Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoP-23-2018.pdf
PDF · 116.85 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/23/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník, dieťa rodičov R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. 4, XXX XX Y., právne zastúpená JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, Sovietskych hrdinov 33, 089 01 Svidník, a J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. XX, o návrhu matky na zmenu styku starých rodičov s maloletým, proti starým rodičom: 1. J. Q., nar. XX.XX.XXXX a 2. V. Q., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom XXX XX I. XX, starí rodičia zastúpení JUDr. Marekom Bujdošom, advokátom, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, za účasti Okresnej prokuratúry Svidník, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k.: 5P/70/2016-113 zo dňa 15.júna 2018 a proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k.: 5P/70/2016-115 zo dňa 25.júna 2018, za účasti Krajskej prokuratúry Prešov, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 5P/70/2016-113.
P o t v r d z u j e uznesenie č.k. 5P/70/2016-115.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom č.k.: 5P/70/2016-113 prvoinštančný súd návrh zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Nepriznal štátu nárok na náhradu trov konania.
2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že matka sa domáhala proti starým rodičom, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Svidník č.k.: 56P/22/2015-20 zo dňa 10.12.2015 tak, že styk starých rodičov s maloletým zakáže. Prvoinštančný súd vychádzal z odôvodnenia návrhu matky, ktorá uviedla, že starí rodičia na základe pôvodného rozsudku boli oprávnení stretávať sa maloletým každý párny víkend v mesiaci od piatka od 16.00 hod. do soboty do 17.00 hod. v bydlisku starých rodičov bez prítomnosti matky. V priebehu realizácie styku maloletý oznámil matke, že ho starý otec udrel palicou a stará matka ho udrela po líci, pričom takéto bitky a krik zažil už viac krát. Maloletý sa pri rozhovore s matkou pomočil, silno plakal a triasom sa. Preto matka žiadala, vzhľadom na to, že styk so starými rodičmi nie je v záujme maloletého dieťaťa, o zákaz styku dieťaťa a starých rodičov.
3. Prvoinštančný súd vo veci vykonal dokazovanie, vec posúdil podľa § 25 ods. 5 zákona o rodine. Ustálil, že rozsudkom Okresného súdu Svidník č.k.: 6P/22/2015-20 zo dňa 10.12.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.2016, bol upravený styk maloletého so starými rodičmi tak, že títo boli oprávnení stretávať sa s maloletým každý párny víkend v mesiaci od piatka od 16.00 hod. do soboty do 17.00 hod. v bydlisku starých rodičov bez prítomnosti matky. Podľa doplnenia znaleckého posudku č. XX/ XXXX znalkyne R.. K. K. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, zo dňa 10.04.2018 prvoinštančný súd zistil, že znalkyňa po doplnení vyšetrenia uviedla,
že nezistila nič, prečo by mohla označiť styk maloletého so starými rodičmi ako nevhodný. Kontakt maloletého so starými rodičmi, najmä ak ide o vzájomný citový vzťah, je vyslovene v záujme maloletých detí a môže len maloleté dieťa obohatiť, neraz je styk so starými rodičmi veľmi dôležitým zdrojom pekných citových spomienok na láskavosť, prijímanie, starostlivosť ešte aj v dospelosti. Znalkyňa nezistila nič, prečo by styk maloletého so svojimi starými rodičmi nemal byť v jeho záujme, resp. bol pre neho rizikový. Výhrady, ktoré dieťa komunikuje, sú skôr výhradami okolia, týkajú sa konfliktov matky so starými rodičmi, resp. tieto nevie dieťa bližšie vysvetliť. Jeho argumenty sú vágne, skôr sa odkazuje a postoj a dohodu s mamou na takomto postoji. Ak aj došlo k niečomu, čo sa maloletému nepáčilo, miesto prirodzeného vyhasínania negatívnej spomienky je dieťa udržiavané v nepriateľskom postoji za každú cenu. Súčasne u maloletého znalkyňa nezistila známky traumatickej emocionality, teda udalosť, ktorú popisuje neskôr bežnou frustráciou, akú vzťahu prinášajú, nie „traumou“, akú popisuje matka maloletého. Z doplnenia znaleckého posudku vyplýva, že postoj maloletého nestretávať sa so starými rodičmi, je postojom matky a nie maloletého. Znalkyňa dostatočne a viackrát opakovane uvádza, že tento negativistický postoj matky voči otcovi a starým rodičom si maloletý osvojil len preto, že žije s matkou.
