Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-14-2018.pdf
PDF · 152.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-5C/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v právnej veci žalobcu N. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H., N. XXX/X zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Banská Bystrica, Janka Kráľa 7 proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra SR, Bratislava - Staré Mesto, Štúrova 2, IČO 00 166 481 o zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 500,73 Eur od 13. 01. 2018 do 23. 04. 2018 a zo sumy 21 750,-Eur od 13. 01. 2018 do 23. 04. 2018 z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 053,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 053,97 Eur od 24. 04. 2018 do zaplatenia, to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému pôvodne zaplatenia sumy 1 500,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 500,73 Eur od 13. 01. 2018 do zaplatenia, nemajetkovej ujmy 21 750,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 21 750,-Eur od 13. 01. 2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že proti žalobcovi bolo pod ČVS: ORP-143/2-VYS-BR-2016 vedené trestné konanie pre prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a pre prečin porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Vyšetrovateľ OR PZ Brezno uznesením ČVS: ORP-143/2-VYS-BR-2016 zo dňa 04. 05. 2016 vzniesol žalobcovi obvinenie. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Brezno č.k. 1Pv 155/16/6603-6 zo dňa 09. 06. 2016 zamietnutá. Následne prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno uznesením č.k. 1Pv 155/16/6603-19 zo dňa 11. 01. 2017 trestné stíhanie zastavil, pretože bolo nepochybné, že skutok nespáchal žalobca. Listom zo dňa 03. 01. 2018 požiadal žalobca Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla uznesením o vznesení obvinenia. Generálna prokuratúra SR vo svojej odpovedi zo dňa 12. 04. 2018 uviedla, že uplatnené nároky nebudú uspokojené. V súvislosti s obhajobou uhradil žalobca trovy právneho zastúpenia vo výške 1 500,73 Eur, ktorú sumu si uplatňuje ako skutočnú škodu podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa jeho názoru iba konštatovanie porušenia práva nie je dostatočné, a preto si uplatňuje aj nemajetkovú ujmu. Pred vznesením obvinenia viedol riadny život a trestné stíhanie mu spôsobilo značnú ujmu, ktorá sa prejavila v súkromnom živote, pri výkone verejnej moci aj v spoločenskom uplatnení. Spôsobilo mu to silnú psychickú ujmu, ako aj jeho rodine a najbližším. V malej obci ako je Heľpa sa rýchlo rozšírila skutočnosť o trestnom stíhaní, narušila sa nevyhnutná dôvera občanov, ktorú si budoval niekoľko rokov a je nepochybné, že to povedie k strate množstva voličských hlasov občanov, ktoré by inak mal vo voľbách do orgánov územnej samosprávy. V trestnom konaní bolo vypočutých takmer 20 svedkov z radov podriadených osôb (kolegov na obecnom úrade a osôb, ktoré vykonávali v obci aktivačné práce). Trestným stíhaním došlo k zdiskreditovaniu osoby žalobcu ako starostu, poškodeniu dobrého mena, straty dlho budovaného rešpektu podriadených, k narušeniu kolegiálnych a susedských vzťahov. Následky pretrvávajú dodnes, a to nielen dlhodobými psychickými následkami, ale aj stratou dôvery a predsudkami okolia. Žalobcovi bolo zároveň trestným stíhaním upretých viacero ústavou garantovaných základných práv a slobôd, a to najmä nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Za túto ujmu požadoval peňažnú náhradu vo výške 21 750,-Eur, čo zodpovedá hornej hranici náhrady nemajetkovej ujmy uvedenej v § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., čo považuje za primeranú sumu s ohľadom na nezákonnosť trestného stíhania, jeho dĺžku, rozsiahlosť negatívnych zásahov do práv a slobôd a dlhodobých následkov, či poškodenia dobrého mena klienta ako starostu obce Heľpa. V zmysle konštantnej judikatúry sa neposudzuje správnosť rozhodnutia orgánu z hľadiska či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil, ale rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Zároveň sa žalobca domáhal aj úroku z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni kedy bol žalovaný vyzvaný k úhrade nároku predbežným prerokovaním, teda od 13. 01. 2018 (v liste žalovaný uvádza, že žiadosť prevzal dňa 12. 01. 2018). Ako dôkazy označil uznesenie vyšetrovateľa OR PZ Brezno ČVS: ORP-132/2-VYS-BR-2016 zo dňa 04. 05. 2016, uznesenie OP Brezno č.k. 1Pv 155/16/6603-6 zo dňa 09. 06. 2016, uznesenie OP Brezno č.k. 1Pv 155/16/6603-19 zo dňa 11. 01. 2017, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 03. 01. 2018, odpoveď GP SR zo dňa 12. 04. 2018, výpisy z účtu preukazujúce zaplatenie trov právneho zastúpenia, vyčíslenie trov konania.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zodpovednosť štátu je limitovaná pre prípady, ak škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Konštrukcia, že ak rozhodnutím prokurátora došlo k zastaveniu trestného stíhania, pretože je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený, tak vzhľadom na toto zastavenie je uznesenie o vznesení obvinenia nezákonným rozhodnutím, nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. Štát zodpovedá za nezákonné rozhodnutie a nie za výsledok trestného konania. Namietol právny základ nároku žalobcu, a to absenciu nezákonného rozhodnutia. