Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/46/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Alexandra Mojša vo veci spôsobilosti na právne úkony C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XX, zastúpeného N. G., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XX, ako opatrovníčkou, o návrhu navrhovateľa C. G., nar. XX.XX.XXXX o navrátenie spôsobilosti na právne úkony, za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši a navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Ps/15/2017-201 zo dňa 24. 05. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Ps/15/2017-201 zo dňa 24. 05. 2018 p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd konanie o navrátenie spôsobilosti na právne úkony zamietol (prvý výrok). Štátu náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok) a rovnako žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 247 ods. 1 a § 231 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len ,,CMP“) a uviedol, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, keďže mal nesporne preukázané, že v súčasnej dobe nie sú splnené podmienky na navrátenie spôsobilosti na právne úkony navrhovateľa a to najmä s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, pričom vychádzajúc so znaleckého posudku ako aj výsluchu znalkyne na pojednávaní, u navrhovateľa bolo zistené, že tento nemá náhľad chorobnosti, necíti sa chorý, necíti potreby psychiatrickej liečby, je bez náhľadu a možnosti sebareflexie a objektivizácie. Z tohto dôvodu sú jeho úsudkové schopnosti a kritickosť narušené. Zároveň z vyšetrenia znalkyňou však nebola zistená rozvinutá bludová porucha, pričom stav navrhovateľa je u neho parciálne zlepšený, pretrváva paranoidne - kverulantné nastavenie s nekritickosťou, narušenou súdnosťou čo je aj súčasťou jeho abnormne štruktúrovanej osobnosti a v prípade akejkoľvek záťažovej situácie hrozí relaps ochorenia v zmysle rozvinutej bludovej poruchy s následným sociálne nevhodným správaním. Súd prvej inštancie mal tiež však preukázané, že u navrhovateľa nebola zistená chorobná závislosť od alkoholu ani od iných omamných či psychotropných látok ani prejavy dementného procesu t. j. závažného úbytku intelektových schopností. Súd prvej inštancie teda pri svojom rozhodovaní prihliadol na uvedené závery znaleckého posudku a vyjadrenia znalkyne, najmä s poukazom na tú skutočnosť či vzhľadom na jeho súčasný zdravotný stav je možné a prichádza do úvahy u navrhovateľa možnosť navrátenia spôsobilosti na právne úkony, kedy znalkyňa v odpovedi na súdom položenú otázku (č. l. 148 spisu) uviedla, že vzhľadom k záverom znaleckého posudku v otázkach spôsobilosti na právne úkony neodporúča

navrátenia spôsobilosti na právne úkony navrhovateľa a odporúča ponechať obmedzenie spôsobilosti v pôvodnom rozsahu, preto potom súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 247 ods. 1 konanie zastavil, keďže návrh navrhovateľa nebol dôvodný.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pokiaľ sa zástupca Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši domáhal, aby bola výroková časť rozhodnutia Okresného súdu v Lučenci, ktorá sa týkala obmedzenia spôsobilosti na právne úkony navrhovateľa, presnejšie špecifikovaná t. j. aby bol výrok jednoznačný a aby rozhodnutie spĺňalo náležitosti a kritériá vykonateľnosti, súd prvej inštancie poukázal na predmetné rozhodnutie Okresného súdu v Lučenci t. j. rozsudok Okresného súdu zo dňa 29.01.2016 č. k. 17Ps/8/2013-112. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 22.06.2016, rozsudok bol vyhlásený za účasti Okresnej prokuratúry v Lučenci ktorému bolo predmetné rozhodnutie riadne doručené dňa 06.04.2016, pričom proti predmetnému rozsudku odvolanie podané nebolo a pokiaľ sa zástupca Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši domáha nápravy uvedeného rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že v danom prípade by šlo o neprípustné preskúmávanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia, pričom neprichádza do úvahy ani zmena predmetného rozhodnutia v časti obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že Okresný súd Veľký Krtíš nie je miestne ani vecne príslušný konať o zmene obmedzenia nakoľko mu bola vec prikázaná na prejednanie Krajským súdom v Banskej Bystrici len pokiaľ sa týka konania o návrhu navrhovateľa o navrátenia spôsobilosti na právne úkony. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na znalecký posudok znalkyne G.. C. R., ktorá v záveroch svojho znaleckého posudku tiež uviedla, že odporúča naďalej ponechať obmedzenie spôsobilosti v pôvodnom rozsahu. Na záver súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko sa jedná o rozhodovanie vo veci samej súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 212 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“) rozsudkom.