4. Preto provinštančný súd návrh matky zamietol.
5. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 52 CMP. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O žiaden prípad výnimky z pravidla podľa § 53, § 54 alebo § 55 CMP.
6. Podľa § 49 ods. 2 CMP rozhodol o nároku na náhradu trov konania štátu. Matka je podľa § 4 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch oslobodená od súdneho poplatku, keďže jej bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kancelária Svidník, zo dňa 20.januára 2017. Tieto pozostávajú zo sumy 258,20 eura, ktorú súd zaplatil ako odmenu znalkyni R.. K. K. za doplnenie znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 10.04.2018, z rozpočtových prostriedkov súdu, pričom tento dôkaz navrhla matka.
7. Uznesením č.k.: 5P/70/2016-115 prvoinštančný súd zrušil neodkladné opatrenie Okresného súdu Svidník č.k.: 5P/70/2016-8 zo dňa 22.12.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.: 2CoP/7/2017-34 zo dňa 05.04.2017.
8. V konaní o vydanie neodkladného opatrenia sa matka domáhala proti starým rodičom, aby súd zmenil pôvodný rozsudok a styk starých rodičov s maloletým zakáže. Prvoinštančný súd vo veci vydal neodkladné opatrenie (v spojení s odvolacím uznesením) a nariadil, že starí rodičia sú povinní dočasne sa zdržať výkonu práva styku s maloletým, určeného rozsudkom Okresného súdu Svidník č.k.: 6P/22/2015-20 zo dňa 10.12.2015, odo dňa 22.12.2016.
9. Prvoinštančný súd rozhodol, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Svidník pod sp. zn.: 5P/70/2016.
10. Krajský súd v Prešove nariadené neodkladné opatrenie potvrdil a uznesenie sa stalo právoplatné dňa 22.05.2017.
11. Keďže napadnutým rozsudkom č.k.: 5P/70/2016-113 zo dňa 15.06.2018 súd návrh na zákaz styku zamietol, prvoinštančný súd aplikujúc ustanovenie § 335 ods. 1 CSP nariadené neodkladné opatrenie zrušil ako súčasťou rozhodnutia, ktorým odmieta alebo zamieta návrh vo veci samej.
12. Proti rozsudku vo veci samej v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletého dieťaťa, ktorá namietala nesprávne zistený skutkový stav veci prvoinštančným súdom. Poukázala na ustanovenie § 25 ods. 5 Zákona o rodine a uviedla, že tu nie je splnená ani jedna podmienka, aby súd mal upraviť styk maloletého K. R. Q. so starými rodičmi maloletého. Počas pojednávania nebolo ani náznakom zistené, aby matka maloletého dieťaťa sa nestarala o maloletého. Naopak, matka maloletému synovi vytvára všetky podmienky pre zdravý a spokojný život. Je starostlivá a maloletému u nej nič nechýba. Takže nevie, prečo to súd chce narušiť.
13. Uviedla, že maloletý má otca, ktorý má nezastupiteľné miesto vo výchove maloletého. Ten má upravený styk s maloletým a môže sa s ním stretávať a podieľať sa na výchove maloletého. Súd mal
v konaní zistiť, či je v záujme maloletého, aby sa bez prítomnosti matky stretával maloletý so starými rodičmi, čo sa však nestalo. Maloletý je silne naviazaný na svoju matku. V inom konaní, v ktorom prvoinštančný súd rozhodol o styku otca s maloletým K. R. Q., súd prišiel k záveru, že nie je v záujme maloletého, aby sa s vlastným otcom stretával bez prítomnosti matky a v tomto konaní súd rozhodol rozsahom viac, ako má vlastný otec. Znalkyňa v znaleckom posudku uviedla, že aktuálne je vzťah so starými rodičmi narušený, odcudzený jeho nerealizáciou a tým, že dieťa opakovane vypovedá proti starým rodičom a vníma aj boj svojej matky proti styku s nimi.
14. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov odporúčal, aby stretávanie maloletého so starými rodičmi začínalo prebiehať postupne, ale aby sa momentálne styk nerealizoval, pretože maloletý nastupuje do 1. ročníka základnej školy, sú tam narušené vzťahy medzi starými rodičmi a matkou maloletého a maloletý tam nepôjde. Kolízna opatrovníčka navrhla postupné stretávanie starých rodičov s maloletým, samozrejme, po dohode strán.
15. Podľa matky sa rozhodnutie prvoinštančného súdu vymyká súdnej praxi uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy, a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny nárok. Treba vychádzať z toho, že tu ide o obmedzenie rodičovských práv rodičov, ktoré môže súd vysloviť len z dôvodoch uvedených v § 38 Zákona o rodine a tie podľa matky nenastali. Ak by aj súd pripustil styk maloletého so starými rodičmi, tak intenzitu styku súdy určujú jedenkrát za mesiac na niekoľko hodín. Preto navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvoinštančného súdu a vec mu vrátil na ďalšie rozhodnutie.
16. Odvolanie podala matka aj proti rozhodnutiu, ktorým bolo neodkladné opatrenie zrušené. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav a rozhodol rozsudkom, ktorým návrh na zmenu styku starého otca a starej matky s maloletým K. R. zamietol. Proti rozsudku matka podala odvolanie, a preto až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej matka trvá na neodkladnom opatrení, ktoré doručila súdu 21.12.2016 z dôvodov tam uvedených. Preto navrhla zrušiť uznesenie č.k.: 5P/70/2016 zo dňa 25.06.2018.
17. K odvolaniu matky sa vyjadrili starí rodičia, ktorí uviedli, že poukazujú na výsledky znaleckého posudku o doplnenie znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne R.. K. K., z ktorého vyplýva, najmä zo záveru znaleckého posudku a jeho doplnenia, že na strane starých rodičov nezistil znalec nič, prečo by nemohol byť upravený styk starých rodičov s ich maloletým vnukom. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa nezistila nič, prečo styk maloletého nemal byť v záujme dieťaťa a mohol by byť pre neho rizikový. Výhrady má najmä vo vzťahu k okoliu a konflikt matky so starými rodičmi, kde je podľa názoru znalkyne maloletý podporovaný matkou v negatívnom postoji voči blízkej rodine jeho otca. Čo sa týka nezáujmu stretávania sa so starými rodičmi, znalkyňa vníma ako jednoznačný ukazovateľ negatívne ovplyvňovanie zo strany matky. Vzťah je síce narušený a odcudzený jeho nerealizáciou, avšak samotný postoj maloletého vnuka voči starým rodičom je neutrálny. Jeho vyjadrenie o neochote k stretávaniu sú dôsledkom len toho, čo počuje vo svojom okolí. Zo znaleckého posudku a doplnenia znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že v záujme maloletého je stretávanie sa so svojimi starými rodičmi, tejto okolnosti však bráni matka a tým, že súd neodkladným opatrením zamedzil stretávaniu sa maloletého so starými rodičmi, došlo ohľadom stretávania sa až do fázy, že maloletý má k starým rodičom skôr neutrálny postoj. Matka pravdepodobne svojim postojom k starým rodičom a k svojmu ex manželovi ako otcovi maloletého dieťaťa vplýva na maloletého a tento negatívny postoj vyplýva z postoja matky. Je skôr záujmom matky, aby sa maloletý nestretával so starými rodičmi. Je určite však v záujme maloletého dieťaťa stretávať sa aj so starými rodičmi zo strany otca a nielen zo strany matky. Prvoinštančný súd správne vo veci rozhodol, a preto starí rodičia navrhli rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť. Vo vzťahu k odvolaniu voči uzneseniu zo dňa 25.06.2018 uviedli, že aj v tomto rozsahu súd správne vo veci rozhodol, keď návrh matky v celom rozsahu zamietol s poukázaním na rozsudok vo veci samej. Navrhli, aby uznesenie prvoinštančného súdu bolo potvrdené.