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2013-50, podľa ktorého "skutočnosť, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci procesných štádií trestného konania do štádia, v ktorom sa trestné konanie vedie už pre vyšší stupeň pravdepodobnosti, že prešetrovaný skutok spáchala konkrétna osoba v tomto uznesení označená, t.j. trestné konanie sa presúva do štádia zisťovania skutočností rozhodujúcich pre potvrdenie alebo pre vyvrátenie vzhľadom na uvedené uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila." Tiež poukázal aj na rozhodnutie NS SR s.zn. 1Cdo 64/2008. Nezákonným rozhodnutím je iba právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Rozhodnutia NS SR, ale aj Ústavného súdu SR, ktoré extenzívnym a teleologickým výkladom právnej normy založeným na analógii dospeli k záveru v súvislosti s ustálením pojmu nezákonné rozhodnutie (ktoré má byt' právnym titulom na náhradu škody), opomenuli vo svojich rozhodnutiach uviesť ustanovenia zákona, ktoré mali byt' rozhodnutím o vznesení obvinenia porušené. V danom prípade k zrušeniu uznesenia o vznesení obvinenia ani k jeho zmene pre nezákonnosť nedošlo, došlo len k situácii, keď osoby, ktoré pred začatím trestného stíhania a vznesením obvinenia usvedčovali žalobcu, takmer všetci zhodne pôvodné výpovede zmenili a počnúc žalobcom aj vypočutí svedkovia vypovedali, že dreviny na predmetných parcelách už boli vyrúbané, jednalo sa o čistenie parciel a nahadzovanie už vypílených drevín na vlečku traktora a ich následný odvoz do zberného dvora. Postup orgánov činných v trestnom konaní bol v súlade so zákonom. Na vznesenie obvinenia boli splnené všetky podmienky. Pred začatím trestného stíhania vypočuté osoby uviedli, že výrub drevín bol vykonávaný na základe príkazu X. J. a tomu to prikázal starosta a zároveň všetci potvrdili, že všetko, čo robia na aktivačných prácach robia na príkaz starostu obce. Tiež bol vypočutý aj X. J., ktorý pred začatím trestného stíhania využil svoje právo nevypovedať, pretože by mohol spôsobiť hrozbu stíhania svojmu príbuznému a žalobca tiež nevypovedal, keď uviedol, že by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Na základe zmenených výpovedí svedkov po vznesení obvinenia (kedy sa už na výsluchy urobené podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku nedalo prihliadať) prokurátor nemal inú možnosť ako trestné stíhanie zastaviť. Uznesenie o vznesení obvinenia nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie a neexistuje právny titul pre uplatnený nárok. Namietol aj výšku náhrady škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v podobe trov právneho zastúpenia uplatnenej škody. Uskutočnené porady nepovažoval za účelné a preukázané, pretože nešlo o skutkovo zložitú vec. K vyúčtovaniu nebol doložený technický preukaz ani doklady o nákupe PHM, preto túto sumu nepovažoval za preukázanú. Ohľadom uplatnenej nemajetkovej ujmy uviedol, že žalobca nepreukázal, skutkovo nevymedzil ani neuviedol žiadne vecné argumenty pokiaľ ide o dôvodnosť jej uplatňovania a nepreukázal ani jej výšku. Pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy musí byť jednoznačne preukázané, že v príčinnej súvislosti, buď v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, resp. v príčinnej súvislosti s rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené, došlo k zásahu do osobnostných práv poškodeného a v dôsledku čoho by v priamej príčinnej súvislosti vznikol poškodenému nárok na priznanie nemajetkovej ujmy. Poukázal na záver NS SR vo veci sp.zn. 3Cdo 21/2007. Keďže trestné konanie v štádiu prípravného konania je neverejné nie je zrejmé, ako mohlo dôjsť k narušeniu povesti, k zdiskreditovaniu a strate dôvery žalobcu ako starostu obce, k narušeniu kolegiálnych aj susedských vzťahov, akým spôsobom sa občania, podriadení a kolegovia, ktorí neboli v trestnom konaní vypočúvaní ako svedkovia, či dokonca susedia o trestnom konaní vedenom voči žalobcovi, dozvedeli. Nie je jasné, ako žalobca dospel k záveru, že vedené trestné stíhanie povedie k "strate voličských hlasov občanov, ktoré by inak mal v nasledujúcich voľbách do orgánov územnej samosprávy". Akékoľvek domnienky, fiktívne, nepodložené a nepreukázané tvrdenia žalobcu nemôžu byť podkladom pre uplatnenie nemajetkovej ujmy Zo správy o povesti obce Heľpa zo dňa 29. 11. 2016 na žalobcu, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu (č.1. 335) vôbec nevyplýva, že by jeho vážnosť či dôvera bola narušená alebo došlo k narušeniu rešpektu podriadených. Žalobca je stále starostom obce Heľpa. V samotnej žalobe je pritom výška nemajetkovej ujmy vyčíslená nezrozumiteľne, iba s uvedením, že ide o sumu zodpovedajúcu hornej hranici nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je pritom vôbec zistiteľné, ako k nej žalobca dospel, z čoho pozostáva a akým spôsobom došlo k následku, ktorý, ako tvrdí, mu bol spôsobený. Namietol neexistenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť za škodu nemôže byt' vyvodzovaná iba na základe vydania uznesenia o vznesení obvinenia, ale musel by existovať vzťah príčinnej súvislosti medzi porušením povinností žalovaného a vzniknutou škodou, čo však splnené nebolo s poukazom na absenciu nezákonného rozhodnutia. Samotné vydanie rozhodnutia o vznesení obvinenia v konaní, v ktorom nedošlo k porušeniu žiadnej zo zásad trestného konania, neznamená automaticky vznik zodpovednosti za škodu. Doba, od ktorej si žalobca uplatnil úrok z omeškania je v rozpore s § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalovaný by sa mohol dostať do omeškania, v prípade ak by bolo žalobe vyhovené, najskôr dňom oznámenia príslušného orgánu, že neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Ako dôkaz označil vyšetrovací spis OR PZ Brezno ČVS: ORP-143/2-VYS- BR-2016.