Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/147/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: JUDr. Eva Plichtová, PhD., so sídlom kancelárie C. XXXX, XXX XX H. V., správca úpadcu: A.G.P., s.r.o., so sídlom Sad SNP 14, 010 01 Žilina, IČO: 46 079 840 zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Lenou Mišalovou, advokátkou, so sídlom C. XX, XXX XX H. V., proti žalovanému: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/ X, XXX XX A., zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária V4 JURISTIC group, s.r.o., so sídlom Furdekova 16, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 50 192 205, v konaní o žalobe na obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 44Cb/50/2018-22 zo dňa 28. mája 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 44Cb/50/2018-22 zo dňa 28. mája 2018 p o t v r z u j e.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd žalobu žalobcu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19CbZm/6/2016 odmietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na doručenú žalobu na obnovu konania na okresný súd dňa 11.04.2018, ktorou sa žalobca domáhal povolenia obnovy konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19CbZm/6/2016. Žalobca napadol rozsudok zo dňa 13.06.2017 vydaný v uvedenom konaní, ktorým okresný súd zaviazal žalovaných v 1/ až v 3/ rade zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní v procesnom postavení žalovaného) spoločne a nerozdielne sumu 107.500 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z tejto sumy od 17.06.2015 do zaplatenia a žalovaných v 1/ a v 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť zmluvný úrok 19% ročne zo sumy 107.500 Eur od 17.03.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V uvedenom konaní žalobca vystupoval v procesnom postavení žalovaného v 2/ rade. Žalobca uviedol, že existujú skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a tieto môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci a zároveň je možné vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a tieto dôkazy môžu pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

2. Konkrétne uviedol, že:

- v konaní sp. zn. 19CbZm/6/2016 boli žalobcovi doručované písomnosti do elektronickej schránky s vyznačením doručenia tzv. fikciou. Pri predvolávaní žalobcu na pojednávanie nebola zachovaná 5- dňová lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko predvolanie bolo žalobcovi doručené dňa 09.06.2017 a pojednávanie sa konalo dňa 13.06.2017. Žalobca preto nemal možnosť uplatniť prostriedky procesnej obrany v konaní a bez svojej viny nemohol uplatniť skutočnosti a dôkazy svedčiace v jeho prospech. V tom čase prebiehalo voči nemu konkurzné konanie a v prvom rade mal záujem na zachovaní pokračovania podnikateľskej činnosti a aktívne sa bránil proti návrhom veriteľov na vyhlásenie konkurzu, pričom v súdnom konaní sp. zn. 19CbZm/6/2016 neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany;

- okresný súd zaviazal žalobcu na plnenie na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 16.03.2015, podľa ktorej mal veriteľ Y. Y. poskytnúť dlžníkovi (X. C. a spoločnosti A.G.P., s.r.o.) peňažné prostriedky vo výške 107.500 Eur na dobu do 16.06.2015. Po nahliadnutí do spisu sp. zn. 19CbZm/6/2016 a zabezpečení ďalších informácií formou súčinnosti dospel k záveru, že táto zmluva o pôžičke je absolútne neplatným právnym úkonom pre jeho neurčitosť, ktorú vidí žalobca v tom, že pôžička mala byť poskytnutá na účet dlžníka, pričom nie je zrejmé, na účet ktorého z dlžníkov to malo byť. Po oboznámení sa s dostupnými podkladmi z účtovníctva úpadcu a výpismi z jeho účtu v uvedenom období, teda po 16.03.2015 zistil, že k žiadnej pôžičke pre úpadcu nedošlo. V konaní sp. zn. 19CbZm/6/2016 boli predložené výpisy z banky, ktoré preukazujú poskytnutie pôžičky výlučne X. C., keďže účty, na ktoré boli peniaze poukázané, nepatria spoločnosti A.G.P., s.r.o.. Žalobca teda popieral tvrdenie veriteľa Y. Y. v konaní sp. zn. 19CbZm/6/2016, že mu bola poskytnutá pôžička. Takáto pôžička nebola v jeho účtovníctve v roku 2015 zaúčtovaná, ani nebola zaúčtovaná zmenka, ktorá mala byť použitá na zaistenie návratnosti poskytnutej pôžičky;

