Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-227-2018.pdf
PDF · 88.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-59P/123/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - R. W. K., nar. 19.XX.XXXX, trvale bytom M. 3, XXX XX R., zastúpená K. kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, 831 06 Bratislava a otec - C.. G. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. 1, XXX XX R., na návrh otca o zrušenie výživného a zvýšenie výživného na tvorbu úspor a na návrh matky o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
E. návrhy z a m i e t a .
Q. z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. U. tunajšiemu súdu ako miestne nepríslušnému podaným dňa XX.XX.XXXX a po prikázaní prejednania sporu Krajským súdom v Bratislave mu postúpeným dňa 01.06.2018, požiadala otec o zrušenie výživného v sume 350 eur mesačne na maloletého W. W., nar. XX.XX.XXXX, od XX.XX.XXXX a o zvýšenie výživného na tvorbu úspor maloletého zo sumy XX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne. K. dôvod uviedol, že dohodu o výživnom na čas po rozvode uzatvoril napriek tomu, že normatívna úprava pri rovnakej dĺžke striedavej osobnej starostlivosti u oboch rodičov, stanovenie výživného výslovne neupravuje, ako aj to, že matka pri vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov získala z rodinných úspor čiastku XX.XXX eur. Po právnej stránke sa opísaná situácia zmenila aj tým, že matka uzatvorila manželstvo s C.. B. K., sudcom Okresného súdu Bratislava IV, ktorý síce k maloletému W. nemá vyživovaciu povinnosť, avšak uzavretím manželstva sa jeho príjem stal súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorého je matka povinná plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému W.. Poukázal na to, že v čase uzatvárania rodičovskej dohody bol rozdiel medzi ich príjmami značný, tento však uzatvorením manželstva matky zanikol. Súčasné pravidelné mesačné príjmy matky sú približne rovnaké, ako aj jeho príjmy, keďže do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí aj plat jej manžela sudcu, ktorý je približne rovnaký, ako jeho plat prokurátora. Podľa neho je zároveň výživné v sume 350 eur vo vzťahu k potrebám maloletého značne nadhodnotené. Pri rovnakej dĺžke striedavej osobnej starostlivosti to znamená, že matka poberá výživné vo výške 350 eur na dva týždne pobytu maloletého u nej, pričom mesačne by takéto výživné bolo 700 eur, čo sa približne rovná čistej priemernej mzde v hospodárstve za rok 2017. V uvedenom výpočte nie je zahrnutá suma 50 eur, ktorú platí maloletému na úspory a predovšetkým povinnosť samotnej matky plniť si vyživovaciu povinnosť voči ich maloletému synovi. Výživné platené na maloletého W. jeho matke sa reálne na jeho potrebách neodzrkadľuje a vzhľadom k jeho výške sa ani nemôže, pretože maloletý také vysoké finančné potreby nemá, v dôsledku čoho v podstate týmto výživným fakticky prispieva na krytie potrieb novej rodiny matky. Na pojednávaní doplnil, že o maloletého sa stará aj tým, že s ním chodí k lekárovi, bol s ním v nemocnici počas
hospitalizácie, zúčastňuje sa jeho rodičovských združení, kupuje mu veci, berie ho na dovolenky, platí mu mobil, významným spôsobom prispieva na jeho potreby. Vyslovil, že matka mala možnosť prenajať byt, ktorý prevzala aj s hypotékou v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
2. Matka s návrhom otca nesúhlasila a písomným podaním súdu doručeným dňa 03.12.2018 navrhla zvýšiť výživné na maloletého od decembra 2018 na sumu 450 eur mesačne, pri ponechaní tvorby úspor v doterajšej sume 50 eur mesačne. Uviedla, že v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov síce získala sumu XX.XXX eur, ale zároveň jej zostal byt zaťažený hypotékou v sume cca XX.XXX eur. Tvrdila, že pri uzatváraní rodičovskej dohody o výživnom, bol zohľadnený aj príjem jej terajšieho manžela, s ktorým už v tom čase žila v spoločnej domácnosti. Za zásadnú zmenu považovala to, že v dôsledku čerpania rodičovskej dovolenky klesol jej príjem zo sumy XXX eur na sumu XXX,XX eur a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Pripustila, že jej manžel má porovnateľný príjem s otcom, ale zároveň má aj vyživovaciu povinnosť k nej a k ich spoločnému synovi. Ohradila sa proti tvrdeniu otca, že platením výživného prispieva na krytie potrieb jej novej rodiny, keďže jej manžel sa o nich vie bravúrne postarať po každej stránke. Dala do pozornosti, že veľakrát na zakúpenie oblečenia pre W. dala peniaze otcovi ona, pretože pri malom dieťati nemôže chodiť po obchodoch a ani na dovolenky k moru, maloletému ale zaplatila letný tábor, a tiež zaplatila poplatok za jeho doprevádzanie otcom v nemocnici.
