Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-5Cpr/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou v právnej veci žalobcu J.. V. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX, B. C., právne zastúpeného Mgr. Martinou Masárovou, advokátkou so sídlom Záhradná 2/B, Piešťany, proti žalovanému HELLA Slovakia Lighting s.r.o., so sídlom Kočovce 228, IČO: 36 325 732, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou - Marek Piršel, s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 47 255 498 o neplatnosť výpovede a o náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal tohto, aby súdu určil, že skončenie pracovného pomeru žalovaného so žalobcom výpoveďou zo dňa 21.08.2019 je neplatné. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku od 01.12.2019 až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci alebo do doby skončenia pracovného pomeru iným spôsobom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 05.01.2004 v znení jej dodatkov na pozícii technický riaditeľ. Podľa Dodatku č. 15 bolo dohodnutým druhom práce - plánovanie, organizovanie, riadenie a kontrola všetkých zdrojov, činností/procesov v radených organizačných útvaroch v súlade s organizačným poriadkom tak, aby sa v riadených organizačných útvaroch dosahovali pozitívne výsledky. Podrobnejšie bola náplň práce žalobcu opísaná v popise funkčného miesta zo dňa 31.08.2011. Dňa 31.05.2019 bolo žalobcovi meilom doručené oznámenie o personálnej a organizačnej zmene zo dňa 29.05.2019. Z obsahu organizačnej zmeny vyplynulo, že s účinnosťou od 01.06.2019 dochádza k personálnym a organizačným zmenám, avšak bez tohto aby bolo zrejmé, na základe akého rozhodnutia má k takýmto zmenám dôjsť a kto takúto zmenu prijal. V popise organizačných útvarov už nebol uvedený útvar, ktorého bol dovtedy riaditeľom a v personálnych pozíciách nebola uvedená pozícia ani meno žalobcu, hoci práce, ktoré dovtedy vykonával žalobca bolo pre zamestnávateľa potrebné vykonávať aj naďalej. Žalobca sa následne dopytoval na to, kto prijal uvedenú organizačnú zmenu, nakoľko on ako člen manažmentu nemal o jej prijatí vedomosť, hoci podľa organizačného poriadku žalovaného za vytváranie resp. zmenu organizačných jednotiek zodpovedá riaditeľ útvaru ľudských zdrojov spolu s manažmentom spoločnosti. Takéto rozhodnutie však nebol žalobcovi predložené, ten si pritom aj po 01.06.2019 naďalej vykonával svoju prácu. Následne mu až 21.08.2019 bolo predložené Rozhodnutie o organizačných zmenách, ktoré malo byť prijaté 29.05.2019, z

