Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Cpr-12-2017.pdf
PDF · 99.42 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu CBA Slovakia, a.s. IČO: 36 620 319 so sídlom Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, zast. advokátom JUDr. Alexandrom Filom, P. Rádayho 14/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému Marianna C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX L., L. XX o zaplatenie XXX,XX Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 148,75 Eur spolu s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 148,75 eur od 17. 2. 2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 7. 8. 2017 pôvodne domáhal zaplatenia žalovanej istiny nie len voči súčasnej žalovanej ale aj voči C. O. a W. Q.. T. voči W. Q. bolo skončené na základe toho, že sa správoplatnil platobný rozkaz. T. voči C. O., v súčasnosti J. bolo skončené tým, že žalobca zobral voči nej žalobu späť a konanie vo veci bolo zastavené.
2. Žalobca uviedol vo svojej žalobe, že žalované 1, 2, 3 boli v pracovnom pomere u žalobcu na základe pracovných zmlúv. Všetky žalované počas inventúrneho obdobia za ktoré bol zistený schodok a to od 18. 5 2015 do 3. 9. 2015 pracovali v predajni potravín CBA Banská Bystrica, Starohorská 33, hospodárske stredisko č. XXXX. Pri výkone dojednanej práce žalované spolu s ostatnými členmi kolektívu zamestnancov tejto predajni boli im zverené také majetkové hodnoty, určené na obeh a obrat, ktoré boli povinné vyúčtovať a preto žalobca dojednal so všetkými zamestnancami, pracujúcimi v tejto predajni, teda aj so žalovanými 1, 2, 3 podľa Zákonníka práce aj dohody o hmotnej zodpovednosti s doložkami o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Za inventúrne obdobie od 18. 5. 2015 do 3. 9 2015 bola vykonaná inventarizácia všetkých majetkových hodnôt, určených na obeh a obrat, zverejnených na vyúčtovaní žalovaným 1, 2, 3, resp. všetkým ostatným hmotne zodpovedným zamestnancom tejto predajne. Pri celej tejto inventarizácii sa vychádza z majetkového stavu tovarových zásob, zisteného bezprostredne predchádzajúcou inventúrou, vykonanou dňa 18. 5. 2015 a zisteného v hodnote 56 778,17 Eur. Takto bol zistený hrubý schodok 2 607,51 Eur. Hodnota tohto hrubého schodku, vyčísleného v predajných cenách najprv bola upravená na jeho vyčíslenie v nákupných cenách, odrátaním DPH a aj obchodného rozpätia - marže a to pokles na 2 258,92 Eur. Potom v zmysle vnútropodnikového predpisu ju upravila aj znížila o povolené koeficienty/hodnoty normovaných strát, vyčíslených v nákupných cenách, jednak z dosiahnutej tržby 210,58 Eur, z nákupu ovocia a zeleniny 39,31 Eur a aj z nákupu mäsa a mäsových výrobkov 72,30 Eur, čím sa schodok znížil na netto 1 936,73 Eur. Celú sumu tohto netto schodku žalobca ako zamestnávateľ dňa 22. 12. 2015 určuje k náhrade všetkým spoločne hmotno- zodpovedným zamestnancom v danej predajni ako požadovanú náhradu tejto škody podľa § 191 ods. 1 posledná veta Zákonníka práce. O inventarizácii a určení sumy schodku zamestnancov k náhrade bol vyhotovený aj osobitný písomný záznam. Pri schodku sa nedá objektívne zistiť, kedy k nemu došlo a zamestnávateľ v tomto prípade podľa Zákonníka práce ani takúto povinnosť nemá, aby preukázal presne kedy daný schodok vznikol. Stačí, ak sa zistí, že schodok vznikol počas daného inventúrneho obdobia. V prípade spoločnej hmotnej zodpovednosti za schodok túto situáciu viacerých zodpovedných osôb za jednu a tú istú škodu Zákonník práce rieši tak, že zamestnávateľovi záväzným spôsobom predpisuje výpočet a postup, ako má určiť podiely jednotlivých spoločne hmotných zodpovedných zamestnancov na celom zistenom schodku - podľa pomerov ich priemerných zárobkov. Zamestnávateľ teda musí schodok rozrátať medzi všetkých členov celého kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov danej predajne, ktorí v tejto predajni pracovali, kedykoľvek počas uvedeného pracovného obdobia iba podľa vzájomných pomerov ich priemerných hodinových zárobkov, pričom u vedúcej a už zástupkyne vedúcej sa tento berie do úvahy v dvojnásobnej výške. Uvedený postupom bol vyčíslený podiel u pani Marianny Majkovej vo výške 148,75 Eur. Žalovanej bola doručená výzva na dobrovoľnú úhradu dlžnej sumy na 9. 2. 2016. Keďže toto neuhradila do 7 dní od 8-meho dňa, teda od 17. 2 . 2016 je už žalovaná v omeškaní s úhradou tejto sumy.
