Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Co-146-2017.pdf
PDF · 110.42 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/146/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: O. republika - O. A., š.p., so sídlom U. C., S. A., Y. XX XXX XXX, proti žalovaným 1) H. R., bytom T. XXXX, M., štátne občianstvo O. U. 2) B. A. O. republiky, so sídlom M. X., S., Y.: XXXXXXXX, v konaní o určenie vlastníckych hraníc k pozemku s prísl., o odvolaní žalobcu takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Náhrada trov odvolacieho konania stranám sporu sa nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva k parcelám C KN č. XXXX/XX o výmere XXX metrovX a C KN č. XXXX/XX o výmere XXX metrovX nachádzajúcim sa v k. ú. M., tak ako sú vyznačené v geometrickom pláne vyhotovenom dňa 14.10.2013 Y.. S., ktorých vypratania sa zároveň žalobca voči žalovanej v 1. rade domáhal.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav v tomto rozsahu citujem: „Listom zo dňa 23.4.1992 D. D. a Y.. B. D. požiadali organizáciu T. š.p. U. o navrátenie lúky na parc. č. XXX/ X k. ú. M.. Listom zo dňa 20.12.1995 boli upovedomení, že časť parcely, ktorá bola zabratá do telesa prístupovej komunikácie k areálu T. sa bude riešiť cestou majetkovoprávneho vysporiadania. B. O. listom zo dňa 8.9.1997 požiadal právneho predchodcu žalobcu o zrušenie oplotenia z jeho pozemkov XXX/X a XXX/X, ktoré zasahujú do jeho vlastníctva. Listom zo dňa 4.10.2007 žalovaná v 1./rade oznámila žalobcovi likvidáciu oplotenia na pozemku parc. č. XXX/X, XXX/X, ktorých je vlastníčkou s tým, že na likvidáciu oplotenia bol žalobca vyzvaný už dňa 2.10.2007, no neúspešne. Listom zo dňa 13.5.2014 žalovaná požiadala B. úrad M. o predbežný súhlas k začatiu zmeny a doplnku F. - SÚ B. M. v lokalite T. ulica na pozemkoch a parcelách podľa LV č. XXXX k. ú. M. s tým, že územný plán uvažuje s uvedenou plochou na zeleň a priemyselnú výrobu, pričom žiadateľka mieni využiť plochu XX mX na kanceláriu a zostatkovú plochu na /bývanie/. Listom zo dňa 29.5.2014 B. M. požiadalo o predloženie podkladov na vlastné náklady. Dotknuté orgány ako žalobca, Okresný úrad M., M. vodárenská spoločnosť, L. riaditeľstvo hasičského zboru O. a.i. predložili záväzné stanovisko k návrhu zmeny a doplnku s tým, že k navrhovaným zmenám nemajú pripomienky. V mesiaci február 2016 spracoval Y.. architekt Y. O. projekt k stavbe polyfunkčný bytový dom investorky žalovanej. Podľa spracovaného projektu novostavba bude umiestnená na parcelách XXXX/XX, XXXX/XX s tým, že riešené parcely sú ohraničené z troch strán susednou parcelou XXXX/X a zo západnej strany parcelou XXXX/X a čiastočne zúženej strany parcelou XXXX/XX. Podľa E KN sú riešené parcely ohraničené zo severnej strany parcelou XXX/X, z východnej strany parcelou XXXX/X a z južnej strany parcelou XXX/ X. Rozhodnutím zo dňa 26.2.2015 B. M. povolilo zmenu v užívaní stavby súpisné číslo XXXX sklad
