odvíja od reakčného času vodiča. Pokiaľ ide o reakčný čas, ak počítame s reakčnou dobou 3 sekúnd, v tomto prípade by telo ležiaceho chodca na vozovke vytvorilo vodičovi prekážku náhlu, ak počítame s reakčnou dobou 2 sekúnd, v takom prípade by telo ležiace chodca na vozovke vodičovi nevytvorilo prekážku náhlu. Ak nepoznáme teda rýchlosť vozidla, od dĺžky reakčného času sa odvíja vzdialenosť na ktorú môže vodič svoje vozidlo zastaviť. Na otázku znalca Ing. Korbeľa na aký podnet by mal začať reagovať vodič aby mal rekciu 2 až 3 sekundy Ing. Kohút uviedol, že sa jedná sa o podnet, ktorý nastáva počas nehodového deja, kedy sa vodič prvotne venoval situácii že sa snažil míňať prvý objekt, ktorým bola biela čiapka a počas tohto úkonu rozpoznal, že v jeho jazdnom pruhu sa nachádza ďalší objekt a to vetrovka, pričom sa samozrejme jednalo o ležiacu osobu. Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní výpovede neprítomných svedkov. Z. Q. v predsúdnom konaní uviedla, že bola spolujazdcom vo vozidle, ktoré viedla jej sestra E. Q.. S vozidlom jazdili v pravom jazdnom pruhu a jej sestra ju upozornila, že v ľavom jazdnom pruhu sa niečo deje. Ona videla ako v ľavom pruhu vozidlo brzdí a má pod kolesom človeka. Ako to auto brzdilo, tlačilo toho človeka pred sebou. Nevie akú vzdialenosť toto auto takto prešlo. Q. T. nič podstatné k veci neuviedol. Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní znalecký posudok kriminalistického ústavu z ktorého nič podstatné pre rozhodnutie vo veci nevyplýva.
Z listinných dôkazov súd oboznámil protokol z pitvy poškodeného, protokol ohliadke miesta činu z ktorého vyplýva, že podľa záznamu dopravnej nehody na č.l. 278 malo k nehode dôjsť tesne za priechodom pre chodcov, na č.l. 281 je uvedené, že došlo k zrážke s chodcom, ktorý prechádzal po riadne vyznačenom priechode pre chodcov. Z protokolu o dychovej skúške na alkohol vyplýva, že ani jeden z obžalovaných v čase nehody nebol pod vplyvom alkoholu. Z registra trestov, posudkov na obžalovaných vyplýva, že obžalovaný C.ý má v evidenčnej karte vodiča štrnásť záznamov, v registri priestupkov má deväť záznamov, nebol doposiaľ súdne trestaný. Obžalovaný Z. má v evidenčnej karte vodiča do skutku dva záznamy, po skutku tri záznamy, v registri priestupkov má päť záznamov, nebol doposiaľ sodne trestaný.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj obrazový záznam z kamier umiestnených na autobusoch MHD, z ktorých pre rozhodnutie vo veci nič nevyplýva, záznamy nezachytávajú predmetný nehodový dej. Súd zamietol návrh obhajoby na doplnenie dokazovania o vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku. V danej veci bol vypracovaný znalecký posudok Ing. E.Ľ., tento bol k posudku na hlavnom pojednávaní vypočutý. Obhajoba predložila odborné vyjadrenie vypracované Ing. Kohútom. Tento po zákonnom poučení bol na hlavnom pojednávaní k tomuto vypočutý. Pri jeho výsluchu bol prítomný aj znalec, odborné vyjadrenie bolo doručené procesným stranám V tomto prípade sa nejedná o dva rozdielne znalecké posudky, ktorých závery si navzájom odporujú. Znalec Ing. Korbeľ vychádzal z reálne stanovenej reakčnej doby vodiča, ktorá je 1,0 s. Ing. Kohút vchádzal z reakčnej doby vodiča 2-3 s, ktorú odôvodnil tým, že vodič musí reagovať aj na iné predmety na vozovke, presúva svoj pohľad a reaguje na neobvyklú situáciu - ležiaceho a nie stojaceho chodca. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že nebolo možné stanoviť a zamerať miesto, kde sa nachádzala šiltovka, na ktorú obžalovaný Z. reagoval, teda bez technicky zameraných údajov a vzdialeností nie je objektívne možné zistiť miesto, kde mal začať reagovať na prvý predmet na ceste. Vyšetrovacím pokusom ale bolo celkom jednoznačne zistené a preukázané, že vzdialenosť na ktorú bol ležiaci chodec pre vodiča Z. viditeľný je 38 metrov. Bez údaja o mieste, kde sa na vozovke nachádzala šiltovka nie je ani len teoreticky možné uvažovať o
nejakých matematických výpočtoch a nových znaleckých záveroch. Išlo by len o hypotetické údaje bez reálneho technického základu. Sám Ing. Kohút uviedol, že opiera svoje závery len o svoje skúsenosti, bez odbornej literatúry, odborných štúdií a odborných verifikovaných záverov. Hypotetické tvrdenia o reakčnej dobe vodiča nie sú dôvodom na pribratie ústavu do konania, nakoľko bez potrebných technických údajov, nie je možné počítať s inými technickými závermi, aké boli z dokazovania zistené. V tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 147 ods. 1 Trestného poriadku.
