Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-6Csp/114/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanej: A. I., nar. XX.XX.XXXX, X. Y. XXX XX D. XXX, o zaplatenie 1.830,17 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 334,43 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 334,43 Eur od 26.05.2017 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou podanou dňa 16.06.2017, doplnenou písomným podaním zo dňa 03.07.2017, domáhal proti žalovanej zaplatenia 1.830,17 Eur s úrokom 101,42 Eur a vo výške 17,90 % ročne zo sumy 1.830,17 Eur od 26.05.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 4,38 Eur a vo výške 8 % ročne zo sumy 1.931,59 Eur od 26.05.2017 do zaplatenia, na tom skutkovom základe, že dňa 10.08.2012 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 2909, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej úver vo výške 3.000,- Eur. Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že prestala splácať záväzky riadne a včas, preto žalobca dňa 25.05.2017 rozhodol o predčasnej splatnosti úveru po zaslaní upozornenia zo dňa 17.01.2017.

2.Žalovaná sa k žalobe žalobcu písomne vyjadrila tak, že si je svojho dlhu vedomá, má exekúciu zrážkami zo mzdy a zablokovaný účet, preto nebola svoj dlh schopná zaplatiť.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výzva na predčasné splatenie č. l. 5 s doručenkou č. l. 76, všeobecné obchodné podmienky č. l. 6, úverová zmluva č. l. 26, opakované upozornenie č. l. 28, sadzobník poplatkov č. l. 29, prehľad splácania do predčasného zosplatnenia č. l . 33 a po predčasnom zosplatnení č. l. 34, stav omeškaných splátok č. l. 35, prepočet zmluvných úrokov č. l. 35, prepočet úrokov z omeškania č. l. 37, všeobecné obchodné podmienky č. l. 38, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:

4.Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 10.08.2012 zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 3.000,- Eur s úrokom 17,9 %. Poskytnutý úver mala žalovaná splatiť v 96 mesačných splátkach po 58,76,- Eur mesačne bez poistenia so splatnosťou k 16. dňu v mesiaci od 16.08.2012 do 16.07.2020 s dohodnutým poplatkom za vedenie úverového účtu 1,99 Eur mesačne. V zmluve je uvedené, že žalovaná by mala zaplatiť celkovú čiastku 5.832,- Eur s RPMN 21,08 % pri priemernej RPMN 19,59 %. Podľa bodu 4.1 úverovej zmluvy, ak žalovaná nezaplatí splátku včas, žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z nesplatenej splátky až do jej zaplatenia. Podľa bodu 4.2 a 4.2.1 úverovej zmluvy, ak žalovaná poruší alebo nesplní akýkoľvek záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy vrátane omeškania, žalobca je oprávnený žiadať predčasné splatenie úveru s príslušenstvom.

5.Žalovaná sa dostala do omeškania, preto žalobca výzvou zo dňa 17.01.2017 žalovanú vyzval na zaplatenie omeškaných splátok v sume 115,40 Eur s upozornením, že v prípade nezaplatenia žalobca uplatní svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka a bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Listom zo dňa 25.05.2017, doručeným žalovanej 30.05.2017, žalobca oznámil žalovanej, že rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a žiadal jeho zaplatenie do 04.06.2017. Podľa prepočtov žalobcu, žalovaná dlhuje do dňa 25.05.2017 splatné splátky od 16.02.2017 do 16.05.2017 spolu vo výške 216,91 Eur (1 x 40,63 Eur a 3 x 58,76 Eur), ku dňu 25.05.2017 nezaplatená istina úveru predstavovala 1.830,17 Eur, úroky 101,42 Eur, úroky z omeškania 4,38 Eur, a po zosplatnení úveru žalovaná nezaplatila už nič.

6.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

7.Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 10.08.2012 úverovú zmluvu, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch, pričom zmluva je uzatvorená v súlade s dotknutými ustanoveniami príslušných právnych predpisov. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3.000,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 96 mesačných splátkach po 58,76 Eur so splatnosťou od 16.08.2012 do 16.07.2020. Žalovaná úver riadne nesplácala, listom zo dňa 17.01.2017 bola vyzvaná k zaplateniu dlžných splátok 115,40 Eur s upozornením, že v prípade nezaplatenia žalobca bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky a dňa 25.05.2017 bol úver zosplatnený.

