Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Co-303-2016.pdf
PDF · 96.1 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/303/2016
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobcu: Z. J., I. XX.X.XXXX, Z. K. XX, G. I. O., W., zastúpený JUDr. Lubomírom Müllerom, euroadvokátom, so sídlom Symfonická 1496/9, Praha 5, Česká republika proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 40,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 24C/180/2013 - 55 zo dňa 28.6.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 24C/180/2013 - 55 zo dňa 28.6.2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I, rozsudkom č. k. 24C/180/2013-55 zo dňa 28.6.2016 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu náhradu cestovných nákladov 40,05 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 27.5.2013 do zaplatenia žalovanej istiny.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov, zo dňa 4.5.1982 v konaní sp. zn. T 55/82, bol žalobca uznaný vinným pre trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 odsek 1 Trestného zákona a bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní dva roky nepodmienečne. Rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 28.5.1985 v konaní sp. zn. 2 T 81/85 bol žalobca uznaný vinným pre trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených a bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní tri roky nepodmienečne. Uznesením Vojenského obvodového súdu Prešov, sp. zn. 3 Rtv 132/90 zo 6.3.1991 boli podľa § 14 písm. f) zákona č. 119/1990 Zb. vyššie uvedené rozsudky vo výroku o treste zrušené, a rovnako aj všetky rozhodnutia obsahovo nadväzujúce. Nasledujúcim rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov, zo dňa 21.3.1991 v konaní sp. zn. 3 Rtv 132/199CÍ bol žalobca odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov nepodmienečne. Stanoviskom Federálneho ministerstva obrany č. k. RTr 1076/91 z 25.5.1992 bol žalobca čiastočne odškodnený. Okresný súd Prešov, uznesením č. k. 2Tv/2/2012 - 60 zo dňa 17.5.2012, po povolení obnovy konania právoplatným uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 33Nt/1/2012 - 68 zo dňa 8.3.2012, na základe ktorého došlo aj k zrušeniu výroku o vine a treste, uloženého rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 28.5.1985 v konaní sp. zn. 2T/81/85, vrátane zrušenia všetkých ďalších rozhodnutí na tento rozsudok obsahovo nadväzujúcich, trestné stíhanie vedené proti žalobcovi pre trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 215 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku zastavil, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Dňa 26.11.2012 požiadal žalobca žalovaného o odškodnenie vo vzťahu k odsúdeniu z roku 1985. Žalovaný nevyhovel jeho žiadosti v časti uplatneného nároku náhrady cestovných nákladov vo výške 40,05 Eur, pretože bol toho názoru, že vzniknuté náklady dostatočne nepreukázal. Tieto náklady žalobcovi vznikli v súvislosti s jeho účasťou na konaní pred Okresným súdom Prešov dňa 8.3.2012, ktorý konal o jeho návrhu na povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 23 odsek 1, § 24 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, § 10, § 20 zákona č. 58/1990 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, § 72 odsek 1, § 73 odseky 1,2, § 74 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy a skutkovo tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu účelnosť vynaloženého cestovného za účasť na konaní pred súdom. Uplatnené cestovné náklady považoval súd prvej inštancie za nedostatočne preukázané, nakoľko nepovažoval tvrdenie žalobcu o tom, že v obdobnom prípade žalovaný náklady cestovného uhradil, za dostatočné preukázanie uplatneného nároku.
4. Poukazom na ustanovenie § 142 odsek 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku súd prvej inštancie nepriznal žalovanému náhradu trov konania, keďže si náhradu trov konania neuplatnil.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca namieta záver súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci neuniesol dôkazné bremeno. Uviedol, že na Okresný súd Prešov necestoval z vlastnej iniciatívy alebo len zo zvedavosti. Súd nariadil na 8.3.2012 o 9,00 hodine verejné zasadnutie, na ktoré ho predvolal a žalobca sa ho aj zúčastnil. V súvislosti s účasťou na verejnom zasadnutí vynaložil cestovné náklady, pretože nebýva v mieste sídla Okresného súdu Prešov, ale v obci Horovce. Na cestu použil osobné motorové vozidlo. Žalobca namieta, že aj keby mu nemal byť uznaný nárok na náhradu za použitie vlastného motorového vozidla, mal mu byť priznaný nárok na náhradu cestovného znížený na úroveň cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Súčasne poukázal na to, že žalovaný v totožnej skutkovej situácii jeho bratovi náhradu trov cestovného priznal.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v posudzovanej veci bolo meritórne rozhodnuté počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 odsek 1 CSP), rešpektuje ale účinky procesných úkonov do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.
8. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP). Vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
10. V preskúmavanej veci žalobca nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého skutkový stav zistený súdom prvej inštancie odôvodňuje vydanie rozsudku v neprospech žalobcu, pretože žalobca v rámci preukazovania zákonných podmienok vyžadovaných pre úspešné naplnenie nároku na náhradu škody proti orgánu štátu neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom istiny 40,05 Eur ním požadovanej náhrady škody.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že právny základ nároku nebol medzi stranami konania sporný, spornou bola otázka výšky náhrady škody spočívajúcej v náhrade cestovných nákladov, ktoré podľa žalovaného neboli dostatočne zdokladované.
12. Z opísania rozhodujúcich skutočností v žalobe žalobcom, ako aj z pripojených listinných dôkazov
- uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 33Nt 1/12- 68 zo dňa 8.3.2012, uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 2Tv/2/2012 - 60 zo dňa 17.5.2012, ako aj zo žiadosti o odškodnenie zo dňa 26.11.2012 vyplýva, že predmet konania má povahu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátnej moci a predstavuje cestovné náklady, ktoré žalobcovi vznikli dňa 8.3.2012 tým, že sa dostavil na verejné zasadnutie (pojednávanie) Okresného súdu Prešov vo veci prejednania jeho návrhu na povolenie obnovy konania v trestnej veci žalobcu. Výsledkom tohto verejného zasadnutia bolo zastavenie trestného stíhania žalobcu pre trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Účasť žalobcu na označenom verejnom zasadnutí žalovaný v súdnom spore nerozporoval a táto skutočnosť je vyvoditeľná aj z obsahu uznesenia Okresného súdu Prešov, č. k. 33Nt/1/12-68 zo dňa 8.3.2012. Žalobca v žalobe uviedol, že na cestu na verejné zasadnutie Okresného súdu Prešov použil vlastné motorové vozidlo, pretože z miesta jeho bydliska v obci Horovce do mesta Prešov (sídla konajúceho súdu) nie je dobré spojenie verejnou hromadnou dopravou a vyčíslil náklady tejto cesty, k čomu pripojil osvedčenie o evidencii svojho motorového vozidla, značky T. O., S.: W..
13. Žalobca v odvolacom konaní namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 132 OSP, respektíve v súlade s t. č. účinným ustanovením § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie možno v tejto fáze konania vytknúť, že nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a v jeho hodnotení dôkazov je logický rozpor.
14. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože žalobca uplatnený nárok odôvodňoval tvrdením o tom, že v obdobnom prípade žalovaný náklady cestovného uhradil, s ktorým názorom odvolací súd nesúhlasí. Takéto tvrdenie je síce v žalobe vkomponované do opísania rozhodujúcich skutočností, avšak nie ako tvrdenie rozhodné, ktoré má preukazovať žalovaný nárok, ale len ako podpora jeho argumentácie vo vzťahu k uplatnenému nároku (je dokonca oddelené od hlavnej argumentácie zátvorkou). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu vysporiadal s tvrdením žalobcu o použití osobného motorového vozidla v príčinnej súvislosti s jeho účasťou na verejnom zasadnutí pred Okresným súdom Prešov, a tým súvisiacim dôkazom, osvedčením o evidencii motorového vozidla žalobcu, ktorým žalobca preukazoval kubatúru motorového vozidla a spotrebu pohonných hmôt.
15. Podľa § 72 odsek 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len vyhláška) patria k hotovým výdavkom osoby zúčastnenej na konaní účelne vynaložené náklady, najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie.