3. Kolízny opatrovník skonštatoval, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa a zároveň poukázal na zvýšenie príjmu otca. Návrh matky odporučil zamietnuť, nakoľko maloletý nemá zvýšené náklady na výživu pre zdravotný stav alebo v súvislosti so záujmovými aktivitami.
4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12.04.2016, č.k. 13P/47/2016-30. Na čas po rozvode súd schváli rodičovskú dohodu o zverení maloletého W. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždňových intervaloch, so zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku obidvomi rodičmi a záväzkom otca platiť na výživu maloletého sumu 350 eur mesačne matke a na tvorbu úspor sumu 50 eur mesačne na jeho osobitný účet. V tej dobe činil mesačný netto príjem matky XXX eur a mesačný netto príjem otca X.XXX eur. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemali. G. W. bol vo veku N.ť rokov.
5. Matka dňa XX.XX.XXXX uzatvorila nové manželstvo a dňa XX.XX.XXXX jej pribudla vyživovacia povinnosť k synovi F. K.. Aktuálne čerpá rodičovskú dovolenku s poberaním rodičovského príspevku od XX/XXXX vo výške XXX,XX eur mesačne a od X/XXXX vo výške XXX,XX eur mesačne. Za obdobie marec až november XXXX mala vyplatené materské dávky v celkovej sume X.XXX,XX eur. H. prídavok poberá len na jedno dieťa v sume XX,XX eur mesačne. D. mesačný netto príjem manžela matky predstavoval X.XXX,XX eur v období máj až december XXXX a X.XXX,XX eur v období január až október 2018.
6. Otec je naďalej rozvedený a bez iných vyživovacích povinností. K. D.osiahol priemerný mesačný netto príjem X.XXX,XX eur v dobe od mája do decembra XXXX a X.XXX,XX eur od januára do novembra XXXX. Od C. akadémie E. republiky mal celkový netto príjem X.XXX,XX eur za mesiace X/XXXX, XX/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX, X/XXXX a XX/XXXX a od E. advokátskej komory za mesiace XX/XXXX, X/XXXX a XX/XXXX v celkovej sume XXX,XX eur. U. C. H. R., s.r.o., otcovi vyplatilo dňa XX.XX.XXXX honorár vo výške X.XXX,XX eur a dňa XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX eur.
7. G. W. je dvanásťročný žiak šiesteho ročníka základnej školy. Pre zdravotný stav nemá trvalo zvýšené náklady na výživu, platených záujmových aktivít sa nezúčastňuje.
8. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p.) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
9. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
10. V zmysle § 78 ods. 3 veta prvá Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Zákon obligatórne viaže možnosť zmeny výživného na zmenu pomerov. Nerozlišuje pritom, či výška výživného bola výsledkom dohody rodičov (ktorú súd musí pred schválením preskúmať z hľadiska hmotnoprávnych podmienok pre určenie výživného a záujmu maloletého dieťaťa), alebo autoritatívneho rozhodnutia súdu. Zmena pomerov je teda základnou a nevyhnutnou podmienkou nového rozhodnutia o výživnom bez ohľadu na to, či sa jedná o zvýšenie alebo zníženie výživného. Zmena pomerov sa môže týkať len maloletého dieťaťa, jedného alebo obidvoch jeho rodičov, alebo všetkých zúčastnených. Musí ísť pritom o podstatnú trvalú alebo dlhodobú zmenu pomerov jestvujúcich v čase rozhodujúcom pre určenie výživného.