8.K zosplatneniu záväzku žalovanej tak nedošlo v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, z ktorého plynie, že veriteľ môže uplatniť právo podľa § 565 (teda žiadať zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Teda povinnosťou veriteľa je upozorniť dlžníka na možnosť zosplatnenia záväzku pred tým, ako k tomuto zosplatneniu dôjde. Systematickým výkladom ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka je tiež potrebné dôjsť k záveru, že aplikácia druhej vety § 565 nie je vylúčená ani v prípade postupu podľa § 53 ods. 9, teda právo zosplatniť záväzok možno využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, inak toto právo zaniká. Teda pri omeškaní žalovanej so splátkami splatnými ku dňu 17.01.2017 v celkovej sume 115,40 Eur, ktoré bližšie neboli špecifikované, ale mohli predstavovať napr. nie celé dve splátky po 58,76 Eur mesačne splatné napr. 16.12.2016 a 16.01.2017 alebo viac menších častí viacerých splátok splatných 16.01.2017 a skôr (z vykonaného dokazovania nevyplýva, ktoré presne omeškané splátky to boli), bol potom žalobca povinný v prípade využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorniť žalovanú na uplatnenie tohto práva napr. pri splátke splatnej dňa 16.01.2017 v dobe od 17.04.2017 (po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa 16.01.2017) do 01.05.2017 (pred uplynutím lehoty nie kratšej ako 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky).

9.Ku dňu 17.01.2017 tak mohol žalobca žiadať zaplatenie celého dlhu pre omeškanie žalovanej so zaplatením splátky splatnej dňa 16.10.2016 (jedine pri ktorej by ku dňu 17.01.2017 bola splnená podmienka uplynutia troch mesiacov od omeškania s jej zaplatením a zároveň aj podmienka lehoty nie kratšej ako 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky = doručenie upozornenia v dobe od 17.01.2017 do 01.02.2017, pričom u starších splátok splatných 16.09.2016 a skôr toto právo už zaniklo a pri splátkach splatných 16.11.2016 a neskôr toto právo ešte nevzniklo), potom bol žalobca podľa druhej vety § 565 Občianskeho zákonníka oprávnený svoje právo zosplatniť záväzok využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky - teda do 16.02.2017. Podstatou práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (tzv. zosplatnenie alebo aj strata výhody splátok) podľa § 565 Občianskeho zákonníka je nielen právo veriteľa žiadať zosplatnenie dlhu ale aj jeho povinnosť urobiť tak do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak veriteľ v tejto lehote svoje právo nevyužije (alebo nestihne využiť), potom pre omeškanie so zaplatením konkrétnej splátky toto právo veriteľa zaniká a vznikne opäť až v prípade nasledujúceho omeškania dlžníka so zaplatením niektorej z ďalších splátok. Ak § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má byť posilnením ochrany dlžníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch, potom jeho aplikácia nemôže vylučovať aplikáciu druhej vety § 565 Občianskeho zákonníka aj na spotrebiteľské právne vzťahy (ako je to nesprávne uvedené napr. v komentári k § 53 Občianskeho zákonníka v systéme ASPI - ASPI ID: LIT31848SK), pretože by to naopak viedlo k oslabeniu postavenia dlžníka v spotrebiteľských vzťahoch tým, že by veriteľ pre omeškanie so zaplatením jednej splátky mohol svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky využiť kedykoľvek neskôr, teda aj po splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, kedy by inak toto právo veriteľa už zaniklo. Pokiaľ teda k zosplatneniu záväzku žalovanej žalobca pristúpil až ku dňu 25.05.2017, urobil tak až po tom, čo právo žalobcu žiadať zaplatenie dlhu žalovanej pre omeškanie so zaplatením splátky splatnej dňa 16.10.2016 (jedine ku ktorej sa môže viazať upozornenie zo dňa 17.01.2017) podľa § 565 druhej vety Občianskeho zákonníka už zaniklo.

10.V súvislosti s uplatnením práva veriteľa žiadať zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky potom v prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne prejavy vôle (jednostranné adresované právne úkony) veriteľa, a to: upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu potom je riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi (ich dôjdenie do dispozície dlžníka). S ohľadom na krátku lehotu medzi uplynutím lehoty pre upozornenia na uplatnenie práva veriteľom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré musí byť dlžníkovi doručené v lehote nie kratšej ako 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, a žiadosťou o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ktorá musí byť dlžníkovi doručená pred splatnosťou najbližšie splatnej splátky, možno pripustiť, že by veriteľ obidva tieto prejavy vôle spojil do jednej listiny doručenej dlžníkovi najneskôr 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky po uplynutí lehoty troch mesiacov omeškania so zaplatením splátky (teda napr. pri splátke splatnej dňa 16.10.2016 v dobe od 17.01.2017 do 01.02.2017). V prípade, že oba tieto prejavy vôle veriteľa sú obsahom samostatných listín, musí byť upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka doručené dlžníkovi najneskôr 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky po uplynutí lehoty troch mesiacov omeškania so zaplatením splátky, a žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky potom musí byť dlžníkovi doručená následne po doručení upozornenia na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dlžníkovi ale ešte pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky tak, aby bolo dodržané aj ustanovenie § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka. Doručenie žiadosti o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky dlžníkovi až po dni splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky však už nemá za následok stratu výhody splátok pre dlžníka, pretože splatnosťou ďalšej nasledujúcej splátky toto právo veriteľa zaniklo.

11.Záväzok žalovanej teda nebol zosplatnený riadne a naďalej trvá v pôvodne dohodnutých splátkach, z ktorých je žalovaná povinná zaplatiť splátky splatné ku dňu rozhodnutia súdu vo veci, pretože pre rozsudok je podľa § 217 ods. 1 rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Po zrušení predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie vyhláseného na pojednávaní vo veci dňa 01.08.2017 neboli navrhnuté žiadne dôkazy, ktorými by malo byť dokazovanie vo veci doplnené, preto súd prvej inštancie vychádzal aj pri druhom rozhodnutí vo veci zo skutkového stavu, ako bol uzatvorený uznesením o vyhlásení dokazovania za skončené na pojednávaní vo veci dňa 01.08.2017. Podľa takto uzatvoreného skutkového stavu žalovaná je povinná zaplatiť iba časť splátky splatnej dňa 16.02.2017 vo výške 40,63 Eur a splátky splatné od 16.03.2017 do 16.07.2017 vo výške 5 x 58,76 Eur teda spolu 334,43 Eur. Preto súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 334,43 Eur a v prevyšujúcej časti o zaplatenie zosplatnenej istiny a úroku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12.Žalovaná sa dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok, preto je povinná zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania a to podľa právnej úpravy účinnej do 31.01.2013, pretože zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 10.08.2012, a to v dohodnutej výške 8 % ročne zo sumy 334,43 Eur odo dňa 26.05.2017, od ktorého si žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania v podanej žalobe uplatnil do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, o zaplatenie úroku z omeškania zo tej časti žalovanej sumy, u ktorej splatnosť ešte nenastala, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13.Odvolací súd prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil s odôvodnením, že je pravdou, že zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a vykonávaní dôkazov. Napriek tomu sa nový civilný proces hlási k sociálnej koncepcii civilného procesu, ktorá sa prejavuje v tom, že prejednacia zásada sa prelamuje a súdu je umožnené viesť konanie materiálne. Strany sú povinné tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. však dáva súdu oprávnenie požadovať doplňujúce informácie a ukladať povinnosti stranám za účelom zistenia týchto informácií, čo predstavuje nástroje na zabezpečenie dostatočného, určitého a zrozumiteľného podkladu pre dokazovanie. obsahuje ustanovenia, ktoré sú materiálnym korektívom prísne kontradiktórneho konania. Takýmto ustanovením je už aj § 150 ods. 2 CSP. V tomto prípade procesná povinnosť strán tvrdiť skutkové okolnosti a navrhovať dôkazy je doplnená oprávnením súdu požadovať ďalšie vysvetlenie. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že: „pri omeškaní žalovanej so splátkami splatnými ku dňu 17. 01. 2017 v celkovej sume 115,40 Eur, ktoré bližšie neboli špecifikované, ale mohli predstavovať napr. nie celé dve splátky po 58,76 Eur mesačne, splatné napr. 16. 12. 2016 a 16. 01. 2017, alebo viac menších častí viacerých splátok splatných 16. 01. 2017 a skôr (z vykonaného dokazovania nevyplýva, ktoré presne omeškané splátky to boli), bol potom žalobca povinný v prípade využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorniť žalovanú na uplatnenie tohto práva, napr. pri splátke splatnej dňa 16. 01. 2017 v dobe od 17. 04. 2017 (po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky splatnej dňa 16. 01. 2017) do 01. 05. 2017 (pred uplynutím lehoty nie kratšej ako 15 dní pred splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky)“. Odvolací súd v súvislosti s vyššie uvedeným považoval za potrebné zdôrazniť, že v prípade, ak súdu prvej inštancie chýbajú podstatné rozhodujúce skutočnosti, môže súd v zmysle § 150 ods. 2 požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia. Napriek tomu, že súd prvej inštancie nemal v predmetnom prípade (ako sám výslovne konštatuje v bode 8 odôvodnenia rozsudku) dostatočne upresnené splátky, s ktorými mala byť žalovaná v omeškaní, nevyzval žalobcu na doplnenie tvrdení týkajúcich sa predmetných splátok, od špecifikácie ktorých sa nevyhnutne odvíja i posúdenie predčasného zosplatnenia úveru v danej veci. Takáto výzva však smeruje k podstatnej skutočnosti, ktorá má význam pre rozhodnutie vo veci samej. Až v prípade márneho uplynutia lehoty na splnenie výzvy na takýto dôkaz by naň nebolo možné prihliadnuť. Na základe uvedeného musel odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) s použitím § 367 ods. 2 druhej vety a § 380 ods. 2 rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť v celom rozsahu, teda i vo výroku, ktorým žalobe žalobcu čiastočne vyhovel (prvý výrok), pretože vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku ide o závislý výrok (§ 367 ods. 2 druhá veta a vec mu podľa § 391 ods. 1 vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V rámci ďalšieho konania mal prvoinštančný súd vyzvať žalobcu na doplnenie tvrdení a predloženie dôkazov, následne vykonať riadne dokazovanie, zohľadniť všetky podstatné okolnosti prípadu a na základe vykonaného dokazovania rozhodnúť vo veci samej takým spôsobom, aby bolo jeho rozhodnutie preskúmateľné v zmysle zásad ustanovených CSP.