plastových okien plus kancelária na stavbu polyfunkčná bytová budova. Kolaudačným rozhodnutím B. M. dňa 16.9.2009 povolilo užívanie stavby sklad plastových okien plus kancelárie na pozemku parc. č. XXXX/X. Dňa 3.1.2008 bol vyhotovený záznam o ústnom pojednávaní uskutočnenom vo veci odvolania proti stavebnému povoleniu na stavbu sklad plastových okien na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/ X k. ú. M.. Stavebný úrad zaznamenal vyjadrenie žalobcu, konštatoval skutočnosti realizácie oplotenia. Na miestnom šetrení sa vyjadril Y.. B. D. a D. D., ktorí k stavebnému povoleniu nemali pripomienky a zároveň uviedli, že parcely parc. č. XXX/X. XXX/X zasahujú za oplotenie žalobcu. Listom zo dňa 25.2.2008 B. M. oznámilo žalovanej, že drobná stavba - oplotenie na pozemkoch parc. č. E XXX/X, XXX/X podlieha vydaniu dodatočného povolenia. Listom zo dňa 30.6.2009 správa katastra oznámila stranám a organizácii M., s.r.o. začatie konania o zmene údajov schváleného a zapísaného ROEP s tým, že rozhodnutím zo dňa 28.12.2006 bol ROEP schválený a zapísaný do katastra. Správny orgán ďalej konštatuje, že predmetom opravy údajov je polohopisné zobrazenie pozemku parc. registra J. XXXX/ X s tým, že existujú nezrovnalosti do polohopisného zobrazenia uvedeného pozemku. Areál podniku je posunutý východným smerom, čo má za následok jednak rozpor s právnym stavom tak ako bol definovaný na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia MsNV v M. zo dňa 3.11.1972 a je zároveň v rozpore so stavom v teréne. Tento stav zapríčiňuje skutočnosť, že hranice pôvodných nehnuteľností, z časti ktorých bola areál podniku vytvorený a časti, v ktorých boli vyvlastnené, mali nesprávne a deformované hranice a výmery. Deformované hranice a výmery týchto nehnuteľnosti sú nesprávne.Rozhodnutím zo dňa 28.4.2011 Správa katastra M. opravila chybu v katastrálnom operáte, okrem iného na liste vlastníctve č. 1. Mestu M. boli odpísané pozemky parcely XXXX/X a pripísané k pozemkom parcelám registra J. do LV č. XXXX v prospech doterajšieho vlastníka, O. republiky - O. správy ciest. T. zo dňa 18.11.2015 požiadal U. I. L. úrad M. o zápis do katastra nehnuteľností na základe predloženého geometrického plánu a súhlasného stanoviska Slovenskej správy ciest a to zriadenie vecného bremena k parcele XXXX/XX. Podľa výpisu z LV č. XXXX v časti C je poznamenaná ťarcha na prc. J. č. XXXX/XX, vecné bremeno v prospech vlastníka pozemku parcely J. č. XXXX/XX a XXXX/XX. B.. Y. W. samostatne a dňa 15.7.2014 spolu so spoluvlastníkmi požiadala žalobcu o odstránenie oplotenia z parciel XXX/X, zapísaných na LV č. XXXX s tým, že toto bolo postavené nelegálne. Rozhodnutím zo dňa 13.7.2016 Mesto M. prerušilo územné konanie o umiestnení stavby „ polyfunkčný bytový dom" na pozemkoch parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX. Voči realizácii stavby podal dňa 11.5.2016 námietky žalobca s tým, že je účastníkom konania, zároveň sa vyjadril k otázkam parciel J. XXXX/X a parciel susediacich. Svedkyňa B. O. pri opakovanom výsluchu zotrvala na svojej pôvodnej výpovedi pred súdom a ďalej k veci uviedla, že pri vybavovaní pozemkov v rámci reštitúcie zistila po nahliadnutí do listu vlastníctva, že reálne chýba XXX m2. Domnievala sa, že chýbajúcu časť nehnuteľnosti užíva Združenie záhradkárov. Zabezpečila si plán, z ktorého vyčítala, že záhradkári by mali mať oplotenie