4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 251 ods. 1 CMP, podľa ktorého trovy dôkazov platí štát. Súd prvej inštancie konštatoval, že je síce pravdou, že v danom prípade podal navrhovateľ zjavne bezdôvodný návrh a v súlade s ustanovením § 251 ods. 2 by bol povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla štátu pričom v tejto súvislosti prihliadol najmä na znalecký posudok znalkyne, ktorý súvisí so zdravotným stavom navrhovateľa, kedy podľa záveru znalca u navrhovateľa sa jedná o onemocnenie pri ktorom on necíti potrebu psychiatrickej liečby, pretrváva psychická nosoagnozia (nemá pocit duševnej choroby a je bez náhľadu a možnosti sebareflexie a objektivizácie) pričom z tohto dôvodu sú jeho úsudkové schopnosti a kritickosť narušené, pričom teda aj podľa názoru súdu prvej inštancie s prihliadnutím na uvedené navrhovateľ nebol ani schopný posúdiť dôsledky takto podaného návrhu najmä s prihliadnutím na svoj zdravotný stav a zároveň súd prvej inštancie považoval za potrebné tiež uviesť, že menovaný navrhovateľ poberá len dávku v hmotnej núdzi a je teda osobou spĺňajúcou kritériá oslobodenia od platenia súdneho poplatku, preto potom súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 251 ods. 1 štátu náhradu trov konania nepriznal, pričom sa jedná o zaplatenie trov na znalecké dokazovanie vo výške za podanie znaleckého posudku 689,76 € a za účasť na pojednávaní znalkyne 107,78 €.

5. O náhrade trov konania účastníkov súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporovom konaní platí zásada, že každý z účastníkov si trovy, ktoré v konaní platil, znáša sám.

6. Proti všetkým výrokom rozhodnutia podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš (ďalej aj ,,odvolateľ“) z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. V odvolaní odvolateľ uviedol, že s právnym záverom okresného súdu v tom smere, že nie sú dôvody na prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony navrhovateľovi sa stotožnil. Bol však toho názoru, že súd sa mal zaoberať tou skutočnosťou, či nie sú dané dôvody na zmenu vymedzenia rozsahu obmedzenia navrhovateľa v spôsobilosti na právne úkony s poukazom na to že formulácia rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 17Ps/8/2013-112 zo dňa 29.01.2016, ktorým súd obmedzil navrhovateľa v spôsobilosti na právne úkony aj v ,,oblasti sťažovania a osočovania osôb a orgánov verejnej správy“ je nejasná a výrok rozsudku je v tejto časti nevykonateľný.

8. Odvolateľ ďalej poukázal na ust. § 249 ods. 1 a na skutočnosť, že nakoľko ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a súd nie je v tomto konaní návrhom viazaný mohol Okresný súd Veľký Krtíš zasiahnuť aj do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Lučenec aj keď tak neznel petit návrhu na začatie konania a aj napriek skutočnosti, že mu vec bola prikázaná Krajským súdom v Banskej Bystrici len na konanie o prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony. Odvolateľ bol toho názoru, že súd síce musí prihliadnuť k tomu, ako rozsah obmedzenia vymedzil znalec, je však úlohou súdu tento v konečnej podobe vymedziť vo výroku súdneho rozhodnutia tak, aby to spĺňalo kritérium vykonateľnosti.