18. Vo vyjadrení matka uviedla, že trvá na tom, že styk maloletého K. R. Q. so starými rodičmi nie je v záujme maloletého. Právny zástupca starých rodičov vo svojom vyjadrení priznáva, že styk maloletého so starými rodičmi je narušený a odcudzený. To uviedla aj znalkyňa v znaleckom posudku. Matka nevie pochopiť, prečo súd trvá na úprave styku maloletého so starými rodičmi, keď o to maloletý nemá záujem. Nemá o to záujem ani samotná matka. Maloletý je vychovávaný v dobrom rodinnom prostredí,
je zahrnutý láskou a starostlivosťou, nič mu nechýba. Taký styk môže narušiť rodinnú pohodu a tým aj psychiku maloletého.
19. Kolízny opatrovník k odvolaniam matky proti rozsudku a uzneseniu a ku všetkým vyššie uvedeným vyjadreniam zaujal stanovisko, podľa ktorého trvá na všetkých vyjadreniach odprezentovaných na súdnom pojednávaní dňa 15.06.2018. K odvolaniam matky sa nevyjadril.
20. Starí rodičia k týmto vyjadreniam uviedli, že poukazujú na výsledky znaleckého posudku, najmä na doplnenie znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že znalkyňa nezistila nič, prečo by nemohol byť upravený styk maloletého so starými rodičmi. Matka negatívne vplýva na maloletého, a preto z dôvodu, že maloletý býva s matkou tak opakuje len tie okolnosti, ktoré mu matka uvádza. Je v záujme maloletého dieťaťa stretávanie sa so svojimi starými rodičmi zo strany otca a nielen so starou mamou zo strany matky. Toto stretávanie nie je ovplyvnené negatívnym pocitom maloletého, ale negatívnymi pocitmi matky, ktorá navádza maloletého na nestretávanie sa maloletého so starými rodičmi. Navrhli rozhodnutie prvej inštancie potvrdiť.
21. Po tom, čo vec bola predložená odvolaciemu súdu, odvolací súd zistil, že prvoinštančný súd nekonal s otcom maloletého dieťaťa. Odvolací súd doručil otcovi maloletého dieťaťa ako ďalšiemu rodičovi, okrem matky, ktorý má tie isté rodičovské práva a povinnosti ako matka a má právo, ba aj povinnosť, byť informovaný o tomto spore, listiny súvisiace s vecou. Počas celého konania pred odvolacím súdom otec maloletého dieťaťa k rozhodnutiu prvoinštančného súdu ani k odvolaniam matky a stanoviskám účastníkov konania nezaujal žiadne písomné stanovisko.
22. Vo veci do konania vstúpil aj prokurátor. Pred odvolacím súdom prokurátor bol zastúpený Krajskou prokuratúrou v Prešove. Krajský prokurátor k odvolaniam matky uviedol, že naposledy k úprave styku starých rodičov s maloletým došlo rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn.: 6P/22/2015-20 z 10.12.2015. V tom čase dieťa bolo v podstatne nižšom veku ako v súčasnej dobe. Z doplnenia znaleckého posudku znalkyne z odboru klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, z 10.04.2018 vyplýva, že neexistuje dôvod na to, aby styk maloletého so starými rodičmi nebol v jeho záujme. Preto považoval rozsudok prvoinštančného súdu za vecne správny a navrhol ho potvrdiť.
23. Odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 382 CSP vyzval účastníkov konania na možnú aplikáciu ustanovenia § 26 Zákona o rodine.
24. K tomuto zaujala písomné stanovisko matka maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že od decembra 2016 sa maloletý K. R. Q. nestretáva so starými rodičmi zo strany otca. V decembri 2016 mal päť rokov, do školy ešte nechodil. V súčasnej doby má sedem rokov, je žiakom prvého ročníka základnej školy, býva v meste Prešov so svojou matkou. Jeho nové bydlisko je od starých rodičov vzdialené cca 50 km. S maloletým sa matke treba učiť, chodí do krúžkov a má tam kamarátov. Maloletý nemá záujem sa stretávať so starými rodičmi. Matka nevie, prečo ho k tomu má nútiť súd. Maloletý má otca, s ktorým mu súd upravil styk. Styk so starými rodičmi by dieťa len zaťažovalo. Preto navrhla, aby súd na túto skutočnosť prihliadol a návrhu v celom rozsahu vyhovel.
