Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-114-2018.pdf
PDF · 95.2 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/114/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Antónie Kandravej v spore žalobkyne U. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. 7, XXX XX J., právne zastúpená advokátom JUDr. Jozef Pirkovský, so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, proti žalovaným X.) J. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. 7, XXX XX J., X.) U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. 7, XXX XX J., X.) K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX J., X.) E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. 7, XXX XX J., X.) H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. 7, XXX XX J., X.) Z. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. 7, XXX XX J., X.) H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. 7, XXX XX J., X.) R. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX G., X.) C. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. 9, XXX XX J., XX.) E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. 9, XXX XX J., XX.) G. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. 9, XXX XX J., XX.) G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. 6, XXX XX J., XX. C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. 9, XXX XX J., XX.) B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. 9, XXX XX J., XX.) R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. L. 3, XXX XX J., XX.) H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, XXX XX P. nad V., XX.) H. J., so sídlom H. úrad, P. XX, XXX XX J., žalobcovia v 1. až 5., v 7. až 15. a 17. rade právne zastúpení advokátom JUDr. Martinom Staroňom, so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 24C/112/2016-79 zo dňa 28. februára 2018, takto jednohlasne
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I.
II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku II. a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaní v 1. až 17. rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 470 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 451 ods. 1, 2 , § 454 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 2 ods. 5, 9, 10, § 6 ods. 2, § 7b ods. 1, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, príloha č. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorými sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
3. Vychádzal zo zistenia, že sporové strany sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici Y., súp. č. XXXX. Tento bytový dom bol postavený v roku XXXX a kúrenie bolo zabezpečované plynovými pieckami umiestnenými v každom byte. Každý byt ma osobitnú dymovú rúru vedúcu z plynovej piecky von cez fasádny múr. Na základe správy spoločnosti J., s.r.o., žalobkyňa zistila, že je potrebné vykonať opravu zariadenia, ktorým je zabezpečené vykurovanie jej bytu. Listom zo dňa 11.06.2014 zaslala žalobkyňa zástupcovi bytového domu žiadosť o umožnenie náhrady nákladov spojených s frézovaním a vložkovaním komína z fondu prevádzky údržby a opráv bytového domu. Upovedomila ho, že opravy majú byť realizované dňa 20.06.2014. Zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov jej odpovedal listom zo dňa 19.06.2014, v ktorom jej oznámil, že nie je v jeho kompetenciách o uvedenej žiadosti rozhodnúť a jednoznačne takúto záležitosť musí schváliť nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov bytového domu. Žalobkyňa na základe faktúry č. XXXXXXX uhradila dodávateľovi sumu vo výške 1.182,50 Eur za montáž komínového systému z hotových komponentov a jeho frézovanie. Dňa 26.06.2014 uhradil žalobkyňa 35, Eur za revíziu komína. Listom zo dňa 26.06.2014 adresovanom zástupcovi vlastníkov bytov žiadala žalobkyňa o úhradu nákladov na frézovanie a vložkovanie, preskúšanie a revíziu komína z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu vo výške 1.217,50 Eur. Listom zo dňa 05.07.2014 jej zástupca oznámil, že jej žiadosť bude predložená vlastníkom bytov bytového domu na najbližšej členskej schôdzi. Dňa 04.02.2015 sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorej bol návrh žalobkyne zamietnutý pomerov hlasov 9:1. Žalobkyňa ako prehlasovaný vlastník sa v lehote 30 kalendárnych dní od oznámenia výsledku hlasovania neobrátila na súd, aby vo veci rozhodol.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zo žalobkyňa si na vlastné náklady nechala opraviť dymovú rúru prenosnej dymovej piecky, ktorú užíva ona sama. Pravdepodobne v dôsledku vyhlásenia o zhode č. X/XXXX dodávateľom, ktorý je napísaný čiastočne v poľskom jazyku a dospela k presvedčeniu, že si dala opraviť komína komín ako taký považuje za spoločné zariadenie bytového domu. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa si nechala vyhotoviť zariadenie, pravdepodobne dymovú rúru ústiacu na fasáde bytového domu pod oknom bytu v jej vlastníctve. Táto dymová rúra slúži výlučne žalobkyni a jej oprava patrí medzi drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním, na úhradu ktorých je povinný vlastník bytu, resp. nájomca. Z faktúry navyše vyplýva, že nešlo o opravu, ale o montáž zariadenia. Žalobkyňa právne argumentovala, že má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovaným, keďže na vlastné náklady opravila komín ako spoločné zariadenie určené na spoločné užívanie, v spore to však nebolo preukázané a súd musel žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť.
5. O trovách konania rozhodol tak, že v spore boli plne úspešní žalovaní, preto súd zaviazal žalobkyňu na náhradu týchto trov v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
6. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedla, že bližšie dôvody odvolania doplní v lehote 15 dní.
7. Uznesením, č.k. 24C/122/2016-86 zo dňa 27.04.2018 bola žalobkyňa vyzvaná, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia doplnila svoje odvolanie o predmet sporu a o odvolací petit. Podaním zo dňa 17.05.2018, doručeným súdu prvej inštancie žalobkyňa doplnila dôvody odvolania tak, že súd uvádza akúsi definíciu komína, avšak zdroj tejto definície nikde neuvádza a už v tomto bode nie je možné zistiť, ako sa súd k svojim záverom dopracoval. Poukázala na niekoľko nálezov a rozhodnutí súdov, z ktorých vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia musí byť jasné, zrozumiteľné a z jeho obsahu musí byť zrejmé, ako a na základe akých dôkazov k záverom súd dospel. Minimálne vo vzťahu k vyhodnoteniu akého charakteru je konštrukcia, teda či je alebo nie je komínom, odôvodnenie súdu nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia. To samo o sebe zakladá nesúlad medzi obsahom rozhodnutia a jeho zákonnými náležitosťami. Síce súd v odôvodnení tvrdil, že nepreukázala to, aby na vlastné náklady opravila komín ako spoločnú vec, avšak tento svoj záver riadne a presvedčivo neodôvodnil, čo vzhľadom, že ide o základnú otázku celého konania podľa jej názoru zakladá nezákonnosť celého rozhodnutia. Navrhla napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať jej náhradu trov konania, prípadne, rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a vec mu vrátiť na nové konanie.
