Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Cpr-10-2017.pdf
PDF · 85.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-20Cpr/10/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu: EUROPERSONAL & FABRIKA s.r.o., IČO: 44 972 911, so sídlom Mlynské Nivy 70, 821 05 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s.r.o., IČO: 45 941 815, so sídlom Zelinárska 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: H., o zaplatenie 806,97 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 806,97 eur a úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 806,97 eur od 18.11.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 20.07.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 806,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 806,97 eur od 25.05.2017 do zaplatenia. Súčasne sa žalobca od žalovaného domáhal náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 01.09.2016 pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, na základe ktorej bol žalovaný dočasne pridelený na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi PCA Slovakia, s.r.o., so sídlom Automobilová ulica 1, 917 01 Trnava. Dňa 16.01.2017 žalovaný požiadal žalobcu o skončenie pracovného pomeru dohodou podľa ustanovenia § 60 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov ku dňu 31.03.2017. V prípade neakceptovania žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou mal žalobca žiadosť žalovaného považovať za výpoveď pracovného pomeru podľa ustanovenia § 61 Zákonníka práce. Žalobca žiadosť žalovaného o skončenie pracovného pomeru dohodou neakceptoval a túto považoval za výpoveď z pracovného pomeru. Žalobca žalovaného súčasne upozornil, že jeho pracovný pomer sa skončí až uplynutím výpovednej doby, t. j. dňa 28.02.2017, pričom žalovaný je povinný zotrvať počas plynutia výpovednej doby v pracovnom pomere u žalobcu. Odo dňa 10.02.2017 žalovaný viac nenastúpil na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Žalovaný nezotrval v pracovnom pomere u žalobcu počas plynutia výpovednej doby, čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške priemerného mesačného zárobku žalovaného a dĺžky výpovednej doby, t. j. 806,97 eur. Priemerný mesačný zárobok žalovaného vo výške 806,97 eur bol v zmysle ustanovení § 134 a nasl. Zákonníka práce vypočítaný ako súčin priemerného hodinového zárobku žalovaného za 1. štvrťrok roku 2017 (4,9492 eur/hod.) vynásobený priemerným počtom pracovných hodín v roku 2016 podľa ustanoveného 37,5 hodinového týždenného pracovného času žalovaného (163,05 hodín). Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného výzvou zo dňa 25.05.2017 na úhradu dlžnej sumy vo výške 806,57 eur v lehote do dňa 17.11.2016. Žalovaný na výzvu nereagoval a dlžnú sumu do dnešného dňa neuhradil, preto si žalobca uplatňuje svoj nárok v tomto konaní. K žalobe pripojil nasledovné listiny, ktoré navrhol vykonať ako dôkaz: Pracovná zmluva a dohoda o dočasnom pridelení zamestnanca zo dňa 01.09.2016 (ďalej len „Pracovná zmluva“), Žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 16.01.2017, Mzdový list za obdobie 09/2016
- 03/2017, Výzva na zaplatenie 806,97 eur zo dňa 25.05.2017.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril napriek tomu, že bol uznesením č. k. 20Cpr/10/2017 - 18 zo dňa 26.10.2017 na vyjadrenie sa vyzvaný. Žalovaný sa nedostavil ani na pojednávanie dňa 10.12.2018, bez ospravedlnenia.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci: z Pracovnej zmluvy súd zistil, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 01.09.2016 predmetnú pracovnú zmluvu s miestom výkonu práce PCA Slovakia, s.r.o. so sídlom Automobilová ulica 1, 917 01 Trnava, kde žalovaný mal pre žalobcu vykonávať druh prácu ako tlmočník/výpomoc pre koordinátora ADZ. V zmysle čl. IV žalovaný súhlasil s pridelením k užívateľskému zamestnávateľovi s dňom vzniku dočasného pridelenia dňa 01.09.2016 s dobou na ktorú sa dočasne pridelenie dohodlo - doba trvania pracovného pomeru, druh práce - operátor výroby.
