Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-141-2018.pdf
PDF · 111.61 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/141/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: G. B., P.. XX.X.XXXX, Y. D. XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere a dohody o poskytovaní služieb, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 24.5.2018, č. k. 29Csp/57/2016-130 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. a III.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom, rozhodol, cit.:
„I. Súd určuje, že dohoda o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.11.2014 je neplatná.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva.“
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca sa v predmetnom konaní domáhal určenia, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a k nej prináležiaca Dohoda o poskytovaní služieb uzatvorená 10. 11. 2014 je neplatná. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 10.11.2014 formulárovú zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a to spôsobom, že najskôr žalobca podpísal dňa 5.11.2014 formulár pod bodom 5 predmetnej zmluvy, označený ako „údaje o požadovanom revolvingovom úvere“, ktorý obsahoval náležitosti: „Poskytnutá čiastka úveru 1500,- Eur, predpokladaná mesačná splátka spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá 81,99 Eur, splatnosť úveru 42, mesačná splátka vrátane úrokov 47,43 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 2142,06 Eur, predpokladaná RPMN 26,17%, ročná úroková sadzba 18,08%, priemerná RPMN 44,06%, poplatok za poskytnutie úveru 150,- Eur“. Žalovaný ako veriteľ formulár zmluvy podpísal až 10.11.2014, pričom vyplnil údaje uvedené pod bodom 6 „Údaje o schválenom revolvingovom úvere“, ktorý obsahuje totožné údaje spotrebiteľského úveru ako v bode 5, okrem RPMN, ktorá je uvedená vo výške 26,07%. V ten istý deň ako bola podpísaná zmluva o revolvingovom úvere bola podpísaná na samostatnej listine zmluvnými stranami aj Dohoda o poskytovaní služieb (ďalej len „Dohoda“), ktorej celý text bol vopred predformulovaný a iba sa doň doplnili údaje žalobcu. V bode 1 je vymedzený predmet Dohody a zároveň sa v ňom konštatuje, že sa viaže na uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere. V bode 2 sa uvádza, že ide o doplnkové a dobrovoľné služby, ktoré nie sú podmienkou získania spotrebiteľského úveru. V zmysle bodu 5 predmetnej Dohody sa žalobcovi poskytujú služby v nej uvedené za dohodnutú odplatu, ktorá predstavuje 2,56% mesačne zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Predmetnými službami sú informácie o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátok prostredníctvom SMS, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta, ktorá sa však nemôže týkať základných podmienok poskytnutia a splácania úveru, preparovanie platieb na príslušnú zmluvu, druhá upomienka zdarma a služba spočívajúca v podpore prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier na pobočkách spoločnosti v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere, právach a povinnostiach zákazníka. V zmysle časti III. Dohody, ktorá obsahuje záverečné ustanovenia, sa v bode 3 uvádza, že odstúpením od zmluvy o revolvingovom úvere podľa § 13 zákona č. 129/2010 Z.z. zaniká aj táto Dohoda. V bode 2 sa konštatuje, že táto Dohoda sa vzťahuje aj na prípad revolvingu a v tom prípade zákazník je oprávnený Dohodu kedykoľvek písomne vypovedať najneskôr 15 dní pred splatnosťou splátky. Žalobca bral úver pre rodičov s tým, že oni ho budú splácať. Samotný proces uzatvárania zmluvy prebiehal tak, že prišiel do kancelárie žalovaného, podpísal zmluvu o úvere aj Dohodu, pričom mu nebolo nič vysvetlené. Následne mu poslali peniaze. Žalobca splatil do 8.1.2016 celkovo sumu 687,32 Eur.