- ďalej namietal výšku dohodnutého úroku a zmluvnej pokuty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi s následkom neplatnosti podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dohodnutý 19%-ný ročný úrok v zmluve o pôžičke v prípade, že dlžník pôžičku nevráti riadne a včas, považoval za nezákonný. Za zjavne nevýhodné pre úpadcu ako dlžníka považoval aj ustanovenie § 5 ods. 3 zmluvy o pôžičke, ktorá okamih vrátenia pôžičky viaže na ľubovôľu veriteľa spočívajúcu v tom, či tento podpíše alebo nepodpíše doklad, ktorý mu predloží dlžník. Aj toto ustanovenie svedčí o neplatnosti zmluvy;

- nadobudol ako správca úpadcu presvedčenie, že ak takúto zmluvu o pôžičke X. C. ako štatutárny zástupca žalobcu v roku 2015 podpísal, konal spôsobom, ktorý odporuje zákonnej povinnosti konania s odbornou starostlivosťou a jeho konanie sa javí ako napĺňajúce znaky trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, preto v tejto veci podal trestné oznámenie.

3. Na odôvodnenie včasnosti podania žaloby na obnovu konania žalobca uviedol, že dňa 15.01.2018 bol nahliadať do spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 19CbZm/6/2016 a následne dopytom na externú účtovníčku, ako aj zabezpečením listinných dokladov - výpisov z účtov úpadcu, zistil skutočnosti a dôkazy, ktoré sú spôsobilým dôvodom obnovy konania, keďže preukazujú, že pôžička úpadcovi nebola poskytnutá a predložená zmluva o pôžičke je absolútne neplatným právnym úkonom. Keďže výpis z účtu úpadcu mu UniCredit Bank poskytla až 26.02.2018, zákonná subjektívna trojmesačná lehota začala plynúť najskôr dňa 26.02.2018, a preto je žaloba podaná včas.

4. Okresný súd poukázal na ust. § 397, § 400, § 403 ods. 1, 2, § 410, § 413 ods. 1, 2 a po posúdení obsahu žaloby a po oboznámení sa s pripojeným spisom sp. zn. 19CbZm/6/2016 dospel k záveru, že podaná žaloba je zjavne nedôvodná, nakoľko neexistujú dôvody na jej podanie podľa § 397 CSP.

5. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 19CbZm/6/2016 okresný súd zistil, že v tomto konaní sa žalobca Y. Y. domáhal voči žalovanému v rade 1/ - X. C., žalovanému v rade 2/ - A.G.P., s.r.o. a žalovanému v rade 3/ - K. C. zaplatenia sumy 107.500 Eur spolu s úrokom z omeškania, a voči žalovanému v rade 1/ a 2/ zaplatenia zmluvného úroku vo výške 19% ročne zo sumy 107.500 Eur, a to titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa 16.03.2015, uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými v rade 1/ a 2/ ako dlžníkmi a titulom zmenky vystavenej žalovaným v rade 1/ a avalovanej žalovanými v rade 2/ a 3/. Žalovaný v rade 2/ - A.G.P., s.r.o. bol okresným súdom vyzvaný na vyjadrenie sa k podanej žalobe podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktoré uznesenie mu bolo doručené do vlastných rúk dňa 05.01.2017 (č.l. 33 pripojeného spisu). Žalovaný v rade 2/ sa k podanej žalobe nevyjadril. Na pojednávanie vytýčené na deň 13.06.2017 sa žalovaný v rade 2/ bez ospravedlnenia nedostavil. Predvolanie na pojednávanie mu bolo odoslané do jeho elektronickej schránky dňa 24.05.2017 a bolo mu doručené do vlastných rúk s fikciou doručenia dňa 09.06.2017 (č.l. 56 pripojeného spisu). Voči vydanému rozsudku zo dňa 13.06.2017 nebolo podané odvolanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2017.

6. K prípustnosti žaloby na obnovu konania podľa § 397 písm. b) okresný súd uviedol, že tento dôvod obnovy konania je v tejto veci a priori vylúčený z dôvodu, že „možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní“ nevyhnutne predpokladá, že takéto dôkazy strana, ktorá sa povolenia obnovy konania domáha, v pôvodnom konaní aj navrhla vykonať. Z pripojeného spisu vyplývalo, že žalobca bol v pôvodnom konaní pasívny a nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.

7. Okresný súd k dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. a) poukázal na to, že tento predpokladá kumulatívne splnenie troch podmienok: 1/ musí ísť o skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, 2/ tieto nemohol žalobca použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny a 3/ tieto zároveň môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Skutočnosti a dôkazy, ktoré toto zákonné ustanovenie predpokladá, v čase pôvodného konania už existovali, ale strana sporu nezavinila, že súd sa s nimi nemohol oboznámiť. Okresný súd skonštatoval, že žalobcom uvádzané dôvody obnovy konania buď vôbec nebolo možné zaradiť pod § 397 písm. a) CSP, alebo z podanej žaloby nevyplýva, že by uvádzané skutočnosti a dôkazy žalobca nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní.