12. Čo sa týka konania vo veci zníženia výživného na maloleté dieťa, predmetom dokazovania sú aktuálne pomery maloletého dieťaťa a jeho rodičov a ich porovnanie s pomermi tvoriacimi základ ostatného súdneho rozhodnutia. Cieľom tohto porovnania je zistenie, či sa oproti minulosti nejakým spôsobom znížili nároky maloletého dieťaťa, alebo zhoršili možnosti a schopnosti povinného rodiča pre plnenie výživného, resp. aj to, či u rodiča majúceho maloleté dieťa v osobnej opatere nenastali také okolnosti, za ktorých už druhý rodič nemusí nahrádzať sčasti aj jeho vyživovaciu povinnosť.
13. Zmenu pomerov u povinného rodiča v prospech zníženia výživného bude predstavovať predovšetkým ním nezavinená nezvratná alebo dlhodobá strata spôsobilosti plniť si riadne svoju vyživovaciu povinnosť v pôvodnej výške následkom trvalého alebo dlhodobo pretrvávajúceho poškodenia zdravia, majúceho za následok úplnú alebo obmedzenú možnosť primeranej zárobkovej činnosti. Takouto zmenou bude aj zmena charakteru a výšky pravidelného príjmu napr. v dôsledku odchodu povinného rodiča do starobného dôchodku. Zmena pomerov rodiča zabezpečujúceho maloletému dieťaťu osobnú starostlivosť sa bude v zásade týkať podstatného zlepšenia jeho zárobkových možností napr. rozšírením vzdelania a nadobudnutím kvalifikácie pre výkon výrazne lepšie honorovanej práce, ktorými nedisponoval v predošlom období, v dôsledku čoho musel byť finančný podiel druhého rodiča na výžive maloletého dieťaťa výraznejší.
14. Keďže celkový vývoj maloletého dieťaťa predpokladá postupný nárast opodstatnených nárokov na výživu v dôsledku fyzického a mentálneho vyspievania, je zmena jeho pomerov majúca za následok zníženie výživného skôr výnimočná. Môže ňou byť napr. prestup zo súkromnej školy s plateným školným na bezplatnú štátnu školu, či podstatné a trvalé zlepšenie jeho zdravotného stavu, ktorý si predtým vyžadoval vysoké náklady, resp. aj ukončenie finančne náročnej záujmovej aktivity, ktorá bola v minulosti premietnutá do výšky výživného.
15. V danom prípade od určenia výživného uplynulo dva a pol roka. Z hľadiska tejto doby nie je možné konštatovať až tak významný nárast životných nákladov, ani podstatné zvýšenie nárokov maloletého dieťaťa v dôsledku jeho celkového vývoja. G. W. je už síce žiakom šiesteho ročníka základnej školy, avšak samotný prechod na druhý stupeň povinnej školskej dochádzky nemá až tak výrazný vplyv na nárast výdajov s tým spojených. G. nepribudli mimoriadne výdaje v súvislosti so zdravím, príp. s platenou záujmovou aktivitou. V konaní nebolo preukázané, že by náklady na výživu maloletého medzičasom vzrástli spôsobom vyžadujúcim si zvýšenie výživného. U. však preukázané ani to, že sa náklady na výživu maloletého v porovnaní s predošlým obdobím znížili.
XX. Je nesporné, že súčasné pomery matky dočasne limitujú jej možnosti a schopnosti finančnej účasti na výžive maloletého zmenou charakteru a znížením príjmu v súvislosti s čerpaním rodičovskej dovolenky. Na uvedené má vplyv aj nová vyživovacia povinnosť matky k dieťaťu narodenému v jej druhom manželstve. D. tieto skutočnosti je matka sama čiastočne odkázaná na výživu manžela. Aj keď je zárobok jej manžela súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je možné považovať ho za príjem samotnej matky. Q. manžela matky je zohľadniteľný len z hľadiska saturovania potrieb ich spoločnej domácnosti, bez povinnosti participácie na výžive maloletého W., a tým aj nahrádzania vyživovacej povinnosti jeho rodičov. Z. manželstva matky a vedenie spoločnej domácnosti s manželom, ktorého príjem je porovnateľný s príjmom otca, nie je takou zmenou pomerov na strane matky, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloletého.
