Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-359-2017.pdf
PDF · 123.53 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/359/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, v právnej veci navrhovateľky - manželky O. U., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom H., Q. A.. č. XXX/X, zastúpenej advokátkou Mgr. Katarínou Berkešovou, AK so sídlom Malacky, Břeclavská ul. č. 3, proti manželovi Y. U., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom H., Q. A.. č. XXX/X, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom U., B., nar. XX.XX.XXXX a T., nar. XX.XX.XXXX, obe deti št. prísl. SR, obe deti bytom ako rodičia, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, Malacky, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo G.. O. U., rod. H. nar. XX.XX.XXXX v P. a Y. U., nar. XX.XX.XXXX v P. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v P., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
Na čas po právoplatnosti rozsudku v časti o rozvode manželstva rodičov súd zveruje maloletú B. U., nar. XX.XX.XXXX. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že v starostlivosti otca bude maloletá B. od pondelka párneho kalendárneho týždňa a v roku od 15,00 hod. do pondelka nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa v roku do 15,00 hod. a v starostlivosti matky bude maloletá B. od pondelka nepárneho kalendárneho týždňa v roku od 15,00 hod. do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa v roku do 15,00 hod..
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej B. počas striedavej osobnej starostlivosti výživným vo výške 100 € mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode manželstva rodičov, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Na čas po právoplatnosti rozsudku v časti o rozvode manželstva rodičov súd zveruje maloletého T. U., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého T. výživným vo výške 250 Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode manželstva rodičov, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým T. každý párny kalendárny týždeň v čase od stredy od 15. hodiny do pondelka nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa v roku do 15,00 hod.
Rodičia si maloleté deti preberú a odovzdajú v školskom zariadení, ktoré deti aktuálne navštevujú, v prípade sviatkov, prázdnin alebo iného voľna maloletých detí si preberie rodič, ktorého starostlivosť nasleduje v mieste bydliska rodiča, ktorého starostlivosť končí.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.11.2017 sa navrhovateľka - manželka domáhala rozvodu manželstva s manželom a úpravy pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Žiadala, aby súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca povinnosťou prispievať výživným vo výške 200 Eur pre každé maloleté dieťa a žiadala styk otca s maloletými deťmi neupravovať. Matka svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že v roku 2014 prišlo k vzájomnému odcudzeniu oboch manželov, city medzi ňou a manželom ochladli a obaja zistili, že majú odlišné životné ciele. Navrhovateľka uviedla, že postupom času bola komunikácia s manželom obmedzená iba na nevyhnutné prípady a spoločne sa snažili, aby táto skutočnosť nevplývala na maloleté deti. V roku 2016 prestali s manželom intímne žiť a ich vzájomná citová náklonnosť sa definitívne vytratila. V čase podania návrhu maloletá B. navštevovala 4. ročník Základnej školy v H., jej zdravotný stav bol dobrý, maloletý T. navštevoval 2.ročník Základnej školy v H., mal diagnostikovanú alergiu. 2. Dňa 27.03.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené písomné vyjadrenie manžela, ktorý návrh nepodal. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, aj keď podľa jeho vyjadrenia dôvodom rozpadu manželstva bola nevera zo strany navrhovateľky. manžel - otec maloletých detí však nesúhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti manželky - matky maloletých detí a žiadal, aby boli obe maloleté deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s tým, že výživné sa počas striedavej osobnej starostlivosti neurčí. Manžel uviedol, že v čase podania návrhu síce manželia žili spoločne v jednej domácnosti aj s maloletými deťmi, avšak on sám má už v súčasnosti novú priateľku, ktorú poznajú už aj maloleté deti. 3. Manželka v priebehu konania zmenila svoj návrh v časti úpravy pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva tak, že navrhla zveriť maloletú B. do striedavej osobnej starostlivosti a maloletého T. zveriť do svojej osobnej starostlivosti. V otázke výšky výživného navrhovateľka uviedla, že žiada na maloletú B. výživné vo výške 100 Eur mesačne a na maloletého T. výživné vo výške 250 Eur mesačne.