5. Zo Žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 16.01.2017 súd zistil, že žalovaný požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.03.2017. V prípade neakceptovania danej žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou k uvedenému dňu, má byť žiadosť považovaná za výpoveď podľa ustanovenia § 61 Zákonníka práce. Súčasťou uvedenej žiadosti bolo aj vyjadrenie žalobcu, ktorý podanie žalovaného považuje za výpoveď z pracovného pomeru, ktorý skončí uplynutím výpovednej doby. Zamestnanec je povinný zotrvať počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, v opačnom prípade vznikne zamestnávateľovi právo na peňažnú náhradu vo výške súčinu priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Žalovaný potvrdil prevzatie vyjadrenia zamestnávateľa (žalobcu) dňa 16.01.2017. Žalobca predložil mzdového listy žalovaného a jeho výkonu práce u žalobcu za obdobie od 09/2016 - 03/2017.
6. Z Výzvy na zaplatenie 806,97 eur súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného, aby uhradil žalobcovi čiastku vo výške 806,97 eur do 17.11.2016. V uvedenej výzve žalobca uviedol, že žalovaný dňa 16.01.2017 požiadal žalobcu o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.03.2017 ku ktorej sa žalobca vyjadril, že žiadosť o skončenie pracovného pomeru považoval za výpoveď pracovného pomeru. Pracovný pomer sa preto mal skončil až uplynutím výpovednej doby, t. j. dňa 28.02.2017. Odo dňa 10.02.2017 žalovaný nenastúpil na výkon práce. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nezotrval v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby, vznikol žalobcovi podľa ustanovenia čl. XIII. ods. 13.2 pracovnej zmluvy v spojení s ustanovením § 62 ods. 8 Zákonníka práce nárok na peňažnú náhradu v sume 806,97 eur, ktorý je súčinom priemerného mesačného zárobku žalovaného a dĺžky výpovednej doby.
7. Na výzvu súdu žalobca podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.06.2018, predložil požadované doklady (výplatné pásky za mesiac január 2014 a február 2017, doklad o odoslaní výzvy na zaplatenie sumy 806,97 eur zo dňa 25.05.2017 žalovanému) a výpočet náhrady mzdy, kde žalobca uviedol, čo sa týka výpočtu priemerného zárobku žalovaného, žalobca použil pre účely jeho výpočtu v súlade s ustanovením § 134 ods. 2 Zákonníka práce, príjem zamestnanca za IV. kvartál roku 2016, t. j. štvrťrok, ktorý predchádzal štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Za IV. kvartál 2016 dosiahol žalovaný príjem vo výške 2.439,98 eur, čím jeho priemerný hodinový zárobok činil 4,9492 eur. Takto zistený priemerný zárobok vynásobil žalobca priemerným počtom pracovných hodín v roku 2016 podľa ustanoveného 37,5 hodinového týždenného pracovného času žalovaného, čím dostal sumu priemerného mesačného zárobku vo výške 806,97 eur.
8. Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“), výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
9. Podľa § 67 ZP, zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
10. Podľa § 62 ods. 1 a 2 ZP, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 62 ods. 8 ZP, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
12. Podľa § 134 ods. 4 ZP, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
13. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
14. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 01.09.2016 pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, na základe ktorej bol žalovaný dočasne pridelený na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Listom zo dňa 16.01.2017 dal žalovaný výpoveď, pracovný pomer skončil po uplynutí jednomesačnej výpovednej doby, teda dňa 28.02.2017. Zo mzdového listu a výplatných pások súdu zistil, že priemerný hodinový zárobok žalovaného v rozhodnom období bol 4,95 eur, pričom žalovaný odo dňa 10.02.2017 nenastúpil na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, súčin priemerného hodinového zárobku a priemerného počtu hodín v rozhodnom období zodpovedá žalobou uplatnenému nároku. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobca písomne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky ku dňu 17.11.2016, omeškanie žalovaného začalo plynúť v nasledujúci deň po márnom uplynutí lehoty.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovaného v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).