Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_12Csp-52-2017.pdf
PDF · 140.59 KB
No categories available
12Csp/52/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobkyne: X. B., nar. XX.X.XXXX, bytom V., P. P. XXX/X, zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom Hlohovec, Železničná č. 4/A, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho č. 16, o zaplatenie 1.052,80 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 170,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 170,55 eur od 2.12.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,60%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou podanou na súd dňa 24.3.2017 si voči žalovanému uplatnila nárok na zaplatenie sumy 1.052,80 eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne od 2.12.2016 do zaplatenia, a náhradu trov konania. Žalobu zdôvodnila tým, že dňa 5.9.2008 uzavrela so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. 8400010649 (ďalej aj len „Zmluva“ alebo „zmluva“). Uviedla, že v zmluve vystupuje ako spotrebiteľ, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ide teda o spotrebiteľskú zmluvu podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka a na žalobkyňu sa preto vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný je naopak osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyni bol žalovaným poskytnutý úver s touto špecifikáciou: celková výška úveru 27.000 Sk (896,24 eur), výška úrokovej sadzby 79,15% ročne, RPMN 75,25%, výška splátky 1.631 Sk (54,14 eur), počet mesačných splátok 36, celková čiastka splatná dlžníkom 58.716 Sk (1.949,02 eur). Uvedená zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a s ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľská zmluva v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia alebo prípadne nesúlad spôsobujú sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s uvedeným zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi: nesprávne uvedená výška RPMN, ktorá je uvedená nejasným a nezrozumiteľným spôsobom, pretože v bode 5. zmluvy je RPMN uvedená v inej výške ako v bode 6. Uvedené rozdielne výšky RPMN boli pre žalobcu ako spotrebiteľa nejasné a zmätočné, keďže neboli definitívne. Žalobkyňa sa nemohla kvalifikovane rozhodnúť, či do zmluvného vzťahu vstúpi, alebo nie. V zmluve uvedená RPMN tak žalobkyňu uviedla do omylu a vyvolala u nej domnienku výhodnosti úveru, čím narušila jej ekonomické
správanie. O nesprávnosti údajov uvedených v zmluve svedčí aj fakt, že ročná úroková sadzba je vyššia ako údaj o RPMN, čo nemôže zodpovedať realite. V zmluve nie je uvedená takisto výška splátok istiny, úrokov a poplatkov. Žalovaný v zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má byť zrozumiteľne informovaný o termínoch mesačnej splátky a o spôsobe jej započítania na istinu, úroky a prípadné poplatky. V zmluve táto náležitosť chýba. Zo zmlúv, ktoré nečlenia splátky na splátky istiny, úroky a iné poplatky, má spotrebiteľ plniť úver v jednotlivých splátkach, ale od samotného počiatku nevie, koľko má hradiť na istinu úveru a koľko na odplatu veriteľa, úroky úveru a poplatky úveru. Veriteľ to od samého začiatku veľmi dobre vie a má o tom vedomosť, ale takúto informáciu spotrebiteľovi neposkytuje. Je to teda veriteľ, kto svojvoľne a nekontrolovateľne priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje, aká časť sa použije na splátky istiny a aká na splátky odmeny veriteľa (úrokov a poplatkov), pričom spotrebiteľ nemá žiadnu moc kontrolovať, podľa akého kľúča toto veriteľ robí. Má za to, že nakoľko veriteľ musí mať vedomosť o tom, ako chce priraďovať jednotlivé splátky k úrokom, a ako k istine od počiatku, vo svojich zmluvách musí túto skutočnosť spotrebiteľovi oznámiť, inak sa bude jednať o nekalú obchodnú praktiku v zmysle ust. § 7 ods. 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Právny zástupca žalobkyne v žalobe namietol takisto neplatnosť revolvingového úveru, pretože uzatvorenie tohto úveru nevyjadruje skutočnú vôľu žalobkyne uzatvoriť ďalší úverový vzťah, ale je prejavom vôle veriteľa ako výlučného zostavovateľa zmluvy. Zámerom žalobcu nebolo uzatvorenie revolvingového úveru, no jeho uzatvorenie jej bolo vnútené, predpísané formou zmluvy o revolvingového úveru. Takisto namietol absenciu termínu konečnej splatnosti úveru. Tiež poukázal na neplatnosť dojednania RPMN v predmetnej zmluve. Úverová zmluva ako ktorákoľvek iná zmluva je dvojstranný právny úkon na základe ktorého dochádza k vzniku, k zmene alebo k zániku súkromnoprávnych vzťahov. Zmluva vzniká na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Dvojstranná zmluva vzniká na základe návrhu na uzavretie zmluvy a prijatia návrhu na uzavretie zmluvy. Pokiaľ návrh na uzavretie zmluvy a jej prijatie zodpovedajú náležitostiam vyžadovaných