V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Po ich vykonaní súd tieto vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k záveru, že obaja obžalovaní svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustili tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obžalovaný Z. C. dňa 16.10.2016 v čase asi o 22:00 h ako vodič viedol v ľavom jazdnom pruhu osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, po Lamačskej ceste v Bratislave v blízkosti križovatky ulíc Lamačská cesta a Mokrohájska v smere z centra mesta do Dúbravky, nedal prednosť chodcovi - poškodenému, prechádzajúcemu po vyznačenom priechode pre chodcov z ľavej strany na pravú, prednou časťou vozidla do chodca narazil, po náraze sa poškodený zosunul na vozovku, kde zostal ležať v ľavom jazdnom pruhu, v ktorom následne obžalovaný Z. Z. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi A4, v smere z centra mesta do Dúbravky, a tento prednou časťou vozidla narazil do ležiaceho chodca, ktorého tlačil pred sebou do zastavenia vozidla, pričom poškodený v dôsledku nárazu prvého motorového vozidla do jeho tela a následným tlačením jeho tela po vozovke druhým motorovým vozidlom utrpel mnohopočetné poranenia, ktorým na mieste podľahol.
Obžalovaný Z. C. existenciu týchto jednoznačne zistených a preukázaných záverov nepoprel. Skutočnosť, že k zrážke jeho vozidla s chodcom došlo na prechode bola potvrdená znaleckým dokazovaním, nájdením skleneného prachu na vozovke. Svedkyňa Mgr. E. vysvetlila vo svojej výpovedi rozdielne údaje v protokole o nehode, pokiaľ sa týka miesta zrážky vozidla obžalovaného C. s chodcom. Z toho sa dalo bezpečne zistiť a preukázať, že k zrážke vozidla obžalovaného C. s chodcom došlo na prechode pre chodcov. Znalec Ing. Korbeľ v znaleckom posudku jednoznačne uviedol, že pri všetkých alternatívach nehodového deja, ak by obžalovaný C. reagoval včas, mohol nehode zabrániť. Pri posudzovaní technickej príčiny dopravnej nehody medzi osobným motorovým vozidlom Škoda Fabia a chodcom možno konštatovať, že príčinou dopravnej nehody medzi vozidlom Škoda a chodcom bola z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Škoda (neskorá reakcia vodiča vozidla Škoda na chodca prechádzajúceho po vyznačenom prechode pre chodcov) v súčinnosti z technického hadiska s neprávnym správaním sa chodca (nesprávne správanie chodca pri vstupe resp. pri prechádzaní cez vozovku, kedy sa opakovane nepresvedčil o tom, či do toho jazdného pruhu môže vstúpiť bez nebezpečenstva).
Obžalovaný Z. Z. uviedol, že za prechodom na vozovke zaregistroval biely predmet, ktorý mu pripomínal loptu. Vzhľadom na dopravnú situáciu vyhodnotil toto tak, že by bolo najlepšie, keby tento predmet minul na stred svojho auta. Tak aj nasmeroval svoje vozidlo a keď sa vyhýbal tomuto svetlému predmetu, tak zrazu uvidel čiernu bundu, ktorá bola zadnou časťou privrátená k nemu. Nakoľko vykonával vyhýbací manéver vo vzťahu k bielemu predmetu nepodarilo sa mu už vyhnúť bunde. Jeho tvrdenie, že videl šiltovku asi 50 metrov za priechodom pre chodcov je z technického hľadiska neprijateľné. Skutočnosť, že obžalovaný Z. s vozidlom pred zrážkou robil úhybný manéver (voči ležiacej šiltovke) potvrdil svedok Č., Z., Q.. Svedok Č. uviedol, že nevidel, že by pred vozidlom obžalovaného Z. tesne pred zrážkou jazdilo nejaké iné vozidlo. Obžalovaný Z. mal teda pred sebou dostatočný priestor na sledovanie situácie v cestnej premávke. Aj z výpovede spoluobžalovaného C., čo aj uviedol znalec Ing. Korbeľ vyplýva, že od zrážky vozidla obžal. C. s poškodeným do momentu, kedy obžal. C. N.idel, ako vozidlo obžal. Z. narazilo do ležiaceho chodca na vozovke uplynula doba viac ako 6 sekúnd. Obžalovaný Z. mal teda vytvorený dostatočný časový priestor na včasnú reakciu na situáciu na ceste. Pokiaľ obžalovaný Z. reagoval na biely predmet na ceste vybočením zo svojho jazdného pruhu do protismeru, je to zjavne neprávna reakcia, mal znížiť rýchlosť jazdy, prípadne svoje vozidlo pred šiltovkou zastaviť, ak nevedel o aký predmet sa jedná.