jeho znenia je však zrejmé, že bolo prijaté až po vypracovaní oznámenia o personálnych a organizačných zmenách a že bolo prijaté konateľom spoločnosti. V rovnaký deň 21.08.2019 bola žalobcovi doručená aj výpoveď z dôvodu nadbytočnosti. Žalobca považuje výpoveď za neplatnú a dňa 30.08.2019 oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Dôvody neplatnosti vidí žalobca v tom, že rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo prijaté postupom, ktorý upravujú vnútorné predpisy zamestnávateľa, pri prijatí rozhodnutia o organizačnej zmene nekonala za žalovaného oprávnená osoba, nakoľko toto mal prijať manažment spoločnosti a nie konateľ spoločnosti. Konajúci orgán nemal na prijatie organizačnej zmeny predchádzajúci súhlas Valného zhromaždenia hoci tento vyžaduje zakladateľská listina spoločnosti. Ak by súd považoval prijatie o organizačnej zmene za platné podľa názoru žalobcu sa tento nestal nadbytočným, nakoľko zamestnávateľ a naďalej potrebuje jeho prácu. Medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca neexistovala príčinná súvislosť. Zároveň podľa názoru žalobcu neboli naplnené hmotnoprávne podmienky výpovede, nakoľko žalovaný si nedostatočne splnil ponukovú povinnosť.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, považoval je v celom rozsahu za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. Uviedol, že prijatie organizačnej zmeny bolo rozhodnutím materskej spoločnosti a dotklo sa všetkých dcérskych spoločností, závodov Hella na celom svete. Jej cieľom bolo okrem iného zosúladiť všetky výrobné prevádzky a v žiadnom prípade nebola účelová. Rozhodnutie o organizačnej zmene prijal štatutárny orgán - konateľ spoločnosti, žalobcove námietky ohľadom nedodržania interného postupu sú preto nedôvodné. Ustanovenia organizačného poriadku, na ktoré odkazuje žalobca upravujú postup v prípade, že návrh alebo zmenu organizačných jednotiek pochádza z prostredia príslušného útvaru. Aj v takomto prípade sa však vyžaduje schválenie generálnym riaditeľom. Z rozhodnutia o organizačnej zmene je zrejmé, že zanikli viaceré útvary, okrem iného sa zrušila organizačná jednotka Útvar technického manažmentu pod vedením žalobcu a rozdelila sa na dva samostatné útvary Útvar technického servisu a Útvar interného závodu predvýroby. V nadväznosti na túto skutočnosť došlo k zániku pozície technického riaditeľa, ktorú zastával žalobca ako aj k zrušeniu organizačnej jednotky, za ktorú zodpovedal. Žalobcovi odo dňa účinnosti organizačných zmeny nebola prideľovaná žiadna práca a žalovaný pristúpil k rokovaniu so žalobcom ohľadom zmeny pracovných podmienok. Ponukovú povinnosť voči žalobcovi si pritom žalovaný splnil v najvyššej možnej miere. Žalobcovi ponúkol dve manažérske pozície, pri ktorých by bolo zachované jeho doterajšie postavenie a plat, tieto postupne odmietol. Pre úplné splnenie ponukovej povinnosti bol žalobcovi dňa 21.08.2019 predložený úplný zoznam všetkých voľných miest, žalobca potom ako sa s nimi oboznámil, žiadnu z nich neprijal. 4. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov B. B. P. Q. Q.K. a oboznámením nasledovných listinných dôkazov: pracovnej zmluvy zo dňa 05.01.2004 vrátane dodatku č. 15 zo dňa 31.08.2011, popisu funkčného miesta, organizačného poriadku žalovaného účinného od 17.08.2014, rozhodnutia o organizačných zmenách 29.05.2018, výpovede zo dňa 21.08.2019, výplatných pások žalobcu za obdobie júl až september 2019, zmenového listu zo dňa 27.06.219, záznamu zo stretnutia zo dňa 30.07.2019, zoznamu voľných pracovných miest, organizačnej štruktúry žalovaného ku dňu 31.05.2019 a ku dňu 01.06.2019, Rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného, záznamu o prerokovaní výpovede s odborovými organizáciami zamestnávateľa, výpisu z obchodného registra žalovaného, elektronickej správy žalovaného zo dňa 28.06.2019. Takto zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že hoci je v súčasnosti zamestnaný vie si predstaviť, že by opätovne vykonával prácu pre žalovaného. Nová organizačná štruktúra mu bola doručená elektronicky dňa 31.05.2019. Keďže tam nikde nenašiel svoje meno, najbližší pracovný deň kontaktoval svojho nadriadeného a personálne oddelenie, avšak bez odpovede. Následne sa dožadoval toho, aby mu bolo sprístupnené rozhodnutie o organizačnej zmene, avšak opäť bez úspechu. Vedenie sa jeho požiadavkami začalo zaoberať až potom ako kontaktoval materskú firmu v Nemecku, v dôsledku čoho sa dňa 30.07.2019 odohralo stretnutie, na ktorom mu ponúkli dve funkcie manažéra, dovtedy na neho vyvíjali až diskriminačný nátlak, asi čakali, že odíde dobrovoľne sám. Jedna funkcia bola manažér čistých priestorov, čo bola umelo novo vytvorená funkcia, ktorá ani nebola zaradená v novej organizačnej schéme. Z tohto dôvodu sa bál, že by ho pri zmene vedenia alebo pri najbližšej možnej príležitosti prepustili a odmietol ju. Funkciu interného riaditeľa predvýroby, ktorá sa najviac ponášala na dovtedy vykonávanú funkciu odmietol tiež, pretože v tom čase boli už medziľudské vzťahy medzi ním a vedením natoľko vyhrotené, že nemal inú možnosť. Žiadna z týchto funkcií mu nebola ponúknutá pred prijatím organizačnej zmeny. Až do výpovede si riadne plnil všetky pracovné povinnosti ako doposiaľ, s výnimkou

toho, že sa nezúčastňoval porád top manažmentu. Dokonca, keď v auguste požiadal o dovolenku v trvaní dva týždne, táto mu nebola udelená.

