Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-11S/69/2022

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej, PhD., LL.M., vo veci žalobcu Management Solutions, s.r.o., Mlynské Nivy 48, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 36 727 717, zast. JUDr. Danica Holováčová, Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovanému Inšpektorát práce Trenčín, Hodžova 36, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. ITN-17-18-2.3/P-B25-22 zo dňa 17. 05. 2022 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 26. 05. 2022, takto

rozhodol:

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Administratívne konanie a napadnuté opatrenie

1. Žalovaný vykonal u žalobcu v dňoch 09. 03. 2022 až 17. 05. 2022 inšpekciu práce podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). O výsledku inšpekcie vydal žalovaný dňa 17. 05. 2022 protokol č. ITN-17-18-2.3/P-B25-22 v spojení s dodatkom č. 1 z 26. 05. 2022 (ďalej len „protokol“). V bode B) 1. protokolu bol uvedený zistený nedostatok, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že minimálne dňa 09. 03. 2022 v čase o 10:05 hod. využíval závislú prácu 7 osôb (trvale bytom A., B. C. D., Macedónsko a Srbsko) na kontrolovanom pracovisku: Výrobné priestory Dongil Rubber Belt Slovakia, s.r.o., Považská Bystrica bez založenia pracovnoprávneho vzťahu podľa (ďalej len „“), čo je v rozpore s v nadväznosti na zákona o nelegálnom zamestnávaní. V protokole bolo uložené opatrenie odstrániť zistený nedostatok v bode B) 1. – v prípade využívania závislej práce uvedených fyzických osôb uzatvoriť s nimi pracovný pomer, alebo obdobný pracovný vzťah podľa a do budúcna nevyužívať závislú prácu fyzických osôb bez písomne uzatvoreného pracovného pomeru, alebo obdobného pracovného vzťahu. Podľa bola žalobcovi zároveň uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť žalovanému písomnú informáciu o prijatých opatreniach do troch pracovných dní od uplynutia lehoty na ich odstránenie.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov

2. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou na Krajský súd v Trenčíne ako správny súd domáhal zrušenia protokolu. V rámci žalobných bodov namietal, že kontrola bola vedená s nesprávnym