pred potokom - husí potok, no reálne bolo oplotenie za potokom. Žiadosť adresovanú správe katastra zaslala kvôli nezrovnalostiam so záhradkármi. Pôvodne sa jednalo o parcely vo vlastníctve jej otca, ktorý však v roku 1990 zomrel. Sama nemala celkový prehľad o týchto nehnuteľnostiach. O pozemky začala mať záujem v čase, keď sa s poľnohospodárskym družstvom vybavoval nájom. Na sporné parcely nenašla doklady spojené s ich vyvlastnením. O nejakom vyvlastnení sa v rodine hovorilo. To sa však týkalo viacerých miest. Matka v tom čase bola už nemocná. Na správe katastra sa informovala na skutočnosť, že jej chýbajú metre štvorcové. O vlastníctve k pozemkom nepochybovala, avšak v dokladoch bol určitý zmätok. O vyvlastnení pozemkov sa s nikým nebavila. Následne im bolo doručené rozhodnutie katastra svedčiace o tom, že pozemky neboli vyvlastnené. Potom poverila brata vybavovaním pozemkov. Brat jej oznámil, že o pozemky má záujem p. R.. Brat sa s uvedenou osobou dohodol, že to pomerajú a krátko na to došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Jej brat nekomunikoval osobne so žalovanou H. R.. Žalovaná neparticipovala pri konaní o oprave chyby v katastri v roku 2003, pretože vtedy sa s pozemkami ešte nič nedialo. Kupujúcemu doma podľa identifikácie vysvetlila čo je predmetom kúpy, nemala vedomosť, že časť sporných parciel sa nachádza za oplotením Vodohospodárskeho podniku, pretože parcely rozdeľovala stará cesta a na starej ceste sa končia alebo začínajú sporné parcely a od starej cesty začínajú horné parcely. Horné parcely boli v užívaní družstva A.. Dve parcely mali identifikáciu, na ktorej boli záhradkári, pozemkový fond aj lesníci. Opravy chyby v katastrálnom operáte prebiehali v roku 2003. Organizácii lesov bola časť pozemkov odpredaná v roku 2005. Spolu so žalovanou stranou navštívili katastrálny úrad po vykonaní ROEP, kedy už boli pozemky predané. Žalovanej bolo odpredané to, čo bolo. Žalovaná nebola informovaná o nejakých vyvlastnených pozemkoch. Svedkyňa I. U. uviedla, že je pracovníčkou O. správy ciest. A. parcely č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX je O. republika - O. správa ciest. Pozemok nie je využívaný pre účely Slovenskej správy ciest. Organizácia nemá potrebu záujmových riešení na danom území. Na uvedenú parcelu nebolo zriadené
vecné bremeno. Nevedela sa vyjadriť, na základe akého právneho úkonu sa organizácia stala vlastníkom predmetnej parcely. Štátne cesty boli vzhľadom k rôznym právnym predpisom delimitované na iného správcu. Parcela bola pôvodne vedená ako poľná cesta - neknihovaná parcela. Ako parcela v intraviláne mala byť pripísaná mestu. Nemá vedomosť, či táto parcela je oplotená ani kto ju fakticky užíva. Ako pracovníčke organizácie, pracoviska I. jej nie sú postupované všetky písomnosti týkajúce sa organizácie. V spornom území organizácia nie je majetkový správca žiadnej cesty.“
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle článku 20 Ústavy Slovenskej republiky § 6, § 19 Zákona o štátnom podniku, § 588 Občianskeho zákonníka, § 130, 134 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovení § 70 a 71 zákona č. 162/1995 Z. z.
