Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Cpr-1-2016.pdf
PDF · 99.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cpr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Miroslavom Rudinským, v právnej veci žalobcu: PRAPOL, s.r.o., so sídlom Lamačská cesta 135, Bratislava, IČO: 35 802 588, zast. Weis & Partners s.r.o., AK so sídlom Ivánska cesta 30/B, Bratislava proti žalovanému: N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. XXX o zaplatenie 9.388,94 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9.388,94 € s 8 % ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 9.388,94 € od 07.06.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Dňa 29.03.2016 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu na začatie konania, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 9.388,94 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu náhrady schodku podľa Zákonníka práce.
2. Vo svojej písomnej žalobe uviedol, že žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzavreli dňa 20.09.2011 pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu vodič nákladnej dopravy s dňom nástupu do práce 20.09.2011. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 20.09.2011 dohodu o hmotnej zodpovednosti, v zmysle ktorej žalovaný prevzal zodpovednosť za zverené hodnoty, okrem iného aj za prepravovaný tovar.
3. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 17.07.2014 žalovaný ako jeho zamestnanec vykonal pracovnú cestu s vozidlom E.: D. XXX XX a návesom D. XXX G. z areálu spoločnosti A. I., s.r.o. v Q. do závodu spoločnosti C. O. v Emdene v nemeckej spolkovej republike, pri ktorej prepravoval klimatizačné kompresory. V mieste vykládky prepravovaného tovaru bolo zistené, že počas prepravy došlo k strate tovaru a to 160 kusov klimatizačných kompresorov v celkovej hodnote 12.554,31 €. Skutočnosť, že tovar chýba bola vyznačená v sprievodnom dokumente „Doklad o zásielke VDA 4939 DD 2014.07.14 SN 8364131-01 (1)“, ako aj v medzinárodnom nákladnom liste (CMR) zo dňa 17.07.2014. Náhrada škody, ktorá vznikla spoločnosti Volkswagen AG reklamovala reklamáciou č. 142849 zo dňa 14.01.2015 a vyfakturovaná bola žalobcovi spoločnosťou Volkswagen AG faktúrou č. 1001306 zo dňa 13.01.2015. Spoločnosť Volkswagen AG dňa 28.07.2015 vyplatila žalobcovi odmenu za poskytnuté prepravné služby, zníženú o započítané sumy, vrátene započítanej náhrady škody vo výške 9.388,94 € v súvislosti s prepravou vykonanou žalovaným dňa 17.07.2014.
4. Žalobca uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 182 ods. 1 a § 186 ods. 2 Zákonníka práce, vyzval žalovaného na náhradu vzniknutej škody. Žalovaný si však doručovanú zásielku neprevzal v odbernej lehote, ani náhradu škody a to ani z časti žalobcovi neuhradil. Žalobca žiadal žalovaného zaviazať aj na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, úroku z omeškania.
5. Okresný súd v Malackách na základe podanej žaloby vydal dňa 17.08.2016 platobný rozkaz sp. zn. 5Cpr/1/2016, proti ktorému podal žalovaný v lehote odpor. Žalovaný vo svojom odpore uviedol, že ako šofér nemal možnosť tovar prepočítať pri nakládke z dôvodu, že tento bol plombovaný a plombu odstraňoval až príslušný zamestnanec firmy, ktorej bol tovar určený na mieste vykládky. Žalovaný uviedol, že režim v ktorom sa tovar posielal bol chránený plombou a z toho dôvodu nemôže niesť zodpovednosť za množstvo prepravovaného tovaru.
6. Súd sa oboznámil s výpoveďami účastníkov konania, s písomnými vyjadreniami právneho zástupcu žalobcu, s jeho vyjadreniami na pojednávaniach, oboznámil sa s pracovnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi dňa 20.09.2011, s dohodou o hmotnej zodpovednosti zo dňa 09.07.2012, s dokladmi o preprave tovaru, so sprievodným dokumentom zásielky „Doklad o zásielke VDA 4939 DD 2014.07.14 SN 8364131-01 (1)“, s medzinárodným nákladným listom (CMR) zo dňa 17.07.2014, s reklamáciou č. 142849 zo dňa 14.01.2015, s faktúrou č. 1001306 zo dňa 13.01.2015, s inkasom/faktúrou č. 15002331 zo dňa 22.07.2015 s prílohou, s dodávateľskou platbou, s výpisom z účtu žalobcu, s výzvou na zaplatenie náhrady škody a s ďalším obsahom spisu.
7. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný bol zamestnancom žalobcu a pracoval ako vodič nákladnej dopravy. Deň nástupu do práce bol dohodnutý dňom 20.09.2011, kedy bola uzavretá aj pracovná zmluva. Bol dohodnutý druh práce „vodič nákladnej dopravy.“ Účastníci uzavreli aj dohodu o hmotnej zodpovednosti v zmysle § 182 Zák. č. 311/2001 Z. z. v platnom znení (Zákonník práce - ZP) za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Bolo dohodnuté, že zverenými hodnotami sú najmä finančné prostriedky, ceniny, prepravovaný tovar a iné hodnoty určené na obeh a obrat, ktoré je povinný vyúčtovať. Za finančné prostriedky sa považovala finančná hotovosť, ako aj platobné karty a preddavok v cudzej mene. Na základe uzavretej dohody žalovaný ako zamestnanec prebral hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty a v prípade vzniku schodku na zverených hodnotách sa zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi zistený schodok v plnej výške.
