Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29C-32-2018.pdf
PDF · 75.37 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/32/2018
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: P. Q., A.. XX.X.XXXX, O.. A. XX/XX, XXX XX Š. P., zastúpenej Eva Petránová, Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 854 581, so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, proti žalovanému: G.. P. Q., A.. X.X.XXXX, W. P. XXX/XX, XXX XX Š. P., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia takto
rozhodol:
I. Návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 21.11.2018 sa žalobkyňa voči žalovanému podľa § 343 ods. 1 CSP domáhala za účelom zabezpečenia splatnej peňažnej pohľadávky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v jej prospech k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného vedených na LV č. XXXX, kat. úz. Š. P..
2. Návrh odôvodnila tým, že spoločne so žalovaným a ďalšími súrodencami sú dedičmi po nebohej matke. Dedičské konanie bolo ukončené uznesením OS Prešov zo dňa 28.9.2017 pod sp. zn. 26D/161/2017, podľa ktorého žalovaný nadobudol z dedičstva okrem iného aj nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX, kat. úz. Š. P..
3. Podľa výroku II. písm. b/ exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.8.2018 bol žalovaný povinný uhradiť žalobkyni sumu vyrovnania vo výške 10 000 Eur najneskôr do 30.9.2018. Okrem toho je žalovaný povinný vyplatiť náhradu aj ďalších dedičkám vo výške 30 000 Eur. Napriek tomu, že exekučný titul je v plnom rozsahu vykonateľný, žalovaný si svoju povinnosť do dnešného dňa dobrovoľne nesplnil, ale ju vyzval na vypratanie vyššie uvedených nehnuteľností vrátane rodinného domu, kde prežila celý život a zabezpečovala starostlivosť o ich nebohú matku až do jej smrti.
4. Podľa jej informácií obe jej sestry si splatné pohľadávky začali vymáhať prostredníctvom exekučných konaní. Okrem toho sa proti žalovanému vedie aj iné exekučné konanie pod sp. zn. Ex 11/2010.
5. Z dôvodu tohto postupu ďalších veriteľov je zrejmé, že v prípade zriadenia exekučného záložného práva bude možné vykonať exekúciu len ich predajom, čo bude znamenať také navýšenie pohľadávok, ktoré nebude stačiť na uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Už z exekučného titulu totiž vyplýva, že hodnota predmetných nehnuteľností je cca 50 000 Eur a možno dôvodne očakávať, že trovy exekútora vystúpia v prípade exekučnej dražby do značnej výšky.
6. V nadväznosti na vyššie uvedené konštatovala, že v danom prípade sú splnené podmienky v zmysle § 343 ods. 1 CSP na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva z dôvodu
existencie splatnej pohľadávky, ďalej z dôvodu správania žalovaného, ktorý túto nemieni dobrovoľne uspokojiť; existenciu iných pohľadávok veriteľov s tým, že žalovaný nemá iný majetok, ktorého hodnota by stačila na uspokojenie pohľadávky.
7. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
9. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
10. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20170501>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20170501> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
16. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v jeho priebehu, ako aj po jeho skončení. O návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba zriadenia navrhnutého záložného práva je povinný súdu preukázať, resp. osvedčiť navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia. Znamená to, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia je povinný súdu predložiť dôkazy, na ktoré sa v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odvoláva a ktorými svoje tvrdenia osvedčuje.
17. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po skončení konania bude namieste napr. v prípade, ak v súdnom konaní bola v prospech veriteľa judikovaná pohľadávka, pričom majetok dlžníka je zaťažený skoršími záložnými právami a zároveň má veriteľ záujem vymôcť túto pohľadávku v exekučnom konaní. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a
bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s ust. § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
18. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa ako navrhovateľka zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade neosvedčila vyššie uvedené predpoklady na vydanie ňou navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Neosvedčila tvrdenú obavu, že by uspokojenie jej judikovanej pohľadávky bolo ohrozené pre aspoň osvedčené správanie žalovaného, ktorý by znižovaním svojho majetku sa snažil žalobkyňu ukrátiť na jej právach. Samotná existencia dlžnej pohľadávky veriteľa totiž nie je sama o sebe dôvodom pre zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti dlžníka. Až správanie dlžníka, ktorý sa reálne a bezprostredne snaží ohroziť možnosť uspokojenia existujúcej pohľadávky je takýmto dôvodom a osvedčuje existenciu tvrdenej obavy veriteľa. Takéto bezprostredné správanie žalovaného navrhovateľka zabezpečovacieho opatrenia neosvedčila, a to ani prípadným zriadením záložného, resp. exekučného záložného práva za účelom uspokojenia pohľadávky iného veriteľa žalovaného.
19. V tejto súvislosti je potrebné zvýrazniť, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je nutné zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zabezpečovacie opatrenie nariaďuje. Z hľadiska rozsahu tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer a musí sa rešpektovať zásada a požiadavka proporcionality.
20. V prejednávanom prípade hodnota nehnuteľnosti, ku ktorým má byť na základe navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia zriadené záložné právo je niekoľkonásobne vyššia (podľa odhadu žalobkyni 50 000 Eur) ako je hodnota pohľadávky, teda hmotno-právneho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Vychádzajúc z nutnosti dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach dlžníka a aby táto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení by došlo k neprimeranému zásahu do majetkových práv žalovaného. Nesporne totiž by judikovaná pohľadávka žalobkyne bola zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k cene založenej nehnuteľnosti, čo vykazuje známky hrubého nepomeru.
21. Na základe uvedeného, preto súd návrh žalobkyne na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. V danom prípade bol podaný samotný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý súd pre jeho nedôvodnosť zamietol, čím sa konanie o tomto návrhu skončilo. S poukazom na vyššie citované ustanovenie súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP, že žalobkyni, ktorá bola v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neúspešná, nárok na náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje na nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).