25. Starí rodičia k výzve odvolacieho súdu uviedli, že v celom rozsahu poukazujú na výsledky znaleckého dokazovania. Znalkyňa uvádza, že neutrálny postoj maloletého vnuka vo vzťahu k starým rodičom je zapríčinený najmä postojom matky maloletého. Táto počas celého konania bráni maloletému v styku so starými rodičmi, pričom poukazuje na to, že o maloletého je náležite postarané. Svoj negatívny postoj k starým rodičom a k otcovi maloletého vyjadrila na pojednávaniach. Je v záujme maloletého stretávanie sa nielen s otcom maloletého, ale aj so starými rodičmi. Tento názor potvrdzuje aj znalkyňa a aj predchádzajúce rozhodnutie prvoinštančného súdu, ktorým sa styk maloletého so starými rodičmi upravil.
26. Krajský prokurátor v Prešove uviedol, že k veci sa vyjadril vo vyjadrení k odvolaniu v listine zo dňa 20.11.2018. Poznamenal, že nezistil dôvod na zmenu stanoviska.
27. Otec maloletého dieťaťa na výzvu súdu nereagoval.
28. Kolízny opatrovník sa pripojil k záverom znaleckého dokazovania a s ohľadom na časový odstup bude pre maloletého vhodné postupné navyšovanie styku so starými rodičmi. Navrhol rozhodnúť v medziach znaleckého dokazovania.
29. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku a § 34 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu v spojení s uznesením prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ustanovení § 62 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 2 ods. 1 CMP a § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutia súdu prvej inštancie sú správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutých rozhodnutí prvoinštančného súdu, tieto rozhodnutia považuje za správne a naviac, vzhľadom na predchádzajúcu výzvu adresovanú účastníkom konania podľa § 382 CSP, odvolací súd udáva: Na návrh starých rodičov v konaní pred Okresným súdom Svidník sp. zn.: 6P/22/2015 bolo konané a rozhodované o úprave styku starých rodičov s maloletých K. R. Q.. V tom čase starí rodičia tvrdili, že po rozchode rodičov maloletého dieťaťa matka odišla do Českej republiky a maloletý zostal u starých rodičov v Rovnom. Neskôr po príchode matky na Slovensko bolo dohodnuté, že medzi rodičmi bude realizovaná striedavá starostlivosť. Neskôr matka prestala túto dohodu rešpektovať a odmietala umožniť starým rodičom sa s maloletým stýkať.
30. Prvoinštančný súd rozsudkom č.k.: 6P/22/2015-200 zo dňa 10.decembra 2015, ktorý rozsudok sa stal právoplatným dňa 17.01.2016, upravil styk maloletého K. R. Q. so starými rodičmi J. Q., nar. XX.XX.XXXX a V. Q., nar. XX.XX.XXXX tak, že starí rodičia sú oprávnení stretávať sa s maloletým každý párny víkend v mesiaci od piatku od 16.00 hod. do soboty do 17.00 hod. v bydlisku starých rodičov bez prítomnosti matky.
31. Matke maloletého bola uložená povinnosť v určenom čase pred materskou škôlkou na Ul. H.. T. XXX/XX vo T. maloletého riadne pripraveného odovzdať starým rodičom a tí sú povinní v určenom čase v mieste bydliska maloletého odovzdať matke. Matka maloletého a starí rodičia maloletého sú povinní v prípade, že styk sa z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť si vzájomne túto skutočnosť, najneskôr v lehote 12 hodín pred začatím styku.
32. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 25 ods. 5 Zákona o rodine a ďalej ustanovením § 157 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, ak na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
33. V prejednávanej veci matka žiadala o zákaz styku starých rodičov s maloletým K. R. Q., pretože dňa 10.12.2016, keď sa K. vrátil zo stretnutia s jeho biologickým otcom J. Q., dieťa matke oznámilo, že ho otec silno udrel po bruchu. Rovnako ho udrel aj starý otec, a to palicou, aj jeho stará matka rukou po tvárovej časti - líci. Uviedol, že takéto bitky zažil viac krát, bál sa to matke povedať a stará matka ho vystríhala, že ak to povie matke, bude problém. Zároveň matku K. požiadal, aby ho už nikdy nedávala k otcovi ani k jeho starým rodičom. Naviac, matka podala na starých rodičov aj trestné oznámenie.
34. Preto matka navrhla zakázať starým rodičom s maloletým dieťaťom styk.
35. V priebehu prvoinštančného konania bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa starým rodičom nariadilo zdržať sa výkonu práva styku s maloletým dieťaťom, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím súdom.
36. Prvoinštančný súd mal k dispozícii aj správu z poradenského procesu o veci úpravy styku s maloletým K. R. Q., z ktorého záveru vyplýva, že dieťa do Rovného k starým rodičom chodiť nechce, avšak psychologička Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejov, detašované pracovisko Svidník, nevedela posúdiť vierohodnosť výpovede dieťaťa. Odporúčali spoluprácu so súdnym znalcom, prípadne detským psychológom.
37. Podľa záverov psychologičky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa momentálne vnímať a rešpektovať jeho rozhodnutie do času, kým sa neupokojí a
nezačne byť návštevám opäť prístupný, resp. kým sa situácia nevyjasním. Opätovný kontakt je vhodné upravovať postupnými krokmi. Tieto cielené kroky si vyžadujú aktívnu snahu všetkých strán.
38. Prvoinštančný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí. Znalkyňa R.. K. K. vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že psychologické vyšetrenie maloletého a matky sa nezrealizovalo. Znalkyňa vyšetrila psychologicky starého otca a starú matku maloletého dieťaťa. Podľa záverov tohto vyšetrenia na strane starých rodičov znalkyňa nezistila nič, prečo by nemohla styk so starými rodičmi maloletému doporučiť. Styk so starými rodičmi je dôležitou súčasťou vývinu vzťahového správania človeka, patrí k základným vzťahovým skúsenostiam ľudí so svojou širšou rodinou. Vo všeobecnosti uviedla v kontexte vývinovej psychológie, že kontakt dieťaťa so starými rodičmi je vyslovene v záujme maloletých detí a môže len maloleté dieťa obohatiť, neraz je styk so starým rodičmi len veľmi dôležitým zdrojom pekných citových spomienok na láskavosť, prijímanie, starostlivosť ešte aj v dospelosti. Znalkyňa zistila, že starí rodičia rezolútne popierajú fyzické ublíženie maloletému dieťaťu. Celkový nález z vyšetrenia starých rodičov vzhľadom k zadanému účelu a to možným kontraindikáciám pri stretávaní sa s vnukom je na strane oboch starých rodičov primeraný, bez akýchkoľvek patologických zistení. Z titulu ich osobnostných kvalít nezistila znalkyňa nič, prečo by sa starí rodičia nemohli stretávať so svojim vnukom tak, ako to navrhujú. Vzťah k vnukovi majú vytvorený, snažia sa byť starostliví a saturovať vnukové potreby najmä normálnymi starorodičovskými schémami správania.