8. Zamestnanec s hmotnou zodpovednosťou musí preukázať, že škodu svojmu zamestnávateľovi nespôsobil, musí v tomto smere uniesť dôkazné bremeno a zbaviť sa viny.
9. Žalobca po zrušení platobného rozkazu dôvody svojej žaloby ďalej konkretizoval. Keďže žalovaný tvrdil, že nemohol prevážaný tovar skontrolovať uviedol, že žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že plomba č. 324801 bola riadne založená pracovníkmi spoločnosti Duvenbeck. Žalobca ďalej argumentoval tým, že povinnosťou vodiča je vizuálne skontrolovať tovar a tak preveriť jeho zjavný stav, pričom táto povinnosť vyplýva aj z dohovoru o CMR, článok 8 ods. 1. Vodič podpisuje aj doklad o nakládke - nákladný list v ktorom svojim podpisom potvrdzuje, že nakladaný tovar súhlasí s údajmi uvedenými na nákladnom liste. Povinnosťou vodiča je tiež každý naložený tovar skontrolovať podľa nákladného listu, ktorý obdržal a následne, pokiaľ súhlasí počet na nákladnom liste s počtom naložených kusov, nákladný list podpísal, čo žalovaný urobil.
10. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nemal možnosť prepočítať prepravovaný tovar, pretože tento bol plombovaný a plombu odstraňoval až príslušný zamestnanec z firmy, ktorej bol tovar určený na mieste vykládky. Bol to totiž práve žalovaný, kto mal povinnosť zaplombovať náklad pri nakládke a to až po jeho vizuálnej kontrole. Takáto povinnosť vyplývala z interného predpisu žalobcu „manuálnu plombovania“, s ktorým bol žalovaný dňa 17.12.2013 oboznámený. Ak by naozaj bol náklad už zaplombovaný, žalovaný mal o tejto skutočnosti informovať dispečera žalobcu a vyznačiť do medzinárodného nákladného listu CMR výhradu 5d - znamenajúcu, že kontrola množstva tovaru nebola možná, pretože kontajner bol už zaplombovaný. Žalovaný však dispečera o žiadnej takej skutočnosti neinformoval a takúto výhradu do medzinárodného nákladného listu CMR nevyznačil. Žalobca preto považoval obranu žalovaného za účelovú, dodatočne vymyslenú a najmä nezodpovedajúcu realite.
11. Žalobca uvádzal, že všetok prepravovaný tovar pri predmetnej preprave sa spolu skladal z 30 paliet tovaru, okrem iného bolo obsahom zásielky aj 11 paliet klímakompresorov. Tento tovar bol uložený
na paletách, pričom fóliou bola obalená celá paleta. Žalobca poukázal na to, že žalovaný uviedol do medzinárodného nákladného listu CMR výhradu 5c - znamenajúcu, že kontrola tovaru nie je možná z dôvodu veľkého množstva balených kusov. Žalobca pripustil, že nebola možné zo strany žalovaného skontrolovať, či na palete (vnútri obalu je taký počet tovaru, ako bol deklarovaný v prepravných dokumentoch). V konkrétnom prípade sa však jednalo o zmiznutie dvoch celých paliet tovaru, naviac každý expedovaný kus materiálu je zabalený do obalu a tento obal je označený svojim číslom. Všetky čísla obalov sú uvedené v nákladnom liste a tovar sa expeduje na základe nákladného listu.
12. Žalobca ďalej uvádzal, že žalovaný celkom jednoznačne mohol a mal skontrolovať počet paliet prepravovaného tovaru a to, či reálny počet naložených paliet tovaru súhlasí s prepravnými dokumentmi a nákladným listom. Ak by skutočný počet paliet nesedel s počtom podľa prepravných dokumentov a dokumentov o nakládke, mal žalovaný o tejto skutočnosti upovedomiť žalobcu čo sa ale nestalo a nepodpísať dokumenty o nakládke, prípadne vyznačiť na tieto dokumenty poznámku o chýbajúcom množstve. Žalovaný však podpísal dokumenty o nakládke - nákladný list a ani na medzinárodný nákladný list CMR, ktorý tiež podpísal neuviedol, že by tovar chýbal.
13. Žalobca nesúhlasil ani s obranou žalovaného keď tento tvrdil, že si zrátal palety a keď naložené množstvo tovaru nesedelo s množstvo podľa medzinárodného nákladného listu zapísal doňho výhradu 5c, dôvodil, že ak teda žalovaný vedel, že mu bolo naložené viac alebo menej, musel mať skutočné množstvo tovaru zrátané a teda mal vedomosť o tom aké množstvo tovaru mu bola v skutočnosti naložené. Táto skutočnosť ale nekorešponduje s obsahom výhrady, ktorú žalovaný uviedol do medzinárodného nákladného listu CMR, teda že nie je možná kontrola tovaru z dôvodu veľkého množstva balených kusov. Povinnosťou žalovaného bolo, ak vedel, že mu bol naložený iný počet paliet ako to bolo uvedené v medzinárodnom nákladnom liste CMR, mal doňho túto skutočnosť vyznačiť čo sa však nestalo. Takáto povinnosť žalovanému vyplývala aj z interného predpisu žalobcu „manuál vodiča“ s ktorým bol žalovaný preukázateľne oboznámený.