6. Z výpovede svedka B. B. na pojednávaní vyplynulo, že v rozhodujúcom čase bol štatutárnym orgánom žalovaného. Z tohto titulu aj prijal rozhodnutie o organizačnej zmene. Organizačná zmena bola prijatá na základe globálneho nariadenia korporátu a týkala sa všetkých závodov Hella na celom svete za účelom zjednotenia dovtedy rôznych prevádzok. Mala sa realizovať od začiatku účtovného roka t.j. od 01.06.2019. Dovtedy sa opakovane komunikovala na poradách top manažmentu aj za účasti žalobcu, ktorý bol jeho súčasťou. Zmenu prijal formou interného usmernenia tak, aby bolo zrejmé, ktoré pozície zanikajú, ktoré vznikajú a aké celkové zmeny nastanú. Žalobca vedel, že sa ho táto zmena dotkne, riešili to s ním v predstihu. Dali mu na výber z 2 alebo 3 pozícií, ktoré zodpovedali jeho kvalifikácii, vzal si čas na rozmyslenia, ale nakoniec žiadnu neprijal. Od prijatia organizačnej zmeny do podania výpovede mu neboli prideľované žiadne pracovné úlohy. Počas tejto doby plynul čas, ktorý si zobral na rozmyslenie, či prijíma jednotlivé ponúkané pozície. Pri opakovanom vypočutí svedok upresnil, že nebol kompetentný odkloniť sa od navrhovanej štruktúry, ktorá bola výsledkom rozhodnutia centrálny o organizačnej zmene. Potvrdil, že súčasťou pokynov bolo, že sa zrealizovaná zmena má uskutočniť bez zmeny počtu zamestnancov, čo si vysvetlili tak, že nemá dôjsť k ich navýšeniu, aj za cenu toho, že niektorým osobám sa zdvojovali funkcie. Po 01.06.2019 úkony, ktoré dovtedy vykonával žalobca ako napr. plánovanie predvýroby, kontroly, porady s majstrom vykonával sám svedok spolu s C.m B.. Opakovane uviedol, že žalobca nevykonával po 01.06.2019 žiadnu činnosť, spomenul situáciu, kedy bolo prikázané zamestnancom nosiť ochranné odevy, čo sa pokúšal žalobca riešiť, ale jednoznačne mu vysvetlili, že to už nie je v jeho kompetencii a jeho funkcia bola zrušená. K miestam, ktoré boli žalobcovi ponúkli uviedol, že funkcia manažéra čistých priestorov bola nová, pred organizačnou zmenou nejestvovala. Vnútro podnikový manažér predvýroby bola funkcia ktorú bezprostredne po zmene vykonával samotný svedok s pomocou zamestnanca p. C. B.. Bolo bežné, že zamestnanci zastávali dve pozície. Svedok bol súčasne riaditeľom pobočky a zároveň vykonával aj túto funkciu. Takýto postup bol daný tým, že sa nesmeli navyšovať počty zamestnancov. Od 01.06.2019 bola teda táto funkcia fakticky voľná, bola ponúknutá žalobcovi a keď ju odmietol, bola obsadená externe, čiže novým zamestnancom na základe výberového konania. Fakt, že bude nadbytočný sa žalobca dozvedel niekedy okolo apríla 2019. Definitívnu podobu organizačnej zmeny distribuovali k dátumu jej účinnosti najneskôr 31.05.2019. So žalobcom sa jeho ďalšie pôsobenie riešilo od apríla 2019 nepretržite, on si opakovane zobral čas na premyslenie jednotlivých ponúkaných pozícií.