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že si uplatňuje náhradu škody, pretože uznesenie o vznesení obvinenia neviedlo k podaniu obžaloby, ale trestné stíhanie bolo zastavené, čím sa uznesenie o vznesení obvinenia považuje za nezákonné. Žalovaný neuviedol žiadne liberačné dôvody a ním uvádzaná judikatúra je prekonaná napr. aj rozhodnutím 4M Cdo 15/2009, 4Cdo 183/2009. Náhrada škody je vyčíslená v súlade so zákonom a vyhláškou č. 655/2004 Z.z. Súd v tomto konaní nerozhoduje o výške trov právneho zastúpenia, ale o výške spôsobenej škody, pričom túto môže preukázať iba výpis z účtu preukazujúci koľko prostriedkov žalobca vynaložil na trovy obhajoby. Námietky ohľadom skutkovej nenáročnosti a účelnosti úkonov považoval za irelevantné, pretože tarifná suma za jednotlivý úkon závisí od závažnosti trestného činu. Uviedol, že dokladá doklad o tom, že právny zástupca je platcom DPH, technický preukaz a potvrdenie o vykonaných poradách. Primeranosť nemajetkovej ujmy riadne odôvodnil v žalobe. Trestné konanie spôsobilo závažný zásah do práv žalobcu, najmä do práva na osobnú slobodu, na súkromie, nedotknuteľnosť osoby, ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena a spôsobil závažný zásah do jeho súkromného a rodinného života. Za týmto účelom navrhol vykonať dôkazy - výsluchy svedkov S. H., N. H., H. K. a N.. O. K.. Zároveň zobral žalobu späť v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 500,73 Eur od 13. 01. 2018 do 23. 04. 2018 a zo sumy 21 750,-Eur od 13. 01. 2018 do 23. 04. 2018. 4. Žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Nestotožnil sa s tým, že zodpovednosť štátu za škodu pri výkone verejnej moci je objektívna. Z nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 163/2013, rozhodnutia ESĽP vo veci Lavrechov proti Českej republike a § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že štát zodpovedá za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup a nie za výsledok konania. Postup orgánov činných v trestnom konaní podľa § 206 Trestného poriadku je ich zákonnou licenciou a súčasne povinnosťou ak sú podmienky na tento postup splnené. Zároveň zotrval aj na námietke nepreukázania náhrady cestovných výdavkov, keď žalobca nepredložil celý technický preukaz a doklady o kúpe pohonných hmôt. Tiež zotrval aj na námietkach ohľadom neúčelnosti porád. Skutočnú škodu predstavuje náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré sú preukázateľné, odôvodnené a vyplýva z nich, že boli účelne vynaložené.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11. 12. 2018. Pri rozhodovaní súd vychádzal z prednesu právneho zástupcu žalobcu (ktorý netrval na výsluchu svedka N. H.), prednesu žalovaného, výsluchu žalobcu, výsluchov svedkov, listinných dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise, najmä zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, odpovede GP SR, výpisov z účtu, potvrdením o poradách, čiastočného technického preukazu, vyúčtovania trov a z listín nachádzajúcich sa v pripojenom vyšetrovacom spise ČVS: ORP-143/2-VYS-BR-2016.
6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že predtým nebol vypočúvaný na polícii ani na súde, bol z toho celý nesvoj, aj keď z titulu funkcie musí byť pripravený aj na takéto okolnosti. Prerokovalo sa to na zasadnutí obecného zastupiteľstva na podnet jedného z poslancov, zastavovali ho ľudia, aby vysvetlil, čo urobil. Poslanca ani ľudí sa nepýtal odkiaľ sa o tom dozvedeli. Musel intenzívne pracovať na tom, aby zvrátil negatívny obraz, ktorý sa o ňom vytvoril. Na obecnom úrade sa vzťahy po vznesení obvinenia nezmenili, zamestnanci ho rešpektujú. Nespával riadne, ale nenavštívil žiadneho odborníka. V novembrových voľbách bol opätovne zvolený za starostu, a to vyšším počtom hlasov ako pred 4 rokmi.
7. Svedkyňa S. H., manželka žalobcu, uviedla, že v ich rodinnom a súkromnom živote sa nič nezmenilo, držali spolu, vzťah so susedmi majú dobrý. Vie, že to žalobcu trochu zobralo, v noci sa budieval, ale na druhej strane začal pracovať ešte viac pre obec. Ich synov sa kamaráti pýtali, že čo to ich otec urobil. Bolo poškodené jeho dobré meno, keď bol osočovaný a ohováraný. Ona sa ľudí nepýtala odkiaľ vedia o trestnom stíhaní.
8. Svedkyňa O. K. uviedla, že pracuje na obecnom úrade ako referentka ekonomického oddelenia a má na starosti aj výrub. Jej vzťah so žalobcom trestné stíhanie nijako nenarušilo, mala v tom od začiatku jasno, že je to zbytočné. Podľa nej ho to skôr poškodilo v osobnostnej stránke, nebol úplne v pohode. Nevníma ho ako človeka, ktorý by si neplnil svoje pracovné povinnosti. V priebehu trestného stíhania nedošlo k žiadnej zmene ich vzájomného vzťahu čo sa týka ostatných, tak si myslí, že ani u nich nie. Na obecnom úrade vládne normálna pracovná atmosféra, nevie o tom, že by bol niekto nespokojný a sťažoval sa na starostu, že si neplní svoje pracovné povinnosti.
9. Svedkyňa H. K. pri svojom výsluchu uviedla, že pracuje na pol úväzku na úrade práce a na pol úväzku na obci, kde má na starosť koordináciu nezamestnaných. Nevie o žiadnych konkrétnych negatívnych reakciách, boli iba šumy v obci. Jej postoj, a podľa nej, ani postoj iných zamestnancov k žalobcovi sa nezmenil, je to vedúci ako má byť.
10. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
11. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
12. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
14. Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
15. Podľa § 18 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
16. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
17. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 500,73 Eur od 13. 01. 2018 do 23. 04. 2018 a zo sumy 21 750,-Eur od 13. 01. 2018 do 23. 04. 2018 vo výroku I. tohto rozsudku zastavil.
18. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že uznesením OR PZ v Brezne ČVS: ORP-143/2-VYS-BR-2016 zo dňa 04. 05. 2016 bolo začaté trestné stíhanie a zároveň bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a pre prečin porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorá bola uznesením okresného prokurátora č. 1Pv 155/16/6603-6 zo dňa 09. 06. 2016 zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 23. 05. 2016 žalobca splnomocnil advokáta Mgr. Henricha Schindlera na jeho zastupovanie v danom trestnom konaní. Dňa 05. 12. 2016 bol Okresnej prokuratúre Brezno doručený návrh žalobcu na zastavenie trestného stíhania. Uznesením prokurátora č. 1Pv 155/16/6603-19 zo dňa 11. 01. 2017 bolo trestné stíhanie žalobcu podľa § 215 ods. 1 písm. c) Tr. por. zastavené, pretože je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený. Podľa odôvodnenia toho uznesenia dôkazy vykonané vyšetrovateľom pred začatím trestného stíhania, postačovali na tvrdenie vyššej pravdepodobnosti, že uvedený skutok spáchala konkrétna osoba, a to žalobca. Podkladom boli priame výpovede osôb podľa § 196 ods. 2 Tr. por., ktoré sa podľa ich tvrdení mali osobne podieľať na výrube drevín na základe pokynu X. J. a tomu to mal prikázať žalobca. X. J. v tom čase využil svoje právo a nevypovedal, pretože by mohol privodiť trestné stíhanie neskoršieho obvineného. Následne po vznesení obvinenia však osoby, ktoré pri vysvetlení podľa § 196 ods. 2 Tr. por. (ktoré nemožno v ďalšom trestnom konaní použiť ako procesne spôsobilé dôkazy) starostu usvedčovali, tak všetci takmer zhodne svoje pôvodné vysvetlenia zmenili a počnúc obvineným aj oni vypovedali, že dreviny už na predmetných parcelách boli vyrúbané, išlo o čistenie parciel, nahadzovanie už spílených drevín na vlečku traktora a ich následný odvoz na zberný dvor. Obvinený a ani svedkovia neuviedli žiadnu konkrétnu osobu (osoby), ktoré mali výrub vykonať ani osobu, ktorá na to mala dať pokyn. Ani jeden zo svedkov priamo resp. nepriamo z uvedeného konania neusvedčil ani žalobcu, preto jediným právne a logicky zdôvodniteľným záverom je to, že skutok ako taký sa stal (k výrubu drevín došlo), bol naň potrebný súhlas, tento nebol vydaný príslušným orgánom verejnej moci, ale nepodarilo sa získať žiadny priamy alebo súhrn nepriamych dôkazov, že by tento výrub vykonal alebo dal naň pokyn žalobca.
19. Podaním zo dňa 03. 01. 2018 požiadal žalobca o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. Odôvodnil to tým, že mu uznesením zo dňa 04. 05. 2016 bolo vznesené obvinenie a jeho sťažnosť voči uzneseniu bola zamietnutá. Uznesením Okresnej prokuratúry Brezno č. 1Pv 155/16-6603-19 zo dňa 11. 01. 2017 bolo trestné stíhanie zastavené, pretože je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený (žalobca). Na základe tejto žiadosti si prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil náhradu skutočnej škody, ktorá mu vznikla v dôsledku trestného stíhania vo výške 1 500,73 Eur a predstavovala trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní. Zároveň žiadal priznať aj nemajetkovú ujmu vo výške 21 750,-Eur, pretože žalobca viedol pred vznesením obvinenia riadny život a vznikla mu ním značná ujma, ktorá sa prejavila v súkromnom živote, dlhodobými psychickými problémami, prejavila sa aj pri výkone verejnej moci a v spoločenskom uplatnení. Medzi ľuďmi v obci sa rozšírila skutočnosť, že je trestne stíhaný, narušila sa dôvera občanov, ktorú si budoval niekoľko rokov a je nepochybné, že to povedie aj k strate množstva hlasov občanov vo voľbách do orgánov územnej samosprávy.
20. Žalovaný vo svojej odpovedi zo dňa 12. 04. 2018 oznámil žalobcovi, že jeho nárok nebude uspokojený, pretože trestné stíhanie bolo vedené legitímne, výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňovali začatie trestného stíhania voči žalobcovi. Orgány činné v trestnom konaní postupovali v súlade so zákonom. Uznesenie o vznesení obvinenia nie je možné považovať za nezákonné len z dôvodu, že obvinený nebol právoplatne odsúdený resp. bolo voči nemu zastavené trestné stíhanie.
21. Z vyčíslenia trov obhajoby, ktoré boli doložené k žalobe vyplýva, že tieto mali predstavovať sumu 1 500,73 Eur a pozostávali z trov právneho zastúpenia - odmeny vo výške 847,75 Eur za 10 úkonov právnej služby v roku 2016 po 63,58 Eur, 5 úkonov právnej služby v roku 2016 po 42,39 Eur, 13 režijných paušálov po 7,63 Eur [prevzatie a príprava obhajoby dňa 23. 05. 2016, nahliadnutie do spisu dňa 30. 05. 2016, sťažnosť, účasť na výsluchu svedkov v dňoch 08. 06. 2016, 04. 10. 2016, 23. 11. 2016 (uplatnené ako 5 úkonov), návrh na zastavenie trestného stíhania, preštudovanie spisu a porady s klientom v dňoch 30. 05. 2016, 03. 10. 2016, 22. 11. 2016, 25. 11. 2016, 20. 12. 2016], z náhrady cestovných výdavkov v celkovej výške 112,87 Eur (cestovné Banská Bystrica - Brezno a späť v dňoch 30. 05. 2016, 08. 06. 2016, 04. 10. 2016, 23. 11. 2016, 21. 12. 2016) a náhrady za stratu času v celkovej výške 190,80 Eur - 15 polhodín po 12,72 Eur v roku 2016).