3. Žalovaná uviedla, že nebola v silách zamestnancov ustrážiť túto predajňu pred krádežami, čiže v dnešnej dobe sa už bežne používa v obchodoch kamerový systém. V tejto predajni nebol. Ďalej upozornila na to, že vedúca si brala z predajni tovar, ktorý síce bol nablokovaný ale peniaze ju do kasy nikto nevidel dávať. Takisto poukázala na to, že keď inšpektor našiel vody po záruke, za čo bola zodpovedná vedúca, tieto veci zobral, nablokoval na kasu, že si to zaplatí sama, to však neurobila. Takisto poukázala na to, že nebola urobená inventúra v čase, keď ona nastupovala do zamestnania.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 3. 2018 poprel tvrdenie žalovanej, že by na tejto predajni potravín neboli vytvorené podmienky, vhodné pre zamestnancov. V tejto predajni boli štandardné podmienky, obdobné ako aj v iných obchodných predajniach žalobcu. Poukázal na to, že predmetom tohto súdneho sporu je zaplatenie schodku, ktorý bol zistený v tejto predajni za inventúrne obdobie od 18. 5. 2015 do 3. 9. 2015. Žalovaná uviedla, že pri nástupe do pracovného pomeru nebola vykonaná inventúra. Žalovaná však začala pracovať na tejto predajni už od 7. 7. 2014, čo bolo ešte pred začiatkom inventúrneho obdobia a tak na posúdenie otázky oprávnenosti vymáhania schodku, zisteného až za toto neskoršie inventúrne obdobie je okolnosť, či pri jej nástupe do zamestnania bola vykonaná inventúra alebo nebola vykonaná inventúra, nerozhodná, nemá to žiadny vplyv na posúdenie oprávnenosti tohto schodku ani v pozitívnom ani v negatívnom zmysle.
5. Svedkyňa C. J., predtým O. uviedla, že bola vedúcou predajne u žalobcu v období roku XXXX - 2016. Poprela však tvrdenie žalovanej Marianny C., že by si bola brala z tejto predajne nejaký tovar bez zaplatenia. Pokiaľ by tak bola urobila, bol by schodok na kase s tým, že sumár kasy sa robil každý deň. Uviedla, že ona nevie nič o tom, že by si inšpektor bol bral z tejto predajne nejaké vody bez zaplatenia, za ktoré by mala platiť ona. V čase, keď boli robené inventúry, ona bola na dlhodobej PN.
6. Svedok G. T. uviedol, že jeho pracovný pomer u žalobcu skončil dňa 31. 10. 2015. Pracoval pre žalobcu zhruba rok a pol vo funkcii inšpektora. Pokiaľ sa týka práce, ktorú vykonával v žalovanej predajni tak vie o tom, že pani Rybová vtedy bola na dlhodobej PN. Vedel o tom, že na tejto predajni boli nejaké vody alebo džúsy, ktoré boli po záruke. Uviedol však, že nie je pravdou, že by si tieto vody zobral so sebou. Pokiaľ si dobre pamätá tak tieto vody zostali na filiálke. Určite však nebola taká dohoda, že za tieto vody má platiť pani Rybová. V tejto predajni sa mu však nikto nesťažoval na podmienky. Podľa jeho názoru táto predajňa bola dostatočne zabezpečená. Nebola ani žiadna písomná námietka o tom, že by sa niekto sťažoval a či sa niekto sťažoval ústne, na to si nepamätá.