16. Podľa § 73 odsek 1 citovanej vyhlášky má nárok na cestovné osoba zúčastnená na konaní, ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaná z miesta, kde sa dočasne zdržuje.
17. Podľa § 73 odsek 2 citovanej vyhlášky sa osobe zúčastnenej na konaní hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74.
18. Podľa § 74, veta prvá citovanej vyhlášky ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na konaní pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov. Podľa týchto predpisov sa poskytuje stravné a preukázané výdavky na ubytovanie.
19. Súd prvej inštancie vyslovil v napadnutom rozhodnutí záver, že žalobca v súdenej veci nepreukázal účelnosť vynaloženého cestovného, bez toho, aby vysvetlil myšlienkový postup, ktorým k tomuto záveru dospel.
20. Účelnosť trov spojených so súdnym konaním sa stotožňuje s nevyhnutnosťou ich vynaloženia pri uplatňovaní práv subjektu konania. Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, teda aj trovy na hotové výdavky, ktorými sú aj cestovné náklady. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že majetková škoda (náklad cestovného) žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím bývalého Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 28.5.1985, vo veci vedenej pod sp. zn. 2T/81/85, pričom toto trestné rozhodnutie bolo zrušené a trestné stíhanie žalobcu uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 2Tv/2/12 - 60 zo dňa 17.5.2012 zastavené, práve na základe obnovy konania iniciovanej žalobcom. Prejednania návrhu na povolenie obnovy trestného konania žalobcu, na verejnom zasadnutí dňa 8.3.2012 sa žalobca, po jeho predvolaní súdom, osobne zúčastnil (rozhodnutie č. l. - spisu 3). Žalobcovi v súvislosti s účasťou na tomto verejnom zasadnutí vznikli cestovné náklady a tieto nie je možné kvalifikovať ako náklady neúčelne vynaložené, keď žalobca rešpektoval predvolanie súdu. Pokiaľ pod „nepreukázaním účelnosti vynaloženého cestovného za účasť na konaní pred súdom“ mal súd prvej inštancie na mysli nepreukázanie takých okolností, ktoré u žalobcu odôvodňovali na cestu do miesta konajúceho súdu použitie iného dopravného prostriedku ako prostriedku verejnej hromadnej dopravy (§ 74 vyhlášky č. 543/2003 Z. z.), potom vytvoril stav veci, kedy mal postupovať podľa ustanovenia § 73 odsek 2 vyhlášky č. 543/2003 Z. z. a v procesnom režime Občianskeho súdneho poriadku priznať žalobcovi náklady cestovného zodpovedajúce výške cestovného hromadným dopravným prostriedkom.
21. So zreteľom na absenciu dostatočného vysvetlenia myšlienkového postupu (úvah) súdu prvej inštancie z hľadiska skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel pri riešení otázky majúcej pre posúdenie veci rozhodujúci význam, je jeho rozsudok nedostatočne odôvodnený, nakoľko nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia a je tak v rozpore s ustanovením § 220 odsek 2 CSP.
22. S poukazom na tieto nedostatky v procesnom postupe, ktoré nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie neprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uplatňovať procesné právo na riadne odôvodnenie rozsudku, keď mu uprel právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom a tým aj možnosť v odvolacom konaní náležite skutkovo a právne argumentovať proti jeho záverom z hľadiska dôvodov, pre ktoré žalobe žalobcu v celom rozsahu nevyhovel a to v takej miere, že tým porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces.
23. Rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by za daného stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by stranám sporu bolo odopreté právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý sa nimi opomenul zaoberať.
24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 389 odsek 1 písmeno b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa súd prvej inštancie bude zaoberať dôvodnosťou žaloby žalobcu vo veci samej, z hľadiska všetkých dôkazov predložených žalobcom vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu a svoje úvahy, na základe ktorých dospeje k rozhodnutiu náležitým spôsobom odôvodní a v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov aj tohto odvolacieho konania (§396 odsek 3 CSP).
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).