9. Odvolateľ navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že vymedzí rozsah obmedzenia posudzovaného C. G. tak, aby výrok rozhodnutia bol vykonateľný.

10. Prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica podaním zo dňa 25.06.2018 oznámil vstup Krajskej prokuratúry Banská Bystrica v zmysle § 46 ods. 3 a 7 Zákona o prokuratúre do konania.

11. Proti rozsudku podal odvolanie aj navrhovateľ, pričom poukázal na skutočnosť, že znalkyňa G.. R. nepravdivým znaleckým posudkom porušila zákon č. 94/2012 Z. z.. Nakoľko ide o zložitú vec mala a bola povinná pred ustanovením konzultovať s ním správnosť zadaných úloh, podať mu potrebné vysvetlenia zo súdnych spisov. Znalkyňa podľa neho nedbala na to, že úlohou znalca nie je vykonávať hodnotenie dôkazov a ani riešiť právne otázky. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec Okresnému súdu Veľký Krtíš s tým aby iný znalec z odboru psychiatria vykonal kontrolný znalecký posudok.

12. Prokurátorka Krajskej prokuratúry Banská Bystrica k podanému odvolaniu navrhovateľa uviedla, že sa plne pridržiava skutkovej a právnej argumentácie zhrnutej v odvolaní okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši zo dňa 19. 06. 2018. Pokiaľ ide o v odvolaní uvádzané tvrdenia navrhovateľa ohľadne znalkyne MUDr. R. dodala, že zástupkyňa Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš sa na pojednávaní konanom 24. 05. 2018 k znaleckému posudku a k osobe znalkyne vyjadrila, pričom prokurátorka Krajskej prokuratúra Banská Bystrica na takto vyslovenom stanovisku zotrvala.

13. Navrhovateľ sa k odvolaniu prokurátora Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš vyjadril, pričom uviedol, že znalkyňa G.. R. sa už pred vypracovaním znaleckého posudku cítila predpojatá a predpojate vypracovala aj znalecký posudok. Navrhovateľ trval na to, aby krajský súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a dal vypracovať kontrolný znalecký posudok z odboru psychiatria, lebo aktuálny znalecký posudok je podľa neho nepravdivý.

14. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 a contrario a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

15. Podľa § 1 CMP, podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

16. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne. Okresný súd správnym spôsobom vykonal dokazovanie a zistil všetky rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie návrhu navrhovateľa. Keďže išlo o odbornú otázku, nariadil znalecké dokazovanie, pričom znalca vypočul aj na pojednávaní. Zo znaleckého posudku vyplývali jednoznačné závery, ktoré sú v súlade aj s predchádzajúcim dokazovaním a zistenými skutočnosťami o zdravotnom stave navrhovateľa. Rozhodnutie súdu nie je založené len na záveroch znaleckého dokazovania, ale vyplýva zo všetkých zistených skutočností, ktoré vyšli najavo.

19. Vzhľadom k tomu, že súd nemôže disponovať takými odbornými vedomosťami z psychiatrie ako znalec, bolo namieste vychádzať pri rozhodovaní práve zo záverov znalca, ktorý považoval zdravotný

stav navrhovateľa v súčasnosti za taký, ktorý znalcovi neumožňuje odporučiť súdu prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony u navrhovateľa (č. l. 148 spisu).