7. Súd z pracovnej zmluvy zo dňa 7. 7. 2014 zistil, že žalobca ako zamestnávateľ uzatvoril pracovnú zmluvu so žalovanou ako zamestnancom s nástupom do práce 7.7 2014 na prevádzku potravín CBA Slovakia, a.s. v meste Banská Bystrica na funkciu predavač - pokladník.
8. Súd z dohody o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 7. 7. 2014 zistil, že túto uzatvoril žalobca ako zamestnávateľ so žalovanou ako zamestnancom s funkciou predavač - pokladník, pracovisko predajňa Banská Bystrica, Starohorská 33 (7229). V dohode je uvedené, že zamestnankyňa preberá hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty - ceny, tovar a zásoby podľa inventúry v hodnote viď inventúrny súpis zo dňa 2. 5. 2014. V dohode je tiež uvedené, že bola dohodnutá spoločná hmotná zodpovednosť.
9. Súd zo skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 22. 11. 2016 zistil, že žalobca zaslal žalovanej výpoveď z pracovného pomeru a to podľa § 67 Zákonníka práce ku dňu 31. 1. 2016 bez udania dôvodu.
10. Z fotokópie doručenky vyplýva, že žalovaná túto zásielku prevzala dňa 25. 1. 2016.
11. Súd z uznania dlhu a dohody o splátkach zo dňa 3. 2. 2016 zistil, že žalobca ako zamestnávateľ zaslal žalovanej ako zamestnankyňa dlžníčky uvedenú dohodu s tým, že podľa tejto dohody mala uznať, že ako hmotne zodpovedný zamestnanec predajni potravín CBA Slovakia, a.s. Banská Bystrica, Starohorská (7229) dlhuje veriteľ z titulu schodku, vzniknutého na tejto prevádzke veriteľa počas trvania jej pracovného pomeru veriteľa zistené inventúrou, vykonanou dňa 3.9. 2015 celkovo sumu 148,75 Eur. Z tohto dokladu tiež vyplýva, že dlžníčka tento doklad nepodpísala. Z fotokópie doručenky vyplýva, že dlžníčka tento doklad nepodpísala. Z fotokópie doručenky vyplýva, že žalovaná túto listinu prevzala dňa 9. 2. 2016.
12. Žalobca ďalej do spisu pripojil inventúrne hárky z uvedenej predajni Banská Bystrica, Starohorská 7229 za zúčtovacie obdobie 18. 5. 2015 do 3. 9. 2015. Z týchto dokladov potom vyplýva, že za uvedené obdobie v tejto predajni vznikol celkový schodok vo výške 2 607,51 Eur ako celkový rozdiel medzi evidovaným účtovným stavom zásob ku dňu inventúry v sume 59 378,11 Eur a fyzickým stavom zásob v sume 56 770,60 Eur, zisteným inventúrou.
13. Podľa § 182 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovedne zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálov alebo iné hodnoty, určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže súčasne so zamestnancami dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
14. Podľa § 33 ods. 3 Zákonníka práce, ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom, alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do 7 dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.
15. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná Marianna C. uzatvorila so žalobcom ako zamestnávateľom dňa 7.7. 2014 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 7. 7. 2014 na funkciu predavač - pokladník na prevádzku potravín CBA Slovakia, a.s. v meste Banská Bystrica. V uvedený deň bola podpísaná so žalovanou aj dohoda o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Taktiež v konaní bolo preukázané a to z inventúrnych hárkov, že za inventúrne obdobie od 18. 5. 2015 do 3. 9. 2015 vznikol hrubý schodok na uvedenej predajni vo výške 2 607,51 Eur s tým, že tento hrubý schodok bol upravený a znížený, pretože vyčíslenie bolo urobené v nákupných cenách, bola odrátaná DPH, marža a povolené normy strát a teda čistý schodok bol vo výške 1 936,83 Eur. Pokiaľ žalovaná namietala, že nebola urobená inventúra ku dňu nástupu do zamestnania súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaná do zamestnania nastúpila 17. 7. 2014, pričom žalované inventúrne obdobie je až od 18. 5. 2015. Z tohto pohľadu je irelevantné, či v deň nástupu žalovanej do zamestnania bola inventúra robená alebo nie, keďže žalované inventúrne obdobie je až po nástupe žalovanej do zamestnania, teda až od 18. 5. 2015.