8. K námietke žalobcu, že vo vzťahu k nemu nebola zachovaná 5-dňová lehota na prípravu na pojednávanie, primárne okresný súd uviedol, že nedodržanie tejto lehoty nie je dôvodom na obnovu konania. Bez ohľadu na to však zároveň konštatoval, že 5-dňová lehota na prípravu na pojednávanie podľa § 178 ods. 2 nie je striktne stanovenou minimálnou lehotou, ale zákon použitím slova „spravidla“ necháva priestor pre úvahu súdu, či je vzhľadom na okolnosti jednotlivého prípadu postačujúca aj kratšia lehota. V tomto konkrétnom prípade bolo nutné vziať do úvahy, že žalobca ako žalovaný v 2/ rade bol v konaní absolútne nečinný, podaná žaloba mu bola riadne doručená (nie fikciou) a nevyjadril sa k nej, predvolanie na pojednávanie, ktoré mu bolo doručované do elektronickej schránky si ani v lehote 15-tich dní neotvoril a dotknutého pojednávania sa ani nezúčastnil. Žalobcovi poskytnutá trojdňová lehota na prípravu na pojednávanie (nie jeden deň, ako uvádza žalobca, nakoľko § 178 ods. 2 nerozlišuje, či ide o pracovný alebo voľný deň) tak bola vzhľadom na pasivitu žalobcu v pôvodnom konaní adekvátna. Okresný súd však zopakoval, že nedodržanie lehoty na prípravu na pojednávanie nie je dôvodom na povolenie obnovy konania a žalobca mal možnosť túto skutočnosť namietať cestou riadneho opravného prostriedku.

9. Pokiaľ sa žalobca domáhal obnovy konania z dôvodov, ktoré súvisia výlučne s právnym posúdením veci, keď namietal, že zmluva o pôžičke je absolútne neplatným právnym úkonom pre jeho neurčitosť, že v uvedenej zmluve bol dohodnutý nezákonný spôsob úročenia požičanej sumy, že dohodnutá zmluvná pokuta (ktorá ani nebola predmetom sporu) je v rozpore s dobrými mravmi a že zmluvné ustanovenie, v dôsledku ktorého si veriteľ v pôvodnom konaní uplatňoval právo na sankčný úrok a tiež na zákonný úrok z omeškania, je absolútne neplatné a neplatnosť právneho úkonu zmluvy o pôžičke videl v ustanovení týkajúceho sa spôsobu vrátenia pôžičky, tak okresný súd uzavrel, že všetky tieto skutočnosti, sa týkajú právneho posúdenia veci a nie sú dôvodom pre povolenie obnovy konania.

10. K dôvodu obnovy konania žalobcu, že mu nebola titulom zmluvy o pôžičke poskytnutá žiadna finančná suma, a teda k žiadnej pôžičke vo vzťahu k nemu nedošlo, s poukazom na to, že peniaze boli poukázané výlučne na účet žalovaného v rade 1/ - X. C., a že pôžička nebola v účtovníctve žalobcu v roku 2015 zaúčtovaná, okresný súd uviedol, že aj tento uvádzaný dôvod obnovy konania súvisí skôr s právnym posúdením veci, keďže žalovaný ako žalobca v pôvodnom konaní ani netvrdil, že pôžičku vyplatil na účet žalovaného v rade 2/, ale poskytnutie pôžičky preukázal jej vyplatením na účet žalovaného v rade 1/. Ak by aj okresný súd pripustil, že by mohlo ísť o skutočnosť v zmysle § 397 písm. a) CSP, nebola by ani táto relevantným dôvodom obnovy konania, nakoľko chýba splnenie základnej podmienky, a to, že žalobca túto skutočnosť nemohol použiť v pôvodnom konaní, navyše bez svojej viny. Uvedené žalobca v podanej žalobe ani len netvrdil. Okresný súd poukázal na to, že zo žaloby vyplývalo, že táto skutočnosť je „novou“ len pre správcu, ktorý koná v mene úpadcu. Osobu správcu však v tomto prípade nemožno oddeľovať od osoby úpadcu. Ak právnická osoba konajúca prostredníctvom osôb oprávnených konať v jej mene nejakú skutočnosť, resp. dôkaz v pôvodnom konaní svojou vinou nepoužije, nemôže sa tejto skutočnosti, resp. dôkazu dovolávať ako dôvodu obnovy konania osoba neskoršie oprávnená konať v jej mene. To platí ako pre neskorších konateľov právnickej osoby, tak i pre osobu správcu v prípade vyhlásenia konkurzu.