22. Podľa potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 15. 06. 2016 vyplatil žalobca obhajcovi sumu 1 000,-Eur a dňa 10. 02. 2017 sumu 500,73 Eur.
23. Podľa dokladu nazvaného potvrdenie o vykonaní porady mali byť v AK BB vykonané porady žalobcu s jeho obhajcom dňa 23. 05. 2016 v čase 08.30 - 09.00 hod., dňa 30. 05. 2016 v čase 14.00 - 15.00 hod., dňa 03. 10. 2016 v čase 09.00 - 10.20 hod., dňa 22. 11. 2016 v čase 10.00 - 11.10 hod., dňa 25. 11. 2016 v čase 08.30 - 09.40 hod., dňa 20. 12. 2016 v čase 10.00 - 11.15 hod.
24. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, existencia škody ako majetkovej ujmy, ktorá je vyjadriteľná v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu (s výnimkou prípadov vhodných osobitného zreteľa). Vznik tejto zodpovednosti predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo. Jedným z predpokladov tejto zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je preukázaná nezákonnosť rozhodnutia, ktoré viedlo ku vzniku škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, ktorý sa jej nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Pokiaľ sa podozrenie zo spáchania trestného činu nepotvrdilo, je potrebné považovať uznesenie o vznesení obvinenia za rozhodnutie nezákonné.
25. K uplatneniu práva na náhradu škody došlo na základe tej skutočnosti, že trestné stíhanie voči žalobcovi bolo zastavené z dôvodu, že bolo nepochybné, že trestný čin nespáchal. Je v tomto prípade potrebné brať na zreteľ, že po takomto rozhodnutí už neprichádza do úvahy podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pretože z hľadiska trestného konania by to bolo bezpredmetné. Žalobca, voči ktorému bolo trestné stíhanie z tohto dôvodu zastavené potom nesie materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia, ktoré sa ukázalo ako nesprávne a je potrebné na neho hľadieť ako na nevinného. Systematickým a logickým výkladom je potom možné dôjsť k záveru, že rovnaký význam resp. dôsledky, ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť má aj zastavenie trestného stíhania resp. oslobodenie spod obžaloby. Takýto názor zastáva aj súdna prax a judikatúra. Štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/194/2010). Zákon č. 514/2003 Z.z. síce výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade zastavenia trestného stíhania resp. oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, judikatúra však v tomto prípade dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu najbližšej úpravy, a teda z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
26. K záveru, že fyzická osoba bola trestne stíhaná nezákonne možno dospieť iba vtedy, ak bolo trestné stíhanie voči osobe zastavené resp. táto osoba bola oslobodená spod obžaloby preto, že skutok nespáchala alebo skutok, pre ktorý bola stíhaná nie je trestným činom. Účelu a zmyslu § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedá taká interpretácia, podľa ktorej rovnaké dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má tiež rozhodnutie o zastavení trestného stíhania (oslobodení spod obžaloby) vydané z dôvodu, že sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Ustálená súdna prax považuje nenaplnenie predpokladu o spáchaní trestného činu obvineným za nevyhnutnú podmienku pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Táto podmienka je pritom splnená vždy, ak trestné stíhanie obvineného bolo zastavené (obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby) z dôvodu, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, sa nestal, nie je trestným činom resp. že skutok nespáchal obvinený. Správnosti vyššie podaného výkladu nasvedčuje aj znenie § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z. vypočítavajúce prípady, kedy nevznikne právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo väzbe, ktoré je potrebné najmä z hľadiska systematického výkladu analogicky aplikovať aj vo vzťahu k nárokom na náhradu škody spôsobenej začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obvineného. Očividným zmyslom väčšiny ustanovení obsiahnutých v § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z.z. je vylúčiť vznik práva na náhradu škody v prípadoch oslobodenia spod obžaloby alebo zastavenia trestného stíhania z takých dôvodov, ktoré nedokladajú, že obvinený sa protiprávneho konania kvalifikovaného ako trestný čin nedopustil (rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo/167/2016).
27. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3Cdo 181/2017 uviedol, že po vydaní a publikovaní rozhodnutia sp.zn. 4MCdo 15/2009 (R 37/2014) je rozhodovacia prax najvyššieho súdu ustálená (nie je rozdielna) v tom, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa preto posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery prijaté v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú aj po zmene právnej úpravy stále použiteľné.
28. Ústavný súd SR vo svojom náleze I. ÚS 540/2016 okrem iného konštatoval, že z hľadiska teleologického výkladu nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) namietaného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za správny a ústavno- konformný treba považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie trestného stíhania a analogicky aj oslobodenie spod obžaloby (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Taktiež uviedol, že v materiálnom právnom štáte musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ak nimi zasiahol do základných práv občana. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ak sa trestné stíhanie konkrétnej osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak stalo alebo bolo trestné stíhanie zastavené, pretože sa nepotvrdil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie, je potrebné považovať za takýchto okolností vždy za nezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca.