Podľa § 16 ods. 1 Zák.č. 8/2009 Z.z. vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam , ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.
Znalec Ing. Korbeľ v posudku uviedol, že vodič osobného motorového vozidla Audi A4 mohol stretu s ležiacom chodcom s prihliadnutím na výhľadové pomery vodiča vozidla Audi na ležiaceho chodca zabrániť za týchto predpokladov: -za predpokladu počiatočnej rýchlosti jazdy vozidla Audi v rozsahu 47,5÷52,5 km/h a za predpokladu začiatku reakcie vodiča vozidla Audi na ležiaceho chodca v okamihu, keď sa vozidlo Audi nachádzalo vo vzdialenosti cca 23,0m od VBM smerom do centra mesta (v tom okamihu sa chodec nachádzal vo vzdialenosti cca 15,0 m od VBM smerom von z centra mesta) a následného brzdenia vozidla Audi brzdným spomalením v úrovni jednej polovice maximálneho dosiahnuteľného brzdného spomalenia vzhľadom na povrch vozovky. Za tohto predpokladu by k stretu vozidla Audi s ležiacim chodcom nedošlo, vozidlo Audi by pred miestom, v ktorom ležal chodec zastavilo - zabránenie stretu vozidla Audi s chodcom včasnou reakciou vodiča vozidla Audi na chodca. Z experimentu vykonaného znalcom jednoznačne vyplýva, že aj telo ležiaceho poškodeného v tmavom oblečení, dokonca za sťaženejších výhľadových pomerov oproti čase dopravnej nehody (v čase experimentu nesvietili dve lampy), bolo pre obžalovaného Z. ako vodiča rozpoznateľné na vzdialenosť 38 metrov. Na takú vzdialenosť ak by sa venoval vedeniu vozidla mohol svoje vozidlo zastaviť tak, že by k zrážke s chodcom nedošlo. Dokonca aj Ing. E.Ú. vo svojom odbornom vyjadrení uviedol, aj keby počítal s dlhšou reakčnou dobou u obžal. Z., teda 2 s, mohol tento nehode zabrániť a s vozidlom zastaviť pred miestom, kde poškodený na vozovke ležal. Ing. E. nevedel vysvetliť prečo počítal aj s reakčnou dobou 3 s u vodiča Z., prečo nepočítal aj s dobou 4 s, alebo 5 s. Ing. E. nemohol uviesť od kedy mala začať plynúť táto reakčná doba, lebo nebolo nikde zistené a zadokumentované, kde sa nachádzala šiltovka, na ktorú obžal. Z. reagoval ako na prvú. Ing. Kohút uvádza, že je veľmi problematické ustáliť celkovú reakčnú dobu vodiča Audi ktorý pohľadom sledoval viaceré objekty, nakoľko sa jedná o značne neštandardný dej, kedy vodič nevyhodnocuje jeden známy objekt s ktorým sa stretáva v cestnej premávke. A v takom prípade je potrebné uvažovať so značným rozpätím celkového reakčného času. Neuvádza čo to je pojem „značné“ rozpätie. Úlohou znalcov v konaní nie je uvádzanie hypotetických, vágnych, neurčitých tvrdení bez akejkoľvek odbornej štúdie, a reálnych technických podkladov. Úlohou znalca bolo jasne zodpovedať technické otázky na základe výpočtov zo zistených údajov. Toto Ing. E. vo svojom odbornom vyjadrení neurobil. V tomto smere sa súd priklonil k celkom jednoznačným záverom znalca Ing. Korbeľa.