zákonom a zodpovedajú skutočnej vôli konajúcich osôb, dochádza k platnému vzniku k dojednaniu o RPMN v skutočnosti nedošlo, keďže v danom prípade iba bezvýhradná akceptácia návrhu a zmluvnému konsenzu medzi zmluvnými stranami nedošlo. Neplatné dojednanie RPMN spôsobuje absenciu povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľský úver tak treba považovať za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Uviedol tiež, že výška úrokovej sadzby viac ako 6-násobne prevyšuje mieru úrokových sadzieb z úverov obchodných bánk v čase uzavretie predmetnej zmluvy a teda ide v tejto časti o neplatný právny úkon. A teda dohodu o výške úrokovej sadzby je potrebné vnímať v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ako priečiacu sa dobrým mravom a teda absolútne neplatnú. Zmluva tak neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby. Pre zrejmý nesúlad zmluvy so zákonom sa žalobkyňa pokúsila so žalovaným vec riešiť mimosúdnou cestou (predsporová výzva zo dňa 11.11.2016), avšak bezvýsledne (odpoveď žalovaného zo dňa 2.12.2016). Na základe vyššie uvedeného je zmluva neplatná, eventuálne poskytnutý úver zo zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa mala tak povinnosť splatiť úver len do výšky skutočnej istiny, ktorá sa rovná výške požičanej sumy úveru, teda 896,24 eur. Žalobkyňa do podania žaloby zaplatila všetky záväzky zo zmluvy na účet žalovaného vo výške minimálne 1.949,04 eur, teda o 1.052,80 eur viac, ako jej bolo poskytnuté. Preplatok vo výške 1.052,80 eur tak zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne podľa § 451 ods. 2 OZ. Žalobkyňa požaduje vrátiť preplatok späť z titulu bezdôvodného obohatenie spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.052,80 eur od 2.12. 2016, kedy žalovaný vyhotovil odpoveď na predsporovú výzvu (t.j. najneskôr v tento deň už žalovaný vedel o bezdôvodnom obohatení a mal možnosť ho zaplatiť na účet žalobkyne), až do zaplatenia. Zároveň žalobkyňa žiadala, aby súd vyzval žalovaného na predloženie úplného výpisu splácania úveru zo strany žalobcu, z ktorého bude zrejmé, v akej výške bol žalobkyni poskytnutý úver, stav splátok, v akej výške bol úver žalobkyňou splatený, vrátane spôsobu započítania jednotlivých úhrad na istinu, alebo príslušenstvo istiny.
2. Súd priznal žalobkyni ňou v konaní uplatnený nárok platobným rozkazom č.k. 12Csp/52/2017-16, zo dňa 29.3.2017, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor.
3. V odpore podanom žalovaným, dňa 12.4.2017, žalovaný uviedol, že vzhľadom na charakter úveru - revolvingový úver - sa údaj o RPMN v zmysle žiadneho zákona dohodnúť nedá. Ani zákon č. 258/2001 Z.z. neurčuje, že pôjde o dohodnutý údaj, ale o vypočítaný ukazovateľ. Tento zákon určuje aj to, kedy sa tento údaj má vypočítať, v čase uzavretia zmluvy o úvere. V bode 5. formuláru - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru sa uvádza údaj o hodnote RPMN, ktorý je vzhľadom na údaje uvedené v žiadosti predpokladaná RPMN za úver. Presný údaj o RPMN je uvedený v bode 6. ako RPMN za úver. Rozdiel
medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení. Táto hodnota je v bode 6. Zmluvy uvedená presne. Pre výpočet RPMN majú totiž význam tieto údaje: suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti každej splátky. Pri podaní žiadosti o úver údaj po dátume vyplatenia úveru nie je známy. Ten sa stane známym až po schválení úveru, z dôvodu ktorého tento údaj sa môže odchyľovať. To však nie je zmenou návrhu; napokon žiadateľ o úver nenavrhuje žiadny konkrétny dátum, kedy má byť úver vyplatený. Žalovaný takisto poprel tvrdenia žalobcu o výške úrokovej sadzby, zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a na jej uzavretie je potrebná dohody o podstatných náležitostiach, ktorými je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy týchto peňažných prostriedkov, a záväzok dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Samotné dojednanie o výške úrokov nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere. V čase uzavretia úverovej zmluvy bola v § 502 Obchodného zákonníka dohodnutá maximálna odplata za poskytnutý úver, ak by táto bola prekročená, nešlo by o neplatný právny úkon. Dlžník z takejto zmluvy by nebol povinný platiť len úrok v rozsahu prevyšujúcom najvyššiu prípustnú hodnotu. Maximálna hodnota odplaty k dátumu uzatvorenia zmluvy bola vo výške 98,44%. Odplata za úver dohodnutá medzi stranami nebola vyššia, ako uvedená maximálna výška. Pritom nie je možné z hľadiska racionálnej prijateľnosti a akceptovateľnosti tvrdiť, že podstatne nižšia odplata je absolútne neplatná a v rozpore s dobrými mravmi. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver ako bol dohodnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere, bola prvýkrát regulovaná dňa 1.7.2008 vo výške 112,52%. Výška odplaty stanovená na základe dohodnutých celkových nákladov a ich dohodnutej výške v zmluve o revolvingovom úvere neprevyšuje tú maximálnu odplatu, akú právna úprava relevantná v časovo najbližšom období pripúšťala. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky (1.631 Sk), termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - 20. deň v mesiaci) a počet splátok (36), teda aj náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z.. Poprel takisto pravdivosť tvrdení žalobkyne o absencii údaja o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ ide o údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, ako podstatnú skutočnosť je potrebné zdôrazniť, že zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ale aj zmluvnými dojednaniami, ktoré sú v zmysle článku 13 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy o revolvingovom úvere. Z ust. článku 4 ods. 4.6 zmluvných dojednaní vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu, podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z ust. článku 9 ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto zmluvou o revolvingovom úvere, deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Termínom konečnej splatnosti úveru je dátum 23.9.2011, a tento vyplýva z oznámenia o schválení úveru zaslanom dlžníkovi. Predmetné oznámenie takisto obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Žalobkyňa bez akéhokoľvek odôvodnenia, založeného na konkrétnych skutočnostiach, spochybňuje vlastný prejav vôle. Ani z podanej žaloby nevyplýva, že by pred podpisom zmluvy nevedela, akú zmluvu uzatvára, čo je jej obsahom. Žalobkyňa obsah zmluvy ani následne nespochybňovala. Je nelogické prejaviť nespokojnosť až so značným odstupom času, ak navyše pri uzatváraní zmluvy a následne pri jej splácaní podmienky zmluvnej strane vyhovovali. Keďže žalobkyni boli poskytnuté celkovo 2 revolvingy, ktoré nereklamovala a ani nevrátila, jej konštatovanie stráca reálny význam. Žalobkyňa nemá žiaden nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, z dôvodu ktorého žiadal žalobu zamietnuť.
4. Na pojednávanie sa neustanovila žalobkyňa a ani právna zástupkyňa žalovaného. Neúčasť na pojednávaní ospravedlnili. V súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednával súd vo veci v ich neprítomnosti.
5. Po vykonanom dokazovaní na pojednávaní, oboznámením obsahu spisu, zmluvou o revolvingovom úvere č. 8400010649 zo dňa 5.9.2008, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8400010649 zo dňa 5.9.2008, predsporovou výzvou zo dňa 11.11.2016, listom žalovaného adresovaného právnemu zástupcovi žalobkyne zo dňa 2.12.2016, oznámením žalovaného zo dňa 14.6.2016, formulárom o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.9.2008, kartou klienta na meno X. B., výpisom z účtu Slovenskej sporiteľne (č.l. 62), potvrdenka transakcie s výpisom účtu (č.l. 63), stanoviskom žalovaného adresované žalobkyni zo dňa 27.10.2015 a s výpismi z účtu - vklady (č.l. 64), ako i písomnými podaniami strán sporu, po zistení skutkového
stavu veci uvedeného v bodoch 6 až 17 odôvodnenia tohto rozhodnutia, súd vo veci rozsudkom č.k. 12Csp/52/2017-71 zo dňa 29.6.2017 žalobe vyhovel, a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1052,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1052,80 eur od 2.12.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania v rozsahu 100%, potom, čo zistil tento skutkový stav veci:
6. Dňa 3.9.2008 podala žalobkyňa žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru v sume 30.000 Sk za podmienok splácania úveru v 36 mesačných splátkach vo výške splátky 1.812 Sk pri splatnosti prvej splátky k 23. dňu v mesiaci. V zmluve v bode 5. sa ďalej uvádza zmluvná odmena vo výške 35.232 Sk, predpokladaná RPMN za úver 79,49%, ročná úroková sadzba úveru 79,49%, priemerná RPMN za úver 61,36%, poskytnutá čiastka revolvingu 18.265 Sk, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 25.223 Sk, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 66,45%, ročná úroková sadzba revolvingu 72,23%. V bode 6 zmluvy sú uvedené údaje o schválenom revolvingovom úvere do zmluvy doplnené žalovaným dňa 5.9.2008 nasledovne: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 27.000 Sk (896,24 eur), počet splátok 36, deň splatnosti splátok 23. deň v mesiaci, mesačná splátka (vrátane úrokov) 1.631 Sk (54,14 eur), zmluvná odmena 31.716 Sk (1.054,78 eur), RPMN 75,27%, ročná úroková sadzba 89,15%, priemerná RPMN 61,36%, poskytnutá čiastka revolvingu 16.440 Sk (545,71 eur), zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 22.704 Sk (753,63 eur), predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 66,97%, ročná úroková sadzba revolvingu 72,24%. Vyššie uvedenú zmluvu žalobkyňa podpísala dňa 3.9. 2008 a žalovaný dňa 5.9. 2008.
