Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5Co-136-2018.pdf
PDF · 103.11 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/136/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu I. M., bytom Z. XX/X, U., zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 17Csp/8/2018-67 zo dňa 9. apríla 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 29.01.2015 obsiahnutá na listinách označených ako zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500101243 a dohoda o poskytovaní služieb č. 8500101243 je neplatná (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 902,31 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 5 % ročne od 24.02.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.), nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu (výrok III.) a zaplatiť súdny poplatok za podané žaloby 153,50 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, § 39, § 451 ods. 2, § 563, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. j), § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. u) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 902,31 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 5 % ročne od doručenia žaloby žalovanému a určenia toho, že zmluva uzavretá so žalovaným je neplatná, eventuálne, že poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 29.01.2015 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver 1.110 eur, ktorý sa žalobca spolu s úrokom zaviazal vrátiť v 42 splátkach po 35,10 eur, a to pri ročnej úrokovej sadzbe 18,08 %, ročnej percentuálnej miere nákladov 26,17 % a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov 36,30 %. Okrem toho bolo v zmluve dohodnuté, že ako poplatok za poskytnutie úveru bude zaplatených 111 eur, ktoré boli započítané pri poskytnutí úveru, a preto bolo žalovanému poskytnutých len 999 eur. Okrem toho spolu so zmluvou o úvere žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobcovi služby označené ako informácia o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, zmena zmluvy na podnet klienta, prepárovanie platieb, druhá upomienka zdarma a podpora call centra, pričom za tieto služby mal žalobca žalovanému pri každej splátke úveru platiť odplatu 25,57 eur mesačne. Žalobca žalovanému na zaplatenie úveru zaplatil od marca 2015 do novembra 2017 1.901,31 eur, pričom žaloba na zaplatenie tejto čiastky bola
žalovanému doručená 23.02.2018. Právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako spotrebiteľský vzťah a predmetnú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru za odplatu spočívajúcu v zaplatení úroku. Okrem toho zmluva obsahovala dojednanie, podľa ktorého mal žalobca zaplatiť žalovanému poplatok za poskytnutie úveru 111,- eur. To žalovanému umožnilo to, že žalobcovi v skutočnosti neposkytol úveru 1.110,- eur, ale len 999,- eur. Vychádzajúc z týchto dojednaní dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, a to z toho dôvodu, že sa prieči dobrým mravom a obchádza zákon. Žalobca a žalovaný podpísali v jeden deň dve listiny, pričom jednou mal byť medzi nimi založený právny vzťah spotrebiteľského úveru a druhou osobitný právny vzťah poskytovania osobitných služieb, pričom za tieto služby mal žalobca žalovanému pri každej splátke úveru platiť odplatu 25,57 eur mesačne. Medzi dojednaniami v oboch listinách je zrejmý obsahový súvis, keďže všetky poskytované služby sa viažu k poskytnutému úveru a bezprostredne s ním súvisia. Došlo k založeniu jedného právneho vzťahu, ktorého podstatou bolo poskytnutie úver s tým, že v súvislosti s úverom budú žalobcovi poskytované bežné informácie potrebné na zistenie rozsahu jeho dlhu, resp. správy slúžiace na lepšie zabezpečenie platieb dohodnutých splátok úveru. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa podpísaním týchto dvoch listín žalovanému zaviazal za poskytnutie úveru 999,- eur zaplatiť v 42 týždenných splátkach po 60,67 eur 2548,14 eur a nie 1474,20 eur v 42 splátkach po 35,10 eur. Uvedená simulácia dvoch samostatných právnych vzťahov viedla k tomu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola nesprávne vyjadrená ročná percentuálna miera nákladov, ktorá vychádzala zo splátky 35,10 eur a poplatku za poskytnutie úveru 111 eur, pričom účelom tejto simulácie bolo obchádzanie účelu § 9 ods. 2 písm. j) zák. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný zrejme simuloval existenciu dvoch samostatných právnych vzťahov so žalobcom. Preto treba aj z tohto dôvodu uzavretú zmluvu považovať za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to z toho dôvodu, že sa prieči dobrým mravom a obchádza zákon. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak sú v súvislosti so zmluvou o úvere simulované také dojednania, ktoré veriteľovi umožňujú ponúkať dlžníkovi také osobitne spoplatnené služby, ktorých odplata nie je zahrnutá vo výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov, ak tieto služby nemajú osobitný a samostatný ekonomický hospodársky význam pre dlžníka. Tak tomu bolo aj v tomto prípade, keďže dohodou poskytované služby sú bez akékoľvek samostatného ekonomického významu. Preto ani nemožno hovoriť o dvoch samostatných zmluvách, či právnych vzťahoch, keďže je zrejmé, že obe žalobcom a žalovaným podpísané listiny sa viažu k jednému poskytnutému úveru. Z uvedených dôvodov treba zmluvu uzavretú medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom 29.1.2015 obsiahnutú na listinách označených ako zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu číslo 8500101243 a dohoda o poskytovaní služieb číslo 8500101243 považovať za neplatnú. Preto súd prvej žalobcom vyjadrenej eventualite jeho určovacej žaloby vyhovel, a to podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Žalobca žalovanému v neplatnom právnom vzťahu za poskytnutie úveru 999 eur zaplatil 1.901,31 eur. Rozdielom medzi týmito čiastkami sa žalovaný na úkor žalobcu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil, keďže od žalobcu získal plnenie bez právneho dôvodu 902,31 eur a toto bezdôvodné obohatenie je povinný žalobcovi vydať podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto súd žalobe sčasti istiny 902,31 eur vyhovel. Na zaplatenie v žalobe uplatnenej čiastky žalovaný nebol žalobcom pred podaním žaloby vyzvaný. Žalovanému bola žaloba doručená 23.2.2018, pričom nezaplatením žalobcom uplatnenej čiastky v tento deň sa žalovaný 24.2.2018 podľa § 563 v spojení s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania, a preto je žalobcovi povinný zaplatiť úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to v sadzbe podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Preto súd žalobe vyhovel aj sčasti o zaplatenie uplatneného úroku z omeškania. Vzhľadom na to, že žalobcovi bolo vyhovené v plnom rozsahu súd žalobcovi priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania, a to podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona o súdnych poplatok oslobodený od platenia súdneho poplatku. Preto je podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch povinný zaplatiť (i) súdny poplatok 54 eur za žalobu o plnenie, a to z 902 eur v sadzbe podľa položky 1, písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov po zaokrúhlení podľa § 7a písm. a) zákona o súdnych poplatkoch a (ii) súdny poplatok 99,50 za žalobu o určenie neplatnosti podľa položky 1, písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, teda spolu 153,50 eur.
