Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Csp-71-2016.pdf
PDF · 130.09 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/71/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: E. F., Q.. XX.X.XXXX, U. Š. Č.. XX, XXX XX Ľ., v konaní zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom o Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava 824 96, IČO: 35792752 v konaní zastúpený advokátska kancelária JUDr. Andrea Cvikova, s.r.o., Kubániho č.16, Bratislava, 811 04, o vydanie bezdôvodného obohatenia 1397,56 EUR a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 1.397,56 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.397,56 EUR od 19.10.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 26.01.2011 uvedená v článku 8, bod. 8.1. v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej len ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 173,84 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 105,36 EUR v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomne oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 26.01.2011, uvedená v článku 8, bod. 8.4 v znení: „ Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby ( resp. zníženej odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/zmluvy.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.9.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom uloženia povinnosti žalobcovi vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 1397,56 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1397,56 EUR a to od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia 1397,56 EUR a určenia, že zmluvná podmienka v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.1.2011 uvedená v čl. 8 , bod 8. 1., v znení: „ Predmetom, tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, respektíve revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/ zmluvy, uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver / revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 173,84 EUR a b/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 105,36 EUR v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámi dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby“, že je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej určenia, že zmluvná podmienka v zmluve, o revolvingovom úvere č. 8300036043 zo dňa 26. 1. 2011 uvedená v čl. 8 bod 8. 4. V znení „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi za poskytnutie schválenej výšky úveru podľa čl. 2. 3. Zmluvných dojednaní žiadosti / zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8. 1. písm. a/ tejto dohody o poskytnutí služby (respektíve znížení výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa čl. 2. 3. zmluvných dojednaní žiadosti/ zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu a podľa čl. 4. 1 . zmluvných dojednaní žiadosti/ zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8. 1. písm. b) tejto dohody o poskytnutí služby (respektíve znížení výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa čl. 4. 3. Zmluvných dojednaní žiadosti / zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl. 2 žiadosti/ zmluvy.“, sú neprijateľné zmluvné podmienky a náhrady trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru mu bola schválená výška úveru 1170 EUR so splatnosťou 36 mesiacov a ročnou úrokovou sadzbou 70,01 %. Zároveň si žalovaný započítal poplatok vo výške 173,84 EUR. Poplatok vyplýva zo služby, ktorou je možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1. zmluvy o revolvingovom úvere. Ako spotrebiteľ takúto službu nevyužil a napriek tomu ju musel zaplatiť. Poukázal na to, že dohoda o poskytnutí služby nebola individuálne dojednaná a jeho zámerom nebolo ísť do zmluvného vzťahu so žalovaným kvôli nej. Žiadaný úver mu bol hneď po pripísaní na účet znížený o sumu uvedenú v tejto dohode aj keď ju ako klient nevyužil a nemá nárok na jej vrátenie. Uviedol, že žalovaný tak získal prospech skôr ako spotrebiteľ a pritom službu ani neposkytol. Žalobca poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp.zn. 9C/140/2013 zo dňa 4.9.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. 7 Co/307/2014 zo dňa 9.9.2015. V ďalšom poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že sa jedná spotrebiteľský úver a zmluva mala obsahovať náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy mala obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu . Ďalej dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch). Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa mali splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch) keďže zmluva neobsahovala tieto náležitosti podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca ďalej poukázal, čo sa týka výšky ročnej úrokovej sadzby 70,01 %, že je primeraná a úrokové
miery z úverov poskytnutých v EUR pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od jedného do piatich rokov v januári 2011 sa pohybovali vo výške 11,04 % ročne. Úrok stanovený veriteľom v predmetnej zmluve o úvere je takmer 7 násobne vyšší. Vzhľadom na uvedené považoval ročnú úrokovú sadzbu uvedenú v zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.1.2011 vo výške 70,01 % za absolútne neplatnú. Keďže žalovaný v skutočnosti poskytol úver vo výške 996,16 EUR napriek tomu, že mu bola schválená výška úveru 1170 EUR a žalovaný mu doposiaľ zaplatil 2393,72 EUR považuje rozdiel medzi týmito sumami 1397,56 EUR za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. O tom, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil sa dozvedel od združenia na ochranu občana spotrebiteľ dňa 24.08.2016 a predložil prehlásenie združenia. Žalobca ďalej argumentoval vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe, že súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo, ako úmyselné konanie vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu.