3. Súd prvej inštancie právne posúdil vec s poukazom na ust. § § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, § 3 ods. 1, § 39, § 41 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 4, § 1a nariadenia č. 87/1995 Z.z., § 2 písm. a), b), § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., §298 ods.1 Civilného sporového poriadku a uzavrel, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorého žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1500,- Eur s úrokovou sadzbou 18,08% a dohodnutým poplatkom vo výške 150,- Eur, pričom celková čiastka, ktorú mal žalobca uhradiť bola 2142,06 Eur. V ten istý deň došlo k uzatvoreniu Dohody o poskytovaní služieb, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu. Čo sa týka jej formy, síce išlo o formálne samostatnú zmluvu, avšak súd mal za to, že jej vznik bol podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže žalovaný ako dodávateľ nepreukázal v sporovom konaní opak. Súd poukázal na skutočnosť, že plnenia poskytované žalovanému na základe Dohody nemožno posudzovať samostatne, z dôvodu, že sa jedná o plnenie závislé od hlavného vzťahu založeného zmluvou o úvere, preto bolo nevyhnutné zarátať odmenu poskytovanú na základe Dohody do celkovej odplaty za poskytnutie úveru podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorej maximálnu výšku upravuje § 1a predmetného nariadenia. Odplata požadovaná žalovaným vo výške 48,8% ročne (úrok 18,08% + odmena z Dohody 2,56% mesačne x 12 mesiacov = 30,72% ročne prevyšovala najvyššiu prípustnú odplatu podľa § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorá bola stanovená vo výške 30,32% (dvojnásobok ročnej percentuálnej miery nákladov pre spotrebiteľské úvery so splatnosťou nad 1 do 5 rokov vo výške podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami za 3.štvrťrok 2014 (zverejnených 31.10.2014), ktorá bola určená ako 15,16 % ročne), preto súd prvej inštancie posúdil určenie RPMN v zmluve o úvere ako neplatné. Keďže dôvod neplatnosti sa týkal len časti právneho úkonu, ktorým je odplata v zmluve o spotrebiteľskom úvere, nebolo možné vyhlásiť celú zmluvu o úvere za neplatnú tak ako sa v žalobe domáhal žalobca. Čo sa týka neplatnosti Dohody o poskytovaní služieb súd prvej inštancie dospel k záveru, že Dohoda nebola individuálne dojednaná, preto ju podriadil súdnemu prieskumu. Súd dospel k záveru, že ustanovenia Dohody týkajúce sa ceny ako odplaty za službu možno preskúmať, či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ C143/13 zo dňa 26.2.2015 body 55,56, podľa ktorého podmienky týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi, alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve, primeraná službe veriteľa. Navyše ďalším dôvodom, pre ktorý súd podrobil predmetnú Dohodu súdnemu prieskumu bola neurčitosť vyjadrenia presnej sumy, ktorú má spotrebiteľ uhrádzať dodávateľovi, keďže táto je vyjadrená percentuálne zo schváleného úveru po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru. Súd vyhodnotil predmetnú Dohodu ako neplatnú z dôvodu, že jej ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Súd vychádzal zo skutočností, že žalobca sa zaviazal platiť žalovanému odplatu mesačne vo výške 34,56 Eur po dobu 42 mesiacov, teda celkovo sa zaviazal žalovanému zaplatiť sumu 1451,52 Eur, ktorá prevyšuje reálne poskytnutú sumu úveru po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru. Taktiež v zmysle predmetnej Dohody bol povinný platiť odplatu za predmetné služby aj v prípade, ak by došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, teda aj v čase, ak by dané služby v podstate už ani nemohol využívať. Súd zároveň vyhodnotil služby poskytované žalovaným na základe predmetnej zmluvy ako služby pre žalobcu nepodstatné (informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, podpora callcentra, informácia o zostávajúcich záväzkoch), prípadne ako služby, ktoré sú povinnosťou veriteľa (zmena zmluvy, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie) alebo ako hypotetické služby, ku poskytnutiu ktorých nemusí dôjsť, pričom spotrebiteľ musí za nich platiť (odklad splátok, druhá upomienka zdarma). Na základe uvedeného súd vyhodnotil predmetnú Dohodu ako neprijateľnú podľa § 53 ods. 4 písm. t) a v) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaný požadoval od žalobcu plnenia za služby, ktorých poskytnutie v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa a taktiež z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenia za odplatu, ktorú dodávateľovi poskytuje. Na základe uvedeného súd vyhodnotil Dohodu za neplatnú pre existenciu hrubej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keďže spotrebiteľ má platiť za služby, o ktoré nemá záujem alebo ktoré sa nerealizujú a navyše aj vtedy, ak by sa úver predčasne zosplatnil a to za cenu dosahujúcu reálne poskytnutý úver.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP
5. Proti výrokom I. a III. rozsudku, ktorými súd určil Dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX za neplatnú a proti výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že vopred pripravené znenie spotrebiteľských dokumentov je prirodzenou súčasťou úverových produktov, pričom s týmto znením mal žalobca možnosť sa vopred oboznámiť. Poukázal na skutočnosť, že Dohoda bola vo forme samostatného dokumentu s osobitným označením, ktorý žalobca osobitne podpisoval. Z textu Dohody vyplýva, že ide o samostatný zmluvný dokument, ktorý nepredstavuje podmienku k poskytnutiu úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľ tak mohol po zrelej úvahe podpis tejto Dohody odmietnuť. Keďže uzavretie Dohody bolo dobrovoľné, žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že odplatu za služby poskytované na základe Dohody, nemožno zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver. Poukázal na znenie ustanovenia § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého nemožno do výpočtu celkových nákladov započítať náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Taktiež namietal, že žalobca neprejavil vôľu, že by o služby, ktoré sú mu poskytované na základe Dohody, nemal záujem, nechcel za nich platiť odplatu prípadne, že výška odplaty je neprimeraná. V zmysle časti III. Dohody je ako jedna z možnosti ukončenia Dohody upravená možnosť výpovede Dohody, ak dlžník nemal záujem na ďalšom poskytovaní služieb, avšak žalobca túto možnosť nevyužil. Čo sa týka právne záveru súdu o neurčitosti výšky odplaty, žalovaný považuje percentuálne vyjadrenie výšky odplaty za dostatočne jasne, zrozumiteľné a určité. Záverom poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie pri určení maximálnej výšky odplaty vychádzal z údajov o priemernej RPMN za 3.kvartál 2014, pričom správne mal vychádzať z údajov za 2. kvartál, keďže zmluvný vzťah bol uzatvorený dňa 10.11.2014, avšak údaje zverejnené za príslušný kvartál podľa zákona o spotrebiteľských úveroch sa stávajú účinnými až 16. dňom po ich zverejnení, teda údaje, ktoré boli zverejnené za 3. kvartál roku 2014 dňa 30.10.2014 nenadobudli účinnosť a bolo nevyhnutné vychádzať z údajov obsiahnutých v súhrnných informáciách o novo poskytnutých úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2.kvartál 2014.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Nakoľko žalovaný napadol rozsudok len v rozsahu, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil Dohodu o poskytovaní služieb za neplatnú a vo výroku o náhrade trov konania, odvolací súd nemohol podrobiť súdnemu prieskumu druhý výrok rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
10. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu za vecne správny. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu a na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku dopĺňa nasledovné.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 2.9.2014 k uzatvoreniu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi peňažné prostriedky vo výške 1500,- Eur, ktoré sa žalobca zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 47,42 eur. V rovnaký deň a pod tým istým číslom XXXXXXXXXX. bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená aj Dohoda o poskytovaní služieb, v zmysle ktorej žalobcovi vzniklo právo na využívanie služieb určených v článku II a zároveň povinnosť uhradiť žalovanému odplatu vo výške 2,56% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru.
12. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva ako aj Dohoda o poskytovaní služieb sú štandardnými formulárovými spotrebiteľskými zmluvami, kde žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie správne ustálil, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
13. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený.
14. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.
15. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) a v) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa a požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Správne túto situáciu vyhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a v závislosti od toho správne uzavrel, že síce Dohoda o poskytovaní služieb má formu samostatnej zmluvy, avšak jej vznik je podmienený vznikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Skutočnosť, že bola uzatvorená na samostatnej listine ako samostatný právny úkon, neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá, teda že išlo o slobodnú vôľu žalobcu ako dlžníka predmetnú Dohodu uzavrieť. Žalovaný síce namietal, že žalobca mal slobodnú vôle túto Dohodu uzavrieť, avšak aby došlo k naplneniu uvedenej obligatórnej náležitosti právneho úkonu, musia byť dlžníkovi poskytnuté informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená, teda bolo nevyhnutné žalobcu upozorniť, že nie je povinný Dohodu o poskytovaní služieb uzavrieť, aké služby mu bude žalovaný na základe Dohody poskytovať, ako sú jednotlivé služby spoplatnené, ak by Dohodu neuzavrel, upozorniť spotrebiteľa na rozdiel vo výške odplaty, ktorú by žalobca uhrádzal žalovanému, ak by nedošlo k uzavretiu Dohody. Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 17.4.2018 vyplýva, že úver bral pre rodičov, pričom k uzavretiu úverovej zmluvy došlo v kancelárií žalovaného, kde žalobca podpísal zmluvu o úvere a Dohodu, pričom mu nič nebolo vysvetlené. Žalovaný ako dodávateľ nepreukázal v konaní pred súdom prvej inštancie opak, teda že žalobcovi bol vysvetlený význam a zmysel Dohody o poskytovaní služieb. Na základe uvedeného žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom individuálneho dojednania Dohody o poskytovaní služieb. Z uvedeného dôvodu podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka podrobil súd prvej inštancie predmetnú Dohodu súdnemu prieskumu existencie neprijateľných zmluvných podmienok.
20. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že predmetná Dohoda je neplatnou, keďže plnenie na ktoré zaväzuje je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. t) a v) Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že sa jedná o plnenie za služby, ktorých poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa a zároveň ide o úhradu plnení, za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Žalovaný sa v zmysle predmetnej Dohody zaviazal poskytovať žalobcovi komplexný balíček služieb spočívajúci v nasledujúcich službách: 1. „Informácia o zostávajúcich záväzkoch“, na základe ktorého žalovaný automaticky mesačne zasielal žalobcovi informácie o stave jeho záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, odvolací súd predmetnú službu považuje za službu, ktorá nesleduje záujmy spotrebiteľa, keďže žalovaný je zo zákona povinný poskytovať dlžníkovi informácie o výške dlhu, ktorý voči nemu eviduje a taktiež aj o tom na aké úhrady započítal dlžníkove platby, jedná sa totiž o súčinnosť veriteľa s dlžníkom v zmysle § 520 Občianskeho zákonníka. Uvedená povinnosť nespočíva v automatickom informovaní o výške dlhu, avšak na požiadanie dlžníka je veriteľ povinný dlžníkovi uviesť predmetné informácie, preto automatické a spoplatnené zasielanie informácií o stave úveru nemožno považovať za službu poskytovanú v záujme spotrebiteľa. 2. „Odklad splatnosti splátok“, spočívajúci v možnosti odložiť si splatnosť troch akýchkoľvek splátok. Odplatou za uvedenú službu sa spotrebiteľ vzdáva svojich finančných prostriedkov v prospech veriteľa bez toho, aby dostal protiplnenie, keďže predmetný poplatok platí v mesačných intervaloch bez ohľadu na to, či uvedenú službu v budúcnosti využije. 3. „Informácia pred splatnosťou splátky“, na základe ktorej žalovaný informoval žalobcu spravidla 1-3 dni pred dátumom splatnosti splátky o čísle príslušnej zmluvy, výške splátky a dátume jej splatnosti. Aj predmetnú službu odvolací súd posúdil ako službu, ktorá nesleduje záujmy spotrebiteľa a to z dôvodu, že žalobca ako dlžník na základe zmluvy o úvere si musel byť vedomý termínu splatnosti jednotlivých splátok ako aj ich výšky, preto nebolo v záujme žalobcu vyjednať si zasielanie SMS za odplatu vo výške 34,56 Eur mesačne. 4. „Informácia o prijatí platby“, ktorá spočíva v informovaní dlžníka o výške prijatej platby, obdobne ako bolo vyššie, ani v prípade tejto služby nešlo o záujem spotrebiteľa na poskytovaní predmetnej služby, nakoľko tento si musel byť vedomý výšky platby, ktorú veriteľ prijal, keďže túto platbu aj uhrádzal. Predmetná služba nemá podľa názoru súdu racionálne opodstatnenie. 5. „Vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie“ spočívajúca v možnosti dlžníka požadovať od veriteľa trikrát, počas trvania zmluvy o úvere, žiadať o zaslanie fotokópie príslušnej dokumentácie súvisiacej s poskytnutým úverom. Predmetná služba obdobne ako služba uvedená v bode 2 predstavuje platbu za existenciu možnosti žiadať o dokumentáciu žalovaného, pričom predmetnú službu žalobca počas trvania zmluvy ani nemusí využiť, teda sa jedná o platbu za službu, za ktorú spotrebiteľ nedostane protiplnenie.
6. „Zmena zmluvy na podnet klienta“, ktorej obsahom je úprava zmluvy žalovaným, nie však základných podmienok poskytnutia a splácania úveru, ale napríklad zmena kontaktných údajov, bankového spojenia. Odvolací súd k uvedenej službe uvádza, že sa jedná o zákonnú povinnosť dlžníka oznamovať veriteľovi uvedené údaje a veriteľ je povinný tieto údaje v zmluve zmeniť. V predmetnom prípade sa nejedná teda o žiadnu službu, ktorá by bola poskytovaná v prospech spotrebiteľa ale o bežnú prax, ktorej cieľom je dosiahnuť komunikáciu medzi zmluvnými stranami a účel zmluvného záväzku. 7. „Prepárovanie platieb na príslušnú zmluvu“ spočívajúce v zmene určenia platby uskutočnenej zákazníkom na iný zmluvný vzťah v prospech úhrady záväzku z príslušnej zmluvy o úvere. Predmetnú službu odvolací súd posúdil ako neprijateľnú, z dôvodu, že jedná o právo dlžníka vyplývajúce z ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu je dlžník oprávnený určiť na aké pohľadávky sa platba započíta. Z uvedeného dôvodu nemožno predmetnú službu deklarovanú žalovaným považovať za reálnu službu, keďže ide o povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona. 8. „Druhá upomienka zdarma“ spočíva v bezplatnej upomienke za omeškanie. Obdobne ako v prípade služieb uvedených v bode 2 a 5, aj v tomto prípade sa jedná o služby, pri ktorých je daná iba možnosť ich využitia, teda spotrebiteľ ich počas celej doby trvania zmluvy o úvere nemusí využiť, pričom aj napriek tomu dodávateľovi uhrádza mesačný poplatok vo výške 37,23 Eur.
21. Na základe uvedeného odvolací súd má za to, že účelom uzavretia predmetnej Dohody o poskytovaní služieb bolo navýšiť odplatu za poskytnutie úveru žalovaným žalobcovi. Žalovaný deklaroval v predmetnej Dohode poskytovanie žalobcovi ako spotrebiteľovi služieb, o ktoré reálne spotrebiteľ v prevažnej miere nemá záujem, prípadne má na nich právo zo zákona alebo ich ani počas trvania zmluvy o úvere nevyužije, avšak odmenu za nich platí v pravidelných mesačných splátkach vo výške rovnajúcej sa takmer splátke úveru.
22. Odvolací súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou ako sú napríklad poplatky za upomienky, poplatky za výzvy ako aj zmena zmluvy na podnet klienta, predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie dodávateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov, resp. odmien za služby, možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Z uvedeného dôvodu ide o neprijateľné zmluvné dojednania. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa. (obdobne rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/131/2016 zo dňa 30.3.2017) Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd celú Dohodu o poskytovaní služieb za neplatnú.
23. Odvolací súd sa bližšie nezaoberal námietkami žalovaného spočívajúcimi v správnom vyčíslení RPMN v zmluve o úvere ako aj o období, podľa ktorého mala byť určená výška priemernej RPMN na účely určenia maximálnej výške odplaty, keďže rozsudok nebol vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti napadnutý. Zároveň odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 358 CSP, v zmysle ktorého odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
24. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov ako aj z odôvodnenia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa §387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
25. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP stotožňujúc sa s dôvodmi rozhodnutia o trovách konania, potvrdil.
26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. Keďže tento nežiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania ani žiadne trovy odvolacieho konania mu nevznikli a neúspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).