Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-82-2020.pdf
PDF · 113.02 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/82/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudcom JUDr. Miroslavom J u r i č k o m v právnej veci navrhovateľky G. O., K.. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Iveta Fabianová, so sídlom Štefánikov námestie 5, Spišská Nová Ves proti manželovi, ktorý návrh na rozvod nepodal Y. O., K.. XX.XX.XXXX, bytom J. J. XXXX/XX, J., za účasti maloletého dieťaťa - U. O., K.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo G. O., rod. S., K.. XX.XX.XXXX a Y. O., rod. O., K.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v H., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W. K. B. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
II. Na čas po rozvode sa zveruje mal. U. O., K.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
III. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. U. výživným vo výške 150,- Eur mesačne, ktoré výživné sa otec zaväzuje uhrádzať k rukám matky, vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Styk otca s mal. U. súd neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným na tunajší súd XX.XX.XXXX domáhala aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol, na čas po rozvode zveril mal. U. do starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec bude zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 180,- Eur mesačne vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletým nenavrhovala upraviť.
2. Podaný návrh zdôvodnila tým, že s manželom uzavrela dňa XX.XX.XXXX po dlhej známosti manželstvo. Ich vzájomné vzťahy boli aj po dlhej dobe od uzavretia manželstva bez vážnejších problémov. Manželstvo bolo šťastné a harmonické. Zlom v manželstve nastal po tom, ako matka otehotnela, s manželom očakávali trojičky. Jedno z detí však zomrelo hneď po pôrode, druhá dcéra zomrela vo veku štyroch rokov. Veľmi ťažko zdravotne postihnutý sa narodil aj syn U.Á., ktorý je postihnutý na 90%. Otca to zmenilo v tom, že začal piť a to až do takej miery, že prestal pracovať, prestal sa zaujímať o rodinu, o syna. Pod vplyvom alkoholu bol agresívny a vulgárny, neustále vyvolával hádky. Matka už takéto správanie nedokázala dlhodobo znášať, preto opustila aj so synom spoločnú
domácnosť a odsťahovala sa aj so synom k svojej matke. Po narodení detí sa matka s otcom opakovane rozchádzali a schádzali, lebo otec sa nevedel zmieriť s tým, že sa im narodili postihnuté deti. Otec sa viackrát snažil o obnovu spolužitia, avšak opakované stretnutia končili hádkami. Vyvrcholilo to až do takej mier, že matka bola nútená privolať políciu. Syn je citlivý na krik, hlasné zvuky, dostáva epileptické záchvaty a tak matke neostávalo nič iné, iba sa od otca odťahovať. Odsťahovala sa v Q. XXXX. Syn U. je veľmi ťažko zdravotne postihnutý, potrebuje starostlivosť dvadsať štyri hodín denne. Je ležiaci a je epileptik. Na otca reaguje pozitívne, avšak tento sa o neho nikdy poriadne nezaujímal. Ani sa nevie o neho vôbec postarať, nakŕmiť ho, prebaliť, okúpať, obliecť. Odkedy matka opustila spoločnú domácnosť, tak synovi ničím neprispel na výživu, ani raz ho neprišiel navštíviť. Zmenu prostredia syn znášal ťažko, postupne sa však adaptuje. Otec namiesto to, aby pomohol matke, tak pije tak, že ho kvôli alkoholu až vyhodili z práce. Je evidovaný na úrade práce, avšak privyrába si brigádnicky, všetky zarobené peniaze však prepije. S manželom nežijú manželským životom už asi X rokov. Z jeho strany došlo k nevere. Od Q. XXXX hospodária oddelene. Do toho marca ešte priniesol nejaké peniaze domov, pre rodinu, ale od Q. už dokázal prepiť všetko. Matka sa preto rozhodla, že v tomto zväzku, ktorý ju ubíja a oberá o sily už pokračovať nebude a rozhodla sa požiadať o rozvod. Spoločné manželstvo s otcom je trvalo a hlboko rozvrátené a nie je ani do budúcna možnosť, aby sa vzájomne spolužitie obnovilo. Manželstvo už nespĺňa žiadnu zo svojich funkcií, je to iba formálny zväzok. Príjem matky v súčasnej dobe tvorí opatrovateľský príspevok 530,- Eur, kompenzačný príspevok 54,62 Eur a prídavok na dieťa 24,95 Eur, spolu 609,57 Eur. Má mesačné výdavky na splátka úveru 33,37 Eur, splátku nábytku 25,- Eur, životná poistka 6,- Eur, mobil 12,- Eur, internet 16,90 Eur, strava 100,- Eur, elektrina 50,- Eur, hygiena 20,- Eur, spolu: 263,27 Eur. Matka má tiež pravidelné mesačné výdavky na dieťa: 10,- Eur za tabletky, pohonné hmoty 120,- Eur, návšteva škôlky (H.-J.), hygiena 20,- Eur (Tantum verde, Baby Aviril, vlhčené obrúsky, šampón, mydlá), oblečenie 25,- Eur, Y. rehabilitačné stredisko - 168,- Eur, spolu 343,- Eur. Na hygienu a oblečenie pre syna by matka potrebovala viac peňazí, boli by to účelne vynaložené peniaze. Taktiež si nemôže dovoliť minúť viac na stravu, hoci dieťa by potrebovalo lepšiu, kvalitnejšiu stravu a aj výživové doplnky, možno viac rehabilitovať, avšak nie je to v matkiných finančných možnostiach. Matka od otca odišla v Q. XXXX, napriek tomu jej otec neposiela žiadne výživné. Podaným návrhom si uplatňuje aj spätné výživné od Q. XXXX, odkedy odišla zo spoločnej domácnosti. Je si vedomá, že súd prizná spätné výživné iba pri okolnostiach hodných osobitného zreteľa, iba vo výnimočných prípadoch. Má však za to, že v jej prípade existujú takéto okolnosti, lebo v čo najkratšom čase po tom, čo mohla syna nechať so starou matkou, si začala riešiť svoje veci ohľadom rozvodu a ohľadom výživného pre syna. S poukazom na uvedené dôvody, žiada, aby súd rozhodol v zmysle navrhovaného petitu.
3. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal sa k podanému návrhu v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky - manželky a manžela, ktorý návrh na rozvod nepodal, oboznámením sobášneho listu, rodného listu maloletého a listín tykajúcich sa osobných, zárobkových a majetkových pomerov manželov, ktoré účastníci doložili do súdneho spisu ako aj pripojeným súdnym spisom sp.zn. XP/XX/XXXX a zistil nasledovné:
5. Manželstvo účastníkov bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v H., u oboch sa jedná o prvé manželstvo, obaja účastníci sú štátnymi občanmi SR. Manželia sú rodičia jedného maloletého dieťaťa, a to syna U., nar. XX.XX.XXXX.
6. Na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu a na dôvodoch v ňom uvedených. V rámci svojej účastníckej výpovede uviedla, že dôvodom podania návrhu bolo jej odhodlanie ukončiť vzťah, ktorý ju ubíja. S manželom v spoločnej domácnosti nežijú už X roky. Býva spolu so synom u svojich rodičov, s manželom sa už nekontaktuje. Nevedú už ani spoločnú domácnosť, nehospodária spolu. Intímne sa nestýkajú odkedy odišla z domu, čo už je asi X roky. K manželovi už necíti nič, jej city ochladli už len tým, že ani len nejaví záujem o ich syna. Manžel býva na J.D. J. v rodičovskom dome. Má vedomosť, že jej manžel donedávna pracoval, ale kvôli alkoholu stráca práce. Uviedla, že nie je pravda, že nechce otcovi umožniť sa stretávať so synom, manžel totiž ani len nezavolá, ani ho nenavštívil, ani finančne neprispieva. Manžel syna nevidel X roky. Je stále opitý, agresívny, ale sa ani nesnažil za synom prísť. Manželka opustila spoločnú domácnosť, keď mal syn X rokov, otec ak by sa mal sám postarať o syna nevedel by to, nevie syna prebaliť, nakŕmiť, pripraviť mu lieky, nevie sa o syna postarať. Doposiaľ prispel spolu sumou asi 150,- Eur - 2krát po 40,- Eur, 1krát 50,- Eur a 1krát 20,- Eur. Uviedla, že vykonáva starostlivosť o syna 24 hodín denne. Jej príjem je opatrovateľský príspevok vo výške 608,-
Eur, rodinné prídavky 25,50 Eur a príspevok na benzín a hygienu v sume 57,- Eur. Dieťa je nepokojné, plačlivé. Synovi sa v poslednej dobe zhoršil stav aj po psychickej stránke, nepokojne spí. Chodia na rehabilitácie, lieči sa na epilepsiu, jeho stav sa nebude meniť k lepšiemu, jeho stav sa postupne zhoršuje. Mesačne uhrádza splátku spoločného úveru vo výške 30,- Eur, má výdavky na nájom, elektrinu 50,- Eur, domácnosť, mesačne na stravu do domácnosti minie zhruba 100,- Eur, zakupuje ovocie a zeleninu. Má taktiež pravidelné mesačné náklady na lekársku starostlivosť cca 250,- Eur, sú to výdavky kde si platí rehabilitačné cvičenie, 3krát do týždňa chodievajú na rehabilitácie, pričom jedna stojí 25,- Eur. Mesačne náklady na PHM za dochádzanie sú 30,- Eur. Cesta H. - J. a späť. H. do W. K. B. určite to nie je viac ako 10 km. H. a J.U. asi 8 km. Syn berie epileptické lieky, na ktoré doplácala cca 12,- Eur mesačne, už však nedopláca. Z dôvodu, že syn je ťažko chorý, potreboval antibiotika za cca 30,- Eur. Z dôvodu rastu dieťaťa je nutné neustále zakupovať ošatenie, toto zakupuje za cca 30,- Eur. Syn je ležiaci pacient - nepohybuje sa vôbec. Dieťa potrebuje špeciálnu stoličku na jedenie, na transport potrebuje špeciálny vozík s opierkou hlavy. Synovi zakupuje špeciálne pomôcky na cvičenie - raz ročne zakupuje ortopedické topánky na cvičenie, za ktoré doplácala 17,- Eur, zakupuje bandáže na ruky a nohy, tieto pomôcky preplatila poisťovňa. Do budúcna bude potrebné zakúpiť autosedačku, súčasná má už X rokov a je už malá, stojí cca 2.200,- Eur a matka doplácala cca 300,- Eur - bolo to zakúpené v súčinnosti s ÚPSVaR. Matka však nie je poberateľkou náhradného výživného.
7. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že s manželkou spolu nebývajú od XX.XX.XXXX. V súčasnej dobe býva v rodinnom dome na J. J., ktorý vlastní. Manželku už neľúbi, nevie však dôvod, prečo odišla zo spoločnej domácnosti. Výživné ktoré mu bolo určené v inom súdnom konaní neplatí, nemá žiadne finančné prostriedky. Nepracuje, občasne si však privyrobí brigádnicky 20,- Eur. Nepožíva alkoholické nápoje. Navštevoval W. W., avšak túto neukončil. V súčasnej dobe je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR, pravidelne sa chodí hlásiť, doposiaľ však ani neabsolvoval žiaden rekvalifikačný kurz. Bola mu ponúknutá práca v A.. Otvoril si živnosť, avšak všetko padlo. Vie urobiť akékoľvek stavebné práce. Pandémia mu však až doteraz znemožnila pracovať, z dôvodu, že nie je práca. Po zdravotnej stránke je v poriadku, má však bolesti v krížoch. Doposiaľ nežiadal o invalidný dôchodok z tohto dôvodu, bol však na vyšetrení u lekára, má predpísané lieky. Náklady na domácnosť nemá žiadne, elektrinu neuhrádza, vodu má do domácnosti zavedenú, avšak za túto neplatí. V domácnosti žije sám. Stravu ako aj všetky potrebné výdavky do domácnosti mu zabezpečuje jeho rodina. Finančnú hotovosť 14.000,- Eur, ktorú získal z predaja spoločného bytu investoval do rekonštrukcie domu - zrekonštruoval strechu a vybudoval bezbariérový dom, aby mali kde s manželkou a synom bývať. Taktiež za 5.000,- Eur boli asi X roky dozadu na pobyte v V.. Nie je pravda, že býva v domácnosti svojej matky. Manželov brat si vybudoval na jeho pozemku prístavbu, kde aj býva. Berie lieky avšak za tieto nedopláca, lebo nemá z čoho.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
12. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
13. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. K jeho zrušeniu možno pristúpiť len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. V zmysle § 18 Zákona o rodine sú manželia povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. V rodinnom prostredí by tak mala vládnuť vzájomná tolerancia, porozumenie, dôvera, láska.
14. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaných zákonných ustanovení upravujúcich rozvod manželstva sú teda splnené, pretože vzťahy medzi účastníkmi sú vážne rozvrátené, že manželstvo účastníkov prestalo plniť svoj spoločenský účel. Je nutné konštatovať, že nemožno vzťah účastníkov hodnotiť ako partnerský - manželský, a to s poukazom na tú skutočnosť, že v súčasnej dobe teda ani nežijú spolu v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a ani sa intímne nestýkajú. Vzájomne nekomunikujú o zabezpečovaní bežných potrieb rodiny. Z vykonaného dokazovania je teda jednoznačne zrejmé, že manželstvo účastníkov si neplní svoju funkciu v žiadnej oblasti a je len formálnym zväzkom. Takéto manželstvo, ktoré nespĺňa svoj účel vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, je nefunkčné a je možné konštatovať, že vzhľadom na postoj oboch manželov, je bez perspektívy jeho obnovenia. Ani jeden z manželov neprejavil vôľu zotrvať v tomto manželstve. Z uvedených dôvodov súd manželstvo rozviedol.