subjektom, pretože v kontrolovaných priestoroch vykonáva podnikateľskú činnosť spoločnosť Management Quality s.r.o. a nie žalobca, na čo žalobca žalovaného upozorňoval. Kontrolované fyzické osoby sú dodávateľmi diela pre spoločnosť Management Quality s.r.o. Podľa žalobcu protokol v rozpore s neobsahuje zákonnú náležitosť – dobu nelegálnej práce, pričom v protokole je nedostatočne uvedené, že nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 09. 03. 2022 o 10:05 hod. Tiež je nezrozumiteľné vyjadrenie inšpektora v protokole, ktorý bol vydaný dňa 17. 05. 2022 a prevzatý v ten istý deň, že protokol je prerokovaný a uzavretý dňom prevzatia, keďže podľa posledná veta , je dodatok súčasťou protokolu, a preto protokol nemôže byť uzavretý skôr, ako je vyhotovený dodatok. Žalobca tiež namietal, že žalovaný nezákonne vykonával zisťovanie a dokazovanie znakov závislej práce, nakoľko použil ústne vyjadrenia dotknutých fyzických osôb, pričom nebolo zachované právo žalobcu na položenie otázok týmto osobám. Podľa zápisnice uvedené osoby potvrdili, že porozumeli poučeniu, hoci sú cudzej národnosti a ich jazykové schopnosti slovenského jazyka nemusia byť dostatočné na porozumenie kladeným otázkam inšpektora. Týmto postupom došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní, práva na obhajobu a riadny proces. Podľa je inšpektor práce pri kontrole oprávnený len požadovať podanie vysvetlenia dôvodu prítomnosti na kontrolovanom mieste a nie ďalšie sofistikované, kapciózne a sugestívne otázky bez poučenia o práve nevypovedať. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný si pri kontrole nezabezpečil všetky potrebné dokumenty, a to zmluvy o dielo, z ktorých je zrejmé, že konal s nesprávnym subjektom. Podľa žalobcu nemohlo ísť o zamestnávanie uvedených osôb, nakoľko tieto mali so žalobcom spísanú zmluvu o dielo, v ktorej si vymedzili rozsah činnosti aj dohodnutú odplatu za vykonanie diela, teda nemali dohodnutú stabilnú pracovnú mzdu. Toto potvrdili aj dotknuté fyzické osoby tak, že ich platobné podmienky sa pohybujú v závislosti od ceny zhotovených prác a dielov. Taktiež všetky dotknuté osoby odpovedali, že zamestnávateľ im neprepláca dopravu a nezabezpečuje ubytovanie a stravovanie. Žalobca považuje protokol v časti uložených opatrení za nezrozumiteľný, nakoľko nie je uvedená zákonná náležitosť – lehota na odstránenie zistených nedostatkov (ihneď alebo iná). Nezrozumiteľná a nevykonateľná je aj uložená povinnosť predložiť žalovanému písomnú informáciu o prijatých opatreniach v lehote 3 dní od uzatvorenia protokolu, nakoľko protokol považuje žalovaný za uzatvorený dňom prevzatia. Taktiež v rozpore s v spojení s nedošlo v protokole k navrhnutiu opatrení, čo bolo povinnosťou žalovaného. Žalobca tiež považuje protokol v časti opatrení za nezrozumiteľný, nejasný, neurčitý, zmätočný a nepreskúmateľný vo výroku o uložení opatrení podľa , keďže nie je konkretizované, ako má žalobca splniť nariadené opatrenie. V ďalšom žalobnom bode žalobca namietal, že žalovaný s ním neprerokoval dodatok k protokolu v rozpore s v spojení s (s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. ). Podľa žalobcu nevykonateľnosť protokolu má za následok aj nemožnosť začatia správneho konania o uložení sankcie a nezákonnosť tohto správneho konania. Žalobca s odkazom na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. namietal, že uložené opatrenia sú neurčité a nevykonateľné, nakoľko z nich nie je zrejmé, o aké konkrétne opatrenia má ísť a na dodržiavanie akého ustanovenia právneho predpisu. Žalobca tiež uviedol, že zápisnica o podaní informácií je v prípade odhaľovania nelegálneho zamestnávania kľúčovým dôkazom, čo však neznamená, že v prípade spochybnenia iným dôkazom, by mal správny orgán na tieto ďalšie dôkazy rezignovať, nakoľko má povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci podľa Správneho poriadku. Žalovaný konal so žalobcom namiesto spoločnosti Management Quality s.r.o., čím nezistil skutkový stav riadne.

3. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že v rámci zápisnice o podaní informácie sa všetky dotknuté fyzické osoby vyjadrili, že prácu vykonávajú pre žalobcu, pričom niektorí uviedli, že sa na práci dohodli s konateľom žalobcu pánom E.. K listinám priloženým k žalobe (zmluvy a dokumentácia) uviedol, že ich žalobca nepredložil v priebehu inšpekcie. Žalovaný poukázal na dôkazy z administratívneho spisu preukazujúce nelegálne zamestnávanie, a to e-mail zaslaný zamestnankyňou žalobcu F. G. E. personálnemu riaditeľovi spoločnosti Dongil Rubber Belt Slovakia, s.r.o.; doklad, ktorým konateľ spoločnosti TROSS, plus s.r.o. oznamuje vedúcemu zamestnancovi spoločnosti Dongil Rubber Belt Slovakia, s.r.o. zoznam pracovníkov; zoznam kontrolovaných osôb, ktorý za žalobcu podpísal jeho konateľ bez výhrad. Žalovaný ďalej uviedol, že práva žalobcu boli zachované, pričom nebolo možné aplikovať zásady správneho konania podľa Správneho poriadku, keďže tento sa v súlade s vzťahuje na výkon inšpekcie práce len v taxatívne uvedených ustanoveniach. K námietke, že inšpekcia bola vykonávaná s nesprávnym subjektom a dotknuté osoby vykonávali dielo pre spoločnosť Management Quality s.r.o. žalovaný odkázal na svoje závery a uviedol,