Pokiaľ ide o otázku skúmania kto z obžalovaných spôsobil poškodenému smrteľné zranenia, v tomto smere bol vypracovaný znalecký posudok, bol na hlavnom pojednávaní aj vypočutý znalec. Hoci znalec pripustil aj možnosť vzniku smrteľných zranení už pri prvom strete chodca s vozidlom obžalovaného C., z jeho výpovede aj z celkového preukázaného nehodového deja, popisu jednotlivých zranení je zrejmé, že obaja obžalovaní participovali svojim dielom na vzniku smrteľných zranení poškodeného.
Podľa záverov znalca Ing. Korbeľa z technického hľadiska mal aj poškodený chodec možnosť zabrániť dopravnej nehode, keby nevstúpil do vozovky z ľavého okraja vozovky Lamačskej cesty smerom von z centra mesta, resp. by prerušil svoj pohyb počas prechádzania cez vozovku Lamačskej cesty skôr, ako by sa dostal do koridoru pohybu vozidla Škoda. Z posudku Doc. MUDr. Jozefa Šidla, CSc., MHP vyplýva, že poškodený bol v čase dopravnej nehody v štádiu ťažkého stupňa opitosti. Pri takomto stupni opitosti vzniká celkový psychický a fyzický útlm, sú prítomné hrubé poruchy koordinácie pohybov, otupenie vnímania, časová a priestorová dezorientácia, výpadky pamäti, neschopnosť udržania rovnováhy vlastného tela, poruchami priestorového videnia, poruchami pozornosti, orientácie a koordinácie pohybov, s možnými pádmi, s výrazným spomalením reflexov, u ľudí nenavyknutých piť sa môže prejavovať ťažkým útlmom senzorickej percepcie, stratou miestnej a časovej orientácie, mentálne prejavy sú zreteľne narušené, nezriedka sa zjavujú stavy zmätenosti. U ľudí navyknutých piť alkoholické nápoje môžu byť uvedené symptómy
miernejšie ale sú vždy spojené s ťažkou zmenou psychického stavu, znížením kritickosti alebo súdnosti, preceňovaním vlastných možností a schopností a podceňovaním hroziaceho nebezpečenstva.
Z vykonaného dokazovania bolo teda celkom jednoznačne preukázané, že obaja obžalovaní participovali na vzniku uvedeného nehodového deja, a ak by rešpektovali pravidlá cestnej premávky, mohli nehode zabrániť a svojim konaním obaja participovali na vzniku smrteľných zranení poškodeného.
Prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť. Podľa § 138 písm. h/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania je porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona. Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ Zák.č. 8/2009 Z.z. je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ Zák.č. 8/2009 Z.z. je vodič povinný dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť, to neplatí pre vodiča električky. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť.
Obžalovaný Z. C. svojim konaním porušil ust. § 4 ods. 1 písm. c/, písm. f/ Zákona č. 8/2009 z.z.o cestnej premávke. Obžalovaný Z. Z. svojim konaním porušil ust. § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 8/2009 z.z.o cestnej premávke. Súd sa nestotožnil s názorom obžaloby, že konanie oboch obžalovaných je porušením dôležitej povinnosti uloženej im podľa zákona. R 11/1964: Za porušenie dôležitej povinnosti treba pokladať len porušenie takej povinnosti, ktorá má spravidla za následok usmrtenie alebo spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví. R 1/1966: Výpočet všetkých „dôležitých povinností“ vodiča motorového vozidla nie je možný, lebo význam porušenia ktorejkoľvek povinnosti vodiča priamo závisí od konkrétnej dopravnej situácie, možno uviesť len niektoré typické príklady, keď závadné konanie vodiča podľa judikatúry sa považuje za porušenie dôležitej povinnosti podľa zákona ( R 33/1972, R 38/1975, R 13/1978, R 40/1978, R 36/1984). R 31/1966: Za porušenie dôležitej povinnosti nemožno mechanicky pokladať porušenie akéhokoľvek predpisu, vyhlášky o pravidlách cestnej premávky, ale len porušenie takej povinnosti, ktorá podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, napríklad tým, že má za následok nebezpečenstvo pre život a zdravie ľudí. R 43/1982: Ak vodič reaguje nesprávne na nebezpečnú situáciu, ktorú vyvolal iný účastník cestnej premávky porušením jej pravidiel tak, že nezabránil dopravnej nehode, hoci pri správnej reakcii bolo ešte možné nehode zabrániť, možno ho uznať zodpovedným za nehodu len vtedy, ako mu za voľbu nesprávneho riešenia situácie možno pričítať zavinenie. Hoci nehodu spoluzavinil nesprávnou reakciou na vzniknutú situáciu, jeho konanie spravidla nemožno posudzovať ako porušenie dôležitej povinnosti. R 33/1972: Porušením dôležitej povinnosti pri premávke na cestách je najmä také porušenie povinností vodiča motorového vozidla, ktoré so zreteľom na silu, rýchlosť a hmotnosť motorových vozidiel môže mať za následok vážnu dopravnú nehodu a ktorá podľa všeobecnej skúsenosti takýto následok skutočne často máva.