29. Čo sa týka rozhodnutia NS SR sp.zn. 1Cdo 64/2008, na ktoré poukazoval žalovaný, tak v tomto istom rozhodnutí najvyšší súd zároveň konštatuje, že z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu má ten, kto bol oslobodený spod obžaloby (bolo voči nemu zastavené trestné stíhanie) právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia, takéto právo by nemal iba vtedy, ak by si vznesenie obvinenia zavinil sám, bol spod obžaloby oslobodený len pre to, že nie je za trestný čin trestne zodpovedný resp. že mu bola udelená milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný. Žalovaným uvedený nález ústavného súdu sa týkal posúdenia, či v príčinnej súvislosti s napádaným postupom najvyššieho súdu došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu, práva vlastniť majetok a práva na spravodlivé súdne konanie tým, že sa najvyšší súd nevysporiadal s otázkou plynutia premlčania a jeho predmetom nebolo posúdenie, či je možné uznesenie o vznesení obvinenia považovať za nezákonné rozhodnutie v prípade, ak došlo k oslobodeniu spod obžaloby alebo bolo trestné stíhanie zastavené, pretože obvinený trestný čin nespáchal.
30. Ak by súd interpretoval zákon č. 514/2003 Z.z. rovnakým spôsobom ako žalovaný, išlo by o prísne formalistický výklad, ktorý by popieral zmysel a účel zákona a nerešpektoval by spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov zaručených Ústavou Slovenskej republiky.
31. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti nemal súd dôvod odkloniť sa od ustálenej rozhodovacej praxe, pretože v tomto konkrétnom konaní došlo k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu nedokázania, že žalobca spáchal trestný čin, pre ktorý bol stíhaný. Nemožno hovoriť, že by si žalobca zavinil trestné stíhanie sám, pretože bolo začaté na základe vyjadrení osôb pracujúcich pre obec, ktoré mali vykonávať čistiace práce.
32. Objektívna zodpovednosť štátu nie je v tomto prípade založená na subjektívnej vine orgánov v trestnom konaní. Štát sa tejto zodpovednosti nemôže zbaviť ani v prípade, ak orgány činné v trestnom konaní v ničom neporušili zákon alebo úradný postup. Žalobcovi škoda nepochybne vznikla a táto je v príčinnej súvislosti s uznesením o vznesení obvinenia, keď na jeho základe bol žalobca trestne stíhaný a využil možnosť danú zákonom dať sa kvalifikovane zastúpiť právnym zástupcom a za právne zastupovanie zaplatil odmenu. Nárok na náhradu škody sa v tomto prípade sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, keď rozhodujúcim kritériom opodstatnenosti vedenia trestného konania je neskorší výsledok trestného konania. Obrana žalovaného, že nie je možné brať do úvahy výsledok trestného konania je neopodstatnená, pretože ide o objektívnu zodpovednosť štátu a rozhodujúci je výsledok trestného konania. Škoda, ktorá sa v tomto prípade uhrádza je v zmysle zákona skutočná škoda, ktorá vznikla. Súčasťou tejto náhrady sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli v trestnom konaní. V súvislosti s náhradou trov konania ide o zásadu, že sa priznáva len náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedeného pravidla vyplýva, že sa uhrádzajú iba účelne, či dôvodne vynaložené náklady v konaní, a teda nie všetky náklady, ktoré účastník v konaní vynaložil. 33. Pokiaľ žalovaný namietal, že nie sú splnené podmienky pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, keď je potrebné, aby boli splnené všetky zákonné podmienky - existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, tak s týmto sa súd aj vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti nestotožňuje. Uznesenie o vznesení obvinenia ako už súd uviedol, je v tomto prípade možné považovať za nezákonné rozhodnutie. Žalobcovi vznikla aj škoda, ktorú špecifikoval ako trovy obhajoby za jednotlivé úkony vykonané v trestom konaní a príčinná súvislosť spočívala v nutnosti uhradiť tieto trovy obhajoby, ktoré vznikli v dôsledku trestného stíhania žalobcu.
34. Súd však zhodne so žalovaným nepovažoval nárok žalobcu na náhradu škody za dôvodný v celom uplatnenom rozsahu. Po preskúmaní vyčíslenia trov obhajoby súd nepriznal odmenu za úkon nahliadnutie do spisu dňa 30. 05. 2015 vo výške 63,58 Eur, režijný paušál 7,63 Eur, cestovné náhrady 26,79 Eur a náhradu za stratu času 12,72 Eur, všetko dňa 30. 05. 2016 + 20% DPH. Podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR S 2/2012 nahliadnutie do spisu resp. štúdium spisu je súčasťou úkonu prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady ako neoddeliteľnej súčasti prípravy obhajoby, ktorý úkon