že výkon diela aj pre túto spoločnosť nespochybňuje výkon práce pre žalobcu. Žalovaný tiež uviedol, že uvedenie doby nelegálneho zamestnávania v protokole nevyžaduje žiaden právny predpis. K námietke ohľadom zmätočnosti dátumu uzavretia protokolu žalovaný uviedol, že stanovil žalobcovi lehotu 3 dni na vyjadrenie sa k protokolu, avšak pre prípad, že by sa žalobca k protokolu nevyjadril, považoval by výkon inšpekcie za ukončený v súlade s a takto to uviedol aj v protokole. K námietke žalobcu o nezákonnom zisťovaní znakov závislej práce z ústnych vyjadrení dotknutých fyzických osôb žalovaný uviedol, že postupoval podľa , podľa ktorého je každá fyzická a právnická osoba na požiadanie inšpektorátu práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce a na toto zisťovanie sa nevzťahuje Správny poriadok. Žalobca ako zamestnávateľ mal právo na sprístupnenie uvedených zápisníc, avšak nie právo byť prítomný pri ich spisovaní. K námietke, že dotknuté fyzické osoby sú cudzej štátnej príslušnosti a ich jazykové schopnosti slovenského jazyka nemusia byť dostatočné žalovaný uviedol, že pred spísaním zápisnice túto skutočnosť overil, pričom ak by osoby nerozumeli slovenskému jazyku, boli by im otázky kladené v ich jazyku s použitím prekladateľa. Z obsahu odpovedí dotknutých osôb je zrejmé, že jazyku rozumeli. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že otázky v zápisniciach sú kapciózne alebo sugestívne. Tiež poukázal na príklady odpovedí, z ktorých nevyplýva, že by boli identické. K námietke žalobcu, že uvedené osoby si sami zabezpečujú stravovanie a ubytovanie a nezabezpečuje im ich zamestnávateľ, žalovaný uviedol, že v zápisniciach neboli takéto otázky položené. K námietke absencie lehoty v protokole žalovaný uviedol, že táto bola určená slovne ako „po prevzatí protokolu“ a taktiež 3 dni na doručenie správy žalovanému. K námietke žalobcu, že žalovaný neurčil v protokole žiadne opatrenia podľa , žalovaný uviedol, že inšpektor navrhol opatrenie, že ak chce zamestnávateľ využívať závislú prácu osôb, má s nimi uzatvoriť príslušný pracovnoprávny vzťah. Žalovaný nepovažoval za nekonkrétne opatrenie v závere protokolu, nakoľko odkazuje na bod B) 1. protokolu, s ktorým je potrebné spájať odstránenie nedostatkov. Pokiaľ žalobca namietal neprerokovanie dodatku k protokolu, žalovaný uviedol, že v tomto sa inšpektor práce len vysporiadal s vyjadrením žalobcu k protokolu a nebola ním menená žiadna časť protokolu (s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). K námietke vyhodnotenia skutkového stavu žalovaný uviedol, že priamo na pracovisku výrobných priestorov v Považskej Bystrici boli skontrolované uvedené fyzické osoby, ktoré vykonávali závislú prácu a uviedli, že ju vykonávajú pre žalobcu a nikto nespomenul spoločnosť Management Quality s.r.o.

4. Žalobca v replike zotrval na svojom tvrdení, že inšpekcia bola vedená s nesprávnym subjektom, k čomu navrhol vykonať výsluch konateľa pána H.. Pokiaľ žalovaný poukazoval na e-mail F. G. E., žalobca uviedol, že táto zamestnankyňa bola na základe dohody o dočasnom pridelení zo dňa 31. 12. 2021 priradená ako zamestnanec spoločnosti Management Quality s.r.o., čo uviedla aj do protokolu z inšpekcie práce, ktorý sa vykonával u tejto spoločnosti, pričom žalovanému bola predložená aj dohoda o dočasnom pridelení. Táto zamestnankyňa preto poskytovala informácie o zamestnancoch spoločnosti Management Quality s.r.o. a nie žalobcu. Žalobca zároveň navrhol uvedenú zamestnankyňu vypočuť. Žalobca považoval za irelevantný doklad, ktorým konateľ spoločnosti TROSS, plus s.r.o. oznámil zoznam pracovníkov, nakoľko nie je jasné na preukázanie akých skutočností mal byť tento použitý. Ak žalovaný uvádzal podpis pána E. na zozname kontrolovaných subjektov, kde je uvedené obchodné meno žalobcu, takýto dokument nepredložil. Žalobca tiež zdôraznil, že pán E. je aj konateľom obchodnej spoločnosti Management Quality s.r.o. Vzhľadom na pomerne širokú obchodnú činnosť spoločnosti Dongil Rubber Belt Slovakia, s.r.o. navrhol žalobca uskutočniť výsluch I. G., s kým mala táto spoločnosť uzavreté obchodné zmluvy a komu prenajímala časť svojich výrobných priestorov v čase kontroly. Žalobca opätovne poukázal, že kontrolované fyzické osoby vykonávali činnosť pre spoločnosť Management Quality s.r.o., ktoré tejto spoločnosti fakturovali, pričom v tomto reťazci nikde nevystupuje žalobca a v jeho účtovníctve sa nenachádza ani jedna faktúra vystavená kontrolovanými subjektami. Žalobca taktiež poukázal na to, že žalovaný pri výklade pri definícii závislej práce opomenul druhú vetu tohto ustanovenia, podľa ktorej závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Žalobca tiež poukázal na zásadu správneho konania, a to požiadavku zistenia materiálnej pravdy, ktorú žalovaný porušil, nakoľko bol povinný vykonať zisťovanie z úradnej povinnosti a nielen z dokladov, ktoré mu poskytnú účastníci konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