4. Manžel, ktorý návrh nepodal v priebehu konania uviedol, že súhlasí so zverením maloletých detí tak, ako to navrhla manželka, avšak v otázke výšky výživného navrhoval výživné pre maloletú B. neurčiť a pre maloletého T. navrhol výživné vo výške 100 Eur mesačne. 5. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletých detí uviedol, že navrhuje maloletú B. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti a maloletého T. do starostlivosti matky s rozšíreným stykom každý druhý týždeň od stredy do pondelka. V otázke výšky výživného pre maloleté deti uviedol, že túto ponecháva na úvahe súdu, poukázal však na skutočnosť, že rodičia sú povinní prispievať na výživu detí podľa svojich schopností a možností a deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. 6. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov konania, oboznámil sa s kópiou sobášneho listu manželov, kópiami rodných listov maloletých detí, potvrdením o návšteve školy maloletej B. potvrdeniami o príjme manželov, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky z pohovoru s maloletými deťmi zo dňa 06.07.2018 a správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky z pohovoru s maloletými deťmi zo dňa 14.11.2018 , dohodou o skončení pracovného pomeru medzi OZ F. a G.. O. U., zmluvou o účelovom splátkovom úvere na bývanie č. XXXXXXXXXX, kópiou správy zo Sociálnej poisťovne zo dňa 03.10.2018 vystavenou pre O. H., kópiou lekárskej správy zo dňa 11.10.2018 vystavenou pre O. H., kópiou lekárskej správy zo dňa 15.10.2018 vystavenou pre O. H., rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 30P/147/2016- 80 zo dňa 28.02.2017, rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 6CoP/16/2017-101 zo dňa 28.09.2017, kópiou rozhodnutia o prijatí S. H. do Základnej školy v H., mesačnými nákladmi Y. U. zo dňa 06.12.2018, e-mailovou komunikáciou medzi rodičmi maloletých detí č. l. 62 - 67 ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil, že rodičia maloletých detí - účastníci - uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. v P., u oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti : B., nar. XX.XX.XXXX. a T., nar. XX.XX.XXXX. 7. Súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo spočiatku usporiadané a harmonické. Postupom času sa citované väzby medzi účastníkmi narušili, v spoločnej domácnosti nežijú od júla 2018. Účastníci zhodne uviedli, že nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia z dôvodu trvalého rozvratu ich vzájomných vzťahov a žiadali, aby súd ich manželstvo rozviedol. 8. Matka maloletých detí/manželka žije v súčasnosti v 3 izbovom rodinnom dome v H., ktorý je v jej vlastníctve (je vylúčený z BSM) , na kúpu ktorého si matka zobrala hypotekárny úver vo výške 67 800 Eur s mesačnou splátkou 216 Eur mesačne. Matka je zamestnaná na Obecnom úrade H. s priemerným mesačným príjmom 845 Eur netto. V mesiacoch máj až jún 2018 bola súčasne zamestnaná v Občianskom združení F. s priemerným mesačným príjmom 385 Eur netto, avšak dňa 27.08.2018 podpísala Dohodu o skončení pracovného pomeru z dôvodu, že zamestnávateľovi neboli poskytnuté finančné prostriedky na financovanie činnosti organizácie zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Ďalšie vyživovacie povinnosti manželka, matka maloletých detí nemá. 9. manžel - otec maloletých detí žije v rodinnom dome v H., ktorého bol vlastníkom už pred uzavretím manželstva, nehnuteľnosť bola vylúčená s BSM. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou novou priateľkou a jej maloletou dcérou. Je zamestnaný v spoločnosti Q. X. s priemerným mesačným príjmom 1 737 Eur netto. Priateľka otca O. H. je nezamestnaná, poberá nemocenské dávky od 09.09.2018 až do zániku dočasnej práceneschopnosti vzniknutej dňa 30.08.2018 vo výške 9,43 Eur/deň, má vyživovaciu povinnosť k maloletej S. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá jej bola rozsudkom Okresného súdu Prešov č. 30P/147/2016-80 zo dňa 28.02.2017 zverená do osobnej starostlivosti, otec maloletej bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 70 Eur mesačne. Ďalšie vyživovacie povinnosti manžel
