Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-131-2015.pdf
PDF · 103.2 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/131/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne zastúpený: Advokátska kancelária Goliašová Gabriela, s. r. o., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: U. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T.. R. XXXX/XX, XXX XX K., občan SR, o zaplatenie sumy 1.180,54 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.180,54 €, vyčíslený ročný úrok z omeškania 260,08 €, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.180,54 € od 26. 03. 2015 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 07. 04. 2015 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu čiastku 1.180,54 € spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca žalovanému poskytol finančné prostriedky na základe Úverovej zmluvy zo dňa 27. 08. 2008. Jej súčasťou bol aj revolvingový úver, ktorý bol platný dňom podpisu úverovej zmluvy a účinný aktiváciou karty žalovaným. žalovanému bola zaslaná úverová karta spolu s príručkou, Sadzobníkom poplatkov. Žalovaný si neplnil riadne a včas dohodnuté zmluvné podmienky. Žalovaný na kartu čerpal sumu 1.395,05 € a zaplatil len sumu 214,51 €, preto žalobca v súlade so zmluvou listom zo dňa 28. 08. 2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu dlhu 1.533,34 € do 15-tich dní od odoslania výzvy. Žalobca si uplatňuje istinu 1.180,54 €, neuplatňuje si úroky ani poplatky.
2. Žalovanému boli doručované súdne zásielky na adresu uvedenú v žalobe. Šetrením polície bolo zistené, že žalovaný sa na uvedenej adrese nezdržiaval, iná adresa jeho pobytu nebola zistená. Zo súdnych registrov bola zistená nová adresa pobytu žalovaného, kam mu súd doručil žalobu spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe dňa 22. 04. 2016. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. Výzvou doručenou právnemu zástupcovi žalobcu dňa 07. 03. 2016 bol žalobca súdom upozornený, že po preskúmaní jeho nároku zistil premlčanie uplatneného nároku podľa vtedy platnej úpravy § 5b zák.č.250/2007 Z. z. Žalobca súd informoval o tom, že pred ÚSSR prebieha konanie o nesúlade ust. § 5b zák.č.250/2007 Z. z. s Ústavou SR a žiadal o prerušenie konania.. Súd uznesením zo dňa 11. 04. 2016 prerušil konanie až do právoplatného rozhodnutia ÚS SR. Uznesením zo dňa 13. 08. 2018 súd rozhodol o pokračovaní v konaní, pretože konanie vedené pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 11/202016 (Rvp 12672/2015) je právoplatne skončené, a to nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 07.02.2018, ktorým ÚS SR vyslovil nesúlad § 5b zák.č.250/2007 Z. z. s Ústavou SR. Tým predmetné ustanovenie stratilo účinnosť, preto v ďalšom súd podľa neho nepostupoval.
4. Od 01. 07. 2016 vstúpil do platnosti nový Civilný sporový poriadok, ktorý sa podľa § 470 ods. 1 C. s. p. uplatňuje aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 11. 12. 2018 a to v neprítomnosti sporových strán, ktorí boli predvolaní včas a riadne. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti, žalovanému bolo doručené predvolania fikciou na adresu trvalého pobytu v Registri obyvateľov SR podľa § 106 ods. 1 písm. a/ a § 111 ods. 3 C. s. p., svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Tým boli splnené podmienky § 180 C. s. p. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.
5. Sporové strany uzavreli Zmluvu o úvere dňa 27. 08. 2008, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 22.491,--Sk/746,56,-- € na nákup spotrebného tovaru. Tento úver však nebol predmetom žaloby. Súčasťou zmluvy boli úverové podmienky. Podľa Úverových zmluvných podmienok Hlava 8, § 1, sa zmluvné strany dohodli, že popri ÚZ uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru (RÚ I.). Na základe takto uzavretej zmluvy o RÚ I. vzniká klientovi právo opakovane čerpať peňažné prostriedky spoločnosti prostredníctvom karty za podmienok podľa týchto ÚP. Bol dohodnutý úverový rámec 15.000,--Sk. a úroky. V ďalších častiach je upravené čerpanie a splácanie RÚ I., používanie úverovej karty.
6. Výzvou zo dňa 28. 08. 2012 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie celého čerpaného úveru pre omeškanie s úhradou záväzkov podľa Úverovej zmluvy, bol povinný uhradiť dlžnú čiastku 1.533,34 € najneskôr do 15-tich dní od odoslania výzvy. Podľa podacieho hárku bola výzva zaslaná dňa 03. 09. 2012.
7. Podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad žalovaný čerpal celkom 1.395,05 € a uhradil 214,51 €, zostatok dlhu na istine je 1.180,54 €. Úroky z omeškania boli vyčíslené na 260,08 €.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného do 31.10.2008 (platné znenie v čase uzavretia zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Aj keď predmetné ustanovenie zákona prešlo následne rôznymi úpravami, podľa prechodných ustanovení následných noviel sa vznik a nároky z dovtedy vzniknutých právnych vzťahov posudzovali podľa pôvodnej právnej úpravy. Hoci cit. zák. ustanovenie explicitne nevymenúva zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov SR bolo ustálené, že za spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi dodávateľom na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj súčasná právna úprava cit. ust. § 52 OZ. V čase vzniku zmluvy platila definícia typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších noviel, spotrebiteľskou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumejú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, Obchodného zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nemali by byť teda žiadne pochybnosti a žalobca to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a odporcom ako spotrebiteľom jeho úverovej služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že tento právny vzťah sa má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“).
10. Hoci je pravdou, že zmluva o úvere je v súlade s predpismi Obchodného práva tzv. absolútnym obchodom, t.j. podľa § 261 ods. 3 OBZ sa úverový vzťah má posudzovať podľa ustanovení III. časti OBZ o obchodných záväzkových vzťahoch bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, súd je toho názoru, že v prípade „ kolízie“ právnych predpisov občianskeho práva a obchodného práva, ktoré upravujú rovnaké práva a povinnosti v spotrebiteľských vzťahoch, prednostne sa požijú predpisy občianskeho práva, ak sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Tento právny názor vyslovený napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co 81/2012-279 zo dňa 14.02.2013, bol Ústavným súdom SR (uznesenie sp. zn. I.ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013) preskúmaný a vyhlásený za ústavne konformný. Je pravdou, že v niektorých rozhodnutiach a to i Najvyššieho súdu SR, sa vyskytuje iný právny názor, súd však poukazuje, že pod vplyvom nejednotnosti bol prijatý zákona č. 102/2014 Z. z. úč. od 01.05.2014, ktorým došlo k novele ust. § 52 ods. 2 OZ, na základe ktorého „ Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho práva, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Súd konštatuje, že týmto možno prisvedčiť právnemu názoru požitia prednostne občianskeho práva v spotrebiteľských vzťahoch, ak je pre spotrebiteľa výhodnejšie. Súd preto pri právnom posúdení predmetného úverového vzťahu vychádzal z ustanovení Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ), ako aj predpisov občianskeho práva, najmä s prihliadnutím na zachovanie práv spotrebiteľa.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11.1. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (úč. do 30.11.2009 platné znenie v čase uzavretia zmluvy), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 11.2. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 30.11.2009 Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä:
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Podľa ods. 3 zmluva ďalej obsahuje:
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7. Podľa ods. 4 pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe:
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Podľa ods. 5 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
11.3. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 28.02.2010, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
11.4. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
11.5. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
11.6. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11.7. Podľa § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinný do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11.8. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu splatnosti dlhu bola vo výške 0,75 %.
12. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd nemal pochybnosti o tom, že medzi účastníkmi zmluvy došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t. j., že sa jedná o vzťah spotrebiteľský. Súd spotrebiteľskú zmluvu podrobil kontrole ex offo z hľadiska dodržiavania práv spotrebiteľa. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, predmetom ktorého bolo poskytnutie finančných prostriedkov pre žalovaného zo strany žalobcu prostredníctvom úveru na kúpu konkrétneho spotrebného tovaru. Spolu s uzavretím tejto úverovej zmluvy žalobca ako veriteľ vopred vnútil žalovanému ako spotrebiteľovi aj iný úkon (zmluvu o revolvingovom úvere) než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie úveru vo výške 22.491,- Sk). Podpísaním úverovej zmluvy sa žalovaný mal oboznámiť s Úverovými podmienkami, v rámci ktorých sa mal zaviazať aj na iný právny vzťah, ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti, a to revolvingový úver formou úverovej karty vo výške 15.000,- Sk (hlava 8, § 1 ÚZM). Tento postup žalobcu súd hodnotí ako nekalú praktiku. Tiež sa dá usúdiť nedostatok vôle konajúcej osoby (spotrebiteľa) vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s veriteľom vrátane viazanosti spotrebiteľa hlavou 8 až 11 ÚZP a tak je zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalovaného spätý so skutočnosťou, či vôbec mal reálnu možnosť sa oboznámiť so znením ÚZP a aj keby mal, tieto sú písané drobným, ťažšie čitateľným písmom a obsahujú rozsiahle množstvo odbornej právnej terminológie, z ktorých dôvodov sa súdu takýto právny úkon javí ako neplatný podľa § 37 ods. l Občianskeho zákonníka. Súd dojednaný revolvingový úver z hľadiska zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v platom znení považoval za neplatný právny úkon, pretože nebol dostatočne individualizovaný všetkými náležitosťami podľa § 4 ods. 1, 2 tohto zákona vrátane písomnej formy. Právna úprava nevylučuje, aby prostredníctvom jednej úverovej zmluvy zmluvné strany uzavreli aj niekoľko úverov, musí však ísť o platné právne úkony. V predmetnej veci však účastníci v úverovej zmluve súčasne s jedným právnym úkonom platne neuzavreli aj zmluvu o revolvingovom úvere. Záver o tom, či vôľa žalovaného byť účastníkom aj záväzkového právneho vzťahu založeného zmluvou o revolvingovom úvere bola slobodná a vážna nemožno vyvodiť z okolnosti, kedy zmluva o revolvingovom úvere nadobudla platnosť (súčasne s podpisom úverovej zmluvy), resp. kedy sa zmluva stala účinnou (aktiváciou úverovej karty prostredníctvom ktorej sa mali realizovať výbery finančných čiastok). Vôľa ako základný konštitutívny prvok právneho úkonu musí byť daná, pritom nestačí danosť akejkoľvek vôle, právnu relevanciu má iba vôľa vyhovujúca náležitostiam predpísaným právom. Občianskym právom požadovanou náležitosťou takejto vôle, je aj to, aby bola vážna, bez omylu a slobodná, pričom sloboda a vážnosť vôle podľa občianskoprávnej teórie sú základné atribúty prejavu vôle ako podstatnej náležitosti právneho úkonu, keď sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle subjektu, pričom vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti ani neexistuje, resp. existuje v inej kvalite, o akom svedčí jej prejav. V danom prípade nie je nepochybné, či v čase uzatvorenia úverovej zmluvy bola jednoznačne daná vôľa žalovaného uzatvoriť aj revolvingovú zmluvu. Len v prípade vylúčenia pochybnosti je nutné ďalej pre platnosť revolvingovej zmluvy splnenie zákonných podmienok osobitnej právnej úpravy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods. l a 2). V situácii, ak existuje pochybnosť o zmysle zmluvnej podmienky, má prednosť výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvná podmienka, ktorá nebola dohodnutá individuálne sa považuje za nekalú (neprijateľnú), ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danej veci zmluva o revolvingovom úvere nemá povahu osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by záväzkový vzťah zmluvných strán bol dostatočne písomne individualizovaný a neobsahuje ani náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pochybnosti o vôli žalovaného ako spotrebiteľa byť účastníkom záväzkového vzťahu v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere bez splnenia zákonných náležitostí sú opodstatnené a je dôvodná pochybnosť o tom, či vôľa žalovaného, ktorú prejavil podpisom zmluvy o úvere, bola daná, slobodná a vážna v tom, že mal záujem byť viazaný aj ustanoveniami ÚZP podľa hlavy 8 až 11. Tieto podmienky úverovej zmluvy neboli so žalovaným individuálne vyjednané, nemal možnosť ich reálne ovplyvniť, prípadne niektorú z ustanovení ÚZP vylúčiť vzhľadom na povahu úverovej zmluvy vrátane ÚZP, ktorá má podobu predtlačeného formuláru. Nemožno obísť fakt, že zmluvné podmienky (ÚZP) sú rozsiahle, napísané veľmi neprehľadne, drobným, ťažko čitateľným písmom a vyznačujú sa množstvom právnej terminológie, ktorá celkom očividne spôsobuje nevyváženosť vzájomného vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný ako spotrebiteľ - laik nemohol postrehnúť, že obsahom úverovej zmluvy je aj ďalší právny vzťah, ktorého účastníkom sa mal stať už okamihom podpísania úverovej zmluvy a následne aktiváciou úverovej karty sa mal stať tento ďalší právny vzťah účinný. K inému záveru nemožno dospieť, pretože nepostačuje, že úverová zmluva odkazovala v podrobnostiach na úverové podmienky a žalovaný ako klient vyhlásil, že bol s nimi oboznámený. Uvedená skutočnosť zakladá neoprávnenú výhodu zmluvného vzťahu v prospech žalobcu, ktorý bol v pozícii dodávateľa, t. j. profesionála v predmetnej oblasti (poskytovania úverov), a teda disponoval vyššou úrovňou informovanosti ako žalovaný. Súd tak uzatvára, že pokiaľ si žalobca uplatnil nárok zo zmluvy o revolvingovom úvere, súd v tejto časti zmluvu považuje za absolútne neplatnú podľa § 37 OZ.
13. Z prehľadu čerpaní vyplýva, že žalovaný mal čerpať finančné prostriedky žalobcu vo výške 1.395,05 €, a uhradil sumu 214,05 €. Zvyšok dlhu činí 1.180,08 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka získaného plnením z neplatného právneho úkonu spolu so zákonným úrokom z omeškania. Žalobca uplatnil úrok z omeškania vyčíslený v sume 260,08 € a vo výške 8,75% ročne z istiny od 26.03.2015 do zaplatenia, ktorý bol vyčíslený a priznaný v súlade s predpismi civilného práva. Žalovaný je povinný dlh zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods.3 C. s. p.).
14. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p. a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.