Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-48-2018.pdf
PDF · 85.67 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/48/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, o vymoženie sumy 699,87 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9Er/418/2015 - 24 zo dňa 01. marca 2018, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd prvým výrokom nevylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, z vykonávania exekúcie, s odkazom na § 30 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku s tým, že bývalý zamestnanecký pomer súdneho exekútora k oprávnenému samo osebe nezakladá dôvod na vyslovenie zaujatosti súdneho exekútora. Druhým výrokom exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 23378/16. Exekučným titulom vo veci bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 02.10.2006 sp. zn. SR 4367/06, pričom nárok oprávneného vychádzal zo Zmluvy o úvere č. 8211150 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 08.02.2006. S odkazom na § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 25 ods. 1, 2, § 2, § 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, príslušné ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993 (ďalej len „Smernica Rady“), opierajúc sa o judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uznesenia sp. zn. 6Cdo/1/2012, 3Cdo/122/2011, 6Cdo/135/2012, rozhodnutie Súdneho dvora ES C-40/08, po preskúmaní predloženého exekučného titulu postupom podľa § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku, exekučný súd vyhodnotil uzatvorenú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej medzi zmluvnými stranami vznikol spotrebiteľský vzťah. Uviedol, že rozhodcovská doložka, neoddeliteľná súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bod 17, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorej obsah nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť, resp. túto zmluvnú podmienku neakceptovať. Nemožno je preto považovať za individuálne vyjednanú a je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Spotrebiteľovi bola postupom oprávneného odopretá ochrana, ktorú poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ a Smernice Rady. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť, nezáväznosť rozhodcovského rozsudku predloženého ako exekučný titul. Plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky posúdil exekučný súd ako plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov exekučný súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc danú mu Exekučným poriadkom, keďže pri preskúmavaní exekučného titulu po materiálnej stránke súd nie je oprávnený skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale iba povahu plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, nemá oprávnenie skúmať rozhodnutie samotné. Exekučný súd týmto postupom nahrádzal konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s obsahom a účelom tohto zákona. Súd takto nesprávne aplikoval ustanovenie § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, čím porušil právo oprávneného na prejednanie veci pred príslušným súdom. Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu a na samostatnej listine, čo konajúci súd neskúmal, čím konanie zaťažil vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k námietke o znemožnení voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ a na skutočnosť, že cieľom tejto právnej úpravy je umožniť spotrebiteľovi rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných ustanovení.
3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, v zmysle v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona. Odvolací súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
4. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom podaného odvolania a odvolacích námietok (§ 379 a § 380 CSP) odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie len čo do výroku, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie vo výroku, ktorým exekučný súd nevylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, z vykonávania exekúcie tak nadobudlo právoplatnosť samostatne.
5. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
6. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
7. Podľa § 53 ods. 5 OZ, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
8. Vo vzťahu k otázke rozsahu preskúmavacej právomoci exekučného súdu odvolací súd uvádza, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Ak je oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd oprávnený skúmať, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípmi dôslednej ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva exekučnému súdu oprávnenie na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011).
9. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako poskytovateľom úveru, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov, a povinným, fyzickou osobou, nepodnikateľom, ako dlžníkom je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi nimi bol na jej základe založený spotrebiteľský vzťah. Použitie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ako aj ostatných právnych predpisov upravujúcich ochranu práv spotrebiteľa teda nie je vylúčené.
10. Rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a vydal predložený rozhodcovský rozsudok, svoju právomoc založil na rozhodcovskej doložke ako súčasti všeobecných podmienok poskytnutia úveru, bod 17/, na ktoré odkazuje Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 18.02.2006. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že táto rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci.
11. Vo vzťahu k dôvodom neplatnosti predloženej rozhodcovskej doložky a s tým súvisiacej materiálnej nevykonateľnosti predloženého rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že ak má byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Dôkazom toho, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne jej forma; neoddeliteľná súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a jej predloženie povinnému bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, bez možnosti zvážiť dôsledky tohto úkonu s primeranou starostlivosťou a prípadne rozhodcovskú doložku neuzavrieť. To je štandardne prípad typových zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú vyvolať dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ.
12. Je nepochybné, že zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred jednou zmluvnou stranou (dodávateľom služby) bez možnosti zmeny. Spotrebiteľ v takejto situácii nie je schopný ovplyvniť podmienky formulárovej zmluvy. Rozhodcovskú doložku nevyjednanú individuálne je možné považovať za neprijateľnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.
13. Odvolací súd zastáva názor, že aj pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre povinnú osobu ostáva len iluzórnou, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý dlžník výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla pre neho transparentný štátny súd. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predložená osobe v postavení dlžníka, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený, veriteľ, poskytovateľ úveru a dodávateľ služby, sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Navyše, z tejto formy rozhodcovskej doložky ani nemožno konštatovať, že zaväzuje výslovne osobu povinného.
14. Podstatnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, v ktorom sa o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá individuálne, ktorá priznáva právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady. Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Vopred určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, čím je daní jej neplatnosť podľa § 39 OZ a je tiež v rozpore s generálnou klauzulou podľa § 53 ods. 1 OZ, s odkazom na § 53 ods. 5 OZ, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.
15. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Za takéto zmluvné podmienky je bezpochyby možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy, vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, pričom výrazným spôsobom zasahujú do jeho postavenia v rámci zmluvného vzťahu. Rozhodcovská doložka nevyjednaná individuálne zo strany spotrebiteľa, ale predložená spotrebiteľovi ako neoddeliteľná súčasť obchodných podmienok je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.
16. Pre vykonanie exekúcie preto chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Zohľadniac skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 02.10.2006 sp. zn. SR 4367/06 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú dotknuté.
17. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že exekučný súd nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a neskúmal, či medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nedošlo k uzavretiu samostatnej rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Exekučnému súdu bola predložená kópia Zmluvy o úvere s jej neoddeliteľnou súčasťou, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré obsahujú rozhodcovskú doložku. Vyplýva z toho, že medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu osobitnej rozhodcovskej zmluvy, pričom túto skutočnosť nevyvrátil ani samotný oprávnený tým, aby spolu s odvolaním predložil konajúcemu súdu platne uzavretú rozhodcovskú zmluvu.
18. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.
19. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako vecne správne potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).
21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).