Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-89-2017.pdf
PDF · 123.08 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/89/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. X., A.. XX.X.XXXX, W. Y. P., v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A. N., dieťa rodičov - matka: W. X., A.. X.X.XXXX, W. W. XXX/XX, Š., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 42, Šaľa, otec: B. X., A.. X.X.XXXX, W. Š. XXX/XX, Š., v konaní zastúpený: JUDr. Ľudovít Štanglovič, advokát, Jarmočná 2264/3, Šaľa, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Zvyšuje sa výživné na maloleté dieťa zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 130,- Eur mesačne, počnúc od 1.3.2017 do 31.8.2018 a na sumu 160,- Eur mesačne od 1.9.2018, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
II. Dlžné výživné za obdobie od 1.3.2017 do 11.12.2018 vo výške 1.350,- Eur je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletého dieťaťa.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 8.3.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava, č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 16.1.2013 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloletú X..
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.3.2017, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné na maloleté dieťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že posledná úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bola na základe rozsudku tunajšieho súdu č. k. XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 8.3.2012 v znení rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. XXCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa 16.1.2013, na základe ktorých bolo jej manželstvo s otcom maloletých detí rozvedené, maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný platiť na výživu maloletej W. (medzičasom už plnoletej) výživné vo výške 100,- Eur mesačne a na maloletú X. 70,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila nárastom odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa od posledného rozhodnutia, ako aj tým, že od poslednej úpravy dňom 31.1.2017 otcovi zanikla vyživovacia povinnosť na staršiu dcéru W. X., A.. XX.X.XXXX, ktorá dňom 30.1.2017 ukončila prípravu na budúce povolanie. Uviedla, že otec maloletej X. je podnikateľ, pričom svoje živnostenské podnikanie ukončuje vždy v závislosti na súdnych konaniach, v ktorých sa majú skúmať jeho majetkové a príjmové možnosti a schopnosti. Ďalej sa vyjadrila, že otec sa na výdavkoch na maloletú X. podieľa výlučne výživným v sume 70,- Eur mesačne, pričom vecné plnenia otec neposkytuje vôbec a styk otca s maloletou X. sa nerealizuje. Na základe uvedených skutočností, matka žiadala zvýšiť výživné na maloletú Stelu zo sumy 70,- Eur na 170,- Eur mesačne, počnúc od 1.3.2017.
2. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu, doručenom súdu dňa 11.9.2017, uviedol, že s matkiným návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, nakoľko podľa jeho vyjadrení matka vymedzila zmenu pomerov majúcich odôvodniť zvýšenie vyživovacej povinnosti len veľmi všeobecne a to „vekom dieťaťa a tým aj vývojom životných nákladov“. Poukázal na skutočnosť, že situácia na strane matky sa zlepšila v porovnaní v čase rozvodového konania, kedy poberala dávku v hmotnej núdzi v sume 104,70 Eur mesačne, zároveň že v domácnosti matky pribudla ďalšia ekonomicky činná osoba, ktorou je okrem matky aj plnoletá dcéra W.. Vo svojom vyjadrení nesúhlasil s matkiným tvrdením, že ukončuje živnostenské podnikanie vždy v závislosti na súdnych konaniach, v ktorých sa majú skúmať jeho majetkové a príjmové možnosti a schopnosti, keď poukázal na zhoršenie jeho zdravotného stavu, čo vyslovil aj Krajský súd v Trnave vo svojom uznesení č. k. XXCoP/XX/XXXX - XXX zo dňa 25.2.2015. Uviedol, že jeho výdavky súvisia s bývaním v rodinnom dome, v ktorom má trvalý pobyt, ale nie je v jeho vlastníctve, uhrádza mesačne zálohu za plyn vo výške 63,- Eur, koncesionárske poplatky vo výške 4,64 Eur, elektrinu 27,- Eur, a štvrťročne 60,- Eur za vodu. Ďalej uviedol, že na jeho strane oproti poslednej úpravy výživného došlo k zníženiu príjmu a na základe toho mu jeho pomery neumožňujú platiť vyššie výživné ako 70,- Eur.