14. Podľa vyššie citovanej dohody o hmotnej zodpovednosti žalovaný v plnom rozsahu zodpovedá za schodok vzniknutý na všetkých zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať. Schodok na hodnotách, za ktoré prevzal hmotnú zodpovednosť sa zamestnanec - žalovaný zaväzuje nahradiť zamestnávateľovi - žalobcovi v plnej výške. Táto zodpovednosť má objektívny charakter a preto sa aj možnosť zbaviť len preukázaným vzniku schodku bez zavinenia zamestnanca. Žalovaný nepreukázal žiadnymi dokladmi ani inými skutočnosťami, že schodok vznikol bez jeho zavinenia. Žalovaný nepreukázal, že nenesie zodpovednosť za vzniknutý schodok. Výška vzniknutej škody nebola sporná. Žalobca ju preukázal účtovnými dokladmi. Žalovaný výšku škody nikdy nenamietal. Namietal svoju zodpovednosť za vznik škody.
15. Podľa § 46 Zákonníka práce, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.
16. Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
17. Podľa § 81 písm. e), zamestnanec je povinný najmä hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
18. Podľa § 178 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
19. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
20. Podľa § 179 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
21. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
22. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
23. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
24. Podľa § 183 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí oznámiť zamestnávateľovi písomne.
25. Podľa § 183 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.
26. Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
27. Podľa § 220 ods. 1 Zákonníka práce, plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.
28. Žalovaný bol zamestnancom žalobcu s ktorým mal riadne uzavretú pracovnú zmluvu a aj písomnú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Žalovaný sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať osobne práce podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. V uzavretej dohode o hmotnej zodpovednosti žalovaný na seba prevzal povinnosť v prípade vzniku schodku na zverených hodnotách túto žalobcovi nahradiť v plnej výške.
29. Žalovaný by sa tejto povinnosti mohol zbaviť iba vtedy ak by preukázal, že schodok vznikol celkom alebo z časti bez jeho zavinenia (cit. ustanovenie § 182 ods. 3 ZP).
30. Žalovaný uvádzal, že škodu nezavinil. Argumentoval tým, že nemal možnosť skontrolovať prepravovaný tovar pre jeho veľké množstvo a túto skutočnosť aj uviedol do medzinárodného nákladného listu.
31. Z dokladov s ktorými sa súd oboznámil vyplýva, že povinnosťou žalovaného bolo pripraviť konkrétne množstvo tovaru deklarované v dokladoch - nákladnom liste a medzinárodnom nákladnom liste CMR. Tovar, ktorý žalovaný prepravoval zvereným vozidlom bol umiestnený na paletách v počte 30 kusov a tieto palety boli zabalené fóliou. V mieste vykládky sa zistilo, že nechýbajú jednotlivé kusy prepravovaného tovaru ale dve celé palety, čo bolo inak 160 ks klimatizačných kompresorov v celkovej hodnote 12.553,31 €, pričom žalobca si uplatnil voči žalovanému sumu 9.388,94 €, keďže v takejto výške mu po kompenzácii vznikla škoda. Odberateľ prepravovaného tovaru si totiž voči žalobcovi uplatnil náhradu škody za nedodaný tovar a žalobca túto škodu aj zaplatil.
32. Žalovanému sa podľa názoru súdu nepodarilo zbaviť zodpovednosti celkom ani z časti a nepodarilo sa mu ani preukázať, že schodok vznikol celkom alebo z časti bez jeho zavinenia. Zbavenie sa zodpovednosti podľa názoru súdu nemôže spočívať iba v tom, že žalovaný tvrdí, že nemal možnosť skontrolovať množstvo prepravovaného tovaru aj keď táto skutočnosť patrila medzi jeho základné povinnosti a aj neprepravil v deklarovanom množstve. Vznikla tak žalobcovi škoda, za ktorú žalovaný zodpovedá. Súd preto žalované v poukazom na vyššie cit. ustanovenia Zák. práce k náhrady škody zaviazal.
33. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
35. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
36. Pokiaľ dlžník riadne a včas neuspokojí nárok veriteľa, je v omeškaní a je povinný platiť úroky z omeškania vo výške podľa občianskoprávnych predpisov. Žalovaný je v omeškaní so zaplatením schodku počnúc od 07.06.2015, preto žalobca žiadal od žalovaného úhradu úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobca sa svojou žalobu domáhal o zaplatenie 9.388,94 Eur s príslušenstvom. Súd jeho žalobe vyhovel. Vzhľadom na to, že žalobca bol plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu 100% jeho účelne vynaložených trov.
40. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).