- otec maloletých detí - nemá. 10. Maloletá B. je žiačkou 5. ročníka Základnej školy v H., stravuje sa v škole s poplatkom za stravu cca. 25 Eur mesačne. Navštevuje Základnú umeleckú školu v P. s polročným poplatkom vo výške 50 Eur. Maloletá trpí atopickým ekzémom, doplatok na lieky je cca. 10 Eur polročne, nosí okuliare. 11. Maloletý T. je žiakom 3. ročníka Základnej školy v H., navštevuje školský klub s poplatkom vo výške 5 Eur mesačne, a stravuje sa v škole s poplatkom vo výške cca. 25 Eur mesačne. Maloletý navštevuje pohybový krúžok - gymnastika s poplatkom vo výške 110 Eur na tri mesiace. Maloletý T. je celoročný alergik a je nutné doplácať za lieky približne 10 Eur na tri mesiace. 12. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky z pohovoru s maloletými deťmi, vykonaného dňa 14.11.2018, súd zistil, že maloletá B. bola v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch. Maloletá uviedla, že daný model starostlivosti jej vyhovuje, prebieha to v poriadku, vadí jej iba to, že si musí k otcovi baliť kufor. Maloletá sa vyjadrila, že jej vyhovuje aj dĺžka striedania, nakoľko jeden týždeň sa jej zdá málo. Maloletá uviedla, že u matky má zariadenú spoločnú izbu s bratom a v dome u otca je v jednej izbe s bratom aj dcérou novej priateľky otca, maloletou S.. Uviedla, že s novou priateľkou O. a jej dcérou S. si rozumie, sú v podobnom veku, aj keď si na ne musela zvyknúť. Maloletá B. počas pohovoru uviedla, že rodičia sa v ich prítomnosti nehádajú, vedia sa dohodnúť. Maloletý T. bol v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch. Maloletý počas pohovoru uviedol, že počas leta mu daný model starostlivosti vyhovoval, zmena nastala po lete, keď sa do domácnosti otca nasťahovala jeho nová priateľka O. s jej dcérou S.. Maloletý uviedol, že si s nimi rozumie a nevadí mu, že má spoločnú izbu aj s S.. Maloletý uviedol, že by si to predstavoval tak, že cez pracovný týždeň bude bývať u matky a počas víkendov u otca. Uvedené zdôvodnil tým, že matka chodí cez pracovný týždeň skôr z práce, spolu si urobia domáce úlohy a potom idú ku kamarátom. Zároveň uviedol, že počas týždňa, s otcom nerobí toľko aktivít ako u matky, nakoľko v domácnosti otca sú teraz piati členovia a je tam aj viac povinností. Maloletý uviedol, že daný model starostlivosti mu nikto nenavrhol, vymyslel to sám. Záverom uviedol, že rodičov má rád rovnako, rád s nimi trávi voľný čas, zabáva sa s nimi a hrá spoločenské hry. 13. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 14. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
15. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
16. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
17. Podľa § 23 os. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
18. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaním miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
19. Súd konštatuje, že účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií - funkcie biologickej, výchovnej, funkcie vzájomnej pomoci a hospodárskej funkcie. Súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov si funkciu biologickú neplní - nevytvára prostredie vhodné na uspokojovanie citových a iných potrieb účastníkov, keď účastníci spolu nežijú, nežijú spolu ani intímne, neuspokojujú svoje emocionálne potreby, nie sú si vzájomne oporou. Účastníci si neposkytujú ani všestrannú vzájomnú pomoc, čím nie je naplnená ani ďalšia z funkcií manželstva. Naplnená nie je ani funkcia hospodárska, v zmysle ktorej sa manželia spoločne starajú o uspokojovanie potrieb rodiny.