14.Súd prvej inštancie rozsudkom vyhláseným na pojednávaní vo veci dňa 01.08.2017 žalobu žalobcu zamietol v časti presahujúcej nezaplatené splátky úveru splatné ku dňu rozhodnutia vo veci z dôvodu, že žalobca pri predčasnom zosplatnení úveru nepostupoval riadne podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca listom zo dňa 25.05.2017 oznámil žalovanej, že rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a žiadal jeho zaplatenie do 04.06.2017, avšak bez toho, aby žalovanú súčasne vopred upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, ktoré žalobca v mesiaci máj 2017 mohol využiť len pre omeškanie so splátkou splatnou v mesiaci február 2017, pričom výzvou zo dňa 17.01.2017 bola síce žalovaná vyzvaná na zaplatenie omeškaných splátok v sume 115,40 Eur, avšak pre ich nezaplatenie už žalobca v mesiaci máj 2017 zosplatnenie úveru žiadať nemohol. Preto bolo nepodstatné, s ktorými splátkami presne bola žalovaná v omeškaní v mesiaci január 2017, hoci je zrejmé, že mohli to byť napr. nie celé dve splátky po 58,76 Eur mesačne splatné napr. 16.12.2016 a 16.01.2017 alebo viac menších častí viacerých splátok splatných 16.01.2017 a skôr. Súd prvej inštancie postupuje dôsledne v súlade so sociálnou koncepciou civilného procesu (a postupoval tak už aj pred nadobudnutím účinnosti . Sociálna koncepcia civilného procesu vníma každý právny spor ako sociálne zlo a civilný proces má slúžiť k jeho prekonaniu, a to pokiaľ možno čo najrýchlejšie a najekonomickejšie, ale zároveň tak, aby jeho výsledkom bolo rozhodnutie založené na skutkovom stave čo najviac zodpovedajúcom skutočnému stavu. Základným cieľom sociálnej koncepcie civilného procesu je teda dosiahnuť vecne správne rozhodnutie v primeranej lehote a s čo možno najnižšími nákladmi. Preto súd prvej inštancie nezaťažuje účastníkov konania vyžadovaním údajov a podkladov pre rozhodnutie vo veci nepodstatných alebo úplne bezvýznamných. V zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, si súd prvej inštancie vyžiadal od žalobcu vyjadrenie a dôkazy o tom, s ktorými splátkami v celkovej sume 115,40 Eur bola žalovaná v omeškaní ku dňu 17.01.2017. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil iba to, čo už predtým predpokladal ale vedieť nepotreboval, že dlžná suma 115,40 Eur k 17.01.2017 mala pozostávať z neuhradených častí splátok splatných za mesiace december 2015 - január 2017 a prislúchajúceho úroku z omeškania. Žalobca však túto sumu presnejšie nešpecifikoval (uvedením koľko presne v ktorom mesiaci žalovaná nezaplatila) ani nepredložil o tomto svojom tvrdení žiadne dôkazy. Pre rozhodnutie vo veci je však takéto zistenie aj tak nepodstatné, keďže rozhodnutie je založené na tom, že v máji 2017 mohla byť dôvodom zosplatnenia úveru iba splátka zo dňa 16.02.2017, pre omeškanie so zaplatením ktorej žalovaná nebola vopred písomne upozornená, pričom pre splátku zo dňa 16.10.2016, pri ktorej boli v januári 2017 splnené podmienky pre zaslanie upozornenia na následky spojené s omeškaním však v máji právo žiadať o zaplatenie celého dlhu už zaniklo. Uvedené vyplýva aj z vyjadrenia žalobcu zo dňa 15.11.2018, z ktorého plynie aj to, že žalovaná bola v omeškaní so zaplatením takmer každej jednej mesačnej splátky a to najmä za celé obdobie december 2015 - február 2017, pričom od mesiaca december 2015 sa časť každej jednej splátky započítavala na omeškanú splátku z predchádzajúceho mesiaca resp. na najstaršie splatné záväzky. Ku dňu spísania výzvy zo dňa 17.01.2017 tak dlžná suma 115,40 Eur mohla predstavovať už len výšku omeškaných záväzkov z posledné 2-3 mesiace žalobcom uvedeného obdobia. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že žalovaná dlhovala ku dňu 25.05.2017 už len splatné splátky od 16.02.2017 do 16.05.2017 spolu vo výške 216,91 Eur. Z uvedeného je tak zrejmé, že skôr splatné splátky splatné do 17.01.2017 už žalobkyňa ku dňu 25.05.2017 zaplatila a pre omeškanie so zaplatením ďalších splátok pred zosplatnením úveru upozornená písomne nebola. Súdu prvej inštancie tak nechýbali a nechýbajú žiadne podstatné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci. Len pre úplnosť je potrebné uviesť, že podmienky predčasného zosplatnenia úverov podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka vníma súladne s týmto rozhodnutím súdu prevažná väčšina najmä bankových veriteľov a pri zosplatnení úverov postupujú (a spravidla tak koná aj žalobca) presne spôsobom uvedeným v bodoch 8.-10. odôvodnenia tohto rozsudku.