Medzi typické príklady porušenia dôležitej povinnosti je potrebné zaradiť vedenie motorového vozidla pod vplyvom požitého alkoholu, neprimerane rýchla jazda v zákrute, pri ktorej sa vozidlo dostalo do protismeru, cúvanie s nákladným autom na verejnom priestranstve pri nedostatočnom zabezpečení ďalšou osobou, nesledovanie technického stavu vozidla, najmä účinnosť bŕzd, o ktorých vodič vie, že riadne nefungujú, porušenie predpisov o zastavení vozidla, alebo zmiernení rýchlosti jazdy za situácie vytvorenej vojdením na cestu s prednosťou v jazde, pri vchádzaní na železničné priecestie alebo do neprehľadnej zúženej zákruty, predchádzanie na križovatkách odporujúce predpisom a podľa situácie aj odbočovanie odporujúce predpisom. Vždy sa pritom musí prihliadať na konkrétnu dopravnú situáciu. Okolnosť, že poškodený chodec spoluzavinil dopravnú nehodu porušením pravidiel cestnej premávky stanovených vo vyhl. č. 99/1989 Zb. neznamená sama o sebe zánik trestnej zodpovednosti vodiča motorového vozidla, ktorý sa zavinene podieľal na vzniku dopravnej nehody a jej následkoch na zdraví poškodeného. Táto okolnosť ovplyvňuje mieru zavinenia obvineného vodiča, ktorú možno zohľadniť pri kvalifikácii činu z hľadiska § 88 Tr.zák., ako to prichádza do úvahy pri výmere trestu (Rozsudok NS SR z 30.11.1994 sp.zn. 8Tz 34/94).
R 25/1987: Skutočnosť, že poškodený značnou mierou spoluzavinil dopravnú nehodu, môže viesť k záveru, že nie je splnená materiálna podmienka pre použitie vyššej trestnej sadzby, hoci obvinený formálne porušil dôležitú povinnosť uloženú podľa zákona.
Poškodený svojim konaním porušil § 53 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. a nesprávnym prechádzaním cez vozovku v čase a mieste predmetnej dopravnej nehody prechádzal cez vozovku, ktorá svojou šírkou tvorí päť jazdných pruhov. V čase kedy na priechod pre chodcov vstúpil, resp. vošiel do jazdného pruhu vozidla obžal. C.o mu dopravná situácia neumožňovala bezpečné prejdenie cez tento priechod. Poškodený v tom čase reálne nemohol dokončiť prejdenie cez priechod a mal zostať v strede cesty stáť a presvedčiť sa, či môže vstúpiť na druhú časť vozovky vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho vozidla obžalovaného C..
Súd po vykonanom dokazovaní musel konštatovať, že na vzniku predmetného nehodového deja participovali všetci traja účastníci dopravnej nehody svojou mierou zavinenia na porušení dopravných predpisov a všetci traja mali z technického hľadiska možnosť nehode zabrániť. Nakoľko aj spoluvina na nehode je vina, uznal súd obžalovaných vinnými z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, pričom nakoľko sa jedná o spoluvinu poškodeného, nekvalifikoval konanie obžalovaných ako porušenie dôležitej povinnosti v zmysle zákona. (viď. rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 3T/111/2016).
Nakoľko konanie obžalovaných napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, uznal ich súd vinnými z uvedeného prečinu, ktorého sa dopustili tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovaným vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby pri tomto trestnom čine, ktorá je do 3 rokov pri treste odňatia slobody. Súd v osobách obžalovaných zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona to, že neboli doposiaľ súdne trestaní a žili riadnym životom. Na druhej strane súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, ktoré by mali vplyv na ukladanie trestu obžalovaným. Pri prevahe poľahčujúcich okolností súd použil zmierňovacie ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona a znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. Tak mohol pri upravenej trestnej sadzbe ukladať obžalovaným trest odňatia slobody do 2 rokov.
Súd uložil obžalovaným primeraný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, výkon ktorého im podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Nakoľko obžalovaní spáchali žalovaný prečin v doprave uložil im aj primeraný trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel s prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku v trvaní 2 roky. Takto uložené tresty sú plne v súlade so zákonom a mali by zabezpečiť dostatočnú svoju výchovnú aj ochrannú funkciu ako to má na mysli Trestný zákon.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.