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, ich právnych zástupcov a kolízneho opatrovníka, čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX, XXPc/XX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Maloletá pochádza z manželstva rodičov, pričom práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu boli naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 8.12.2012 v znení rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. XXCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa 16.1.2013, ktorým súd manželstvo rodičov rozviedol a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom X. na čas po rozvode manželstva tak, že maloleté deti zveril do starostlivosti matky a otca zaviazal na platenie výživného na medzičasom už plnoletú W. sumou 100,- Eur a maloletú X. sumou 70,- mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode, zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi. V čase tohto rozhodovania matka, okrem maloletých detí X. inú vyživovaciu povinnosť nemala, žila spolu so svojimi deťmi v nájomnom byte, bola nezamestnaná, poberateľkou dávok v hmotnej núdzi v sume 114,70 Eur mesačne, ktoré boli od 1.11.2011 znížené na 104,70 Eur mesačne. Zároveň vykonávala prácu pre Správu katastra Šaľa na základe dohody o vykonaní práce za dohodnutú mesačnú odmenu v čistom 95,58 Eur a poberala prídavky na dve deti spolu vo výške 44,02 Eur mesačne. Otec okrem maloletých detí X. inú vyživovaciu povinnosť nemal, pracoval ako živnostník, pričom podľa daňového priznania za rok 2010 dosiahol základ dane vo výške 3.793,23 Eur, čo však súd pri rozhodovaní považoval za zavádzajúci údaj, vychádzajúc pritom z Knihy pokladnice a tržieb v roku 2010, kde sa jeho denný výkaz obratov - kumulatívny čistý obrat pohyboval v rozsahu od 1.000,- Eur do 4.500,- Eur, teda skutočný príjem musel mať oveľa vyšší.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.12.2018, na ktorom boli prítomní všetci účastníci konania. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní zotrvala na zvýšení výživného v súlade s písomným návrhom, výživné žiadala zvýšiť dňom podania návrhu. Poukázala na to, že od poslednej úpravy výživného, teda rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 8.3.2012, v znení rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. XXCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa 16.1.2013 došlo k zmene pomerov najmä na strane maloletej Stely a to nielen v spojitosti so zvýšením jej veku, ale aj v spojitosti s nástupom na strednú školu. V čase podania návrhu navštevovala maloletá X. 2. stupeň základnej školy, pričom aktuálne navštevuje strednú školu v Bratislave, teda počnúc 1.9.2018 je daná nová zmena pomerov na strane maloletej X.. Zároveň došlo k zmene pomerov aj na strane otca maloletej X., ktorému medzičasom zanikla druhá vyživovacia povinnosť k už plnoletej dcére Barbare. Uviedla, že otec okrem úhrady výživného sa nijakým spôsobom nepodieľa na výžive maloletej. Tiež sa vyjadrila, že matka síce v návrhu vyčíslila výdavky na dieťa vo výške približne 300,- Eur, s tým že po nástupe na strednú školu sa tieto zvýšili a z tohto dôvodu trvá na svojom návrhu, pričom bude potrebné zohľadniť výživné od 1.3.2017 do 1.9.2018 a následne od 1.9.2018. Pre prípad, že by súd návrhu vyhovel, navrhla, aby súd otcovi splátky určené neboli, nakoľko mal možnosť si nakumulovať finančné prostriedky, najmä z predaja nehnuteľnosti, pričom bol schopný minúť sumu 50.000,- Eur za 4 roky na účel, ktorý súdu neuviedol. Z uvedeného jasne vyplýva, že jeho mesačné