15.Pokiaľ odvolací súd zrušil prvý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (teda aj v prvom výroku, ktorým žalobe súd v časti vyhovel a proti ktorému žalobca nepodal odvolanie) s odôvodnením, že vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku ide o závislý výrok (§ 367 ods. 2 druhá veta , súd prvej inštancie považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie o žalobe na peňažné plnenie dvomi výrokmi tak, že jedným súd žalobe v časti vyhovie a druhým žalobu v prevyšujúcej časti zamietne, neznamená, že obidva výroky sú na sebe navzájom závislé. V odvolacom konaní v takomto prípade dochádza k tzv. štiepeniu nároku žalobcu a výrok, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel nadobúda právoplatnosť samostatne (či už z dôvodu, lebo žalobca voči tomuto výroku odvolanie ani nepodá, alebo z dôvodu, že prípadné odvolanie žalobcu je potrebné ako subjektívne neprípustné odmietnuť). V prípade ak žalobca nepodá odvolanie proti zamietavému výroku v celom rozsahu, aj odvolaním nenapadnutá časť výroku o zamietnutí žaloby je spôsobilá rozštiepením nároku žalobcu nadobudnúť právoplatnosť v časti samostatne. Ako príklad závislých výrokov, na ktoré sa uplatní § 367 ods. 2 je možné uviesť výrok o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru a na ňom závislý výrok o povinnosti zamestnávateľa zaplatiť zamestnancovi náhradu mzdy, alebo viaceré výroky v konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ktoré nikdy nemôžu nadobudnúť právoplatnosť samostatne, ale iba všetky súčasne. Z dôvodu, že súd prvej inštancie je viazaný rozhodnutím súdu odvolacieho, rozhodol vo veci opäť tak, že v časti podanej žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

16.Žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie prevažne neúspešný, žalobcovi tak právo na náhradu trov konania podľa § 255 nevzniklo. Pre posúdenie vzniku nároku na náhradu trov konania v odvolacom konaní nie je rozhodujúce to, či bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie na základe odvolania žalobcu formálne zrušené, ale to, či v konečnom dôsledku bolo rozhodnutie vo veci zmenené v prospech žalobcu. Súd prvej inštancie ani po opätovnom posúdení nezistil dôvody pre odchylné rozhodnutie a vo veci rozhodol rovnako ako prvým rozsudkom. Keďže vo veci bolo rozhodnuté rovnako ako v pôvodnom rozhodnutí, žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, právo na náhradu trov odvolacieho konania tak žalobcovi nevzniklo. V konaní prevažne úspešná žalovaná si právo na náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu vyplýva, že žalovanej ani žiadne trov konania nevznikli. O práve na náhradu trov konania účastníkov preto súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

17.O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť dlh v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).