20. Z uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov je v súčasnosti len formálnym zväzkom, nemajúcim obsah, ktorý pre fungujúce manželstvo predpokladá Zákon o rodine. Vzhľadom k uvedenému dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo narušené a vzhľadom k doterajšiemu konaniu účastníkov nie je predpoklad, že by manželstvo začalo plniť svoje funkcie, manželia už ani nemajú záujem na obnovení resp. zachovaní takéhoto manželstva. Na základe týchto skutočností súd manželstvo účastníkov rozviedol a ako príčinu rozvratu manželských vzťahov ustálil rozdielnosť v názorovej a povahovej sfére medzi manželmi, ktorá spôsobila postupné odcudzenie medzi nimi.
21. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
22. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilý dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavaj osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
24. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
25. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku dieťaťa.
26. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
27. Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenie Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.
28. Podľa judikatúry Ústavného súdu Českej republiky z ústavnoprávneho pohľadu nie je možné nadraďovať modely fungovania vzťahov medzi oddelenými rodičmi a maloletými deťmi, ktoré majú orgány zažité, nad záujem dieťaťa. Úlohou súdu je upraviť styk rodičov s deťmi, nie ho obmedziť, či dokonca vylúčiť. Súdy musia nájsť také riešenie, ktoré nebude obmedzovať právo rodiča zaručené čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (ÚS 420/05 zo dňa 11. 10. 2007 (N 158/47 SbNU 63)
29. Podľa článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
30. O úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom účastníkov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 24 ods. 1, 2 a 4 Zákona o rodine, keď rozhodol o zverení maloletej B. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a maloletého T. do osobnej starostlivosti matky. Súd prihliadal najmä na záujem maloletých detí, citové väzby detí, stabilitu výchovného prostredia, ich vývojové potreby, pri súčasnom rešpektovaní práva detí na zachovanie rovnoprávneho a rovnocenného vzťahu k obom rodičom.
31. Súd po vykonanom dokazovaní zhodnotil všetky rozhodujúce skutočnosti jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a s poukazom na vyššie citované právne normy a pramene práva má za to, že zverenie maloletej B. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a maloletého T. do osobnej starostlivosti matky bude v záujme oboch maloletých detí.
32. V celom konaní nebolo preukázané, že by práve najlepší záujem maloletej B. bránil zveriť ju do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, rodičia maloletej B. sa na danom modeli starostlivosti súhlasne zhodli - maloletá je šťastná v prítomnosti oboch rodičov (viď vyjadrenia maloletej B. v rámci pohovorov s pracovníkmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky), má k obom rodičom hlboký vzťah, rozvíja svoje zručnosti, schopnosti. Maloletá B. sa vyjadrila, že doterajší model striedavej osobnej starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch jej vyhovuje a chce ho aj naďalej realizovať.
33. Súd ohľadne zverenia maloletého T. do osobnej starostlivosti matky vychádzal najmä z vyjadrenia maloletého T. v rámci pohovorov s pracovníkmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky a taktiež vychádzal aj zo skutočnosti, že rodičia sa na tomto modeli starostlivosti o maloletého súhlasne zhodli. Maloletý si mal možnosť vyskúšať striedavú osobnú starostlivosť a sám uviedol, že lepšie by mu vyhovovalo byť u matky.
34. Čo sa týka materiálnych podmienok pre starostlivosť a výchovu detí, obaja rodičia majú preukázateľne vytvorené vhodné materiálne podmienky (vrátane bytových pomerov), k hmotnému zabezpečeniu detí a k výkonu osobnej starostlivosti o deti.
35. Takisto čo sa týka bezúhonnosti oboch rodičov, obaja sú bezúhonní, vedú riadny život - otec s novou partnerkou, matka v súčasnosti bez partnera. Preto obaja rodičia dávajú aj v tomto smere záruku riadnej výchovy detí.
36. Pri zverení maloletej B. do striedavej osobnej starostlivosti a maloletého T. do osobnej starostlivosti matky s rozšírením stykom otca t.j. od každého párneho kalendárneho týždňa v čase od stredy od 15. hodiny do pondelka nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa do 15,00 hod. zostane zachované aj širšie sociálne prostredie maloletých - budú naďalej navštevovať Základnú školu v H., budú sa venovať rovnakým záujmovým aktivitám, ktorým sa venovali pred ich zverením do tejto osobnej starostlivosti.