možnosti boli extrémne vysoké, a teda mal možnosť usporiť si viac financií. Navrhla, aby súd otcovi uložil povinnosť zaplatiť zročné výživné v jednej splátke a to do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. K otcovmu argumentu ohľadne pretrvávajúcich problémov s chrbticou od roku 1998 sa vyjadrila, že nemá pre konanie relevanciu, nakoľko naďalej vykonával podnikateľskú činnosť, ktorú si síce prerušil v roku 2013 pred podaním návrhu na zníženie výživného, avšak opätovne obnovil po rozhodnutí súdu, ktorým jeho návrh na zníženie zamietol. Poukázala na to, že otec bol v roku 2015 posúdený revíznym lekárom Sociálnej poisťovne, ktorý konštatoval, že tento môže vykonávať prácu bez výraznejšieho obmedzenia na trhu práce. Navrhla, aby súd pri vykonaní dokazovania vyžiadal kompletnú správu od revízneho lekára Sociálnej poisťovne P.. C., ktorej odpoveď zo dňa 30.7.2015 je súčasťou spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16P/58/2013, na základe ktorej bol otec maloletej posudzovaný ohľadne posúdenia žiadosti invalidity poistenca o invalidný dôchodok, so záverom miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, teda invalidita mu nevznikla. Predmetnú správu žiadala z dôvodu otcovej argumentácie, že jeho zdravotný stav sa zhoršil po napadnutí, ktoré sa malo stať v roku 2005. Podľa jej názoru má otec zdravotné problémy s chrbticou od roku 1998, čo mu nebránilo vykonávať podnikateľskú činnosť. Po rozhodnutí Krajského súdu v Trnave, č. k. XXCo/XXX/XXXX- XXX zo dňa 16.1.2013, vo veci rozvodu manželstva sp. zn. XXC/XXX/XXXX, v ktorom bola upravená vyživovacia povinnosť, kde tunajší súd spolu s Krajským súdom v Trnave pri svojich rozhodnutiach uviedli, že otcom deklarované príjmy v živnosti nie sú objektívne, preto z nich pri rozhodovaní o výživnom nevychádzali, otec následne po týchto rozhodnutiach prerušil živnosť, zaevidoval sa na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a podal návrh na zníženie výživného (sp. zn. XXP/XX/XXXX). Poukázala na to, že otec až po tomto rozhodnutí Krajského súdu v Trnave začal uvádzať svoje subjektívne tvrdenia ohľadne svojho zdravotného stavu.
6. Matka maloletej sa pripojila k prednesu svojej právnej zástupkyni a zároveň poukázala na podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej, ktorá toho času cestuje do Bratislavy, s čím sa navýšili jej mesačné náklady vrátane cestovného, ošatenia a na uspokojenie jej záujmov.
7. Právny zástupca otca na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiaval písomného vyjadrenia otca k návrhu matky na zvýšenie výživného, keďže táto vymedzila ako dôvod zvýšenia skutočnosť, že otcovi zanikla vyživovacia povinnosť na staršiu dcéru Barbaru. Poukázal na to, že táto zmena preukazuje v podstate iba to, že nastala zmena pomerov na strane staršej dcéry, ktorá nadobudla schopnosť samostatne sa živiť. Od poslednej úpravy pomerov a výživného sa otcovi preukázateľne a objektívne zhoršil zdravotný stav, čo vyhodnotil aj Krajský súd v Trnave vo svojom uznesení č. k. XXP/XX/XXXX
- XXX zo dňa 25.2.2015 v konaní o zníženie výživného vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 16P/58/2013. Zároveň poukázal na skutočnosť, že pomery na strane matky sa zlepšili, nakoľko od poslednej úpravy dosahuje vyšší príjem, pričom svojím návrhom požaduje takú výšku výživného, akou otec prispieval na obe deti, a to v čase, keď staršia dcéra navštevovala strednú a neskôr vysokú školu. Čo sa týka zmeny pomerov na strane maloletej uviedol, že cestovanie vlakom je pre študentov zdarma a matka nepreukázala výdavky na alergológa, pričom tieto nemožno označiť za mesačné výdavky, ale jednorazové. Otcov zdravotný stav označil za chronický, nedovoľujúci mu vykonávať prácu, ktorú dlhoročne vykonával (predaj zeleniny). V tejto súvislosti navrhol, aby súd vykonal dokazovanie oboznámením sa obsahom spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. XT/XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že otec bol napadnutý, v dôsledku čoho za komplikácie s jeho chrbticou ešte prehĺbili. Záverom poukázal na to, že návrh matky bol založený na zrušení vyživovacej povinnosti k staršej dcére, ktorá zanikla k 9.6.2017, pričom návrh na zvýšenie výživného bol podaný 1.3.2017. Samotná skutočnosť, že zanikla vyživovacia povinnosť na staršiu dcéru nie je dôvodom na zvýšenie výživného na mladšiu dcéru. Mal za to, že tvrdenia a návrh matky bol všeobecný, odôvodnený len tvrdením o vyššom veku dieťaťa a s tým spojenými výdavkami, ktoré však neboli konkretizované. Z obdobia od 1.3.2017 do 31.8.2018 zostali nepreukázané výdavky na výtvarnú a anglický jazyk, ktoré matka nedatovala k návrhu na zvýšenie výživného, ale predložila potvrdenia až od školského roka 2017/2018. Navrhované výživné či už zo strany kolízneho opatrovníka alebo právnej zástupkyni matky považoval za neprijateľné, vzhľadom na to, že smerujú k výške výživného, ktorého platil otec na obe dcéry a to dokonca v čase, keď staršia dcéra navštevovala strednú, neskôr vysokú školu. Podľa jeho názoru na strane matky došlo od poslednej úpravy výživného k zlepšeniu príjmovej situácie, pričom jej čistý mesačný príjem bol 477,- Eur, plus prídavok na dieťa, daňový bonus, a za posledných 12 mesiacov dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 536,- Eur plus prídavok na dieťa a daňový bonus. Zároveň uviedol, že návrh matky na zvýšenie výživného predstavuje cca. 2 a 1 násobné zvýšenie oproti poslednej úpravy výživného. V súvislosti so zdravotným stavom otca maloletej poukázal na výsledky vyšetrení počítačovej tomografie a magnetickej rezonancie, ktoré preukázali osteochondrózu a protrúziu chrbtice otca, čo mu bráni vykonávať doterajšiu prácu, s tým, že ako 58 ročný človek bez vyššieho vzdelania si nemôže zabezpečiť prácu s vyšším príjmom. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj na to, že otec stále navštevuje lekárov, naposledy v júni 2017 P.. G., kde mu bola diagnostikovaná tzv. kohútia stopa na ľavej päte, na základe čoho sa otec maloletej musel podrobiť ožiareniu a v tejto liečbe je potrebné pokračovať, ako aj na skutočnosť, že na matkou vyčíslené náklady na školu a električenku maloletej spolu s pomôckami vychádza suma 70,- Eur mesačne mal za to, že nie je dôvod na zvýšenie výživného. Navrhol, aby súd návrh matky zamietol a zohľadnil to, že zvýšené potreby dcéry je potrebné, aby boli zabezpečované matkou.
8. Otec maloletej sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval prednesu svojho právneho zástupcu. Na dotaz súdu doplnil, že žije z úspor, ktoré získal z predaja rodinného domu v sume 90.000,- Eur a nakoľko si musel splatiť svoje dlhy, ostalo mu cca. 2.000,- až 3.000,- Eur.
9. Kolízny opatrovník na pojednávaní poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného na maloletú nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletej, ktorá od 1.9.2018 nastúpila na strednú školu, čím sa náklady spojené s výživou ešte navýšili, preto mal za to, že je v záujme maloletého dieťaťa zvýšenie výživného. S poukazom na možnosti a schopnosti, ako aj majetkové pomery oboch rodičov, navrhol určiť mesačné výživné vo výške 130,- Eur za obdobie od podania návrhu do 31.8.2018 a následne od nástupu maloletej na strednú školu, t. j. od 1.9.2018 vo výške 160,- Eur.
10. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 30.7.2015 vypracovanej posudkovým lekárom P.. G. C. vyplýva, že otec maloletej bol dňa 13.11.2013 v Šali posudzovaný posudkovým lekárom ohľadne posúdenia žiadosti invalidity poistenca o invalidný dôchodok, so záverom miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, čiže invalidita nevznikla. Invalidný dôchodok nebol priznaný, pretože podľa zákona nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a otec maloletej môže vykonávať prácu bez výraznejšieho obmedzenia na trhu práce.