17. Pokiaľ žalovaná namietala, že v tejto predajni neboli vytvorené dostatočné podmienky na ochranu tovaru s tým, že tam nebol kamerový systém, žalovaná v konaní žiadnym iným spôsobom nepreukázala, že tieto jej vyjadrenia sú pravdivé, že na predajni nebol dostatočne chránený tovar a v tomto smere žiadne dôkazy ani nenavrhla vykonať. Naopak žalobca poprel tieto jej vyjadrenia a uviedol, že na tejto predajni boli vytvorené štandardné podmienky. Takisto svedok Peter T., ako inšpektor uviedol, že z tejto predajne sa mu nikto nesťažoval na podmienky, ktoré sú v tejto predajni a uviedol, že táto predajňa podľa jeho názoru bola dostatočne zabezpečená. Pokiaľ žalovaná bola toho názoru, že na predajni nie sú vytvorené dostatočné podmienky na ochranu tovaru, ktorý sa tam nachádza, na tieto skutočnosti mala žalovaná žalobcu upozorniť a žiadať nápravu, čo však zrejme neurobila.
18. Ďalej, pokiaľ žalovaná namietala, že z tejto predajni si brala tovar vedúca predajni, tento si nablokovala a za tento tovaru nezaplatila, toto jej vyjadrenie poprela sama vedúca pani C. J., predtým O., ktorá uviedla, že toto jednoducho nie je pravda. Poukázala na to, že pokiaľ by takto bola urobila, vznikol by schodok na kase, pričom kasa sa uzatvárala každý deň a teda hneď by sa to zistilo.
19. Ďalej pokiaľ žalovaná namietala tú skutočnosť, že z tejto predajne zobral vodu inšpektor s tým, že za túto vodu mala zaplatiť vedúca, tieto vyjadrenia poprel uvedený inšpektor, ktorý bol vypočutý v konaní ako svedok a to pán G. T., ktorý povedal, že on z predajni žiadne vody ani džúsy nebral a určite nebola ani taká dohoda, že za tieto vody by mala platiť pani O., pretože vtedy bola na dlhodobej PN. Nakoniec tieto vyjadrenia žalovanej poprela aj sama vedúca pani C. J., predtým O., ktorá uviedla, že v čase konania inventúry ona bola na PN.
20. Nakoľko námietky žalovanej voči podanej žalobe zo strany žalovanej neboli preukázané tak, ako je to vyššie uvedené súd takéto jej vyjadrenie bral za účelové so snahou vyhnúť sa zaplateniu vzniknutého schodku. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi celú žalovanú istinu 148,75 Eur. Nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením uvedenej sumy súd ju zaviazal z tejto sumy zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne, nakoľko v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 % a o 5 percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 5,05 %. Súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania od 17. 2. 2016 do zaplatenia tak, ako to žiadal žalobca s tým, že žalobca doručil žalovanej uznanie dlhu a dohodu o splátkach s výzvou na zaplatenie sumy 148,75 Eur dňa 9. 2. 2016. Podľa § 33 ods. 3 Zákonníka práce mala žalovaná túto sumu uhradiť do 7 dní. Keďže tak neurobila tak od 17. 2. 2016 je v omeškaní s jej úhradou.
21. Súd podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Nakoľko v konaní mal plný úspech žalobca, súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi celé trovy konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a to podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP a § 362 ods.1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods.2 CSP). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 CSP). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 CSP). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 CSP). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 CSP). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).