5. Žalovaný v duplike citoval výsluchy dotknutých fyzických osôb a skonštatoval, že všetky uviedli, že výkon činnosti im nariadil žalobca, nie spoločnosť Management Quality s.r.o. K fakturácii práce

žalovaný uviedol, že dve z dotknutých fyzických osôb uviedli, že fakturáciu za nich vystavuje žalobca bezodplatne. Pokiaľ ide o dôkazy, ktoré žalovaný uviedol vo vyjadrení k žalobe a žalobca ich v replike rozporoval, žalovaný uviedol, že tieto sú len podporné, pričom vychádzal najmä z vyjadrení dotknutých fyzických osôb, ktoré prácu vykonávali a z vyjadrenia J. H., ktorý pracoval ako koordinátor. K námietke o definícii závislej práce žalovaný poukázal na , kde je závislá práca definovaná ako vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa podľa pokynov zamestnávateľa v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, pričom ak určitá činnosť napĺňa vyššie uvedené definičné znaky, ide o závislú prácu a nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu. Dôležité je skúmať konkrétnu činnosť a aké znaky vykazuje. Uvedené ustanovenie zakazuje vykonávať závislú prácu v občianskoprávnom alebo v obchodnoprávnom zmluvnom vzťahu. 6. Žalobca podaním doručeným správnemu súdu dňa 25. 10. 2023 predložil rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. O-401/2022 zo dňa 14. 02. 2023, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty za nedostatky zistené v protokole.

Posúdenie veci správnym súdom

7. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Trenčíne ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa , ktorý predmetnú vec vedie pod sp. zn. . Správny súd v prvom rade skúmal, či je protokol z inšpekcie práce aktom preskúmateľným v správnom súdnictve. V tejto otázke existovali v praxi správnych súdov aj Najvyššieho správneho súdu SR odlišné právne názory až do vydania uznesenia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 04. 12. 2023, ktorý rozhodovaciu prax zjednotil.

8.1. Najvyšší správny súd SR uznesením sp. zn. rozhodol: Opatrenie inšpektora práce obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa o inšpekcii práce v znení účinnom do 20. júla 2020 ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe . Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú. 8.2. Z odôvodnenia (odseky 16. a 17.) vyplýva, že opatrenia podľa sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval Správny poriadok a inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie predstavuje len jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa , samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle . Opatrenie, ktorým sa podľa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“ bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve a ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná. 8.3. V odseku 18. pripustil prieskum opatrení uložených v protokole za určitých okolností. Pôjde o opatrenia, ktoré formálne odkazujú na , ale svojim

obsahom zodpovedajú niektorému z opatrení podľa až j) . Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom, čo môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky podľa v zmysle v spojení s .

9. V súlade s vyššie uvedeným zjednocujúcim záverom správny súd konštatuje, že protokol z inšpekcie práce, ktorý ukladá všeobecné opatrenia podľa , nie je v zásade spôsobilým predmetom prieskumu podľa , pretože ide o opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. O takto formulované opatrenia išlo aj v preskúmavanej veci. Žalobcovi boli uložené opatrenia podľa , a to odstrániť zistený nedostatok v bode B) 1. – v prípade využívania závislej práce uvedených fyzických osôb ... uzatvoriť s nimi pracovný pomer, alebo obdobný pracovný vzťah ... podľa a do budúcna nevyužívať závislú prácu fyzických osôb bez písomne uzatvoreného pracovného pomeru, alebo obdobného pracovného vzťahu, pričom žalobcovi bola uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť žalovanému písomnú informáciu o prijatých opatreniach do troch pracovných dní od uplynutia lehoty na ich odstránenie.