11. Zo správy všeobecného lekára pre dospelých P.. P. O. zo dňa 19.12.2017 vyplýva, že otec maloletej trpí ochorením chrbtice s nervovým poškodením od roku 2005, odvtedy je striedavo v starostlivosti neurológa s postupným zhoršovaním zdravotného stavu. Od roku 2013 je opakovane preliečovaný infúzne, podstupuje rehabilitácie, je v starostlivosti neurológa, potvrdila sa hernia disku vpravo, v roku 1998 bol operovaný na chrbticu. Na základe správy mu bolo doporučené v oblasti pracovného zaradenia vyhýbať sa dlhodobému státiu, chladu a vlhku s prognózou zhoršovania jeho zdravotného stavu.
12. Zo správy všeobecného lekára pre dospelých P.. P. O. zo dňa 22.11.2018 vyplýva, že otec maloletej je v liečbe neurológa a ortopéda pre dlhodobé zdravotné problémy a absolvoval rádioterapiu v Nitre. Má diagnostikované ochorenia M77.3 Ostroha pätovej kosti (kohútia ostroha) a M54.5 Bolesť v krížovej oblasti, s tendenciou k zhoršovaniu. Pracovná spôsobilosť a zdravotný stav otca maloletej sa nezmenili, naďalej sa neodporúča práca s bremenami, v stoji a v chlade.
13. Podľa § 2 ods. 1) Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 231 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo plátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
16. Podľa § 78 ods. l, prvá veta ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
17. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
25. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
27. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 8.3.2012 v znení rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. XXCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa 16.1.2013. V zmysle týchto rozhodnutí je otec povinný prispievať na výživu maloletej sumou 70,- Eur mesačne. V čase posledného rozhodovania o výživnom mala maloletá 9 rokov a 2 mesiace v čase rozhodovania tunajšieho súdu a 9 rokov a 8 mesiacov v čase rozhodovania Krajského súdu v Trnave, navštevovala 3. ročník základnej školy, toho času má 15 rokov a 10 mesiacov, navštevuje 1. ročník strednej školy v Bratislave. V čase posledného rozhodovania otec okrem maloletých detí X., W. Y. X., inú vyživovaciu povinnosť nemal. Pracoval ako živnostník, pričom podľa daňového priznania za rok 2010 dosiahol základ dane vo výške 3.793,23 Eur, čo však súd pri rozhodovaní považoval za zavádzajúci údaj, vychádzajúc z Knihy pokladnice a tržieb v roku 2010, kde sa jeho denný výkaz obratov - kumulatívny čistý obrat pohyboval v rozsahu od 1.000,- Eur do 4.500,- Eur, teda skutočný príjem musel mať oveľa vyšší. Otec aj toho času pracuje ako živnostník, podľa daňového priznania za rok 2017 dosiahol príjem zo živnosti vo výške 5.226,36 Eur, pričom základ dane mal vo výške 1.350,57 Eur (t. j. nižší o - 2.442,66 Eur). Je rozvedený, má len jednu vyživovaciu povinnosť, nakoľko vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére mu zanikla dňom 30.1.2017, kedy táto ukončila prípravu na budúce povolanie Argumentoval, že žije z úspor, ktoré mu vznikli z predaja rodinného domu v Šali, z ktorých mu toho času zostalo 2.000,- až 3.000,- Eur. Matka v čase posledného rozhodovania o výživnom bola nezamestnaná, evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, s mesačným príjmom pozostávajúcim z dávok v hmotnej núdzi vo výške 104,70 Eur, odmeny za prácu pre Správu katastra Šaľa na základe dohody vo výške 95,58 Eur, prídavku na dve deti vo výške 44,02 Eur a výživného na deti zo strany otca maloletých detí vo výške 170,- Eur, spolu vo výške 414,30 Eur. V súčasnosti pracuje v spoločnosti MENERT spol. s.r.o. Šaľa s priemerným čistým mesačným príjmom 536,02 Eur (t. j. vyšší o + 171,72). Taktiež má vyživovaciu povinnosť už len k maloletej, na ktorú poberá prídavok na dieťa aktuálne vo výške 23,68 Eur mesačne a uplatňuje si na ňu daňový bonus. Obaja rodičia maloletej si hradia náklady na bývanie, resp. ďalšie náklady v súvislosti so zabezpečovaním svojich osobných potrieb, ako aj v ďalších oblastiach svojho života. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 30.7.2015 vyplýva, že otcovi pri posudzovaní jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nevznikla invalidita, preto mu nebol invalidný dôchodok priznaný. Zo správy P.. O. zo dňa 19.12.2017 vyplýva, že otec maloletej je v starostlivosti neurológa, má sa vyhýbať dlhodobému státiu, chladu, vlhku, nakoľko i napriek liečbe dochádza k zhoršovaniu zdravotného stavu. Podľa správy P.. O. zo dňa 22.11.2018 je otec maloletej naďalej v liečbe neurológa a ortopéda, jeho pracovná spôsobilosť a zdravotný stav sa nezmenili, naďalej sa mu neodporúča práca s bremenami a v chlade.
29. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca, keďže rozhodnutie o výživnom je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, či už na strane rodičov ako povinných alebo na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného.
30. K zmene pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo na strane maloletej, ktorá je staršia a táto skutočnosť podľa názoru súdu zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Navyše maloletá je od 1.9.2018 študentkou strednej školy, s čím sa nepochybne zvýšili náklady vo všetkých oblastiach jej života. Súd v tejto súvislosti preto na strane maloletej uplatnil valorizačnú klauzulu s poukazom na vývoj životných nákladov, ako objektívnej okolnosti, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Súd síce zistil, že na strane matky od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zvýšeniu jej príjmu o + 171,72 Eur mesačne, avšak táto skutočnosť nemôže vylúčiť zvýšenie výživného na maloletú zo strany otca, ktorý sa má podľa názoru súdu taktiež podieľať podľa svojich možností a schopností na zvýšených nákladoch maloletej, ktoré sa od poslednej úpravy podstatne zvýšili. Súd pri rozhodovaní o výške výživného neprihliadol na tvrdenia otca ohľadom zhoršenia jeho zdravotného stavu, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zdravotné problémy s chrbticou má diagnostikované od roku 1998, pričom v roku 2015 bol posudzovaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, MUDr. Fischerom, ktorý konštatoval, že jeho zdravotný stav mu umožňuje uplatniť sa na trhu práce bez výraznejších obmedzení, s tým, že síce aktuálne navštevuje odborného lekára (ortopéda) a podľa lekárskej správy P.. O. zo dňa 22.11.2018 je v starostlivosti neurológa, tohto však podľa vlastného vyjadrenia dlhšiu dobu nenavštívil. Súd v tejto súvislosti preto zamietol návrh právneho zástupcu otca na vykonanie dokazovania pripojením a oboznámením sa s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 9T/61/2006, nakoľko pre súd bolo potrebné posudzovať súčasný zdravotný stav otca, a nie jeho zdravotný stav z obdobia niekoľkých predchádzajúcich rokov. Zároveň z totožných dôvodov súd zamietol aj návrh právnej zástupkyne matky na vykonanie dokazovania vyžiadaním si kompletnej správy revízneho lekára Sociálnej poisťovne P.. C. ohľadom posúdenia invalidity otca, nakoľko súd disponoval dostatočnými informáciami ohľadne jeho zdravotného stavu. Tvrdenia otca ohľadne zhoršenia jeho finančnej situácie súd taktiež nebral do úvahy, nakoľko počas pojednávania nevedel uviesť, z čoho sa jeho príjem v daňovom priznaní objavil, ani to, akým spôsobom naložil so sumou, ktorú získal z predaja rodinného domu na Štúrovej ulici v Šali, resp. na čo ju použil, preto sa súd nestotožnil s jeho argumentáciou a na jeho obranu v tomto smere neprihliadol. Súd pri svojom rozhodovaní zároveň zohľadnil, že v danom regióne je vytvorený dostatok pracovných miest aj pre ľudí s neukončeným vzdelaním, ktoré sú vhodné veku otca maloletej. Zohľadňujúc takto zistené okolnosti na strane otca maloletej ako povinného rodiča, súd zvýšil výživné na maloletú.