39. Následne znalkyňa doplnila svoj znalecký posudok o psychologické vyšetrenie maloletého K. R. Q., jeho matky a vychádzajúc aj zo zistení z psychologického vyšetrenia starých rodičov, nezistila nič, prečo by označovala styk maloletého a starých rodičov ako nevhodný, prípadne nevyhnutný na realizáciu v prítomnosti matky. Znalkyňa zotrvala na svojich stanoviskách o záujme tohto styku pre maloleté dieťa a nezistila, že by styk maloletého so starými rodičmi nemal sa realizovať, nebol by v jeho záujme, resp. bol pre maloletého rizikový. Výhrady, ktoré dieťa komunikuje, sú skôr výhradami okolia, týkajú sa konfliktov matky so starými rodičmi, maloletý je výrazne podporovaný v tomto svojom postoji, v ktorom po takom dlhom čase uviazol, ale nevie ho bližšie vysvetliť. Jeho argumenty sú vágne, skôr sa odkazuje na postoj a dohodu s mamou na takomto postoji. Ak aj došlo k niečomu, čo sa maloletému nepáčilo, miesto prirodzeného vyhasínania negatívnej spomienky je dieťa udržiavané v nepriateľskom postoji za každú cenu. U maloletého znalkyňa nezistila žiadne známky traumatickej, emocionality, teda udalosť, ktorú popisuje, je skôr bežnou frustráciou, akú vzťahy prinášajú, nie traumou, ako ju popisuje matka maloletého. Aktuálne podľa znalkyne maloletý nemá záujem na stretávaní sa so starými rodičmi, dokonca až neprirodzene svoj prípadný záujem aj prirodzenú detskú zvedavosť po nich popiera, popiera aj akúkoľvek peknú spomienku, čo je samotné dosť nepravdepodobné. Tento nezáujem sa nedá vnímať ako relevantný ukazovateľ, nakoľko je dosť výrazne negatívne ovplyvňovaný a umelo udržiavaný okolím. Znalkyňa v psychickej regulácii nezistila stopy po násilí, klinický obraz traumy týrania u maloletého. Maloletý je spôsobilý vzhľadom na vek 6 rokov a dosiahnutej rozumovej a pamäťovej úrovne popisovať s odstupom času emočne výrazné udalosti tak, ako ich prežil. Udalosť, ktorú popisuje, opisuje redukovaným mechanicky zacykleným spôsobom, ktorý vykazuje viacero znakov umelého udržiavania negatívnej asociácie, ktorú dnes nevie spoľahlivo opísať primerane svojim schopnostiam. Znaky traumy nevykazuje, ak aj došlo k nejakej frustrujúcej udalosti, táto nemala potenciál vyvolať v psychike traumatickú stopu. Skôr mohlo dôjsť k nejakému výchovnému stretu starých rodičov a dieťaťa, ktoré dieťa doma ventilovalo a opísalo zveličujúcim spôsobom, akým opisuje aj neutrálne situácie. Táto konfliktná situácia zapadla do konfliktnej atmosféry medzi matkou a starými rodičmi. Konfliktná situácia medzi maloletým a starými rodičmi je dieťaťom mechanicky reprodukovaná, s opakovaným odkazom na postoj matky, bez autentického, zrozumiteľného aspoň minimálneho emočného sprievodu, dieťa v priebehu komunikácie so znalkyňou rozpomínania na údajnú udalosť sa skôr smeje. Znalkyňa nezistila nič, prečo by sa starí rodičia nemohli stretávať so svojim vnukom tak, ako to navrhujú. Vzťah k vnukovi majú vytvorený, snažia sa byť starostliví a saturovať vnukove potreby, najmä normálnymi starorodičovskými schémami správania sa.
40. Podľa § 25 ods. 5 prvá veta Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
41. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
42. Odvolací súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 25 ods. 5 prvá veta Zákona o rodine a primeranou analogickou aplikáciou ustanovenia § 26 zákona o rodine na pomery, ktoré sú upravované týmto rozhodnutím, nezistil, že by sa pomery na strane starých rodičov a maloletého dieťaťa oproti pomerom, ktoré existovali v čase vydania rozsudku Okresného súdu Svidník č.k.: 6P/22/2015-20 zo dňa 10.decembra 2015, ktoré sa stalo právoplatné dňa 07.01.2016, zmenili do tej miery, že je potrebné nanovo upraviť realizáciu styku starých rodičov a maloletého dieťaťa. K žiadnej zmene pomerov, a to ani menej závažnej, na strane maloletého dieťaťa a starých rodičov nedošlo. Odvolací súd nezistil, že by bolo došlo ani k podstatnej a závažnej zmene pomerov. To, že matka prezentovala dôvod na zakázanie styku starých rodičov a maloletého dieťaťa a tým žiadala zmeniť pôvodné rozhodnutie prvoinštančného súdu o styku starých rodičov a dieťaťa len v dôsledku incidentu, ktorý dieťa popísalo, a ktorý incident nie je možné podľa záverov znaleckého posudku kvalifikovať za traumu, nezmenil sa skutočný základ rozhodovania o úprave styku starých rodičov a maloletého dieťaťa. Nie je v záujme maloletého dieťaťa už doteraz realizovaný a fungujúci styk, ktorý sa snaží matka maloletého dieťaťa zamedziť vo vzťahu k starým rodičom, meniť.
