Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-1109-2011.pdf
PDF · 69.79 KB
Case nature
Area
Subarea
23Er/1109/2011
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 2, proti povinnému E. Š., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. J., O. XXXX/X, vedenej pod spisovou značkou EX 2386/11 súdnym exekútorom JUDr. Andreou Cimermanovou, Exekútorský úrad so sídlom vo Zvolene, Francisciho 1044/6, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 181,95 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Andrei Cimermanovej trovy exekúcie vo výške 100,14 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen poverením sp. zn. 23Er/1109/2011 zo dňa 22.12.2011 poveril súdneho exekútora JUDr. Andreu Cimermanovú vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 181,95 Eur s príslušenstvom na základe trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/35/2010 zo dňa 30.03.2010.
Dňa 16.04.2018 súdny exekútor doručil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 04.04.2018.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Nakoľko oprávnený navrhol zastavenie exekúcie, súd podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 1 veta prvá a druhá Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo na návrh oprávnenej. Preto súd uložil oprávnenej povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora.
Súdny exekútor si v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) uplatnil právo na odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti paušálnou sumou za jednotlivé úkony, a to za 20 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 Eur, spolu vo výške 66,40 Eur. Túto mu súd priznal tak, ako si ju súdny exekútor uplatnil, nakoľko to bolo v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky a vykonanie uvedených úkonov vyplývalo z predloženého exekučného spisu.
Podľa § 22 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil právo na náhradu hotových výdavkov vo výške 10,68 Eur za poštovné, 4,08 Eur za kopírovanie listín, 1,80 Eur za telekomunikačné poplatky, 3,90 Eur za poplatky za elektronické lustrácie majetku povinného, 12,- Eur za archiváciu spisu, 2,16 Eur za vyhotovenie faktúr, 12,26 Eur za softwarové poplatky a 2,40 Eur za administratívne režijné výdavky, všetky sumy sú už s DPH. Náhradu hotových výdavkov za archiváciu spisu súd exekútorovi nepriznal, nakoľko tieto výdavky nepovažoval za účelné a hospodárne. Podľa názoru súdu exekútorovi náhrada nákladov spojených s archiváciou spisu nepatrí, nakoľko tieto mu nevznikli v súvislosti so samotným výkonom exekúcie. Nemožno prenášať na účastníka aj náklady, ktoré nesúvisia bezprostredne s vymáhaním nároku z exekučného titulu a preto tieto náklady nie je možné osobitne odmeňovať. V zmysle § 209 ods. 1 Exekučného poriadku sa ukončené spisy ukladajú a uschovávajú v kancelárii exekútora. Súdny exekútor má teda zákonnú povinnosť ukončené spisy uchovávať vo svojej kancelárii a ak na túto činnosť využil aj služby tretej osoby, oprávnený nie je povinný nahradiť takto vynaložené peňažné prostriedky súdnemu exekútorovi. Ďalej súd súdnemu exekútorovi nepriznal ani náhradu výdavkov za vyhotovenie faktúr a administratívne režijné výdavky, nakoľko sa nejedná o výdavky účelne vynaložené v príčinnej súvislosti s konkrétnym úkonom exekučnej činnosti, smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného niektorým zo spôsobov v zmysle Exekučného poriadku, ale jedná sa o administratívne práce, náhrada za ktoré je v zmysle § 25 vyhlášky už zahrnutá v odmene. Súd tiež nepriznal exekútorovi náhradu nákladov v súvislosti s poplatkami za používanie softwaru, nakoľko podľa názoru súdu ide výdavky, ktoré súvisia s bežnou prevádzkou exekútorského úradu. V zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku má exekútor nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku, t.j. trov vynaložených v príčinnej súvislosti s vymáhaním konkrétneho nároku oprávneného v konkrétnom exekučnom konaní, ktoré musia byť presne individualizované a vynaložené v rámci výkonu exekučnej činnosť. Toto však v žiadnom prípade nemožno vykladať tak, že súdny exekútor má právo požadovať od účastníka exekučného konania náhradu nákladov súvisiacich s prevádzkou exekútorského úradu. Vo zvyšku súd náhradu hotových výdavkov priznal exekútorovi v ním uplatnenej výške, nakoľko ich vynaloženie malo oporu v predloženom exekučnom spise a vo vyhláške, vynaloženie týchto hotových výdavkov súd považoval za účelné a ich výšku za primeranú.
Súd teda priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 79,68 Eur s DPH a náhradu hotových výdavkov 20,46 Eur s DPH. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie celkovo vo výške 100,14 Eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (celé vyúčtovanie trov exekúcie súdneho exekútora sa nachádza na č.l. 14-15 v spise tunajšieho súdu pod sp. zn. 23Er/1109/2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané, a to v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na tunajšom súde. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení.
V sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.