31. Súd výživné zvýšil v súlade s návrhom matky a kolízneho opatrovníka od podania návrhu, odkedy nepochybne došlo k zmene pomerov na strane maloletej, pričom výšku výživného v súlade s návrhom kolízneho opatrovníka ustálil vo výške 130,- Eur mesačne, počnúc od 1.3.2017 do 31.8.2018 a na sumu 160,- Eur mesačne od 1.9.2018, t. j. od nástupu maloletej na strednú školu, odkedy nepochybne došlo k ďalšej podstatnej zmene na strane maloletej. Takáto výška zvýšeného výživného podľa názoru súdu zodpovedá kritériám Zákona o rodine. V danom prípade súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z možností, schopností a z potenciality príjmu otca, nakoľko otec nepresvedčil súd, že nevykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Práve naopak, bolo preukázané, že živnosť má stále aktívnu, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že podáva daňové priznanie, z ktorého vyplýva, že nevykazuje stratu. Súd zároveň neprihliadol ani na otcom tvrdené skutočnosti ohľadne jeho zhoršeného zdravotného stavu, nakoľko z vykonaného dokazovania súd zistil, že jeho problémy s chrbticou pretrvávajú od roku 1998, napriek tomu otec maloletej vykonáva svoju podnikateľskú činnosť od roku 2002 nepretržite doposiaľ, s výnimkou prerušenia živnosti (v čase podania návrhu na zníženie svojej vyživovacej povinnosti v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 16P/58/2013). Z dokazovania vyplýva, že otec maloletej bol v roku 2015 posúdený posudkovým lekárom, ktorý konštatoval, že jeho zdravotný stav mu umožňuje vykonávať prácu bez výraznejších obmedzení na trhu práce, pričom otec súdu nepredložil aktuálnu správu od posudkového lekára o opätovnom posúdení miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s následkom výrazného obmedzenia uplatniť sa na trhu práce na jeho strane (v tomto smere súdu iba deklaroval, avšak nijakým spôsobom nepreukázal svoju snahu opätovne si podať žiadosť o posúdenie jeho invalidity), preto sa súd v tomto smere opätovne stotožnil s argumentáciou právnej zástupkyne matky a pri posudzovaní možností a schopností otca maloletej vychádzal z potenciality jeho príjmov. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletej mesačne sumou 130,- Eur resp. 160,- Eur, a matka prispeje polovicou, t.j. sumou 65,- Eur, resp. 80,- Eur, nakoľko druhú polovicu kompenzuje osobnou starostlivosťou o maloletú, a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavku na maloletú, tak na strane maloletej vznikne finančná čiastka na jej výdavky vo výške 218,68 Eur mesačne (130 + 65 + 23,68) , resp. od 1.9.2018 vo výške 263,68 Eur mesačne (160 + 80 + 23,68), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletej. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym potrebám maloletej a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.
32. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 1.3.2017 do 11.12.2018 na maloletú vo výške 1.350,- Eur (zvýšené výživné vo výške 130,- Eur od 1.3.2017 do 31.8.2018 mínus pôvodné výživné 70,- Eur = navýšenie o 60,- Eur, za 3-12/2017 a 1-8/2018, t.j. za 18 mesiacov x 60,- Eur = 1.080 Eur, + zvýšené výživné vo výške 160,- Eur od 1.9.2018 do 11.12.2018 mínus pôvodné výživné 70,- Eur = navýšenie o 90,- Eur, za 9-11/2018, t.j. za 3 mesiace x 90,- Eur = 270 Eur), súd zaviazal otca na jeho úhradu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletého dieťaťa, nakoľko podľa názoru súdu je v jeho možnostiach a schopnostiach zaplatiť tento dlh v súdom určenej lehote, bez ohrozenia jeho vlastnej výživy. Súd súčasne poznamenáva, že platby výživného, ktoré bol otec povinný doposiaľ uhrádzať na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku tunajšieho súdu, č. k. 17C/138/2011-116 zo dňa 8.3.2012 mesačne, pri výpočte dlhu nezohľadnil, nakoľko predmetné rozhodnutie predstavuje samostatný exekučný titul, na základe ktorého je možné prípadné dlžné výživné vymáhať.
33. Je potrebné uviesť, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu rodičov maloletého dieťaťa zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
34. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.