7. Svedkyňa Q. Q. v rozhodujúcom období pôsobila u žalovaného ako personálna riaditeľka. Uviedla, že keď dostali z centrály pokyn, že sa bude meniť organizačná štruktúra začali sa na tieto zmeny pripravovať. Následne bolo zrejmé, že sa budú rušiť dve pozície v rámci top manažmentu, jedna z nich patrila žalobcovi. Preto sa s ním p. B. opakovane stretol a preberali aká možnosť by sa pre neho dala nájsť. Boli mu ponúknuté dve miesta, ktoré zodpovedali jeho dovtedajšiemu postaveniu a platu. Interný riaditeľ pre predvýrobu a nová pozícia manažéra čistých priestorov. Obe odmietol, pričom bola svedkyňa osobne prítomná. Rol realizovaný aj telefonický rozhovor s jej nadriadenou z Nemecka, kedy potvrdil, že o ponúkané pozície nemá záujem. Pri tomto rozhovore žalobca uviedol že súhlasí so skončením pracovného pomeru ak mu bude zo strany zamestnávateľa poskytnuté odstupné v značnej výške, ktorú svedkyňa nevedela pre odstup času konkretizovať, ale išlo minimálne o 12 odstupných platov. Nemecká strana toto odmietla. Ako personálny riaditeľ bola účastná aj tohto, ako bola žalobcovi doručená výpoveď. Táto bola predtým riadne prerokovaná s odborovým orgánom a žalobcovi boli ponúknuté všetky voľné pracovné miesta. Výpoveď podpísal na pracovisku bez výhrad.

8. Z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 05.01.2004 medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom vyplynulo, že pracovný pomer žalobcu vznikol dňa 05.01.2004. Ako druh práce bola pôvodne dohodnutá pracovná pozícia technológ - senior a ako miesto výkonu práce bola dohodnutá obec Kočovce. Následne došlo k uzavretiu niekoľkých dodatkov uvedenej zmluvy, naposledy dňa 31.08.2011 dodatku č. 15, v zmysle ktorého žalobca vykonával pozíciu technického riaditeľa, ktorého náplňou práce bolo plánovanie, organizovanie, riadenie a kontrola všetkých zdrojov, činnosti/procesov v riadených organizačných útvaroch v súlade s organizačným poriadkom a smernicou o podpisových právach tak, aby sa v riadených organizačných útvaroch dosahovali pozitívne hospodárske výsledky.

9. Z rozhodnutia o organizačných zmenách zo dňa 29.05.2019 vydaného konateľom žalovaného vyplýva, že organizačná štruktúra spoločnosti sa mení nasledovne: zanikajú organizačné jednotky

operations 1 a oparations 2, vznikajú nové jednotky : Internal Factory Preproduction, Internal Factory Assembly 1, Internal Factory Assebly 2, a presúvajú sa organizačné jednotky, ktoré existovali ale od 01.06.2019 pôsobia ako samostatné útvary: OPEX, Logisticsm Technical services, a Information Technology. Na základe uvedeného sa rušia pracovné pozície Technical management pre organizačnú jednotku oparations 2 (zastávaná žalobcom) a Production, Logistics & Projects management pre organizačnú jednotku operations 1. 10. Z oznámenia o personálnej a organizačnej zmene zo dňa 29.05.2019, vyplýva, že všetkým zamestnancom žalovaného bolo oznámené, že s účinnosťou od 01.06.2019 dôjde k personálnym a organizačným zmenám s uvedením jednotlivých útvarov a osôb, ktoré ich riadia.

11. Porovnaním organizačnej štruktúry žalovaného ku dňu 31.05.2019 a 01.06.2019 je zrejmé, že útvar technického manažmentu sa rozdelil na Útvar technického servisu a Útvar interného závodu predvýroby. 12. Z výpovede z pracovného pomeru zo dňa 21.08.2019 vyplýva, že dôvodom, pre ktorý žalovaný dal žalobcovi výpoveď je nadbytočnosť podľa . Výpoveď žalobca riadne prevzal dňa 21.08.2019. Dňa 30.08.2019 žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

13. Rozsah splnenia ponukovej povinnosti zamestnávateľa mal súd preukázané nasledovnými listinnými dôkazmi: Zo zmenového listu zo dňa 03.07.2019 vyplýva, že zamestnávateľ žalobcovi v uvedený deň predostrel pozíciu Projektového manažéra za prítomnosti generálneho riaditeľa p. B.K. a personálnej riaditeľky p. Q..

