Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_23Co-52-2018.pdf
PDF · 76.92 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/52/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, práv. zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: C. O., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX/XXX, XXX XX Y., o zaplatenie 1.941,42 EUR s prísl., t o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15Csp/42/2016-86 zo dňa 31.10.2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku po zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti s príslušenstvom a úrokom a vo výroku o náhrade trov konania.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.523, 60 eur s úrokom z omeškania. Konanie do výšky 39,28 eur s príslušenstvom zastavil, žalobu v prevyšujúcej časti s príslušenstvom a úrokom zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 58 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.941,42 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o úvere zo dňa 03.06.2013. Súd prvej inštancie uviedol, že bolo dokázané, že došlo k uzavretiu zmluvy o úvere. Vzhľadom na jej charakter ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v danom prípade neobsahuje zákonné náležitosti a okrem iného neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nie je zrejmá aká je výška splátok istiny, poplatkov, úrokov ani termíny ich splatnosti. Súd ďalej uviedol, že dojednaná úroková sadzba je v rozpore s dobrými mravmi, pretože takmer o 100 % prevyšuje priemerné sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Ďalej uviedol, že v predmetnej zmluve bola RPMN nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa, čo má taktiež za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Ďalšou zákonnou náležitosťou bola celková čiastka, ktorú ma spotrebiteľ zaplatiť. Takýto údaj v predmetnej zmluve absentuje. Z dôvodu absencie zákonných náležitostí zmluvy je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na úrok z úveru vo výške 24,50 eur ročne odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti a tento nárok nie je možné priznať z toho dôvodu, že od splatnosti úveru dlžník je v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania, nie však dohodnuté zmluvné úroky (rozhodnutie NS SR 4Obo/146/1998). Súd prvej inštancie je toho názoru, že veriteľ má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 6Co/190/2014. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca má nárok len na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom a úhradou žalovaného, teda rozdiel medzi sumou 2.000 eur a 437,16 eur, čo činí 1.562,84 eur. Žalobca má nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy, čo je v súlade s platnou právnou úpravou. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku rozsudku, ktorým žaloba vo zvyšnej časti bola zamietnutá. Nesúhlasil s tým, že neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Poukázal na to, že Smernica 2008/48 nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere amortizačnú tabuľku, z ktorej by bolo zrejmé členenie splátky úver, k čomu dospel aj Súdny dvor EÚ. Nesúhlasil s tým, že v zmluve bol dohodnutý neprimerane vysoký úrok. Poukázal na to, že priemerný úrok pri danom type úveru predstavoval 14,56 %. Uvedená hodnota predstavuje aritmetický priemer a do tejto hodnoty z jednej strany vstupujú tak hodnoty minimálne, ako aj maximálne. Výška úrokovej sadzby 24,50 % nepredstavuje ani dvojnásobok priemernej hodnoty úrokových sadzieb a nie je preto pravdivým tvrdením súdu, že výška úrokovej sadzby je viac ako o 100 % vyššia ako priemer bánk. Nesúhlasil s tým, že výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Rozhodnutie v tejto časti považoval za nepreskúmateľné a arbitrárne. Nesúhlasil s tým, že v zmluve je nesprávne uvedené RPMN v neprospech spotrebiteľa. Nie je jasné na základe akých skutočností súd takýto záver uvádza, pričom tento záver je zjavne nepravdivý. Nesúhlasil s tým, že v zmluve nebola obsiahnutá celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Celková čiastka úveru tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti 3. Údaj o výške poskytnutého úveru, ako aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje. Poukázal na rozhodnutie Európskeho Súdneho dvora C-42/2015, z ktorého vyplýva, že sa zmluva o úvere môže považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Uviedol, že samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná jednoduchým matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa. Ďalej žalobca nesúhlasil so záverom, že súd neuviedol z akého právneho predpisu vychádzal, keď uzavrel, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Poukázal na to, že rozhodovacia prax súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení je rôznorodá, čo nie je v súlade s princípom právneho štátu. Ďalej uviedol, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné a že platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Z toho dôvodu ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015, pretože by došlo k porušeniu zákazu retroaktivity. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav pokiaľ uzavrel, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, podliehajúcou režimu zákona o spotrebiteľských úveroch. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, pretože zmluva o úvere neobsahuje celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalovaného, že tento údaj môže spotrebiteľ zistiť matematickým súčtom výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa. V danom prípade súd neaplikoval Smernicu 2008/48/ES, ale zákon o spotrebiteľských úveroch. Z tohto zákona vyplýva, že zmluva má obsahovať aj údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Takýto údaj v predmetnej zmluve naozaj uvedený nie je. Aj keď možno súhlasiť so žalovaným, že zmluva obsahuje výšku úveru a celkovú výšku nákladov, účelom zákona o spotrebiteľských úveroch podľa názoru odvolacieho súdu je dať spotrebiteľovi jasnú, úplnú a zrozumiteľnú informáciu o celkovej výške jeho záväzku. Účel zákona nie je naplnený, ak si celkovú výšku záväzku má spotrebiteľ vypočítať. Odvolací súd je teda toho názoru, že v danom prípade nebola v zmluve uvedená celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť a z tohto dôvodu je úver bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nezaoberal ďalšími námietkami odvolateľa, pretože záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je s prihliadnutím na tieto skutočnosti správny. Odvolací súd súhlasí aj s tým, že úrok z úveru patrí len do účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, vychádzajúc z rozhodnutia NS SR 4Obo/146/1998, na ktorý odvolací súd je povinný prihliadať ako na rozhodnutie najvyššej súdnej autority. Rovnako záver o tom, že ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať aj na právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015 vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, trovy odvolacieho konania mu nevznikli. Neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.