7. Žalobkyňa dňa 3.9. 2008 podpísala aj Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorom v bode 2 je uvedená základná charakteristika spotrebiteľského úveru: celková výška 30.000 Sk (995,82 eur), výška mesačnej splátky 1.812 Sk (60,15 eur), počet splátok 36 a termín splátok úveru 23. deň v mesiaci. V bode 3 formuláru sú uvedené náklady úveru: celkové náklady spotrebiteľa 35.232 Sk (1.169,49 eur), ročná úroková sadzba 79,49%, ročná percentuálna miera nákladov 79,49% a priemerná ročná percentuálna miera nákladov 61,36%.
8. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., ktoré bližšie konkretizujú jednotlivé ustanovenia zmluvy o úvere.
9. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8400010649 žalovaný žalobkyni oznámil údaje o schválenom úvere: schválená výška úveru 27.000 Sk (896,24 eur), splatnosť úveru 36 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 1.631 Sk (54,14 eur), dátum splatnosti prvej splátky úveru 23.10. 2008, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 23.9. 2011, dátum splatnosti splátky v mesiaci 23. deň, celková výška úveru 27.000 Sk (896,24 eur), RPMN úveru 75,27%, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluva o RÚ 61,36%, schválená výška revolvingu 16.440 Sk (545,71 eur), zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 16.440 Sk (545,71 eur), výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 1.631 Sk (54,14 eur), RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška) 66,49%, úverový limit 27.000 Sk (896,24 eur), zmluvná odmena za poskytnutie úveru 31.716 Sk (1052,78 eur), ročná úroková sadzba úveru 79,51%, zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu 22.704 Sk (753,63 eur), ročná úroková sadzba revolvingu 72,24%, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere 5.9. 2008.
10. Predsporovou výzvou zo dňa 11.11. 2016 vyzývala žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného, k vydaniu bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.
11. Listom zo dňa 14.6. 2016 žalovaný žalobkyni oznámil, že z dôvodu úhrady jej záväzkov zo Zmluvy má považovať zmluvný vzťah so žalovaným za ukončený.
12. V písomnom podaní zo dňa 17.5. 2017 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného poukázala na spotrebiteľský zmluvný charakter sporu a z toho vyplývajúcu miestnu príslušnosť tunajšieho súdu (§ 19 písm. d/ CSP). Takisto poukázala na to, že žalovaný jej návrh na uzavretie zmluvy v celom rozsahu neakceptoval, naopak, v Zmluve po jej podpise žalobkyňou uviedol nové náležitosti zmluvy z dôvodu ktorého Zmluva nebola platne uzavretá. Poukázala tiež na nesprávny výpočet RPMN žalovaného v Zmluve, pričom RPMN je v skutočnosti vyššia, a tiež na to, že úroková sadzba uvedená v Zmluve bola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi a preto v tejto časti je Zmluva podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Opakovane namietala neuvedenie údajov o výške úroku, poplatku a
istiny v jednotlivej splátke, tak ako to vyžaduje platné zákonné ustanovenie, neuvedenie údaja o dobe trvania Zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru. Nesúhlasila s tvrdením o premlčaní ňou uplatneného nároku v konaní.
13. Právna zástupkyňa žalovaného v písomnom podaní zo dňa 19.6. 2017 zotrvala na predchádzajúcich tvrdeniach uvedených v odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Tvrdila, že Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. a preto úver poskytnutý žalobkyni nie je bezúročný a bez poplatkov. Zotrvala na vznesenej námietke premlčania nároku uplatnenom žalobkyňou.
14. Listom zo dňa 27.10. 2015 žalovaný žalobkyni oznámil, že celkové vyčíslenie pohľadávky žalovaného voči žalobkyni ku dňu 15.11. 2015 je vo výške 1.639,56 eur.
15. Sumu 1.639,56 eur zaplatila žalobkyňa žalovanému dňa 13.11. 2015 (potvrdenka transakcie z výpisu z účtu - č. l. 63).
16. Z karty klienta na meno Jaroslava Šišková mal súd zistené, že žalobkyňa v období od 23.10. 2008 do 23.5. 2009 vrátila žalovanému z poskytnutého úveru spolu sumu 379,14 eur.
17. Z dokladov vystavených žalobkyni Československou obchodnou bankou, a.s., so sídlom v Bratislave, za obdobie od 30.9. 2010 do 14.8. 2014 (č. l. 63 a 64), mal súd zistené, že za vyššie uvedené obdobie vrátila žalobkyňa žalovanému z poskytnutého úveru spolu sumu 1.485 eur.