14. Zo záznamu zo stretnutia 30.07.2019 vyplýva, že sa zrealizovalo stretnutie žalobcu so svedkami B. B. a Q. Q. na účelom zistenia spätnej väzby k ponúkanej pozícii projektový manažér. Uvedená pozícia bola prezentovaná žalobcovi dňa 03.07.2019, pričom žalobca si vzal čas na rozmyslenie. Na stretnutí dňa 30.07.219 žalobca informoval prítomných, že o uvedenú pozíciu nemá záujem. Na základ tohto odmietnutia bola žalobcovi ponúknutá pozícia Riaditeľ interného závodu pre predvýrobu, ktorú taktiež odmietol.

15. Z meilu svedkyne Q. je zrejmý popis audiokonferencie zo dňa 06.08.2019. Táto nadväzovala na výsledky stretnutia zo dňa 30.07.2019 kedy bolo očakávané posledné stanovisko žalobcu k ponúkaným pozíciám. Obe žalobca odmietol a predniesol návrh na ukončenie pracovného pomeru dohodou s vyplatením odstupného vo výške 15 mesačných miezd. Následne po tomto stretnutí bolo rozhodnutie žalobcu oznámená členom Hella boardu a toto viedlo k zorganizovaniu audiokonferencie dňa 06.08.2019. Na nej bola sa žalobca vyjadril, že svoje stanovisko nemení.

16. Z prehľadu voľných pracovných miezd ku dňu 21.08.2019 je zrejmé, že žalovaný ponúkol žalobcovi 7 voľných miest, z ktorými sa žalobca oboznámil a tieto odmietol.

17. Z meilovej komunikácie zo dňa 28.06.2219 vyplýva, že žalobca oznámil vybraným osobám, že z pozície výrobno - technického riaditeľa zakazuje s okamžitou platnosťou používanie tyvec plášťov v hale až do doby, kým teplota pracovného prostredia nebude dosahovať hodnoty stanovené zákonom, na čo mu bolo zo strany generálneho riaditeľa oznámene, že ako iste vie, jeho pracovná pozícia bola zrušená od 01.06.2019 a preto platí nariadenie manažmentu, ktoré používanie plášťov prikazuje.

18. Skutočnosť, že si zamestnávateľ plnil povinnosť prerokovať výpoveď žalovaného so zástupcami zamestnancov vyplýva zo záznamu zo dňa 21.08.2019.

19. Podľa a v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi. Vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

20. Podľa právne úkony štatutárnych orgánov alebo členov štatutárnych orgánov a poverených zamestnancov ( a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >) zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti.

21. Podľa pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

22. Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/20220301> pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

23. Podľa neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

24. Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

25. Na základe zhodnotenia vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca namietal v prvom rade postup, akým bola prijatá organizačná zmena, následkom ktorej sa podľa tvrdenia žalovaného stal nadbytočným. K tejto argumentácii súd uvádza, že právna prax je jednotná v závere, že rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa stane zamestnanec nadbytočným, nemá povahu právneho úkonu, lebo nejde o taký prejav vôle, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností a je považované za tzv. faktický úkon zamestnávateľa, ktorý je predpokladom pre jednotlivé následné právne úkony napr. výpoveď. Keďže výslovne neupravuje, kto je oprávnený vykonávať u zamestnávateľa takéto tzv. faktické úkony, je potrebné vychádzať zo zásad uvedených v , a , v zmysle ktorých je za zamestnávateľa právnickú osobu oprávnený konať predovšetkým štatutárny orgán. Rozhodnutie o organizačnej zmene v prejednávanej veci v písomnej forme riadne prijal konateľ žalovaného teda oprávnený orgán spoločnosti. Žalobca namietal, že konateľ vydal rozhodnutie o organizačne zmene bez súhlasu jediného spoločníka spoločnosti Hella Slovakia Holding, s.r.o., pričom žalovaný takéto rozhodnutie zo dňa 06.03.2019 predložil. Z ustanovení organizačného poriadku, na ktoré odkázal žalobca nevyplýva, že by na prijatie organizačnej zmeny bol potrebný súhlas manažmentu spoločnosti, v bode 3.3 organizačného poriadku je naopak uvedené, že akákoľvek zmena podlieha schváleniu generálneho riaditeľa. Navyše žalobca sám pri výsluchu potvrdil skutočnosť, že na poradách top manažmentu, bola predmetná organizačná zmena prerokovávaná, on jej však neprikladal pozornosť nakoľko bol zaneprázdnenými svojimi pracovnými úlohami a predpokladal, že pôjde tak ako niekoľko krát predtým, iba o premenovanie niektorých funkcií, či presun ľudí.