XX. Z dokazovania vyplynulo, že súčasné príjmové pomery otca sa v porovnaní s predošlým obdobím zlepšili zvýšením jeho zárobku zo zamestnania, ako aj ďalšími, vyššie oboznámenými príjmami z inej pracovnej činnosti.
XX. D. otec dôvodí tým, že pri striedavej osobnej starostlivosti súčasný právny poriadok s výživným nepočíta, je potrebné uviesť na správnu mieru, že ustanovenie § X2 ods. 6 Zákona o rodine výslovne hovorí o tom, že súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčí. Zákon tu teda dáva možnosť a nestanovuje povinnosť výživné neurčiť. Robí tak pre prípad, kedy sú celkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery jedného z rodičov vykonávajúcich striedavú osobnú starostlivosť maloletého dieťaťa výrazne lepšie, než u druhého rodiča, a kedy je preto namieste výživné určiť v záujme zachovania rovnakej životnej úrovne maloletého dieťaťa v obidvoch rodičovských domácnostiach. V dôsledku podstatnej rozdielnosti prímov rodičov v čase uzavretia rodičovskej dohody o výživnom na maloletého W. je opodstatnené sa domnievať, že pokiaľ by k takejto dohode nedošlo, súd by sám rozhodol o určení výživného otcovi aj za trvania striedavej osobnej starostlivosti. H. ústretovosť otca v otázke výživného pri striedavej osobnej starostlivosti maloletého W. prejavená rodičovskou dohodou nemôže byť ponímaná ako niečo, čo nebolo v súlade so zákonom, a preto je teraz namieste súčasný stav zmeniť.
XX. O. starostlivosť otca o maloletého v rámci výkonu striedavej osobnej starostlivosti nemôže nahradiť jeho doterajšiu finančnú povinnosť v zmysle jej zníženia. Je povinnosťou obidvoch rodičov, aby počas striedavej osobnej starostlivosti zabezpečovali nielen materiálne potreby maloletého dieťaťa, ale aby tiež počas doby určenej pre ich starostlivosť vykonávali všetky úkony súvisiace s jeho výchovou a opaterou. Pokiaľ však jeden z rodičov má v dôsledku objektívnych skutočností v danom smere nejaké obmedzenia, musí ich za neho prebrať na seba druhý rodič. Týka sa to otcom deklarovanej účasti na osobnej opatere maloletého návštevou lekárov, prítomnosťou na triednych aktívoch a pod., kedy sú možnosti matky pri starostlivosti o ďalšie dieťa vo veľmi útlom veku istým spôsobom zúžené. To ale neznamená, že prípadná vyššia miera účasti na opatere maloletého má mať za následok nižšiu finančnú zainteresovanosť rodiča.
20. K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva je potrebné objasniť, že na určenie výšky výživného žiaden vplyv mať nemôže, nakoľko sa vychádza zo skutočnosti, že majetkové podiely manželov sú rovnaké, takže sa nejedná o nadobudnutie nového majetku, ale len o rozdelenie majetku už jestvujúceho.
21. Súd dospel k záveru, že v prípade maloletého Filipa nie sú splnené zákonné podmienky ani pre zníženie výživného, ani pre jeho zvýšenie, a to v dôsledku absencie takej podstatnej zmeny pomerov, ktorá by činila návrhy rodičov dôvodnými. Rozhodol preto tak, že obidva návrhy zamietol.
22. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, s náležitosťami podľa § 127 C.s.p. a podľa § 363 C.s.p. - proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), a to len z dôvodov podľa § 365 ods. 1 C.s.p. a § 62 ods. 1, 2 C.m.p. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 C.m.p.).