3. Žalobca súdu predložil žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 26. 1. 2011, zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, sumarizáciu priemerných úrokových sadzieb, prehľad platieb úveru č. XXXXXXXXXX ku dňa 22. 7. 2016, prehlásenie združenia.
4. Žalobu spolu s prílohami súd, podľa ustanovenia § 167 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) doručoval žalovanému na čo súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaného dňa 07.11.2016.
5. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca poukazuje, že dohoda o poskytnutí služby spôsobuje značnú materiálnu disproporciu v jeho neprospech je potrebné použiť ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že predmetná odplata je cenou plnenia, čiže z hľadiska uvedeného zákonného ustanovenia úvaha o neprimeranosti dojednania v tejto odplate je vylúčená. Ani cena plnenia, ani dojednanie o odplate nemôžu byť neprijateľnými podmienkami. Uviedol, že predmetom dohody je samostatná služba v podobe záväzku veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok. Z právneho hľadiska je teda predmetom plnenia právo dlžníka na splnenie uvedeného záväzku veriteľa.
6. V ďalšom uviedol, že dohoda o poskytnutí služby je samostatným úkonom a jej vznik nebol podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a teda v zmysle zákonných ustanovení má povahu individuálneho dojednania. Žalovaný poukázal na to, že dlžník podpísaním tlačiva žiadosti / zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky dohodu o poskytnutí služby. To, že uzavretie dohody o poskytnutí služby je samostatné napokon zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie dohody o poskytnutí služby od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Uviedol, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nadväzne na to je po právnej stránke vylúčený záver o neprijateľnosti. Pokiaľ ide o náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch uviedol, že na prednej strane listiny zmluvných dojednaní a na zadnej strane listiny a príloh, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť sú všetky náležitosti. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníka predstavuje potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzatvorenie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru) a je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia čl. 7, ods. 7. 1 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda dané oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co 111/2014 - 166. Uviedol, že údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva nielen zo spomenutého splátkového kalendára, ale aj z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje. Termín konečnej splatnosti údaju je vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky. Pokiaľ ide o obsah neuvedenia počtu, výšky a termínov splatnosti splátok uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo. Uviedol, že zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky 66,42 EUR, termín splatnosti splátky, ku ktorému dňu sa platí - 27 deň v mesiaci, a rovnako to bolo uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi ako aj splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a počet splátok 36, teda aj náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Čo sa týka rozpisovania splátky žalovaný poukazoval na odôvodnenie rozsudku č.k. 13Co/111/2014 - 166, kde ohľadne rozpisovania splátky bolo Krajským súdom v Prešove uvedené: „ V súvislosti s touto argumentáciou súdu prvého stupňa odvolací súd uzatvára, že zákon o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacich jednu
splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Táto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istiny, úroky alebo poplatky uvádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a podobne. O takýto prípad medzi účastníkmi nejde, iba platí už vyššie označený splátkový kalendár, v ktorom je uvedený počet splátok, dátum ich splatnosti a výška tej - ktorej splátky. Taktiež predmetná zmluva obsahuje výšku splátky, termíny splatnosti ako aj počet splátok“. Žalovaný teda tvrdil, že zmluva obsahuje náležitosti týkajúcej sa uvádzania počtu, výšky a termínov splatnosti splátok v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o námietku absencie údajov o finančnom agentovi, uviedol, že zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere stanovoval povinnosť uvádzať údaje o finančnom agentovi iba v prípade, ak ten kto bol zmluvnou stranou. Uviedol, že zo žiadnej právnej normy, ktorá sa týka spotrebiteľských úverov a ktorá by bola platná a účinná v čase uzatvorenia zmluvy nevyplýva, že sa má výška úrokov sadzby riadiť priemernou úrokovou sadzbou bánk. V ďalšom žalovaný argumentoval, že úverová zmluva sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, bolo totiž to Občianskeho zákonníka zavedené až zákonom č. 102/2014 Z.z. a účinné od 01.04.2015. Na uzatvorenú zmluvu sa preto môžu použiť len tie predpisy Občianskeho zákonníka, ktoré v roku 2011 osobitne upravili otázky neregulované Obchodným zákonníkom. Poukázal na stanovisko dohľadu nad finančným trhom č. 1/2015 k použitiu Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských obchodných vzťahoch.