18. Aplikujúc ust. § 52 ods. 1 OZ, § 54 ods. 1 a 2 OZ, § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. a § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie pôvodne dospel k záveru, že nárok žalobcu je podaný dôvodne (viď rozsudok č. k. 12Csp/52/2017-71). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že považuje dojednanú zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru vo výške 1.052,78 eur vo vzťahu k skutočne poskytnutej čiastke 896,24 eur za neplatné zmluvné dojednanie, pretože takáto odmena za poskytnutie úveru, ktorá by mohla plniť funkciu odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov - úroku, je neprimerane vysoká a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ, pretože predstavuje viac ako 100% z celkovo poskytnutej čiastky. V prepočte na dobu splácania 3 roky ide o ročný úrok vyšší ako 70%. Dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru i napriek tomu, že výška úrokov alebo odmeny nie je zákonom stanovená a tieto sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je neplatná v zmysle § 39 OZ (napr. uznesenie NS SR 1MCdo 1/2009 z 31.7. 2009). I keď bolo splácanie pôvodne poskytnutého úveru dojednané na dobu 3 roky, nie je možné akceptovať takúto výšku odmeny. Ako ďalší dôvod pre vyhovenie žalobe súd prvej inštancie prijal záver, že vôbec nedošlo k uzavretiu Zmluvy, poukazujúc na ust. § 37 ods. 1 OZ a §§ 43a a nasl. OZ. Návrh žalobkyne na uzatvorenie úverovej zmluvy nebol zo strany žalovaného v celom rozsahu akceptovaný, pretože v bode 6 Zmluvy - „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, uviedol žalovaný okrem iného aj inú výšku istiny úveru, než pôvodne navrhla žalobkyňa a teda žalovaný v skutočnosti v zmysle ust. § 44 ods. 2 OZ návrh žalobkyne na uzatvorenie Zmluvy odmietol a naopak predložil žalobkyni nový návrh na uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý žalobkyňa neakceptovala, čo je zrejmé z toho, že úverovú zmluvu opätovne nepodpísala. Napokon, aj v prípade, že by Zmluva bola uzatvorená platne a účinne, neobsahuje podľa súdu prvej inštancie podstatnú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. g/, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, z dôvodu ktorého by v zmysle ust. § 4 ods. 3 vyššie citovaného zákona, bolo potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalobkyňa by sa v tom prípade mohla takisto z tohto dôvodu od žalovaného domáhať zaplatenia sumy, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne na účet žalobkyne obohatil (§ 456 OZ). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP.
19. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 17Co/373/2017-95 zo dňa 27.9.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia Krajský súd v Trenčíne okrem iného uviedol, že závery súdu prvej inštancie o nedostatkoch procesu vzniku zmluvy a absencii termínu konečnej splatnosti nie sú správne a záver o rozpore odplaty za úver s dobrými mravmi nie je úplne právne posúdený a dostatočne skutkovo podložený. Vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Trenčíne ďalej uviedol, že záver súdu prvej inštancie o nedostatkoch procesu
vzniku zmluvy nie je správny, pretože ako vyplýva z listiny úverovej zmluvy, táto je označená ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“. Bod 5. je označený „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v SKK“. Ďalej obsahuje text „Dlžník žiada spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok“ a ako prvú obsahuje položku „Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit). Bod 6. Je označený ako „Údaje o schválenom revolvingovom úvere“. Z uvedeného je zrejmé, že proces vzniku zmluvy prebieha tak, že žiadateľ o úver (dlžník) vyplní parametre ním požadovaného úveru a následne veriteľ uvedie, parametre úveru, ktorý je ochotný poskytnúť dlžníkovi. Z hľadiska ustanovení § 43 a nasl. OZ o procese vzniku zmluvy je pre vznik zmluvy nevyhnutné, aby ponuka jednej zmluvnej strany (tu žiadosť dlžníka) bola akceptovaná druhou zmluvnou stranou (tu schválenie žiadosti veriteľom). Tiež platí, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje zmeny, je odmietnutím návrhu a pre vznik zmluvy je potrebné, aby druhá strana zmeny akceptovala (§ 44 ods. 2 OZ). Súd prvej inštancie však pri posudzovaní žiadosti o úver a jej schválenia nezohľadnil, že dlžníkom požadovaný úver je z hľadiska čiastky poskytnutého úveru vymedzený ako úverový limit. Dlžník teda nežiada výlučne úver v ním uvedenej čiastke (v tomto prípade 30.000 Sk), ale úver do tejto výšky. Pokiaľ teda veriteľ „schváli“ výšku úveru, ktorá túto čiastku neprekročí, nevybočil z medzí návrhu zmluvy (v tomto prípade schválil 27.000 Sk). Obdobne pri schválení nižšieho úveru ako žiadaného, budú riadne dohodnuté aj splátky, keď nebudú presne zodpovedať žiadosti o úver, ale budú zohľadňovať nižšiu výšku poskytnutého úveru (akceptovaných bolo 36 navrhnutých splátok so splatnosťou 23. deň v mesiaci a znížená bola ich výška z navrhovanej 1.812 Sk na 1.631 Sk). Všeobecne možno prijať záver, že v prípade návrhu dlžníka na uzavretie úverovej zmluvy, ktorý vymedzuje požadovaný úver ako úverový limit, je riadnym prijatím takéhoto návrhu, ak je úver veriteľom odsúhlasený nielen vo výške limitu, ale aj vo výške nižšej ako požadovaný úverový limit. Pokiaľ sa týka prípadného rozdielu v údaji o RPMN (i keď toto nebolo východiskom napadnutého rozhodnutia, ale východiskom žaloby), tento údaj nie je parametrom úveru, ktorý si môžu zmluvné strany dohodnúť, ale je