4. Svoje právne názory uzavrel tak, že žalobca svoje vlastnícke právo odvodzoval z vyvlastňovacieho rozhodnutia a vydržania. Žalovanej svedčí vlastníctvo z kúpnej zmluvy uzavretej s právnou predchodkyňou, ktorá bola zapísaná na liste vlastníctva predmetných nehnuteľností. Pri konkurencii právnych titulov rôznych subjektov k spornej parcele, pri kolízii princípu ochrany dobrej viery nadobúdateľa a princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, má vyššie riziko niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ, nakoľko tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom konaní. V tejto súvislosti citoval súd prvej inštancie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej ako aj Českej republiky. Žalovaná v 1/ rade nadobudla vlastníctvo k týmto parcelám v roku 2005, pričom predmetné parcely boli v minulosti v užívaní socialistickej organizácie a právny predchodca žalovanej ich fakticky neužíval. Žalovaná pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemala vedomosť o vyvlastňovacích rozhodnutiach. Súd prvej inštancie bral do úvahy skutočnosť, že dochádzalo k opravám výmier parciel a po vyhotovení geometrického plánu v súvislosti s plánovanou stavebnou činnosťou došlo k stretu vlastníckych práv. V danej veci došlo k nesprávnym zakresleniam pôvodných parciel ako aj k nesprávnym identifikáciám, pričom žalobca, respektíve jeho právny predchodca sa pred realizáciou oplotenia nepresvedčil o priebehu hraníc pozemku, pričom oplotenie realizoval podľa vlastných predstáv. Takéto správanie žalobcu posúdil súd prvej inštancie ako správanie, ktoré nie je správaním sa náležitého hospodára. Súd prvej inštancie uzavrel, že s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu, minimálne od roku 1995 mohol mať žalobca pochybnosť o priebehu hranice k sporným parcelám a keďže žalovaná v 1/ rade dobromyseľne nadobudla vlastnícke právo považoval za dôvodné žalobu zamietnuť. Rovnako bola zamietnutá žaloba voči žalovanému v 2/ rade s tým, že tento ako orgán úlohy štátu plnil svoje úlohy na úseku evidencie nehnuteľnosti, preto mu nesvedčí vecná pasívna legitimácia.
5. O trovách konania bolo rozhodnuté s prihliadnutím na zásadu úspechu s poukazom na to, že úspešný žalovaný v 2/ rade si náhradu trov konania neuplatnil.
6. Proti uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalobcu, ktorý uviedol, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie nemá rozumnú a logickú oporu vo vykonanom dokazovaní a naopak považoval napadnutý rozsudok za svojvoľný a arbitrárny. Poukázal na to, že súd sa nevysporiadal s argumentáciou, uviedol, že žalobca sa nesprával k sporným nehnuteľnostiam ako nedbalý vlastník, nakoľko v čase keď do jeho vlastníckeho práva zasiahla žalovaná v 1/ rade začal sa aktívne brániť podaním tejto žaloby. To, že jeho právny predchodca v minulosti realizoval oplotenie mimo vlastníckej hranice nie je v tejto veci relevantné. Zo záverov znalca vyplýva, že podklady, ktorými boli vyvlastňovacie rozhodnutie z roku XXXX. a geometrický plán z roku XXXX sú záväzné, pričom samotné oplotenie sa v katastri neevidovalo, čo svedčí tomu, že dôležitá je skutočná vlastnícka hranica. Poukázal na to, že nie je dôvodné to, že v roku 1995 sa mohol dozvedieť žalobca o nezrovnalostiach, a teda sa nespráva ako náležitý hospodár, nakoľko jedná sa o parcely iné, než sú parcely, ktoré sú predmetom tohto sporu. Žalovaná v 1/rade až v roku 2007 zabrala časť pozemku a na toto jej konanie žalobca upozornil príslušné orgány. Nie je teda pravdou to, že žalobca sa nesprával ako náležitý hospodár. Žalovaná v 1/ rade musela pri nadobúdaní nehnuteľnosti vynaložiť potrebnú opatrnosť, ktorú možno vyžadovať, pričom takouto bežnou opatrnosťou je aj požiadavka aktívneho zistenia konkrétnych skutočností. Napriek tomu, že predávajúca v čase kúpy disponovala vlastníckym titulom. Vynaložením potrebnej aktivity však bola zistiteľná dostupná listina, a to vyvlastňovacie rozhodnutie, na základe ktorého došlo v minulosti k zápisu vlastníctva k sporným parcelám v prospech žalobcu. Tvrdenia žalovanej o tom, že sa nezaoberala zisťovaním týchto skutočností, ale spoliehala sa na tvrdenia zástupcu lesníkov neobstoja, hlavne z dôvodu, že na sporných pozemkoch sa nachádzalo oplotenie. Pokiaľ žalobca má relevantný titul vyvlastnenia a hoci je tu iná konkurencia titulu kúpnou zmluvou, treba veľmi prísne a objektívne
posúdiť dobromyseľnosť z hľadiska všetkých kritérií. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je to však nutné vyhodnotiť tak, že dobrá viera žalovanej v 1/rade nebola preukázaná a nie je možné konštatovať nedbalosť žalobcu. S týmito námietkami sa súd prvej inštancie nijakým spôsobom nevyporiadal, čím bolo porušené právo na spravodlivý proces v neprospech žalobcu. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
7. Žalovaná v 1/rade k odvolaniu žalobcu uviedla, že trvá na svojich vyjadreniach vo veci. Poukázala na to, že žalobca zavádza a nezákonne oplotil pozemky, ktoré neboli v jeho vlastníctve.
