Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-114-2017.pdf
PDF · 110.44 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14Csp/114/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX L. o zaplatenie 415,95 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.11.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 415,95 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 392,15 Eur od 24.06.2017 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2017 uzatvorenej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 06.09.2002 Zmluvu č. 45528255, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 415,95 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 392,15 Eur, z riadneho úroku vo výške 0 Eur, z úroku z omeškania vo výške 6,80 Eur a z poplatkov vo výške 17,- Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Dlžná suma ku dňu spísania žaloby predstavuje sumu vo výške 415,95 Eur, pričom pozostáva: z neuhradenej istiny úveru vo výške 392,15 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 0,- Eur, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 6,80 Eur, z neuhradených poplatkov vo výške 17,- Eur. Žalobca si zároveň uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom 24.06.2017, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
3. Žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril, napriek tomu, že uznesením č. k. 14Csp/114/2017 - 81 zo dňa 26.03.2018 bol vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
4. Súd vyzval žalobcu, aby v lehote 20 dní od doručenia výzvy predložil súdu listinné dôkazy preukazujúce splnenie podmienok právneho predchodcu žalobcu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách za účelom preukázania aktívne vecnej legitimácie žalobcu, konkrétne, aby predložil doklad preukazujúci doručenie výzvy podľa 92 ods. 8 zo strany banky žalovanému.
5. Vo vyjadrení doručenom súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 02.08.2018 žalobca uviedol, že v súvislosti nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní žalobca v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenia postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (v súdenom prípade žalovaní) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Zákon o bankách umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné vzťahy odchylne od predmetného zákona, pričom predmetné ustanovenie obchodných podmienok je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 zákona o bankách. Žalobca má preto za to, že boli splnené podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.
6. Podľa § 297 veta druhá písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú z dôvodu nečinnosti žalovaného sporné a hodnota sporu bez príslušenstva je 415,95 Eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 08.10.2018.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.12.2018, bez prítomnosti strán sporu, resp. ich zástupcov.
10. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o kontokorentnom úvere zo dňa 06.09.2002, Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 19.09.2001, Všeobecné obchodné podmienky, Osobitné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a. s. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby, Obchodné podmienky pre vydávanie a používanie bankovej platobnej karty Slovenskej sporiteľne, a. s, Zmluvu o vydaní a používaní bankomatových kariet k sporožírovému účtu zo dňa 10.07.1995, Zmluvu o používaní platobnej karty zo dňa 08.02.1994, Zmluvu o Elektronických službách zo dňa 20.09.2012, Zmluvu o vydaní a požívaní Platobnej karty zo dňa 18.01.2006, Zmluvu o sporožírovom účte zo dňa 12.01.1994, Zmluvu o používaní platobnej karty zo dňa 01.02.1995, Dodatok k Zmluve o sporožírom účte zo dňa 12.01.1994, Zmluvu o vydaní a požívaní bankomatových kariet k sporožírovému účtu zo dňa 09.08.1995, Zmluvu o vydaní a používaní kariet VISA Elektron k sporožírovému účtu zo dňa 13.08.1997, Zmluvu o sporožírovom účte zo dňa 17.05.1996, Výzvu k úhrade zo dňa 10.07.2017, Pokus o zmier zo dňa 10.10.2017, výzvu zo dňa 22.03.2017, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.06.2017, podací hárok.
11. Súd sa oboznámil so žalobou, písomným vyjadrením žalobcu, vykonal dokazovanie listinami, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.
12. Právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a. s. ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 06.09.2002 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0045528255, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške úverového rámca 20.000,- Sk s nasledovnými podmienkami: úroková sadzba 11,85 % ročne, konečná splatnosť úveru 06.09.2003, úrok z omeškania 26,40 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru 2 % z výšky úverového rámca, úrok z prečerpania 26,40 % ročne, poplatok za správu úveru 0,20 % z výšky úverového rámca mesačne.
13. Výzvou zo dňa 22.03.2017 mala Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámiť žalovanému, že z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stala splatnou celá pohľadávka. Splatná a nezaplatená pohľadávka banky ku dňu 21.03.2017 je vo výške 411,- Eur. Zároveň mala žalovanému oznámiť, že ak dlžnú sumu neuhradí, je banka oprávnená postúpiť pohľadávku banky tretej osobe. Doručenie, ani odoslanie tejto výzvy žalovanej žalobca nezdokladoval.
14. Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalobca uzatvorili dňa 23.06.2017 Zmluvu o postúpení pohľadávok číslo 0666/2017/CE. V prílohe číslo 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok je uvedená pod číslom 41 aj pohľadávka voči žalovanému.
15. Oznámením zo dňa 30.06.2017 Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0666/2017/CE uzatvorenej dňa 23.06.2017 postúpila pohľadávku banky spolu s príslušenstvom žalobcovi. Podľa podacieho hárku bolo oznámenie odoslané žalovanému dňa 06.07.2017.
16. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
17. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
18. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere (§ 497 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20170101?ucinnost=8.6.2004>).
21. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
22. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
23. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
24. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku uzavretia zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
25. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
26. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
27. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
29. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú, preto ju v celom rozsahu zamietol.
30. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 06.09.2002 zmluvu o kontokorentnom úvere podľa ustanovení § 497 nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému kontokorentný úver vo výške úverového rámca 20.000,- Sk. Z hľadiska právneho posúdenia právneho vzťahu z kontokorentného úveru sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský úver, pretože zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 06.09.2002 sa nevzťahoval na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty. Hoci zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, zároveň je ako typová zmluva zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 06.09.2002. Predmetná zmluva, od ktorej žalobca odvodzuje nárok uplatnený žalobou, túto charakteristiku spĺňa.