26. Žalobca následne namietal, že sa následkom prijatej organizačnej nestal nadbytočným, nakoľko prácu, ktorú vykonával potrebuje zamestnávateľ aj naďalej. Porovnaním organizačnej štruktúry žalovaného pred a po prijatí organizačnej zmeny je zrejmé, že organizačná jednotka pod vedením

žalobcu zanikla. Namiesto nej sa vytvorili nové samostatné útvary, pričom žiaden z nich nemal obsah pracovných úloh totožný s útvarom, ktorý viedol žalobca. Pracovná náplň žalobcu bola rozdelená medzi viacerých vedúcich zamestnancov, a samotná pozícia žalobcu sa preto pre žalovaného stala nadbytočná. Skutočnosť, že po prijatí organizačnej zmeny žalobca nevykonával rovnaký rozsah práce ako dovtedy, mal súd preukázanú svedeckou výpoveďou B. B., vtedajšieho generálneho riaditeľa žalovaného. Medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalovaného súd ustálil príčinnú súvislosť. K namietanému časovému obdobiu, ktoré uplynulo medzi prijatím organizačnej zmeny a výpoveďou mal súd preukázanú skutočnosťou, že žalobca si vzal čas na rozmyslenie, aby zvážil či prijme jednotlivé pozície v rámci ponukovej povinnosti žalovaného. Túto skutočnosť dokresľuje aj meil zamestnávateľa, ktorým bol dňa 28.06.2018 žalobca upozornený, aby z titulu svojej dovtedajšej funkcie nevydával pokyny zamestnancom, nakoľko jeho funkcia zanikla.

27. Žalobca napokon namietal, že žalovaný si nesplnil ponukovú povinnosť v zákonom stanovenom rozsahu, čím neboli naplnené hmotnoprávne podmienky výpovede. V tomto bode mal súd preukázané jednak výpoveďami svedkov ako aj listinnými dôkazmi záznam zo stretnutia z 30.07.2019 či zmenové listu, že žalovaný ponúkol žalobcovi dve pozície v top manažmente: funkciu projektového manažéra aj interného manažéra pre predvýrobu, ktorá mala obsahovo veľmi blízko jeho dovtedajšej funkcii, tento ich však odmietol. Následne mu tak ako vyplýva z prehľadu voľných pracovných pozícií pred daním výpovede boli ponúknuté všetky žalovaným evidované voľné pracovné miesta, teda aj tie, ktoré nezodpovedali jeho pracovným skúsenostiam a dovtedajšiemu postaveniu. Pokiaľ žalobca namietal, že pred prijatím organizačnej zmeny mu žalobca neponúkol žiadne inú pracovnú pozíciu, k tomuto súd uvádza, že ponuková povinnosť zamestnávateľa sa vzťahuje na stav voľných pracovných miest v čase podania výpovede nie k obdobiu predchádzajúcemu prijatiu organizačnej zmeny. Súd teda nevzhliadol v konaní žalovaného žiadne pochybenia, pričom záverom poznamenáva, že žalovaný riadne naplnil aj ďalšiu hmotnoprávnu podmienku výpovede, ktorou je jej prerokovanie zo zástupcami zamestnancov. Žalobu preto v celom rozsahu zamietol.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

29. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach alebo prostriedkami elektronickej komunikácie.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e )súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.