15. Podľa § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
16. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
17. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
18. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
19. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
20. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu
28. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva a to na čas po rozvode. Manželia sú rodičia maloletého U.. Čo sa teda týka úpravy práv a povinností rodičov k maloletému U., táto bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu W. K. B. sp.zn. XP/XX/XXXX z XX.XX.XXXX, ktorým súd zveril mal. U. do starostlivosti matky s právom ho zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, s povinnosťou otca prispievať na jeho výživu sumou 150,- Eur mesačne od XX.XX.XXXX vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške 1.950,- Eur súd otcovi povolil splácať v 50,- Eur splátkach pod následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich. Styk otca s maloletým súd neupravil. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Ďalej bolo vykonaným dokazovaním zistené, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje aj naďalej matka. Uvedené rodinné prostredie vyhodnotil súd ako najlepšie v záujem maloletého. Naopak, čo sa výchovného prostredia otca týka, sám otec prezentoval súhlas so zverením mal. U. do starostlivosti matky, voči ktorej starostlivosti nemal výhrady. Z vykonaného dokazovania či už účastníckymi výpoveďami ako aj správou kolízneho opatrovníka možno vyhodnotiť, že u matky súd zistil vhodné a stabilné prostredie pre jeho rast a osobný rozvoj. Bolo preukázané, že matka pravidelne navštevuje zariadenia a inštitúcie za účelom rozvoja maloletého, ako aj vykonáva o maloletého celodennú starostlivosť, v ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. Zo všetkých tu uvedených skutočností rozhodol súd o zverení mal. U. do starostlivosti matky, ktorej súčasne uložil právo a povinnosť maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
29. Čo sa výšky výživného týka, tú súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov ktoré rodičia prezentovali na pojednávaní a súčasne súdu riadne preukázali predovšetkým doloženými listinnými dôkazmi. Účastníci boli vyzvaní na zdokladovanie svojich majetkových pomerov a súčasne, aby pripojili listiny na ktoré sa odvolávajú. Súd pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná sume je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Matka v čase podania návrhu a v čase vyhlásenia rozsudku je poberateľkou príspevku na opatrovanie, aktuálne vo výške 608,- Eur, prídavkov na maloletého vo výške 25,50 Eur a kompenzačného príspevku 57,- Eur. Výdavky deklarovala predovšetkým na úhradu stravy 100,- Eur a súčasne výdavky na maloletého súvisiace s jeho zdravotným stavom 250,- Eur, príspevky na ošatenie maloletého deklarovala v sume 30,- Eur. U otca neboli zistené žiadne príjmy z pracovného pomeru. Nedeklaroval žiadne pravidelné výdavky. Uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí je však vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej
republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Matka v podanom písomnom návrhu požadovala aby súd zaviazal otca na plnenie vyživovacej povinnosti v sume po 180,- Eur mesačne na maloletého, čo odôvodňovala potrebami maloletého, neskôr na súdnom pojednávaní požadovala sumu výživného 250,- Eur, odôvodňujúc zhoršením sa zdravotného stavu dieťaťa. Súd má však zato, že vo vzťahu k mal. U. je výška výživného 150,- Eur mesačne primeraná vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav a odôvodnené potreby maloletého. Súd má zato, že od poslednej úpravy výživného nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala iné rozhodnutie o výške výživného. Konštatované zhoršenie zdravotného stavu však neprezentovala zvýšenie výdavkov na starostlivosť, tieto zostali v rovina, ako pri poslednej úprave výšky výživného. V kontexte tejto sumy výživného je totiž tiež nutné skúmať majetkové pomery otca. Príjem otca sa súdu nepodarilo zistiť relevantným spôsobom. Vyjadrenia otca, ktoré súdu prezentoval počas svojej účastníckej výpovede predovšetkým, že pracuje občasne brigádnicky, príjem nemá žiaden a jeho výdavky hradí jeho rodina, sa súdu javili ako nevierohodné a absolútne nepresvedčivé. Otec nepripustil, aby mal nejaký príjem. Z priemernej mesačnej mzdy podľa odvetí zverejnenej na webovom sídle Štatistického úradu Slovenskej republiky je zrejmé, že v treťom kvartáli roka XXXX bola priemerná mesačná mzda v oblasti stavebníctva 824,- Eur. Je preto nutné brať v úvahu, že pri prihliadaní na pomery otca, súd nevychádzal z jeho skutočného príjmu, ale len potencionálneho príjmu. Súd má zato, že je v jeho majetkových možnostiach a schopnostiach uvedenú výšky výživného platiť. Ako miesto plnenia výživného súd určil k rukám matky a deň zročnosti výživného 15-ty deň v mesiaci.
30. Súd styk otca s mal. U. neupravil, pretože ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, v súčasnej dobe k realizácií stretávania sa syna s otcom nedochádza. Preto bol tento ponechaný na vôli a dohode rodičov, ktorí svorne vyjadrili, že sa vedia dohodnúť na stretávaní.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Z uvedeného vyplýva, že účastníci si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (napr. súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia a pod.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.