37. Takisto vzájomné citové väzby medzi deťmi a každým z rodičov sú hlboké, obojstranné, čo potvrdila aj správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky z vykonaného pohovoru s maloletými deťmi. Túto skutočnosť nenamietala vo vzťahu deti - otec ani matka maloletých detí. Obaja rodičia sú teda rovnako schopní vytvoriť vhodné podmienky pre starostlivosť a výchovu detí aj z citovej stránky.
38. Ani u jedného z rodičov neboli zistené také osobnostné charakteristiky, ktoré by bránili zvereniu maloletých detí do ich osobnej starostlivosti. Takisto rodičia sa v rámci doposiaľ vykonávanej striedavej starostlivosti vedeli na všetkých jej aspektoch dohodnúť a nedochádzalo medzi nimi k výraznejším konfliktom.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, súd zveril maloletú Elu do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, ako rodičia maloletých deti zhodne súhlasili (súd doplnil iba interval striedania rodičov v starostlivosti o maloletú v časových úsekoch, ktoré rodičia opomenuli upraviť, aby bola starostlivosť o deti zabezpečená kontinuálne), podľa názoru súdu je vo výroku rozsudku určený rozsah striedavej osobnej starostlivosti každého z rodičov najoptimálnejšie z hľadiska zdravého vývinu detí. Každému z rodičov poskytuje rovnocenný časový priestor, ale i dostatočný priestor na náročnejšie aktivity s deťmi, na ucelenejšie výchovné pôsobenie na deti a naproti tomu zabezpečuje väčší pokoj a pocit stability výchovného prostredia aj počas víkendov.
40. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
41. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
42. Podľa § 62 ods. 4 prvej vety, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
43. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
44. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
45. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
46. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
47. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
48. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
49. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
50. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
51. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka (R 30/1990), teda všestranný vývoj a rozvoj maloletého dieťaťa.
52. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že neurčenie výživného pri striedavej starostlivosti prichádza do úvahy v prípadoch približne rovnakých pomerov na oboch stranách, t. j. približne rovnakých majetkových pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti oboch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti. Ak majetkové pomery rodičov nie sú približne rovnaké alebo ak jednému z rodičov je určená dlhšia doba osobnej starostlivosti v rámci striedavej starostlivosti, súd o určení výživného rozhodne, ak sa o výške výživného nedohodli sami rodičia (uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoP/29/2013 zo dňa 10.04.2013).
53. Podľa článku 41 ods. 4, veta prvá, Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
54. Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.
55. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletej B., súd postupujúc podľa ustanovenia § 62 ods. 6 Zákona o rodine a ustálenej súdnej praxe, zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej B. výživným vo výške 100 Eur mesačne. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a súdnu prax, mal súd za dostatočne preukázané, že majetkové pomery na strane oboch rodičov sú výrazne rozdielne najmä vzhľadom na príjmy z riadnych pracovných pomerov u oboch rodičov. Aj keď obaja rodičia sú vlastníkmi nehnuteľnosti, v ktorej zabezpečujú starostlivosť o maloleté deti, súd zohľadnil, že matka maloletých detí si musela na zaobstaranie tejto zobrať úver, ktorý nie je súčasťou BSM, a tento musí splácať iba z vlastných zdrojov, na rozdiel od otca, ktorý zostal bývať v nehnuteľnosti, v ktorej pôvodne manželia bývali a na jej zveľadenie nemusel vynaložiť žiadne prostriedky; pokiaľ manželia
- rodičia platia ďalšie úvery alebo pôžičky, ktoré nadobudli počas trvania manželstva, ich vyporiadanie bude otázkou vyporiadania BSM - preto tieto už súd v v kontexte posúdenia možnosti platiť výživné ako výdavok rodiča, ktorý poplatok platí, nezohľadňoval. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že matka zároveň má obmedzenú možnosť nájsť si ďalšie zamestnania a zvýšiť si tak príjem, pretože druhé dieťa, pochádzajúce z manželstva má zverené do výlučnej starostlivosti a toto vyžaduje, vzhľadom na vek, ešte zvýšenú mieru osobnej starostlivosti o seba. Príjem otca je cca. dvojnásobný oproti príjmu matky, preto aj s ohľadom na zásadu zachovania rovnakej životnej úrovne pre maloleté deti na čas po rozvode manželstva rodičov dospel k záveru, že je potrebné určiť výživné nielen pre maloletého T., ktorý bol, zverený do výlučnej starostlivosti matky, ale aj pre maloletú B., ktorá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.
56. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrhu otca na to, aby sa výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti pre maloletú B. neurčovalo, nevyhovel. Naopak zaviazal ho povinnosťou prispievať na maloletú B., tak ako navrhla matka, výživným vo výške 100 Eur mesačne. Daná suma nepokrýva ani len základné náklady dieťaťa na stravu, nie to ešte na všestranný rozvoj dieťaťa, tak ako to predpokladá zákon o rodine. Súd ma za dostatočne preukázané, že takto určené výživné je vo vzájomnom pomere k majetkovým pomerom otca a matky, k ich reálnym príjmom ale aj k ich možnostiam. V tomto prípade súd subsumoval použitie ustálenej praxe krajských súdov SR, keď v prípade neexistencie dohody rodičov za situácie, že dieťa je zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, sú majetkové pomery výrazne rozdielne, súd o určení vyživovacej povinnosti rozhodne. Aj keď obaja rodičia poskytujú starostlivosť maloletej B. v rovnakom rozsahu, práve rozdiel v príjmoch je ukazovateľom, ktorý je potrebné zohľadniť a aj pri takomto spôsobe starostlivosti o maloletú určiť aj povinnosť platiť výživné tomu rodičov, ktorého majetkové a zárobkové pomery sú vyššie.
57. O úprave vyživovacej práv a povinností k maloletému T. súd rozhodol postupujúc podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení a ustálenej súdnej praxe, keď určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 250 Eur mesačne.
58. Pri ustálení výšky výživného pre maloletého Dušana súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov ( uvedené vyššie), zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloletého, vek dieťaťa, skutočnosť, že maloletý navštevuje tretí ročník základnej školy, jeho zdravotný stav, vývojové potreby ako aj celkový vývoj životných nákladov.
59. Po zhrnutí všetkých svojich úvah, posúdení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, má súd za to, že suma výživného vo výške vo výške 250 Eur mesačne pre maloletého T., je v záujme maloletého a vzhľadom k jeho veku a vývojovým potrebám je primeraná. Súd preto neakceptoval návrh otca na výživné pre maloletého T. vo výške 100 Eur mesačne a vyhovel návrhu matky. Súd poukazuje na skutočnosť, že otcom navrhnutá suma nepokrýva ani len základné náklady dieťaťa na stravu mesačne, nie to ešte na všestranný rozvoj dieťaťa, tak ako to predpokladá zákon o rodine. Súd ma za dostatočne preukázané, že takto určené výživné je vo vzájomnom pomere k majetkovým pomerom otca. a k jeho vyživovacím povinnostiam. Súd dáva do pozornosti otca, že i keď má v súčasnosti nový, fungujúci vzťah s partnerkou, ktorá vychováva svoje vlastné dieťa, vyživovaciu povinnosť k tomuto dieťaťu majú jeho rodičia - teda partnerka otca a otec tohto maloletého dieťaťa. Otec maloletých detí B. a T. nemôže uprednostňovať dieťa svojej partnerky a poukazovať na výdavky tohto dieťaťa na úkor svojich vlastných detí. Súd preto výdavky novej rodiny otca na dieťa partnerky otca nemohol zohľadniť - pokiaľ výživné určené súdom pre toto dieťa je nepostačujúce, má partnerka otca možnosť požiadať príslušný súd o zvýšenie tohto výživného.
60. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 MP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom predpoklady na priznanie náhrady trov konania v prejednávanej veci neboli splnené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP, podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 44 ods. 1 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti výroku o rozvode, oznámiť orgánu štátnej správy poverenému vedením matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.