10. Takto uložené opatrenia v podstate len všeobecne zakazujú žalobcovi využívať závislú prácu fyzických osôb bez uzavretia príslušného pracovnoprávneho vzťahu. V bode B) 1. protokolu síce bolo skonštatované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania konkrétnych 7 osôb, ale toto zistenie sa výslovne týkalo len konkrétneho časového okamihu (dňa 09. 03. 2022 o 10:05 hod.). Uložené opatrenie tak prikazuje žalobcovi uzavrieť s dotknutými osobami príslušný pracovnoprávny vzťah len pre ďalšie možné (budúce) využívanie ich závislej práce. To isté platí do budúcna aj pre využívanie závislej práce akýchkoľvek iných osôb. Ide v podstate o príkaz dodržiavať právne predpisy ( a zákon o nelegálnom zamestnávaní), ktoré žalobcu samy osebe aj bez existencie protokolu zaväzujú a ako také mu zakazujú využívať závislú prácu fyzických osôb bez uzavretia príslušného pracovnoprávneho vzťahu. Žalobcovi nie je uložená žiadna konkrétna povinnosť, ktorá by bola právne vynútiteľná, napr. povinnosť uzavrieť pracovnoprávny vzťah s konkrétnymi osobami uvedenými v protokole. Toto je požadované len za predpokladu, že by (v budúcnosti) došlo k využívaniu ich závislej práce. Žalobcovi nebolo uložené (a ani to nie je možné) uzavrieť s dotknutými osobami pracovnoprávny vzťah do minulosti k momentu zisteného porušenia, ktoré nastalo 2 mesiace pred vydaním protokolu. Vydaním protokolu sa preto nemení právne postavenie žalobcu a nemohlo tým byť zasiahnuté do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov a v dôsledku toho ani do jeho subjektívnych práv.

11. Správny súd ďalej skúmal, či nie sú splnené predpoklady na aplikáciu výnimky podľa druhej vety výroku rozhodnutia veľkého senátu, teda či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá žalobcovi konkrétne povinnosti, ktoré predstavujú zásah do jeho práv.

12. V súlade s odôvodnením rozhodnutia veľkého senátu správny súd najprv skúmal, či nejde o opatrenia, ktoré svojim obsahom zodpovedajú niektorému z opatrení podľa až j) napriek formulácii odstrániť zistené nedostatky zodpovedajúcej . Správny súd konštatuje, že uložené opatrenia ukladajú žalobcovi len povinnosť odstrániť zistený nedostatok s povinnosťou prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení uvedených opatrení. Opatreniami v protokole nebola obsahovo uložená ani jedna z povinností podľa až j) , a to:

- c) nariadiť, aby prítomné osoby ihneď opustili priestory, v ktorých je bezprostredne ohrozená ich bezpečnosť a zdravie,

- d) zakázať používanie objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení, pracovných postupov, látok a vykonávanie činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím,

- e) zakázať používanie motorového vozidla,

- f) zakázať prácu tehotných žien, matiek, dojčiacich žien, fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti,

- g) nariadiť zachovanie pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do skončenia vyšetrovania alebo zadokumentovať stav pracoviska alebo jeho časti,

- h) nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekcie práce,

- i) nariadiť zverejnenie informácií, ani

- j) podať návrh na začatie konania o 1. odobratí oprávnenia, osvedčenia, dokladu, preukazu alebo povolenia 2. uložení zákazu činnosti alebo 3. uložení pokuty.

13. Okrem toho správny súd v súlade s odôvodnením rozhodnutia veľkého senátu v rozsahu žalobných bodov ďalej skúmal, či v predmetnej veci nastala taká osobitná situácia, v rámci ktorej aj uložené opatrenie podľa môže žalobca splniť len konkrétnymi krokmi s presným obsahom, čo môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov.

14. V žalobe žalobca namietal, že kontrola bola vedená s nesprávnym subjektom, pretože v predmetných priestoroch v Považskej Bystrici vykonáva podnikateľskú činnosť obchodná spoločnosť Manažment kvality s.r.o. a nie žalobca, na čo žalobca žalovaného upozorňoval. Dotknuté kontrolované fyzické osoby sú dodávateľmi diela pre spoločnosť Manažment kvality s.r.o.