2. Žalovaný svojím odvolaním podaným včas napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu. Namietal, že rozhodnutie vo výroku I. rozsudku je po procesnej stránke vydané nedôvodne, a na takomto určení nebol preukázaný naliehavý právny záujem
a jeho existenciu vylučuje fakt, že popri určovacom výroku sa žalobca domáhal aj výroku o plnení a to na základe rovnakých skutkových dôvodov, ako uvádzal (a súd uvádza) pre určovací výrok. Súd prvej inštancie nesprávne posudzuje neplatnosť zmluvy, a to aj na základe tvrdenia, že zmluva má umožňovať nevyplatenie úveru v celej výške. Ide o jednostranné a neobjektívne posúdenie, pretože ak by žalobca ako žiadateľ zaplatil poplatok ihneď pri poskytnutí úveru, tak sa úver vyplatí v celej sume. Z pohľadu spotrebiteľa (posudzujúc jeho majetkovú stránku) vedú obe situácie k rovnakému stavu, či sa poplatok zaplatí započítaním oproti sume úveru, alebo či sa zaplatí samostatne. Záver súdu, že zmluva umožňuje nevyplatiť celý úver je zavádzajúci a odporuje uzavretej zmluve. Zastáva názor, že súdom označený dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobstojí, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ani v príslušných právnych predpisoch. Obsah dohody o poskytovaní služieb a proces jeho uzavretia nebol sporný a ani nebolo preukázané či dokonca tvrdené, že išlo o dohodu predstavujúcu podmienku či súčasť podmienok získania úveru. Toto je podstatné práve preto, že v zmysle § 2 písm. g) zák. č. 129/2010 Z.z. súčasť celkových nákladov (z ktorých sa počíta RPMN) nie sú náklady z dohôd a služieb, ktoré nie sú podmienkou či predpokladom získania úveru. Obsahový súvis služieb s úverom je pre túto otázku irelevantný, keďže zákonná úprava vyplýva nie z obsahového súvisu služieb a úveru, ale z toho, či išlo o podmienky získania úveru alebo nie. Celé rozhodnutie súdu je založené na nesprávnych záveroch po skutkovej i právnej stránke, opomína relevantné ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. práve pre posúdenie takých otázok, ktoré boli podľa rozsudku podstatné. Rozhodnutie o povinnosti žalovaného plniť je založené na nesprávnom posúdení veci, predovšetkým po právnej stránke. Žalovaný napáda tiež posudzovanie a závery o nepotrebnosti služieb pre žalobcu, ktorý takéto tvrdenia neuvádzal, ktorý ani nevyužil možnosť ukončiť dohodu o poskytovaní služieb a ani v priebehu ich čerpania neuplatňoval žiadne námietky.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu a nenachádza žiadne vady ani v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poukázal na rozhodnutia ÚS SR sp.zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, II. ÚS 251/04 a III. ÚS 209/04. Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. sa môže spotrebiteľ pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, pričom v poznámke pod čiarou je fakticky uvedené, že tohto určenia sa možno domáhať žalobca podľa § 137 ods. 1 písm. c) a d) CSP. Poplatok za poskytnutie úveru je už aj rozhodovacou praxou súdov SR pravidelne hodnotený ako netransparentný s cieľom obchádzať zákon, keďže započítava poplatok, ktorý je vlastne nákladom spojeným so spotrebiteľským úverom, do istiny samotného úveru. Simulácia dvoch právnych úkonov (zmluvy o úvere a dohody o poskytnutí služby) viedla k tomu, že RPMN v zmluve o úvere bola určená nesprávne, nakoľko bol založený iba jeden právny vzťah avšak dvoma listinami (zmluvy o úvere a dohody o poskytnutí služby). Je vylúčené, aby náklady spojené s poskytnutím úveru tvorili súčasť poskytnutého úveru. Na záver navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného aj na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku I. a II. a závislých výrokoch III. a IV. podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 902,31 eur spočívajúceho v preplatení istiny úveru spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5 % ročne od doručenia žaloby žalovanému, ktorý mu poskytol žalovaný na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500101243 zo dňa 29.01.2015 (ďalej aj ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“) a určenia, že zmluva uzavretá so žalovaným je neplatná, eventuálne, že poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi požadované peňažné plnenie s odôvodnením, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1.110,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť. Okrem toho zmluva obsahovala dojednanie, podľa ktorého mal žalobca zaplatiť žalovanému poplatok za poskytnutie úveru 111,- eur, čo žalovanému umožnilo, že žalobcovi v skutočnosti neposkytol úver 1.110,- eur ale len 999,- eur a vychádzajúc z tohto dojednania dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom a obchádza zákon. Rozpor s dobrými mravmi