43. Základným objektívnym explicitne stanovených zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého za každých okolností je záujem maloletého dieťaťa, ktorý má mať charakter najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Tento najlepší záujem maloletého dieťaťa korešponduje so základným právom maloletého Lea nielen na rodičovskú výchovu a starostlivosť, ale aj na starostlivosť, kontakt so starými rodičmi, ktorý znalkyňa popísala ako dôležitý, ako vyslovene v záujme maloletého dieťaťa, ktorý kontakt a styk môže maloleté dieťa len obohatiť. Zo strany starých rodičov nebolo zistené nič, čo by tento styk negovalo, resp. čo by a priori tento styk charakterizovalo ako styk nevhodný a okolnosti a skutočnosti zistené prvoinštančným súdom nesvedčia v prospech zákazu styku starých rodičov a maloletého K. R.. Doposiaľ tento styk bol realizovaný, bol realizovaný v prospech oboch strán, len v dôsledku konfliktu medzi matkou a starými rodičmi sa situácia vyvinula tak, že dieťa odvolávajúc sa na názor a postoj matky k starým rodičom preberá jej názory a dokonca aj vypätú „traumatizujúcu“ situáciu reprodukuje dieťa s odkazom na postoj matky, bez akéhokoľvek emočného sprievodu. Dieťa však nevykazuje žiadne známky traumy, udalosť, o ktorej sa pred matkou vyjadrovalo, a ktorá mala byť dôvodom na zákaz styku starých rodičov, je frustráciou, ktorá je výdatne negatívne upevňovaná okolím, dieťa tejto situácii nerozumie, nevie ju objasniť a konflikt medzi dospelými je ústrednou témou celej rodinnej situácie a zákazu styku starých rodičov s maloletým K. R..
44. Takáto situácia nezodpovedá nutným emocionálnym potrebám maloletého dieťaťa, narúša jednak kvalitné vzájomne väzby medzi matkou a dieťaťom a otcom a dieťaťom, ale aj väzby na širšiu rodinu. Znalkyňa jednoznačne vylúčila negatívny vplyv starých rodičov na maloletého K. R. a s poukazom na skutočnosť, že kontakt starých rodičov s maloletým dieťaťom jednoznačne významné ovplyvňuje zdravý vývoj dieťaťa, nie je dôvod na to, aby pre jednu frustrujúcu situáciu, ktorá za normálnym okolností by už v mysli dieťaťa bola vyhasínajúcou, sa normálne doposiaľ realizovaný styk starých rodičov s maloletým dieťaťom zakázal.
45. Preto prvoinštančný rozsudok ako správny podľa § 387 CSP potvrdil.
46. Keďže nedošlo k zmene pomerov ani na strane starých rodičov a ani na strane maloletého dieťaťa, nebol dôvod, by odvolací súd zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu, resp. toto prvoinštančné rozhodnutie zrušil a vrátil na nové konanie a nové rozhodnutie. Prvoinštančný súd o nároku maloletého dieťaťa rozhodol správne, zákonne. Správne postupoval prvoinštančný súd, pokiaľ aj zrušil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne do rozhodnutia vo veci samej bol tento styk starých rodičov s maloletým K. R. dočasne obmedzený na žiadny kontakt. Uvedené rozhodnutie je správne, prvoinštančný súd správne aplikoval ustanovenie § 335 ods. 1 CSP. Preto aj v tejto časti odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu potvrdil podľa § 387 CSP.
47. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože neboli zistené okolnosti pre aplikáciu iných ustanovení CMP (§ 53 až § 56 CMP).
48. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.