11. Okresný súd dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania je pre absenciu dôvodov odôvodňujúcich jej prípustnosť podľa § 397 zjavne bezdôvodná, a preto ju odmietol. Na podporu svojich vyššie uvedených záverov poukázal na závery v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/98/2011 z 11.08.2011, podľa ktorého: Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sú aplikovateľné aj v pomeroch CSP.

12. O nároku na náhradu trov prvoinštatnčného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. Úspešným v konaní o žalobe na obnovu konania bol žalovaný, pretože žaloba na obnovu konania bola súdom odmietnutá. Žalovanému v konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, a to aj s poukazom na § 413 ods. 2 CSP, keďže žaloba mu nebola doručovaná na vyjadrenie. Preto rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

13. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa ust. § 365 ods.1 písm. h), d) CSP. Poukázal na to, že uplatňoval dôvody na obnovu konania v zmysle § 397 písm. a), b), a c) a opieral žalobu o skutočnosti a dôkazy, ktoré nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a sú spôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pokiaľ okresný súd odmietol podanú žalobu podľa § 413 ods. 1 písm. e) ako zjavne nedôvodnú, tak jeho záver je nesprávny a predčasný, konanie je zaťažené vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie. Podľa žalobcu pre záver o tom, že žalobcom uvádzané dôvody pre obnovu konania nie sú spôsobilými dôvodmi v zmysle § 397 CSP, musel/mal okresný súd vo veci vykonať dokazovanie a až na základe vykonaného dokazovania mohol takýmto spôsobom dospieť k záveru o nespôsobilosti tvrdených dôvodov na obnovu konania. Okresný súd svojim konštatovaním posúdil charakter a obsah tvrdených dôvodov, čím ich vyhodnocoval a posudzoval ako meritum veci, čo však v tomto štádiu konania a bez vykonaného dokazovania odporuje procesným ustanoveniam. Podľa žalobcu okresný súd konštatovanie a záver o nespôsobilosti dôvodov na obnovu konania môže uskutočniť až po vykonanom dokazovaní a v meritórnom rozhodnutí, ktoré má formu rozsudku s výrokom o tom, či obnovu konania povoľuje alebo zamieta. Pokiaľ okresný súd vec bez vykonaného dokazovania meritórne posudzoval, zaťažil konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. Ak okresný súd z hľadiska obsahu vyhodnotil žalobcom tvrdené dôvody ako nespôsobilé, jeho záver je nesprávny. Žalobca v žalobe objasnil prekážky, prečo nemohol uplatniť tvrdenia a dôkazy v pôvodnom konaní a v danom prípade sa dôvody nemožnosti vzťahovali nielen na osobu správcu, ale aj na úpadcu, ktorý bol sporovou stranou pôvodného konania. Okresný súd nevyhodnotil žalobcom navrhnuté dôkazy, v rámci ktorých žalobca poukazoval aj na prebiehajúce trestné konanie, ktoré v čase pôvodného konania nebolo vedené, a teda je zrejmé, že ani úpadca nemohol takýto dôvod v pôvodnom konaní uplatniť, a je tak daný zákonný dôvod podľa § 397 písm. a) CSP. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu. Žalovaný mal za to, že napadnuté uznesenie je správne a nie je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP. Podľa žalovaného žalobca podal žalobu oneskorene a žaloba je zjavne nedôvodná. Už zo žaloby vyplýva, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal existenciu dôvodov, podmieňujúcich povolenie obnovy konania. Úpadca, ktorý v pôvodnom konaní vystupoval ako žalovaný v 2/ rade, sa mohol prvý krát o dôvodoch obnovy dozvedieť dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm/6/2016-72 zo dňa 04.10.2017, kedy začala plynúť objektívna lehota a zároveň aj subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania. Žalobca bol ustanovený ako správca pôvodného žalovaného v 2/ rade dňa 07.11.2017. Správca úpadcu vstupuje v celom rozsahu do právneho postavenia úpadcu, v dôsledku čoho správcovi plynú zákonné lehoty, rovnako ako úpadcovi, teda mu neplynú nové lehoty či už hmotnoprávne alebo procesné. Subjektívna lehota, v ktorej mohol žalobca podať žalobcu na obnovu konania, uplynula dňa 04.01.2018. Žalobca nepreukázal zachovanie subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie žaloby o obnovu konania. Postup súdu prvej inštancie bol tak správny s poukazom na ust. § 413 ods. 1 písm. a), e) CSP. Žalovaný sa pripojil k názoru okresného súdu čo do zjavnej nedôvodnosti žaloby na obnovu konania. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal dôvod, na základe ktorého by mohlo dôjsť k obnove konania. Skutočnosť, že úpadca, ako žalovaná strana v pôvodnom konaní bol nečinný aj napriek doručovaniu všetkých písomných podaní, predvolaní a rozhodnutí, nezakladá žiaden dôvod na povolenie obnovy konania. Žalobca nepreukázal dôvody nečinnosti úpadcu v konaní a neexistovala žiadna objektívna prekážka, brániaca úpadcovi v konaní použiť prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany. Úpadca bol napriek poučeniu v konaní nečinný a žiadnym spôsobom nenamietal právny nárok, ktorý bol predmetom pôvodného konania.

Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že rozhodnutím okresného súdu bez vykonaného dokazovania došlo k zaťaženiu konania vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. Ustanovenie § 413 ods. 1 pripúšťa, aby súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania túto odmietol v prípade, že z obsahu žaloby zjavne vyplýva, že je nedôvodná. Z uvedeného, podľa žalovaného nebolo potrebné vykonať iné dokazovanie ako posúdenie dôvodnosti samotnej žaloby. Navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 16.07.2018 bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť (doručenka na č.l. 63 spisu), ktorú možnosť žalobca v lehote určenej okresným súdom a ani k momentu rozhodovania krajského súdu nevyužil.

16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

17. Primárne krajský súd k označeniu strán v napadnutom uznesení okresného súdu pri označení žalobcu ako navrhovateľa obnovy konania a žalovaného uvádza, že v záujme zachovania kompatibility s napadnutým rozhodnutím okresného súdu aj krajský súd v záhlavovej časti svojho rozhodnutia označil strany podaného návrhu žalobcom na povolenie obnovy konania tak, ako je uvedené v záhlavovej časti napadnutého uznesenia okresného súdu.

18. Podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

19. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd posudzoval napadnuté uznesenie okresného súdu, v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 14.06.2018 (č.l. 32 spisu).

20. Podľa ustanovenia § 397 písm. a) proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

21. Podľa ustanovenia § 411 ods. 1 rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.

22. Podľa ustanovenia § 413 ods. 1 písm. e) súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak je zjavne nedôvodná.

23. Vo všeobecnosti uvádza odvolací súd, že predpokladom toho, aby súd pripustil obnovené konanie vo veci, v ktorej už raz právoplatne rozhodol, je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok upravených v príslušných ustanoveniach § 397 až 408 CSP. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu stranám sporu, je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Zákonné ustanovenie § 397 písm. a) až f) pripúšťa obnovu konania proti právoplatnému rozsudku súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách, respektíve z niektorého expressis verbis vymieneného zákonného dôvodu a výnimočne je prípustná i voči právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre platobný rozkaz (§ 398 . Prísnosť a striktnosť úpravy obnovy konania nie je samoúčelná, zrejmým záujmom a snahou zákonodarcu bolo prispievať k zachovaniu právnej istoty a pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, za predpokladu naplnenia konkretizovaných špecifických podmienok. Túto koncepciu je nevyhnutné mať na zreteli v prípade pripustenia, že je v danom prípade taký dôvod, pre ktorý je namieste povoliť obnovu konania.

24. Odvolací súd po preskúmaní veci, odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj oboznámením sa s dôvodmi uvádzanými v rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm/6/2016-72 zo dňa 13.6.2017, ako aj dôvodov odvolania, konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Odvolací súd súhlasí s odôvodnením napadnutého uznesenia, pretože súd prvej inštancie dostatočne argumentačne i právne zdôvodnil, prečo žalobu na obnovu konania v danej veci, s poukazom na konkrétne predošlé právoplatné rozhodnutie okresného súdu, považoval za zjavne nedôvodnú a v súlade s ustanovením § 413 ods. 1 písm. e) ju preto odmietol. Odvolací súd konštatuje, že práve z dôvodu presvedčivého odôvodnenia uznesenia nepovažuje za potrebné opakovane uvádzať totožné skutočnosti a právne argumenty, ktoré už vo svojom rozhodnutí obsiahol súd prvej inštancie. Dôvody a právne úvahy uvádzané v napadnutom uznesení sú vecne správne, sú dostatočné, argumentačne presvedčivé a právne správne posúdené a vyhodnotené.