vypočítaným údajom a z hľadiska návrhu zmluvy a jeho prijatia je bez významu. Rozdiel v RPMN uvádzanej v žiadosti o úver a RPMN uvádzanej v schválení úveru teda nemá žiaden vplyv na riadny proces vzniku zmluvy o úvere z hľadiska ust. § 43 a nasl. OZ. Súčasne nebol správny ani záver súdu prvej inštancie, že úverová zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti. Tento bol v zmluve vyjadrený počtom mesačných splátok 36 so splatnosťou v 23. deň v mesiaci. Z uvedeného je úplne zrejmé, kedy nastane konečná splatnosť aj bez toho, aby bol tento okamih vyjadrený presným dátumom. Prípustnosť takto vyjadrenej konečnej splatnosti vyplýva aj z vyhlášky MF SR č. 620/2007 Z.z. (Príloha bod 2C) o ustanovení vzoru formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere platnej v čase vzniku zmluvy, ktorá výslovne konečnú splatnosť vyjadrenú počtom mesiacov uvádza ako jednu z možných alternatív jej vyjadrenia. Napokon tretí záver, na ktorom je založené napadnuté rozhodnutie, a to rozpor dohodnutej odplaty za úver s dobrými mravmi neobstojí pre neúplnosť právneho posúdenia tejto otázky a neúplnosť zistenia skutkového stavu. Súd prvej inštancie nachádza rozpor s dobrými mravmi v skutočnosti, že odplata za úver predstavuje viac ako 100 % z celkovo poskytnutej čiastky. V prepočte na dobu splácania 3 roky ide o ročný úrok vyšší ako 70 %. Jedná sa teda len o parametre samotného úveru bez ich zasadenia do reality vonkajšieho sveta. Pritom iba v porovnaní s ňou je možné prijatie záveru o existencii, či neexistencii rozporu s dobrými mravmi. Vyhodnocovať súlad konkrétneho konania s dobrými mravmi možno iba zasadením daného konania do celkového relevantného spoločenského kontextu. A to relevantného najmä z hľadiska vecného, časového a miestneho. V danom prípade typicky s porovnaním úrokových sadzieb za obdobné produkty poskytované relevantnou časťou zvyšku trhu v danom mieste a čase takéto zasadenie posudzovaného úveru do reality vonkajšieho sveta v napadnutom rozhodnutí absentovalo. V danom prípade je však pre prípadné posúdenie odplaty úveru z hľadiska dobrých mravov zásadnou mierou významná existencia právnej úpravy odkazovanej žalovaným, ktorá v čase uzavretia zmluvy (5.9.2008) upravovala výšku maximálne prípustnej odplaty úveru ako aj dôsledky jej prekročenia.
20. Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozhodnutí ďalej citoval ust. § 53 ods. 6 OZ, § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z. a uviedol, že posudzovanie odplaty za úver z hľadiska dobrých mravov nebolo možné bez zohľadnenia vyššie uvedenej právnej úpravy a to ani bez zohľadnenia skutkových okolností významných z hľadiska citovaných ustanovení. Pre uvedené nesprávne právne posúdenie a s tým spojený nedostatočne zistený skutkový stav veci, odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť aplikovať vyššie uvedené ustanovenia o výške odplaty za úver a v ich svetle posúdiť žalobcom tvrdený rozpor úverovej zmluvy s dobrými mravmi.
21. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie, uvedeným v citovanom uznesení (bod 19 odôvodnenia tohto rozhodnutia), opätovne vykonal dokazovanie vypočutím právneho
zástupcu žalobkyne a oboznámením obsahu spisu, pričom mal zistený skutkový stav uvedený v bodoch 6 až 17 odôvodnenia tohto rozhodnutia.
22. V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
24. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
25. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy), v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26. V zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
27. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
28. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.
29. Podľa § 3 ods. 10 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády.
30. Podľa § 3 ods. 11 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá.
31. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
32. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
33. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
34. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
35. Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako "Zmluva o revolvingovom úvere", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 OZ. Súd vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia Zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu, uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným, možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k OZ lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia OZ, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti OZ. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 OZ je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do OZ aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1 OZ, veta druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by inak mal pri aplikácii ustanovení OZ ako celku. V tejto súvislosti ešte súd dodáva, že v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, účinného ku dňu uzavretiu zmluvy, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa OZ, použijú sa primerane ustanovenia OZ. Aj táto, v čase uzavretia zmluvy platná a účinná norma, viedla za použitia výkladového pravidla "argumentum a contrario" súd podporne k záveru, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka sa vzťahujú príslušné ustanovenia OZ (nie Obchodného zákonníka). Nakoniec v zmysle § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení OZ v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní).
36. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že úver poskytnutý jej žalovaným, je bezúročný a bez poplatkov a teda žalovaný má nárok len na vrátenie peňažných prostriedkov žalobkyni poskytnutých, pričom žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi žalobkyňou uhradenej sumy žalovanému a sumy, ktorú jej z úveru poskytol žalovaný. Pretože však žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania nároku, ktorého sa žalobkyňa v konaní domáhala, súd predovšetkým skúmal, či nárok žalobkyne je, resp. nie je premlčaný.
37. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
38. K bezdôvodnému obohateniu, získanému plnením bez právneho dôvodu (§ 452 OZ), ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, a komu plnil.
39. Je síce pravda, že posledná splátka úveru mala byť žalobkyňou podľa Zmluvy, berúc do úvahy 36 dohodnutých splátok a splatnosť splátky vždy do 23. dňa kalendárneho mesiaca, zaplatená do 23.8. 2011. Žalobkyňa však z poskytnutých peňazí žalovanému do 25.5. 2009 vrátila len sumu 379,14 eur, následne za obdobie od 30.9. 2010 do 14.8. 2014 sumu 1.485 eur a následne ešte dňa 13.11. 2015 sumu 1.639,56 eur. Keďže žaloba na súd bola podaná dňa 24.3. 2017 a žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume nižšej, než dňa 13.11. 2015 zaplatila žalovanému, je zrejmé, že jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nebol premlčaný v trojročnej objektívnej dobe (§ 107 ods. 2 OZ), ale ani v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 1 OZ).
40. Súd skúmal samotnú „Zmluvu o revolvingovom úvere“ zo dňa 5.9. 2008, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom a dospel k záveru, že tento právny vzťah založený zmluvou označenou ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, uvedeného v uznesení č. k. 17Co/373/2017-95 zo dňa 27.9.2018, ktorým bol súd prvej
inštancie viazaný, ako vyplýva z listiny úverovej zmluvy, táto je označená ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“. Bod 5. je označený „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v SKK“. Ďalej obsahuje text „Dlžník žiada spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok“ a ako prvú obsahuje položku „Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit). Bod 6. Je označený ako „Údaje o schválenom revolvingovom úvere“. Z uvedeného je zrejmé, že proces vzniku zmluvy prebieha tak, že žiadateľ o úver (dlžník) vyplní parametre ním požadovaného úveru a následne veriteľ uvedie parametre úveru, ktorý je ochotný poskytnúť dlžníkovi. Z hľadiska ustanovení § 43 a nasl. OZ o procese vzniku zmluvy je pre vznik zmluvy nevyhnutné, aby ponuka jednej zmluvnej strany (tu žiadosť dlžníka) bola akceptovaná druhou zmluvnou stranou (tu schválenie žiadosti veriteľom). Tiež platí, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje zmeny, je odmietnutím návrhu a pre vznik zmluvy je potrebné, aby druhá strana zmeny akceptovala (§ 44 ods. 2 OZ). Dlžníkom požadovaný úver je z hľadiska čiastky poskytnutého úveru vymedzený ako úverový limit. Dlžník teda nežiada výlučne úver v ním uvedenej čiastke (v tomto prípade 30.000 Sk), ale úver do tejto výšky. Pokiaľ teda veriteľ „schváli“ výšku úveru, ktorá túto čiastku neprekročí, nevybočil z medzí návrhu zmluvy (v tomto prípade schválil 27.000 Sk). Obdobne pri schválení nižšieho úveru ako žiadaného, budú riadne dohodnuté aj splátky, keď nebudú presne zodpovedať žiadosti o úver, ale budú zohľadňovať nižšiu výšku poskytnutého úveru (akceptovaných bolo 36 navrhnutých splátok so splatnosťou 23. deň v mesiaci a znížená bola ich výška z navrhovanej 1.812 Sk na 1.631 Sk). Všeobecne možno prijať záver, že v prípade návrhu dlžníka na uzavretie úverovej zmluvy, ktorý vymedzuje požadovaný úver ako úverový limit, je riadnym prijatím takéhoto návrhu, ak je úver veriteľom odsúhlasený nielen vo výške limitu, ale aj vo výške nižšej ako požadovaný úverový limit. Pokiaľ sa týka prípadného rozdielu v údaji o RPMN, tento údaj nie je parametrom úveru, ktorý si môžu zmluvné strany dohodnúť, ale je vypočítaným údajom a z hľadiska návrhu zmluvy a jeho prijatia je bez významu. Rozdiel v RPMN, uvádzaný v žiadosti o úver a RPMN uvádzaný v schválení úveru teda nemá žiaden vplyv na riadny proces vzniku zmluvy o úvere z hľadiska ust. § 43 a nasl. OZ. Úverová zmluva obsahuje aj termín konečnej splatnosti. Tento bol v zmluve vyjadrený počtom mesačných splátok 36 so splatnosťou v 23. deň v mesiaci. Z uvedeného je úplne zrejmé, kedy nastane konečná splatnosť aj bez toho, aby bol tento okamih vyjadrený presným dátumom. Prípustnosť takto vyjadrenej konečnej splatnosti vyplýva aj z vyhlášky MF SR č. 620/2007 Z.z. (Príloha bod 2C) o ustanovení vzoru formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere platnej v čase vzniku zmluvy, ktorá výslovne konečnú splatnosť vyjadrenú počtom mesiacov uvádza ako jednu z možných alternatív jej vyjadrenia. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahovala teda aj napriek námietkam žalobkyne všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z., pričom predmetná zmluva bola platne dojednaná.
41. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyni bola žalovaným vyplatená titulom úveru spolu suma 896,24 eur, pričom však žalobkyňa žalovanému uhradila spolu sumu 3.503,70 eur, teda o 2.607,46 eur viac ako jej žalovaný poskytol.
42. V ďalšom priebehu konania bolo potrebné skúmať, či stranami sporu v Zmluve dojednaná odplata za poskytnutie úveru, bola v súlade s dobrými mravmi. V danom prípade je pre posúdenie odplaty úveru z hľadiska dobrých mravov zásadnou mierou významná existencia právnej úpravy § 53 ods. 6 OZ, § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z., ktorá v čase uzavretia zmluvy (5.9.2008) upravovala výšku maximálne prípustnej odplaty úveru ako aj dôsledky jej prekročenia.
43. Maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, vypočítaná zo súhrnných údajov novo poskytnutých spotrebných úverov za druhý štvrťrok 2008 podľa nariadenia Vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prekročiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, bola vo výške 98,44% (platné v prípade uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy v období od 16.8.2008 do 15.11.2008).
44. V zmysle vyššie uvedeného považuje súd dojednanú zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru vo výške 1.052,78 eur vo vzťahu k skutočne poskytnutej čiastke 896,24 eur za neprimerane vysokú a preto ju znížil na sumu 98,44% výšky žalovaným žalobkyni poskytnutého úveru, teda na sumu 882,25 eur, tak ako to vyplýva z § 53 ods. 6 OZ, § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z., majúc za to, že takáto výška odplaty za poskytnutý úver môže plniť funkciu odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov
- úroku a v prevyšujúcej časti je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ. Žalobkyňa by preto mala povinnosť splácať len úver v časti poskytnutej úverovej istiny, a to vo výške 896,24 eur a odplaty za poskytnutie úveru vo výške 882,25 eur.
45. Pretože žalobkyňa v postavení dlžníka si svoje zmluvné povinnosti voči žalovanému v postavení veriteľa zo zmluvného vzťahu splnila (zaplatila z titulu poskytnutého jej úveru vo výške 896,24 eur sumu 1.949,04 eur pozostávajúcu z istiny úveru vo výške 896,24 eur a odmeny za poskytnutie úveru vo výške 1.052,80 eur), pričom výška dohodnutej odplaty za poskytnutý úver bola 1.052,78 eur, pričom dôvodná bola len vo výške 882,25 eur, rozdiel, sumu 170,55 eur uložil súd žalovanému žalobkyni zaplatiť.
46. Žalobkyňa si podľa právneho názoru súdu dôvodne, podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., uplatnila v konaní aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5% ročne avšak len z prisúdenej jej istiny vo výške 170,55 eur, dňom nasledujúcom po dni, kedy žalovaný svojou odpoveďou adresovanou žalobkyni zo dňa 2.12. 2016 vyjadril svoj negatívny postoj k doriešeniu danej veci so žalobkyňou mimosúdnou cestou a preto súd uložil žalovanému takisto povinnosť zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 5% ročne z prisúdenej sumy 170,55 eur od 3.12. 2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
47. Pokiaľ sa žalobkyňa v konaní domáhala zaplatenia vyššej sumy istiny a k nej patriacich úrokov z omeškania, než v súdom prisúdenej výške, súd v prevyšujúcej časti jej žalobný návrh zamietol (vo výške 882,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 170,55 eur od 2.12.2016 do zaplatenia).
48. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný v istine vo výške 882,25 eur a neúspešný v istine vo výške 170,55 eur. Pomer úspechu k neúspechu u žalovaného bol v pomere 83,8% : 16,2%. Čistý úspech žalovaného v spore tak predstavuje 67,60%, preto súd rozhodol o náhrade trov konania strán tak, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,60%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch rovnopisoch.
Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.