7. Žalovaný namietal, že priemerné úrokové sadzby, na ktoré spotrebiteľ poukázal sa nedajú použiť už len preto, že ide o vyjadrenie priemeru. Teda stavu, kedy banky poskytovali úvery k aj za vyššie úrokové sadzby a to s prihliadnutím na rozsah rizika, mieru zabezpečenia a podobne. Poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je v prípade úverovej zmluvy, podľa zákona možné vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom. Právna norma jednoznačne určuje iný následok, ako sa navrhuje podaným návrhom. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľské zmluvy bola ku dňa 20.1.2011 upravená v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Tvrdenia žalobcu považoval za nesprávne už zo samotného dôvodu slovného základu pojmu odplata. Pojem odplata a úrok nie sú totožné a preto nie je možné hodnotiť celkovú odplatu iba z pohľadu jednej jej zložky - ročnej úrokovej sadzby. Žalovaný odmietal, že pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou vzhľadom na jej spôsob určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) je práve hodnota priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Tá v rozhodnom období bola v hodnote 44,57 %. Dohodnutá odplata v zmluve priemernú odplatu na finančnom trhu podstatným spôsobom neprevyšovala.
8. V ďalšom žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku žalobcom z pohľadu uplynutia subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o námietku premlčania s tým, že žalobca v žalobnom návrhu uviedol, že na predmetný nárok je potrebné aplikovať 10 ročnú objektívnu lehotu, nakoľko išlo o úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť uviedol, že úmysel má byť, podľa žalobcu preukázaný, iba jeho tvrdením. Napáda rozpor v tvrdení žalobcu o úmyselnom bezdôvodnom obohatení nielen so zákonom, ale napríklad aj s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline, č.k. 9Co/516/2015. Kde súd uviedol, že „súd nezdôvodnil, prečo je premlčacia doba objektívna desaťročná, len všeobecne poukazuje na to, že žalovaný má poznať zákon. Nebol však preukázaný úmysel. Zo záverov súdu, by potom vyplynulo, že každá zmluva neplatne uzatvorená, bola takto uzatvorená úmyselne neplatne. Pokiaľ prvostupňový súd poukazuje len na znalosti zákonov, v tomto prípade aj žalobca pozná zákony (fikcia) a mohol vedieť, že neplatí splátky v správnej výške. Vzťah bezdôvodného obohatenia medzi účastníkmi je osobitným, nie spotrebiteľským vzťahom. V tomto prípade, zmluva bola uzatváraná v roku 2010 a súd, pokiaľ konštatoval, že u žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, mohol poukázať na konkrétny prípad, kedy už, či rozsudkom alebo iným spôsobom, mu takéto konanie v tejto dobe bolo vytknuté“. Žalovaný navrhol v týchto dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnil si náhradu trov konania.
9. Žalovaný súdu predložil žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 26.01.2011.
10. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými zo strany žalobcu a žalovaného a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 19.09.2017 č.k. 12Csp/71/2016 - 42 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.