20. Podľa § 244 CMP, súd v konaní o spôsobilosti na právne úkony ustanoví a vyslúchne znalca.

21. Podľa § 208 ods. 1 CSP, znalecký posudok sa vyhotovuje písomne, ak súd nerozhodne inak.

22. Podľa § 207 ods. 2 CSP, v písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci.

23. K odvolaniu navrhovateľa, ktorý v odvolaní navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil za účelom vykonania kontrolného znaleckého dokazovania, odvolací súd uvádza že nepovažuje odvolanie navrhovateľa za dôvodné. Navrhovateľ aj v prvoinštančnom konaní podával proti osobe znalkyne námietky, pričom opakovane uvádzal, že znalkyňa porušila zákon o znalcoch. Nakoľko znalkyňa vzhľadom na opakované námietky navrhovateľa voči jej osobe sa cítila byť zaujatá a preto požiadala o vylúčenie z predmetného konania. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 7Ps/15/2017-124 zo dňa 25.01.2018 rozhodol, že znalkyňa G.. C. R. nie je vylúčená v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš sp. zn. 7Ps/15/2017. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ žiadnym objektívnym spôsobom ani inými skutočnosťami nepreukázal na základe ktorých skutočností by mala byť porušená nezaujatosť znalca. Odvolací súd aj s poukazom na predmetné uznesenie súdu prvej inštancie konštatuje, že navrhovateľ v odvolaní žiadnym objektívnym spôsobom nepreukázal, žeby znalkyňa G.. C. R. vypracovaním znaleckého posudku o jeho duševnom stave pod číslom 38/2017 zo dňa 22.03.2018 porušila povinnosti vyplývajúce zo zákona. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok v zmysle § 207 ods. 2 CSP, pričom sa nevyjadrila k právnemu posúdeniu veci.

21. Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 17Ps/8/2013 odvolací súd ďalej zistil, že Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. 17Ps/8/2013-112 zo dňa 29.01.2016 obmedzil spôsobilosť na právne úkony C. G., rod. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XX tak, že tento nemôže samostatne konať v právnych úkonoch akými sú uzatváranie zmlúv a dohôd, ktoré by ho zaväzovali k plneniu materiálnych alebo finančných povinností, v otázkach starostlivosti o svoje zdravie a poskytnutie sociálnych služieb, v oblasti sťažovania a osočovania osôb a orgánov verejnej správy (prvý výrok). Ďalej súd prvej inštancie ustanovil L. G., rod. G., nar. XX.X.XXXX trvale bytom G. XXX, za opatrovníka obmedzeného spôsobilosti na právne úkony C. G., nar. XX.X.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať obmedzeného spôsobilosti na právne úkony v právnych úkonoch akými sú uzatvárania zmlúv a dohôd, ktoré by ho zaväzovali k plneniu materiálnych alebo finančných povinností, v otázkach starostlivosti o svoje zdravie a poskytnutia sociálnych služieb a v oblasti podávania sťažností voči osobám a orgánom verejnej správny. V podstatných veciach potrebuje súhlas súdu (druhý výrok). Súd prvej inštancie upustil od doručenia rozsudku obmedzeného spôsobilosti na právne úkony (tretí výrok) a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal (štvrtý výrok).

22. Z aktuálneho znaleckého posudku znalkyne MUDr. C. R. číslo 38/2018 zo dňa 22.03.2018 mal odvolací súd ďalej za preukázané, že znalkyňa odporučila ponechať obmedzenie spôsobilosti v pôvodnom rozsahu a to:

- obmedzenie spôsobilosti v právnych úkonoch akými sú uzatváranie zmlúv a dohôd, ktoré by ho zaväzovali k plneniu materiálnych alebo finančných povinností,

- v otázkach starostlivosti o svoje zdravie a poskytnutie sociálnych služieb,

- v oblasti podávania sťažností voči osobám a orgánom verejnej správy.