15. Podstatou argumentácie žalobcu v správnej žalobe je, že zákaz nelegálneho zamestnávania neporušil, pretože dotknuté osoby nevykonávali závislú prácu pre žalobcu, ale mali uzavretý obchodnoprávny vzťah s iným subjektom (Management Quality s.r.o.). Správny súd však uvádza, že otázka zodpovednosti žalobcu za nelegálne zamestnávanie nebola autoritatívne vyriešená v protokole, ale je predmetom samostatného správneho konania o uložení pokuty za správny delikt podľa , ktoré je voči žalobcovi vedené, ako to vyplýva z rozhodnutia Národného inšpektorátu práce č. O-401/2022 zo dňa 14. 02. 2023, ktoré žalobca predložil. Konštatovanie v protokole, že došlo k nelegálnemu zamestnávaniu, môže byť v tomto konaní použité len ako jeden z pokladov pre rozhodnutie. Nejde však o jediný ani záväzný podklad, a teda vydaním protokolu v predmetnej veci nemohlo v tomto smere dôjsť k zásahu do práv žalobcu.

16. V rámci ďalších žalobných bodov žalobca namieta absenciu (neúplnosť) zákonných náležitostí protokolu a nedostatky procesu a dokazovania, ktoré viedli jeho vydaniu. Prípadná absencia zákonných náležitostí v protokole ani porušenie procesných predpisov pri jeho vydávaní nepredstavujú výnimku z nemožnosti súdneho prieskumu protokolu, ako ju predpokladá veľký senát. Pre aplikáciu výnimky v súlade s odsekom 18. rozhodnutia veľkého senátu musí nastať taká osobitná situácia, v rámci ktorej by na podklade žalobných bodov bolo zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu takým spôsobom, že by mohol splniť uložené opatrenia len konkrétnymi krokmi s presným obsahom. Žalobné body namietajúce náležitosti protokolu a nedostatky procesu ale nesmerujú k tomu, že by žalobca mohol splniť uložené opatrenia len konkrétnymi krokmi s presným obsahom. Pokiaľ ide o samotné nedostatky dokazovania, dokazovanie je možné doplniť v rámci konania o uložení pokuty podľa (k tomu viac nižšie), a preto ani tieto nedostatky v štádiu vydania protokolu nepredstavujú zásah do subjektívnych práv žalobcu.

17. Žalobca tiež v žalobných bodoch považuje uložené opatrenia a povinnosti za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, keďže nie je konkretizované, ako ich má splniť, čo však len podporuje záver správneho súdu o nemožnosti súdneho prieskumu protokolu. Preto ani zo žalobných bodov nie je možné ustáliť, že osobitosti konkrétnej veci opodstatňujú záver, že opatrenie uložené v protokole ukladá žalobcovi konkrétne povinnosti predstavujúce zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov.

18. Záverom správny súd dodáva, že protokol v predmetnej veci nemôže za žiadnych okolností zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu. V súlade s odôvodnením uznesenia veľkého senátu sa opatrenia v protokole nedajú nútene vynútiť prostredníctvom výkonu rozhodnutia alebo exekúcie. Preto ani pri prípadnom nedodržaní opatrení uložených v protokole žalobcom, nemôže žalovaný bez ďalšieho zasiahnuť do práv žalobcu. Žalovaný môže v súlade so zasiahnuť do práv žalobcu pri konštatovaní nelegálneho zamestnávania jedine uložením pokuty v samostatnom správnom konaní podľa Správneho poriadku v zmysle . Protokol predstavuje len jeden z podkladov pre toto konanie a v ňom urobený záver môže byť prehodnotený, či úplne vyvrátený ďalším dokazovaním alebo právnou argumentáciou. Rozhodnutie o pokute je samostatným správnym

aktom preskúmateľným v správnom súdnictve, pričom v rámci tohto rozhodnutia (a aj v rámci jeho súdneho prieskumu) môže byť skúmané, či žalobca uvedené osoby skutočne nelegálne zamestnával, nakoľko v konaní o uložení pokuty musí byť preukázaný samotný skutkový dej. Závery z protokolu o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania nie sú pre žalovaného záväzné v tom zmysle, že by ich musel prevziať do rozhodnutia o uložení pokuty. Tiež sa nemení právny vzťah medzi žalobcom a dotknutými fyzickými osobami (ktoré mal nelegálne zamestnávať), pretože vydaním protokolu sa medzi nimi nezakladá pracovnoprávny vzťah. Aby mohlo dôjsť k zmene právneho postavenia, museli by sa dotknuté osoby domáhať svojich práv podľa na civilnom súde (napr. určenia, že medzi nimi a žalobcom vznikol pracovný pomer alebo iný obdobný vzťah). Protokol je v tomto prípade len aktom predbežnej, resp. procesnej povahy, ktorým bez následného rozhodnutia (či už civilného súdu alebo správneho orgánu o uložení sankcie) nemôže dôjsť k zásahu do práv žalobcu, pretože sa jeho vydaním nemení právne postavenie žalobcu.

19. Pripustenie súdneho prieskumu protokolu z inšpekcie práce v tomto prípade by za súčasnej (nespornej) prípustnosti súdneho prieskumu následného rozhodnutia o uložení sankcie podľa mohlo viesť k absurdným záverom. Pokiaľ by súd napr. vyslovil nezákonnosť protokolu z dôvodu, že nelegálne zamestnávanie nebolo preukázané, iný senát správneho súdu by v rámci preskúmavania samotného rozhodnutia o uložení pokuty mohol dospieť k opačnému záveru (že k nelegálnemu zamestnávaniu došlo), pričom formálne nie je viazaný rozhodnutím o preskúmaní protokolu ( a contrario ). Obdobne by tomu bolo v opačnom prípade, pokiaľ by správny súd preskúmavajúci protokol zamietol žalobu so skonštatovaním, že inšpektorát práce riadne zistil skutkový stav a dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Ani v tomto prípade by takýmto rozhodnutím formálne nebol viazaný správny súd pri preskúmavaní následného rozhodnutia o uložení sankcie a mohol by vysloviť, že k nelegálnemu zamestnávaniu nedošlo. Je zjavné, že nebolo úmyslom zákonodarcu pripustiť takýto dvojitý súdny prieskum rôznych správnych aktov založených na prakticky rovnakom skutkovom a právnom základe. Spôsobilým predmetom súdneho prieskumu môže byť len rozhodnutie o uložení pokuty, v rámci ktorého je možné posúdiť všetky skutkové a právne námietky, ktoré žalobca vzniesol.

20. Zo žalobcom predloženého rozhodnutia Národného inšpektorátu práce č. O-401/2022 zo dňa 14. 02. 2023 vyplýva, že žalovaný žalobcu sankcionoval za nelegálne zamestnávanie na skutkovom základe uvedenom v protokole a podľa mu uložil pokutu 12.000 Eur rozhodnutím č. IPTN/IPTN-PRAV ODD/ROZ/2022/996, 196/2022/2.0/P zo dňa 24. 10. 2022. Národný inšpektorát práce vyššie uvedeným rozhodnutím rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bol rozpor s a Správneho poriadku, pretože žalovaný nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, nevykonal všetky dôkazy, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie, a to oprávnenie na podnikanie siedmych kontrolovaných osôb a uvedenie podstatného obsahu ich živnostenského oprávnenia. Podľa Národného inšpektorátu práce je rozhodujúce vyhodnotiť všetky tieto dôkazy, aby bolo možné prijať jednoznačný záver, či kontrolované osoby v rozhodujúcom čase vykonávali podnikanie alebo závislú prácu. V tejto súvislosti bude musieť žalovaný vyhodnotiť aj zmluvy, dohody a faktúry predložené žalobcom vo vzťahu k ostatným relevantným dôkazom. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že všetky námietky žalobcu, ktoré proti protokolu namietal v správnej žalobe smerujúce k popretiu, že z jeho strany došlo k nelegálnemu zamestnávaniu, sú predmetom samostatného správneho konania o uložení pokuty, kde sa môže žalobca brániť, navrhovať dôkazy a uplatňovať všetky uvedené námietky. Ak sa prípadne žalobca nestotožní s rozhodnutím žalovaného a Národného inšpektorátu práce, môže samostatnou správnou žalobou napadnúť ich rozhodnutia o uložení pokuty v celom rozsahu, teda aj v rozsahu, ktorý namieta v správnej žalobe proti protokolu. Samotný protokol preto nemôže predstavovať zásah do jeho subjektívnych práv.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že v predmetnej veci predstavuje protokol opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto nejde o spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve podľa . V dôsledku uvedeného správny súd žalobu ako neprípustnú odmietol podľa .

22. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

23. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1 mesiac od jeho doručenia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.