bol vykonaný dňa 23. 05. 2016. Súd podľa § 14 ods. 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. nepriznal ani odmenu (42,39 Eur) a režijný paušál (7,63 Eur) + 20% DPH za úkon porada s klientom dňa 30. 05. 2016, pretože medzi prevzatím a prípravou právneho zastúpenia, ktoré v sebe zahŕňa aj prvú poradu s klientom nebol, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vykonaný žiadny ďalší úkon. Pri prevzatí obhajoby má obhajca vykonať zároveň prvú poradu s klientom, ktorá je už zahrnutá do odmeny advokáta za prevzatie a prípravu zastúpenia. Uvedené je logické a potrebné na to, aby sa advokát oboznámil s vecou a postojom svojho klienta. Ak takúto poradu obhajca žalobcu nevykonal, nemôže ju nahrádzať neskoršou poradou resp. ak to takto urobí, nemožno takúto poradu považovať za účelnú. Súd nepriznal odmenu (42,39 Eur) a režijný paušál (7,63 Eur) + 20% DPH za poradu dňa 25. 11. 2016. Podľa názoru súdu v tomto prípade nešlo o účelne vykonaný úkon. Porada bola vykonaná aj dňa 22. 12. 2016 a pri výsluchoch, ktoré boli vykonané dňa 23. 11. 2016 neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by túto poradu odôvodňovali. Súd nepriznal ani odmenu (42,39 Eur) a režijný paušál (7,63 Eur) + 20% DPH za úkon - porada dňa 20. 12. 2016. Pred touto poradou bol uplatnený úkon - návrh na zastavenie trestného stíhania dňa 29. 11. 2016 a následne bol uplatnený úkon
- preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 21. 12. 2016. Podľa názoru súdu nebola táto porada účelne vykonaná, pretože nedošlo k žiadnej podstatnej zmene okolností, ktoré by ju odôvodňovali. Po podaní návrhu na zastavenie trestného stíhania za strany žalobcu neboli vykonané v trestnom konaní už žiadne ďalšie úkony. Žalovaný dôvodnosť porád namietal, ale žalobca sa žiadnym spôsobom nevyjadril, čo bolo predmetom týchto porád, aby bolo možné posúdiť ich dôvodnosť a účelnosť, pričom ide o sporové konanie a dôkazné bremeno je na žalobcovi, aby túto skutočnosť preukázal. Právny zástupca žalobcu iba uviedol, že pri ich vyčíslení sa postupovalo v zmysle vyhlášky a nenasledovali dve porady po sebe, ale nič bližšie ohľadom ich dôvodnosti neuviedol. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že uplatnené porady boli podľa doloženého dokladu v rozsahu od 1 hod. 10 min. do 1 hod. 20 min., pričom tri z týchto piatich porád mali byť v rovnakom rozsahu (presne 1 hod. 10 min.). Porady spravidla trvajú rôzny čas v závislosti od skutočností, ktoré sa na nich preberajú, a súd považuje za prinajmenšom zvláštne a neobvyklé, aby tri z piatich porád trvali presne 1 hod. 10 min. Vo vyúčtovaní si žalobca uplatnil aj náhradu cestovných výdavkov vo výške 112,87 Eur + 20% DPH, spolu 135,44 Eur. Súd mu náhradu týchto cestovných výdavkov nepriznal. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietol, že táto suma nie je preukázaná, pretože žalobca nepredložil technický preukaz motorového vozidla, ktoré malo byť použité ani doklady o zakúpení PHM. V tomto prípade sa môže súd stotožniť s názorom žalobcu, že nie je potrebné dokladať potvrdenia o zakúpení PHM, pretože je možné vychádzať aj z údajov uvedených na stránke Štatistického úradu SR. Žalobca však nedoložil celý technický preukaz (prípadne cestovný príkaz), aby bolo možné cestovné náklady a ich výšku preskúmať súdom. Vzhľadom na to, že je žalobca právne zastúpený (tým istým právnym zástupcom, ktorým bol zastúpený aj v trestnom konaní), je si jeho právny zástupca vedomý skutočnosti, že k takémuto vyúčtovaniu trov právneho zastúpenia je potrebné doložiť aj technický preukaz. Napriek tomu nebol k žalobe doložený. Žalovaný túto skutočnosť namietol vo vyjadrení k žalobe. Následne bola súdu doložená iba jedna strana technického preukazu. Vo svojom vyjadrení zo dňa 12. 10. 2018, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 23. 11. 2018 spolu s predvolaním na pojednávanie, túto skutočnosť žalovaný opätovne namietol. Napriek tomu do začatia pojednávania (11. 12. 2018) nebol do súdneho spisu zo strany žalobcu doložený úplný technický preukaz. Súd v deň pojednávania strany poučil o sudcovskej koncentrácii konania. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že išlo asi iba o technický nedostatok pri prenose a pre krátkosť času technický preukaz nezaslali. S týmto sa však súd nestotožnil. Právny zástupca si je vedomý skutočnosti, že v prípade, ak si uplatňuje cestovné náhrady, musí tieto aj riadne preukázať. Od doručenia vyjadrenia žalovaného do dňa pojednávania to boli viac ako dva týždne, čo je dostatočne dlhý čas na zaslanie predmetného dokladu aj vzhľadom na to, že sa mal zaslať elektronickou formou (aj keď podľa názoru súdu mal byť tento technický preukaz doložený už priamo so žalobou). Žalobca tak v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno napriek tomu, že mal dostatok času technický preukaz súdu doložiť, a preto mu súd cestovné výdavky nepriznal.
35. Súd tak žalobcovi priznal spolu sumu 1 053,97 Eur pozostávajúcu z odmeny za deväť úkonov právnej služby po 63,58 Eur, za dva úkony právnej služby po 42,39 Eur, spolu 657,-Eur, 9 režijných paušálov po 7,63 Eur, spolu 68,67 Eur a náhrady za stratu času spolu 152,64 Eur + 20 % DPH, pretože preukázal, že je platcom DPH. Túto sumu súd považuje za preukázateľne účelne vynaložené náklady v trestnom konaní. Pre účely náhrady škody treba za účelne vynaložené náklady poškodeným na zaplatenie odmeny advokátovi na obhajobu považovať náklady v rozsahu tarifnej odmeny (sp.zn. 6Cdo 402/2015). V súvislosti s náhradou trov konania ide totiž o zásadu, že sa priznáva iba náhrada tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, teda nie všetky náklady, ktoré boli vynaložené.
36. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania, ktorý mu súd zo sumy 1 053,97 Eur vo výške 5 % ročne odo dňa 24. 04. 2018, ako žiadal po čiastočnom späťvzatí žaloby, aj priznal podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
37. V konaní bola zo strany žalobcu uplatnená aj nemajetková ujma vo výške 21 750,-Eur, pretože trestné stíhanie mu spôsobilo značnú ujmu, ktorá sa prejavila v súkromnom živote (dlhodobé psychické problémy), pri výkone verejnej moci aj v spoločenskom uplatnení, došlo k zdiskreditovaniu jeho osoby ako starostu, poškodeniu dobrého mena, straty dlho budovaného rešpektu podriadených, k narušeniu kolegiálnych a susedských vzťahov, nedotknuteľnosti osoby a jej súkromia, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena s ohľadom na nezákonnosť trestného stíhania, jeho dĺžku, rozsiahlosť negatívnych zásahov do práv a slobôd a dlhodobých následkov, či poškodenia dobrého mena. Zároveň to malo viesť k strate množstva voličských hlasov občanov, ktoré by inak mal vo voľbách do orgánov územnej samosprávy. Podľa vykonaného dokazovania nie je spornou skutočnosť, že žalobca bol do začiatku trestného stíhania osobou bezúhonnou, pretože z trestného spisu vyplynulo, že žalobca nemal záznam v registri trestov a bolo vedené voči nemu iba jedno priestupkové konanie, ktoré bolo zastavené (č.l. 332, 333 vyšetrovacieho spisu). Súd však nemal preukázané, že by trestné stíhanie žalobcu malo závažný negatívny dopad na vzťahy v jeho okolí, rodine a pracovnom živote. Výpoveďou žalobcu ani ním navrhnutých svedkov toto nebolo preukázané. Samotný žalobca uviedol, že z titulu svojej funkcie musí byť pripravený aj na takéto okolnosti. Dlhodobé psychické problémy, ktoré by mal podľa žaloby mať, nepreukázal, nenavštevoval a ani v súčasnosti nenavštevuje žiadneho odborníka, uviedol iba problémy so spánkom v čase trestného stíhania. Z výpovede manželky žalobcu vyplynulo, že v dôsledku prebiehajúceho trestného stíhania neboli vážnym a trvalým spôsobom naštrbené rodinné väzby so žalobcom, keď uviedla, že v ich rodinnom a súkromnom živote sa nič nezmenilo, držali spolu, vzťah so susedmi majú dobrý. Žalobcu to podľa nej trochu zobralo, v noci sa budieval, ale na druhej strane začal pracovať ešte viac pre obec. Svedkyne - zamestnankyne obecného úradu tiež uviedli, že ich vzťah so žalobcom sa nijako nezmenil, podľa nich ani u ostatných zamestnancov to nie je inak. O žiadnych konkrétnych negatívnych reakciách nevedeli a na obecnom úrade vládne normálna pracovná atmosféra. Aj keď v trestnom konaní boli síce vypočúvaní viacerí zamestnanci obecného úradu a osoby vykonávajúce verejnoprospešnú činnosť, v tomto prípade je potrebné prihliadať aj na konkrétne okolnosti prípadu. Išlo aj o osoby, ktoré najprv pri výsluchoch podľa § 196 ods. 2 Tr. por. uviedli, že k výrezu došlo na príkaz starostu a až následne po začatí trestného stíhania tvrdili iné skutočnosti. Je nepochybné, že skutok ako taký (neoprávnený výrub) sa stal a viac osôb uvádzalo, že pokyn mal dať starosta, preto bolo aj začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie. Bolo potrebné vypočuť viacero svedkov aj z toho dôvodu, že boli prítomní pri prácach resp. ich mali koordinovať alebo nariadiť, aby bolo možné zistiť všetky potrebné skutočnosti a následne vo veci rozhodnúť, pričom súd nepovažoval dĺžku konania (cca sedem mesiacov) vzhľadom na rozsah zisťovania za neprimeranú. Keďže prípravné konanie je v zásade neverejné, bolo aj v záujme starostu zistiť kedy a akým spôsobom sa o tejto skutočnosti dozvedel napr. daný poslanec, ktorý žiadal vec prerokovať na obecnom zastupiteľstve, keďže tento nebol vypočúvaný v trestnom konaní. Je nepochybné, že človek, ktorý je trestne stíhaný to pociťuje ako ujmu a zásah do svojich práv, ale je potrebné posúdiť aj intenzitu a dôvodnosť tohto zásahu. Nebolo preukázané, že v rodinnom a pracovnom živote žalobcu došlo k negatívnym zmenám a podľa jeho vlastných slov bol v novembri tohto roka opätovne zvolený za starostu ešte vyšším počtom hlasov ako pred štyrmi rokmi (získal takmer ? všetkých odovzdaných hlasov), čím sa nepotvrdila ani strata dôvery občanov v jeho schopnosti v postavení starostu. Podľa názoru súdu tak žalobca nepreukázal a súd ani nezistil takú ujmu v jeho spoločenskom, pracovnom živote ani ujmu spočívajúcu v naštrbení vzťahov s najbližším rodinným okolím, ktorá by odôvodňovala priznanie nemajetkovej ujmy.
38. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v prevyšujúcej časti ohľadom náhrady škody a v časti nemajetkovej ujmy zamietol.
39. Zároveň súd zaviazal žalovaného na zaplatenie vyššie uvedenej sumy v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, pretože túto lehotu súd považuje za dostatočnú na zabezpečenie vykonania všetkých úkonov smerujúcich k vyplateniu uvedenej sumy žalobcovi.
40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"). Žalovaný bol v konaní v prevažnej miere úspešný, keď žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia náhrady škody 1 500,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 500,73 Eur od 13. 01. 2018 do zaplatenia, nemajetkovej ujmy 21 750,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 21 750,-Eur od 13. 01. 2018 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 500,73 Eur od 13. 01. 2018 do 23. 04. 2018 a zo sumy 21 750,-Eur od 13. 01. 2018 do 23. 04. 2018 zobral žalobu späť a bola mu priznaná náhrada škody 1 053,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 053,97 Eur od 24. 04. 2018 do zaplatenia. Žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že mu nejaké trovy konania vznikli, preto mu túto náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).