23. Podľa § 248 ods. 2 CMP, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil a ustanoví jej opatrovníka.

24. Podľa komentára k citovanému ustanovenie súd je povinný v rozsudku okrem identifikácie osoby uviesť rozsah obmedzenia, a to pozitívne alebo negatívne, pričom kombinácia týchto spôsobov sa považuje nevhodnú. Pri zohľadnení všetkých východísk sa ale tvorcovia komentára priklonili k názorom preferujúcim negatívne obmedzenie výpočtu tých úkonov, na ktoré osoba spôsobilá nie je. Pri stanovení rozsahu obmedzenia je treba mať na zreteli, že rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti sa týka len realizácie právnych úkonov a nezbavuje človeka samostatne konať v bežných záležitostiach

každodenného života. Ako príklad výroku rozsudku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony so zohľadnením vyššie uvedeného možno uviesť, že výrok bude obsahovať:

- identifikáciu osoby,

- identifikáciu právnych úkonov, na ktoré osoba spôsobilá nie je (resp. je), s výnimkou bežných záležitostí každodenného života,

- výrok o ustanovení opatrovníka,

- výrok o trovách konania.

25. Podľa judikatúry (R 3/1979, s. 52.) presnejšia a zneniu zákona väčšmi zodpovedajúca je taká formulácia výroku rozsudku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, že občan nie je spôsobilý na určitý právny úkon, než neraz užívaná formulácia, že občan nie je schopný alebo oprávnený na určitý právny úkony, že sa mu určité právne úkony zakazujú a pod.. Ďalej podľa judikatúry (R 3/1979, s. 53.), súdy svojimi výrokmi obmedzujú občanov v spôsobilosti na právne úkony v rôznom rozsahu a dotýkajú sa rôznych oblastí právnych a spoločenských vzťahov. Ide najmä o spôsobilosť k týmto úkonom: 1. spôsobilosti na právne úkony, 2. spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti, ktoré nie sú upravené Občianskym zákonníkom ani Zákonníkom práce a ktorých rozsah, obsah a podmienky vzniku, zmeny alebo zániku sú upravené v iných právnych predpisoch, 3. spôsobilosť na prejavy vôle v širšom zmysle, najmä pri styku so štátnymi orgánmi a inými orgánmi a organizáciami.

26. K odvolaciemu návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 17Ps/8/2013-112 zo dňa 29.01.2016 tak, že vymedzí rozsah obmedzenia posudzovaného C. G. tak, aby výrok rozhodnutia bol vykonateľný, odvolací súd uvádza, že prvoinštančný súd v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony závery znalca formuloval vo výroku rozsudku tak, aby tento bol dostatočne určitý a zrozumiteľný a zároveň aby neprekročil obmedzenia nad rámec nevyhnutnosti vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania. Pôvodný rozsudok má v zmysle judikatúry ako aj komentára k vykonateľný výrok, nakoľko súd prvej inštancie jasne formuloval výrok rozsudku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony tak, že C. G., rod. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. 87 nemôže samostatne konať v právnych úkonov, ktoré súd prvej inštancie aj ďalej presne špecifikoval. Obmedzený na právne úkony bol vo výroku jednoznačne identifikovaný, tzn. menom, priezviskom, rodným priezviskom, dátumom narodenia ako aj trvalým pobytom. Súd prvej inštancie obmedzenému na právne úkony ustanovil aj opatrovníka a rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.

27. Správne preto postupoval súd prvej inštancie v predmetnom konaní, pokiaľ konanie o navrátenie spôsobilosti na právne úkony v zmysle § 247 ods. 1 zastavil, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo ponechanie obmedzenia spôsobilosti na právne úkony v pôvodnom rozsahu, t.j. ako bolo vymedzené rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 17Ps/8/2013-112 zo dňa 29.01.2016.

28. Po preskúmaní spisového materiálu tak odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, keďže vychádza zo skutkových zistení vyplývajúcich z posudku znalca, tiež zo správneho súhrnného vyhodnotenia všetkých zistených individuálnych okolností prípadu a rešpektuje účel, ktorý zákon inštitútom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony sleduje. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil. V odvolaniach nezistil také dôvody, ktoré by spochybnili správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

29. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ust. § 57 CMP, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Návrh na prisúdenie náhrady trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd v súlade s § 52 vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

30. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .