Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/52/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, práv. zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: C. O., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX/XXX, XXX XX Y., o zaplatenie 1.941,42 EUR s prísl., t o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15Csp/42/2016-86 zo dňa 31.10.2017 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku po zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti s príslušenstvom a úrokom a vo výroku o náhrade trov konania.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.523, 60 eur s úrokom z omeškania. Konanie do výšky 39,28 eur s príslušenstvom zastavil, žalobu v prevyšujúcej časti s príslušenstvom a úrokom zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 58 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.941,42 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o úvere zo dňa 03.06.2013. Súd prvej inštancie uviedol, že bolo dokázané, že došlo k uzavretiu zmluvy o úvere. Vzhľadom na jej charakter ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere v danom prípade neobsahuje zákonné náležitosti a okrem iného neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nie je zrejmá aká je výška splátok istiny, poplatkov, úrokov ani termíny ich splatnosti. Súd ďalej uviedol, že dojednaná úroková sadzba je v rozpore s dobrými mravmi, pretože takmer o 100 % prevyšuje priemerné sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Ďalej uviedol, že v predmetnej zmluve bola RPMN nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa, čo má taktiež za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Ďalšou zákonnou náležitosťou bola celková čiastka, ktorú ma spotrebiteľ zaplatiť. Takýto údaj v predmetnej zmluve absentuje. Z dôvodu absencie zákonných náležitostí zmluvy je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na úrok z úveru vo výške 24,50 eur ročne odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti a tento nárok nie je možné priznať z toho dôvodu, že od splatnosti úveru dlžník je v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania, nie však dohodnuté zmluvné úroky (rozhodnutie NS SR 4Obo/146/1998). Súd prvej inštancie je toho názoru, že veriteľ má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 6Co/190/2014. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca má nárok len na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom a úhradou žalovaného, teda rozdiel medzi sumou 2.000 eur a 437,16 eur, čo činí 1.562,84 eur. Žalobca má nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy, čo je v súlade s platnou právnou úpravou. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku rozsudku, ktorým žaloba vo zvyšnej časti bola zamietnutá. Nesúhlasil s tým, že neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Poukázal na to, že Smernica 2008/48 nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere amortizačnú tabuľku, z ktorej by bolo zrejmé členenie splátky úver, k čomu dospel aj Súdny dvor EÚ. Nesúhlasil s tým, že v zmluve bol dohodnutý neprimerane vysoký úrok. Poukázal na to, že priemerný úrok pri danom type úveru predstavoval 14,56 %. Uvedená hodnota predstavuje aritmetický priemer a do tejto hodnoty z jednej strany vstupujú tak hodnoty minimálne, ako aj maximálne. Výška úrokovej sadzby 24,50 % nepredstavuje ani dvojnásobok priemernej hodnoty úrokových sadzieb a nie je preto pravdivým tvrdením súdu, že výška úrokovej sadzby je viac ako o 100 % vyššia ako priemer bánk. Nesúhlasil s tým, že výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Rozhodnutie v tejto časti považoval za nepreskúmateľné a arbitrárne. Nesúhlasil s tým, že v zmluve je nesprávne uvedené RPMN v neprospech spotrebiteľa. Nie je jasné na základe akých skutočností súd takýto záver uvádza, pričom tento záver je zjavne nepravdivý. Nesúhlasil s tým, že v zmluve nebola obsiahnutá celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Celková čiastka úveru tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný oboznámený v samotnej zmluve v časti 3. Údaj o výške poskytnutého úveru, ako aj celkovej výške nákladov zmluva o úvere obsahuje. Poukázal na rozhodnutie Európskeho Súdneho dvora C-42/2015, z ktorého vyplýva, že sa zmluva o úvere môže považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Uviedol, že samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná jednoduchým matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa. Ďalej žalobca nesúhlasil so záverom, že súd neuviedol z akého právneho predpisu vychádzal, keď uzavrel, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. Poukázal na to, že rozhodovacia prax súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení je rôznorodá, čo nie je v súlade s princípom právneho štátu. Ďalej uviedol, že predmetné rozhodnutie je nepreskúmateľné a že platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Z toho dôvodu ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015, pretože by došlo k porušeniu zákazu retroaktivity. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav pokiaľ uzavrel, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, podliehajúcou režimu zákona o spotrebiteľských úveroch. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, pretože zmluva o úvere neobsahuje celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalovaného, že tento údaj môže spotrebiteľ zistiť matematickým súčtom výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa. V danom prípade súd neaplikoval Smernicu 2008/48/ES, ale zákon o spotrebiteľských úveroch. Z tohto zákona vyplýva, že zmluva má obsahovať aj údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Takýto údaj v predmetnej zmluve naozaj uvedený nie je. Aj keď možno súhlasiť so žalovaným, že zmluva obsahuje výšku úveru a celkovú výšku nákladov, účelom zákona o spotrebiteľských úveroch podľa názoru odvolacieho súdu je dať spotrebiteľovi jasnú, úplnú a zrozumiteľnú informáciu o celkovej výške jeho záväzku. Účel zákona nie je naplnený, ak si celkovú výšku záväzku má spotrebiteľ vypočítať. Odvolací súd je teda toho názoru, že v danom prípade nebola v zmluve uvedená celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť a z tohto dôvodu je úver bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nezaoberal ďalšími námietkami odvolateľa, pretože záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je s prihliadnutím na tieto skutočnosti správny. Odvolací súd súhlasí aj s tým, že úrok z úveru patrí len do účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, vychádzajúc z rozhodnutia NS SR 4Obo/146/1998, na ktorý odvolací súd je povinný prihliadať ako na rozhodnutie najvyššej súdnej autority. Rovnako záver o tom, že ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať aj na právne vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015 vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, trovy odvolacieho konania mu nevznikli. Neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.