8. Žalovaní v 1. až 5. rade a v 7. až 15. rade sa k odvolaniu vyjadrili tak, že považujú napadnutý rozsudok za vecne správny, vychádzajúci zo správneho skutkového stavu veci a právneho posúdenia veci. Poukázali na to, že súd správne vyhodnotil, že sa nejedná o investíciu žalobkyne do spoločnej veci, a z toho dôvodu nie je právny nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa nezhodnotila a neopravila spoločné zariadenie bytového domu a teda nezhodnotila bytový dom ako celok. Ďalej poukázali na to, že každý byt má samostatné kúrenie so samostatnými komínmi a spoločné komíny na streche sú nefunkčné a nepoužívajú sa. Žalobkyňa teda nemohla zhodnotiť a ani nezhodnotila spoločnú vec, ale zhodnotila vlastnú vec v jej byte. Z toho dôvodu nemohla byť oprava uhradená z fonfu opráv, údržby a správy, ale musela byť uhradená z jej vlastných zdrojov. Uviedli, že žalobkyňa mala právo do 30 dní odo dňa prijatia rozhodnutia na schôdzi vlastníkov bytov ako prehlasovaný vlastník bytu podať žalobu na súd, avšak tak v uvedenej prekluzívnej lehote neurobila. Poukázali na to, že dymová rúra nie je spoločnou vecou a nie je komínom. Navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal žalovanú nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.
9. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril aj žalovaný v XX. rade, pričom jeho vyjadrenie bolo obsahovo totožné s vyjadrením žalovaných v 1. až 5. rade a v 7. až XX. rade. 10. Žalobkyňa sa k podaným vyjadreniam žalovaných nevyjadrila.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
13. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia v merite veci súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte namietanou inou vadou v konaní, nesprávnym právnym posúdením, nesprávnym skutkovým posúdením i tým, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).
15. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
16. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
17. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.
18. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 C.s.p.. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právny normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, s to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.
19. K námietke, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil tak skutkový stav veci, ako aj prijal správny právny záver. Vzhľadom na uvedené, ako aj na to, že žalobkyňa v lehote bližšie nešpecifikovala túto odvolaciu námietku, odvolací súd mal za to, že ani tento odvolací dôvod nebol naplnený.
20. Podľa § 362 ods. 1 C.s.p., odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
21. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa síce podala odvolanie v zákonnej lehote, avšak v podanom odvolaní len uviedla odvolacie dôvody, na podklade ktorých podáva odvolanie, tieto však bližšie nešpecifikovala. V zmysle vyššie ust. § 365 ods. 3 C.s.p. vyplýva, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania, pričom v zmysle ust. § 362 ods. 1 C.s.p., prvá veta, sa odvolanie podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje. Z uvedeného teda vyplýva, že odvolateľ uplynutím zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania stráca možnosť meniť a dopĺňať aj odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie. Žalobkyňa v rámci plynutia lehoty na podanie odvolania odvolacie dôvody nedoplnila.
22. Súd prvej inštancie ešte uznesením zo dňa 27.04.2018 vyzval žalobkyňu na doplnenie odvolania, pričom jej stanovil lehotu 10 dní od doručenia predmetného uznesenia. Uvedené uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 09.05.2018, a teda od nasledujúceho dňa, t.j. od 10.05.2018 jej začala plynúť stanovená lehota na doplnenie odvolania. Žalobkyňa síce podaním doplnila svoje odvolanie, avšak predmetné podanie obsahujúce doplnenie odvolania podala osobne na súd prvej inštancie až dňa 21.05.2018, teda po uplynutí stanovenej 10-dňovej lehoty na doplnenie odvolania.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalobkyňa v zákonnej lehote a ani v dodatočnej lehote na doplnenie odvolania nedoplnia odvolacie dôvody podaného odvolania, odvolací súd preto na podanie žalobkyne zo dňa 17.05.2018, doručené súdu prvej inštancie dňa 21.05.2018 neprihliadal a preto nepovažoval za dôvodné vysporiadať sa s doplnenými odvolacími dôvodmi.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. napadnutého rozsudku.
25. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolací súd zistil, že rozsudok je potrebné v uvedenom výroku zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože sa súd prvej inštancie podrobne nezaoberal trovami vo vzťahu ku všetkým žalovaným. V konaní boli žalovaný v 1. až 5. rade a v 7. až 15. rade zastúpení právnym zástupcom, prostredníctvom ktorého boli v konaní aktívni a teda je zrejmé, že im trovy konania vznikli. Aktívnym v konaní bol aj žalovaný v 6. rade, avšak súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal s trovami vo vzťahu k ostatným žalovaným, ktorý v konaní aktívni neboli, trovy im nevznikli, avšak tieto im boli spolu s ostatnými žalovanými priznané. Zároveň bude úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa skutočnosťou, či nie je dôvodné použitie ustanovenia § 257 CSP.
26. Odvolací súd preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil rozsudok v napadnutom výroku o trovách prvoinštančného konania a postupom podľa § 391 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zrušenej časti.
27. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto opätovne posúdiť trovy konania vo vzťahu k všetkým žalovaným a rozhodnúť o ich výške. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).