31. Žalobca sa v spore domáha voči žalovanému zaplatenia žalovanej sumy titulom neuhradených záväzkov žalovaného z úverovej zmluvy uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a. s., pričom žalovanú pohľadávku mal žalobca nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2017 od Slovenskej sporiteľne, a. s., t. j. od banky, preto súd v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobcu.
32. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
33. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, písomná výzva banky upravená v predmetnom ustanovení je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky ako licencovaného subjektu oprávneného podľa zákona o bankách poskytovať spotrebiteľské úvery na osobu, ktorá nie je bankou, t. j. na žalobcu. Postúpenie pohľadávky z banky na tzv. „inú osobu“ je možné realizovať len v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pripustením opačnej argumentácie by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek „živý“ úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú, na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska. Predmetom postúpenia z banky na nebankovú spoločnosť, ako je tomu v uvedenom prípade, môžu teda byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti pri súčasnom splnení podmienky, že banka písomne vyzvala svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90 dní.
34. Slovenská sporiteľňa, a. s. bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému (ktorá je predmetom tohto sporu) žalobcovi len po tom, ak bol žalovaný napriek jeho písomnej výzve nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke a to aj bez súhlasu žalovaného. V prípade, že takéto predpoklady splnené neboli (prípadne z vykonaného dokazovania ich splnenie nevyplynulo), bolo potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku ktorej postúpenie by bolo v priamom rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu by potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť bol povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky žalovanej prihliadnuť (rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19.4.2016, sp. zn. 26Co/445/2015).
35. Súd teda skúmal, či sú splnené základné predpoklady platného postúpenia žalovanej pohľadávky, teda či predmetom postúpenia bola spôsobilá pohľadávka a tiež existenciu písomnej výzvy banky žalovanému, ktorý bol nepretržite 90 dní v omeškaní s plnením.
36. Z listinných dôkazov predložených žalobcom v súdenom spore dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania postupiteľnosti predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa, t. j. banky na žalobcu, pretože nebola splnená podmienka uplynutia lehoty 90 kalendárnych dní od doručenia výzvy klientovi určená na splnenie čo i len časti záväzku dlžníka voči banke. Slovné spojenie v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách „napriek písomnej výzve“ znamená, že najskôr musí dôjsť k písomnej výzve, kedy začne plynúť lehota 90 dní na splnenie záväzku a až po jej uplynutí môže dôjsť k postúpeniu pohľadávky na iný subjekt. Tento predpoklad však v danej veci splnený nebol. Povinnosť faktického úkonu výzvy právny predchodca žalobcu (banka) mal splniť výzvou zo dňa 22.03.2017, ktorou mal žalovanému oznámiť, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky ku dňu 21.03.2017 vo výške 411,- Eur. Doručenie, resp. aspoň odoslanie tejto výzvy žalovanému žalobca v konaní nepreukázal. Zmluva o postúpení pohľadávok, ktorou banka mala postúpiť pohľadávku žalovaného žalobcovi, však bola uzatvorená medzi bankou a žalobcom dňa 23.06.2017. Žalobca nepreukázal v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, že písomná výzva banky klientovi zo dňa 22.03.2017 na splnenie dlhu sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobca síce predložil výzvu zo dňa 22.03.2017 adresovanú žalovanému, avšak nepreukázal, že uvedená výzva na zaplatenie sumy 411,- Eur bola žalovanému doručená, resp. aspoň odoslaná, a to napr. poštovým podacím hárkom, doručenkou a pod. Žalobca bol pritom súdom vyzvaný (výzvou zo dňa 16.01.2018), aby v lehote 20 dní predložil súdu doklad preukazujúci doučenie výzvy zo strany banky žalovanému. Žalobca požadovaný dôkaz ani na výzvu súdu nepredložil. Na základe uvedeného možno konštatovať, že nebola dodržaná lehota 90 kalendárnych dní, ktorá je určená pre klienta na plnenie svojho dlhu, čím môže docieliť nepostúpenie pohľadávky z banky na iný subjekt.
37. Podporne súd poukazuje aj na výklad ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách Krajským súdom v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 7Co/715/2015 z 24.2.2016, ktorý uvádza, že uvedené zákonné ustanovenie v prvej vete hovorí o tom, že ak bola doručená písomná výzva banky na úhradu dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie dlhšie ako 90 kalendárnych dní túto dlžnú sumu dlžník neuhradí, môže banka pohľadávku postúpiť inej osobe, ktorá nie je bankou aj bez jeho súhlasu. Veta druhá hovorí o tom, že banka takéto právo nemôže uplatniť, ak by jej klient pred postúpením uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Banka však aj v prípade, že klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, môže pohľadávku postúpiť v prípade, ak súčet všetkých omeškaní so splnením, čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok. Inými slovami povedané, banka musí najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu, ktorá nie je bankou. V prípade, ak by aj po uplynutí 90 dní klient svoj peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní, uhradil, takto banka postupovať nemôže, ak však po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný peňažný záväzok uhradí, ale ide o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako 1 rok, môže banka aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Vo všetkých prípadoch však platí, že musí tomuto predchádzať písomná výzva na úhradu.
38. Žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok, pretože nepreukázal platné postúpenie predmetnej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy z banky na nebankovú spoločnosť z dôvodu predčasného uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok pred uplynutím zákonom stanovenej lehoty 90 dní na plnenie žalovaným. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nebol preukázaný základný predpoklad vyžadovaný zákonom na platné postúpenie pohľadávky od pôvodného veriteľa na žalobcu a preto súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na to, že žalovaný mal vo veci plný úspech, mal by preto nárok na náhradu trov konania. Žalovanému však v konaní žiadne trovy konania objektívne nemohli vzniknúť, keďže na doručenú žalobu nereagoval a v konaní zostal po celú dobu nečinný. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.