8. Následne doplnila svoje podanie a uviedla, že riadne nadobudla nehnuteľnosť, ktorej vlastníctvo bolo dokladované listom vlastníctva, ktorý preukazoval vlastnícke právo predávajúceho.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .
13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
14. Podstatou odvolacích námietok žalobcu bolo podľa jeho názoru nesprávne posúdenie súdom prvej inštancie v tom smere, že uprednostnil právo dobromyseľného nadobúdateľa s poukazom na to, že nadobúdal vlastnícke právo k nehnuteľnosti od vlastníka riadne zapísaného na liste vlastníctva, pričom nebral do úvahy skutočnosť, že v minulosti došlo k právoplatnému vyvlastňovaciemu rozhodnutiu, na základe ktorého len administratívnou chybou nedošlo k zápisu skutočného vlastníka, teda žalobcu do katastra nehnuteľnosti.
15. Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym záverom ku ktorému dospel súd prvej inštancie a považuje odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné.
16. V danom prípade sa jedná o špecifickú situáciu, kedy tu síce existoval platný titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva pre žalobcu, ktorý však od uskutočnenia vyvlastňovacieho konania nebol dostatočne
bdelým v tom, aby jeho vlastnícke právo bolo zapísané aj na liste vlastníctva. Napriek skutočnosti, že sa jednalo o vyvlastňovacie rozhodnutie, ktoré sa týkalo viacerých parciel a pomerne veľkého územia nemožno podľa názoru odvolacieho súdu nebrať do úvahy to, že počas obdobia takmer 40 rokov, ktoré prešli od vyvlastňovacieho konania do začatia sporu na súde sa žalobca nesprával ako riadny hospodár a neskontroloval, či zápis v katastri nehnuteľnosti je v súlade s obsahom vyvlastňovacieho rozhodnutia. Pokiaľ organizácia alebo súkromná osoba nie je dostatočne bdelá v súvislosti so svojimi nehnuteľnosťami tak, aby zápis v katastri zodpovedal faktu podľa názoru súdu sa jedná o nedostatočnú starostlivosť s vlastným majetkom, preto odvolací súd bral do úvahy túto okolnosť, ktorá je na ťarchu žalobcu. Rovnako na ťarchu žalobcu je nutné pripočítať to, že ani zhotovené oplotenie nezodpovedá rozsahu skutočného vlastníctva, respektíve priebehu vlastníckych hraníc podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia, kedy bolo úlohou žalobcu, aby takéto oplotenie bolo vybudované presne v línii, ktorá zodpovedá priebehu vlastníckych hraníc bez ohľadu na to, kto v minulosti mal a bol zodpovedný vykonávať takéto zamerania. Zo strany žalobcu podľa názoru súd nemôže obstáť ani obrana, že k týmto úkonom dochádzalo ešte v minulosti, nakoľko aj po zmene spoločenských vzťahov, teda po roku 1989 tu bol dostatočne dlhý časový priestor na to, aby si žalobca riadne usporiadal svoje vlastníctvo a skontroloval, či vyhotovené oplotenia sú v súlade s tým aký majetok mu patrí. Na druhej strane vychádzajúc z princípov právnej istoty a princípov dôvery v právny štát nemožno podľa názoru odvolacieho súdu dospieť k záveru, že žalovaná v 1/rade akýmkoľvek spôsobom zavinila vzniknutú situáciu. Pokiaľ žalovaná v 1/ rade riadne nadobudla vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam od osôb, ktoré boli zapísané na liste vlastníctva týchto nehnuteľností, a ktoré tieto nadobudli riadne v dedičskom konaní táto podľa názoru odvolacieho súdu nemohla mať ani pri zachovaní najvyššieho štandardu opatrnosti akékoľvek dôvodné pochybenia o tom, že predmetná nehnuteľnosť im nemusí v skutočnosti patriť. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní nebola preukázaná akákoľvek príbuzenská, či iná previazanosť medzi žalovanou v 1/rade a prevádzajúcimi, kedy by mohli byť dôvodné určité pochybnosti o tom, či takéto osoby nemali vedomosť o vykonanom vyvlastnení v 70. rokoch. Pokiaľ nemožno nájsť na správaní žalovanej v 1/rade žiadne pochybnosti ohľadom toho, či sa správala v súlade so zásadou bdelosti a primeranej opatrnosti a naopak vyššie uvedené prvky nepochybne sú na strane žalobcu je podľa názoru odvolacieho súdu pri konflikte práv oboch strán sporu nutné vychádzať z princípu ochrany dobrej viery nadobúdateľa pred ochranou vlastníka, ktorý bol nedôsledný v tom, že počas desaťročí si nedal do súladu faktický stav so stavom právnym podľa katastra nehnuteľností. V danom prípade sa jedná o špecifickú situáciu kedy je podľa názoru odvolacieho súdu v súlade s princípom právnej istoty a ochrany dobrej viery, ako aj dôvery v akty štátu zamietnuť žalobu žalobcu. Týmto spôsobom, tak ako už bolo vo viacerých rozhodnutiach vyšších súdnych autorít rozhodnuté, možno nájsť výnimku z princípu, že nemožno na iného previesť viac práv, než prevodca má, a to za zachovania zásady, že nemožno zachovať maximum z oboch základných práv, teda z práva na ochranu dobrej viery nadobudnutia vlastníckeho práva a z princípu ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobca ak aj bol skutočným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bol vlastníkom nedbalým pokiaľ nepristúpil k zápisu vlastníckeho práva do katastra a nadobúdateľ nebol žiadnym spôsobom spôsobilý sa dozvedieť o tom, že predmetná nehnuteľnosť mala byť zapísaná v prospech inej osoby, a teda nepatrila prevodcovi.
17. Odvolací súd poukazuje na závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I.US549/2015 z 16.03.2016, rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. III.US247/14 zo 28.01.2016, či rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 31Cdo/353/2016 zo dňa 09.03.2016.
18. Odvolateľ vychádzajúc z obsahu podaného odvolania namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, jeho nepreskúmateľnosť, zmätočnosť, nedostatok dôvodov, nesprávne zhodnotenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci.
19. K námietke nepreskúmateľnosti a nedostatočného odôvodnenia rozsudku je potrebné uviesť nasledovné.
20. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé..
21. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Námietka o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku tak neobstojí.
22. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd v prejednávanej veci po oboznámení s odôvodnením napadnutého rozsudku dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený. Súd prvej inštancie aplikoval na správne zistený skutkový stav správnu právnu normu, ktorú aj správne vyložil.
23. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. ( porovnaj IV. ÚS 115/03). Poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite veci bez významu.
24. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP s poukazom na skutočnosť, že žalovanej v 1/rade, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní trovy konania nevznikli, preto jej súd tieto nepriznal rovnako ako aj žalovanému v 2/rade. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).