25. V zhode s okresným súdom je i odvolací súd názoru, že žalobca nepreukázal právne relevantný dôvod prípustnosti obnovy konania v zmysle zákonnej intencie ustanovenia § 397 písm. a) CSP, teda neuviedol žiadny relevantný dôvod, ktorý by bol spôsobilý vyvolať obnovu už právoplatne ukončeného sporu. Z obsahu spisového materiálu ako i odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm/6/2016-72 zo dňa 13.6.2017 je zjavné, že žalobca - úpadca v pôvodnom konaní sp. zn. 19CbZm/6/2016 bol nečinný, a to napriek tomu, že uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 19CbZm/6/2016-34 zo dňa 16.12.2016, doručeným mu dňa 5.1.2017 (č.l. 33 pripojeného spisu), bol vyzvaný, aby sa písomne vyjadril k žalobe, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Následne v predvolaní na nariadené pojednávanie v pôvodnom konaní na deň 16.6.2017 bol žalobca poučený nielen podľa ust. § 150, § 151 CSP, ale aj v zmysle ust. § 153, § 154 CSP. Ak žalobca v dôvodoch žaloby o obnovu konania v podaní zo dňa 10.04.2018 (č.l. 1 - 6 spisu) použil argumentáciu týkajúcu sa právneho posúdenia veci, a to absolútnu neplatnosť Zmluvy o pôžičke zo dňa 16.03.2015, nezákonnosť dohodnutého úroku a zmluvnej pokuty, tak správne uzavrel okresný súd, že nešlo o dôvod zakladajúci prípustnosť žaloby o obnovu konania (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 98/2011). Ak žalobca zdôvodnil nutnosť povoliť obnovu konania skutočnosťou, že pôžička nebola poskytnutá úpadcovi A.G.P., s.r.o. a predložil listinné dôkazy - výpis z účtu úpadcu dátumovo z obdobia 2.1.2015-12.1.2015 (č.l. 16 spisu) a za mesiac 10/2015 (č.l. 17 spisu), tak jeho tvrdenie, že ide o také skutočnosti a dôkazy, ktoré by bez svojej viny nemohol žalobca - úpadca použiť v pôvodnom konaní, neobstojí, pretože ich v pôvodnom konaní žalobca v procesnom postavení žalovaného v 2/ rade mohol predložiť (mal k nim prístup), k čomu však v dôsledku jeho nečinnosti nedošlo. Žalobca (úpadca) tak nevyužil prostriedky procesnej obrany v pôvodnom konaní.

26. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žaloba žalobcu na obnovu konania nebola prípustná, keďže procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku je podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy. Táto podmienka prípustnosti obnovy konania nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel (mal možnosť vedieť) a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti, no uvedené si nesplnil. Takýto stav nastal aj u žalobcu, ktorý v konaní pred okresným súdom pod sp. zn. 19CbZm/6/2016 vystupoval ako žalovaný v 2/ rade, ktoré skutočnosti uplatneného nároku zo zmluvy o pôžičke boli žalobcovi známe už v čase tohto pôvodného konania. Odvolací súd len poznamenáva, že je nevyhnutné rešpektovať zásadu zachovania právnej istoty a pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, za predpokladu naplnenia konkretizovaných špecifických podmienok, ktoré však v danej veci naplnené nie sú (§ 397 a nasl. ustanovenia CSP, uznesenie NS SR z 23. januára 2010, sp. zn. 3Obo 138/2009, uznesenie NS SR z 11. augusta 2011, sp. zn. 3Cdo 98/2011 v spojení s ust. § 228 a nasl. ustanovenia O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016).

27. Z uvedeného dôvodu potom nebolo možné vyhovieť žalobe na obnovu konania, pretože celkom zjavne dôvody v nej uvádzané z hľadiska zákonnej prípustnosti obnovy konania neobstoja a správne ju tak súd prvej inštancie posúdil ako zjavne nedôvodnú. Odvolací súd preto podľa ustanovenia § 387 ods. 1 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorý postupoval v súlade s ustanovením § 413 ods. 1 písm. e) a odmietol žalobu na obnovu konania, ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Podľa výsledku odvolacieho konania úspešnou stranou sporu bol žalovaný, ktorému bol voči žalobcovi priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to vyplýva z ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.