11. Po podanom odvolaní zo strany žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 20Co/67/2018 - 134 zo dňa 6. júla 2018, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec sa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. V uznesení odvolací súdu uviedol, že : pokiaľ ide o plynutie subjektívnej premlčacej doby, sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že táto začína plynúť dňom, kedy oprávnený mohol zistiť skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia. Kým rešpektovanie princípu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 16. januára 2013, sp. zn. 6MCdo 9/2012). Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (porovn. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986). V prípade plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný na moment, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný. Žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov platnom a účinnom do 31.12.2015, o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná (od 01.01.2016 túto problematiku upravuje § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky). Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením tak podstatného údaja, akým sú údaje podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZOSÚ priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. že veriteľ (žalovaný) nebude môcť od dlžníka (žalobcu) žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky, a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (nepriamy úmysel). Odvolací súd konštatuje, že konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy nebolo súladné s dobrými mravmi, žalovaný nerešpektoval povinnosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami Občianskeho zákonníka zameranými na ochranu spotrebiteľa. Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. S ohľadom na okolnosti prípadu možno uzavrieť, že úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu bol daný už od uzatvorenia zmluvy, ktorej návrh koncipoval žalovaný a predložil ho na podpis žalobcovi, a teda bol daný aj v čase, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.1.2013, sp. zn. 2Co 9/2012). Pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa uplatňuje ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba desaťročná a plynie od vzniku bezdôvodného obohatenia. V predmetnom prípade táto desaťročná premlčacia doba začala plynúť v roku 2011, je teda zrejmé, že žaloba bola podaná pred uplynutím objektívnej premlčacej doby (žaloba doručená súdu 19.9.2016). Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak konštatoval, že nárok žalobkyne je premlčaný. Taktiež je nesprávny právny záver o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu, pretože žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (§ 3 ods. 3, 5 ZOSÚ), z čoho taktiež naliehavý právnym záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa.
13. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby vo vyššie naznačených intenciách. Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodnúť o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). Odvolací súd v súvislosti s uplatneným nárokom na určenie neprijateľných podmienok poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove (sp. zn. 20Co/14/2016 a 20Co/307/2014).
14. Ako už súdu prvej inštancie uviedol v predchádzajúcom rozhodnutí z predloženej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (č.l. spisu 5) mal zistené, že sú uvedené údaje o požadovanom revolvingovom úvere, kde je uvedená poskytnutá čiastka úveru 1170 EUR, splatnosť úveru (počet splátok/ splatnosť - deň v mesiaci): 36/27. Mesačná splátka (vrátane úrokov) 66,42 %, celková suma, ktorú musí dlžník zaplatiť 2391,12 EUR, predpokladaná RPMN 70,01 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 44,57 %, poskytnutá suma revolvingu 669,51 EUR, celková suma pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1594,08 EUR, predpokladaná RPMN 60,28 %, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %. V čl. 6 zmluvy údaje o schválenom revolvingovom úvere bola uvedená poskytnutá suma úveru 1170 EUR, splatnosť úveru 36/27, mesačná splátka 66,42 EUR, celková suma, ktorú musí dlžník zaplatiť 2391,12 EUR, RPMN za úver 69,88 %, ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 44,57 %, poskytnutá suma revolvingu 669,51 EUR, celková suma pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť 1594,08 EUR, predpokladaná RPMN 56,10 %, ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 9 %.
15. Súčasťou žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru na zadnej strane bola dohoda o poskytnutí služby uvedená v čl. 8. bode 8. 1. v znení ako je citované vyššie a v čl. 8 bod 8. 4 odplatu za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru znenia ako je citované v bode 2 tohto rozsudku. Predmetná žiadosť je datovaná podpisom dlžníka dňa 19.1.2011 v Prešove a pri podpise žalovaného v Bratislave, dňa 26.1.2011.
16. Podľa prehľadu platieb úveru Č.. XXXXXXXXX ku dňu 22.7.2016 (č.l.sp. 15) splátky boli žalobcom realizované od 28.2.2011 vo výške 66,42 EUR až do 23.12.2013, dňa 28.1.2014 132,84 EUR a dňa 31. 3. 2014 - 2,60 EUR spolu 2393,72 EUR. Žaloba bola podaná 19.9.2016.
17. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby vo vyššie naznačených intenciách, pričom prvostupňový súd podľa § 391 ods. 2 CSP je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, musí konštatovať, že vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov reality praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa.
18. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 16. januára 2013, sp. zn. 6MCdo 9/2012). Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (porovn. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986). V prípade plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný na moment, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný. Žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda jeho povinnosťou bolo
poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov platnom a účinnom do 31.12.2015, o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná (od 01.01.2016 túto problematiku upravuje § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky).
19. Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením tak podstatného údaja, akým sú údaje podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZOSÚ priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. že veriteľ (žalovaný) nebude môcť od dlžníka (žalobcu) žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky, a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (nepriamy úmysel). Konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy nebolo súladné s dobrými mravmi, žalovaný nerešpektoval povinnosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami Občianskeho zákonníka zameranými na ochranu spotrebiteľa. Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. S ohľadom na okolnosti prípadu možno uzavrieť, že úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu bol daný už od uzatvorenia zmluvy, ktorej návrh koncipoval žalovaný a predložil ho na podpis žalobcovi, a teda bol daný aj v čase, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.1.2013, sp. zn. 2Co 9/2012). Pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa uplatňuje ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba desaťročná a plynie od vzniku bezdôvodného obohatenia. V predmetnom prípade táto desaťročná premlčacia doba začala plynúť v roku 2011, je teda zrejmé, že žaloba bola podaná pred uplynutím objektívnej premlčacej doby (žaloba doručená súdu 19.9.2016).
20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Zmluva neobsahovala termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§9 ods. 2 písm.f) zák. č. 129/2010 Z.z.), preto sa spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov z predložených listinných dôkazov a to prehľadu platieb úveru mal súd zistené, že ku dňu 22.07.2016(čl.15) žalobca mal vyplatené zo strany žalovaného sumu 996,16 EUR a žalobca vrátil na úver sumu 2393,72 EUR, rozdiel predstavuje sumu 1397,56 EUR čo predstavuje bezdôvodné obohatenia na strane žalovaného.
23. Nepochybne predmetná úverová zmluva vrátane dohody o možnom odklade splátok je spotrebiteľská zmluva podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
24. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
25. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľné alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
28. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
29. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
30. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
31. V § 53 ods. 4 sú demonštratívne uvedené niektoré neprijateľné zmluvné podmienky a medzi nimi s účinnosťou od 13.6.2014 je uvedená aj neprijateľná zmluvná podmienka pod písm. v/, ktorá požaduje od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
32. Prechodné ustanovenie § 879p nerieši spomínanú právnu úpravu § 53 ods. 4 písm. v/, a preto je potrebné ho aplikovať aj na právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou novely príslušného zákona, ktorým je zákon č. 102/2014 Z. z. Súd mal pritom za preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ nebol informovaný o spornom poplatku za možný odklad splátok a navyše za tento poplatok nedostáva protiplnenie.
33. Súd preto o vyslovenie neprijateľnosti zmluvných podmienok vyhovel.
34. Za odklad troch splátok, spotrebiteľ mal zaplatiť 173,74 EUR, úver bol pritom poskytnutý v skutočnej výške 996,16 EUR čo prestavuje 17,4 % z poskytnutej sumy, čo znamená, že hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je nepochybná (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove 20Co 111/2014 zo dňa 26.5.2015). Podľa súdu nie je možné vylúčiť súdnu kontrolu tejto zmluvnej podmienky s tým, že sa týka ceny. Zo súdnej kontroly totiž je vylúčená nie samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veci Arpád Kásler, Hajnalka Káslerné Raabai proti OTK Jelzalogbank Zrt, bod 54). Podmienky týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná službe veriteľa (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-143/13 zo dňa 26.2.2015 vo veci Bogdan Matei, Iona Ofelia Matei proti SC Volksbank Romania SA, bod 55, 56).
35. V danom prípade súd neposudzoval cenu ako jej primeranosť k dodanej službe, ale celú dohodu o cene za možný odklad splátok, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu nie je dodané (tzv. teória skutočného plnenia). Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 18Co 109/2011 uviedol, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži záujmom dodávateľa.
36. Zo súdnej kontroly by bola vylúčená sporná dohoda, ak by bola individuálne dojednaná.
37. V vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
38. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania od neúspešného žalovaného.
39. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.