videl v tom, že v zmluve o úvere je dohodnuté také dojednanie, ktoré veriteľovi umožňuje nevyplatiť dlžníkovi celý úver, na základe dojednania podľa ktorého sa bezprostredne po uzavretí zmluvy stáva splatným záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi poplatok za poskytnutie úveru, keďže ide o odplatu za simulovanú službu, ktorá je bez akéhokoľvek významu pre záujmy dlžníka, ktorému je poskytovaný úver a výška tejto odplaty predstavuje až 10 % dohodnutého úveru. Okrem toho strany podpísali v jeden deň dve listiny, pričom jednou mal byť medzi nimi založený právny vzťah spotrebiteľského úveru (zmluva o úvere) a druhou osobitný právny poskytovania osobitných služieb a to Dohodu o poskytovaní služieb č. 8500101243 zo dňa 29.01.2015 s mesačnou splátkou odplaty 25,57 eur. Uvedené zmluvy posúdil vo vzájomných súvislostiach ako jeden právny vzťah, ktorého podstatou bolo poskytnutie úveru s tým že v súvislosti s úverom budú žalobcovi poskytované bežné informácie potrebné na zistenie rozsahu jeho dlhu, resp. správy slúžiace na lepšie zabezpečenie platieb dohodnutých splátok úveru a teda žalobca podpísaním týchto dvoch listín sa žalovanému zaviazal za poskytnutie úveru 999,- eur zaplatiť v 42 splátkach po 60,67 eur, teda celkom 2.648,14 eur a nie 1.474,20 eur v 42 splátkach po 35,10 eur a táto simulácia dvoch samostatných právnych vzťahov viedla k tomu, že v zmluve o úvere bola nesprávne vyjadrená RPMN, ktorá vychádzala zo splátky 35,10 eur a poplatku za poskytnutie úveru 111,- eur, pričom účelom tejto simulácie bolo obchádzanie účelu § 9 ods. 2 písm. j) zák. o spotrebiteľských úveroch. Preto aj z tohto dôvodu považoval uzavretú zmluvu za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka lebo sa prieči dobrým mravom a obchádza zákon. Z týchto dôvodov preto žalobcom prvej vyjadrenej eventualite jeho určovacej žaloby vyhovel. Súd prvej inštancie vyhovujúcu časť žaloby o plnenie zdôvodnil výsledným rozdielom vo výške 902,31 eur medzi plnením žalobcu vo výške 1.901,31 eur a plnením žalovaného vo výške 999,- eur v neplatnom právnom vzťahu za poskytnutie úveru.
6. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
8. Odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov odvolania žalovaného nemôže s vyššie uvedenými závermi súdu prvej inštancie v celom rozsahu súhlasiť.
9. Na prvom mieste treba konštatovať, že odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že na predmetný právny vzťah medzi stranami sporu treba aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Je tomu tak z dôvodu, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500101243 zo dňa 29.01.2015 uzavretá medzi sporovými stranami je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Takéto posúdenie v konečnom dôsledku medzi stranami sporu nebolo v konaní ani sporné.
10. Na uvedené nadväzuje odvolaním namietaná otázka naliehavého právneho záujmu spojená s podanou žalobou v časti určenia neplatnosti, eventuálne bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. platí, že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Cit. ustanovenie bolo do zákona včlenené s účinnosťou od 01.01.2018 a zakladá naliehavý právny záujem prameniaci z tohto zákona ako osobitného zákona, ktorý predpokladá § 137 písm. c) a d) CSP. Nakoľko žalobca ako spotrebiteľ podal žalobu za účinnosti cit. ustanovenia dňa 19.02.2018, teda za právneho stavu, ktorý dovoľoval domáhať sa pred súdom určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, súd prvej inštancie správne akceptoval existujúci právny stav a žalobu v tejto časti pripustil spôsobom prejaveným samotným konaním a rozhodovaním.
11. Samotný kontraktačný proces zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol v prejednávanej veci taký, že žalobca v Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu vo forme formulára predpripravenom žalovaným vyplnil údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (bod 5. zmluvy o úvere), o ktorý mal záujem a takýto návrh dňa 27.01.2015 podpísal. Žalovaný návrh zmluvy podpísal dňa 29.01.2015, pričom do predtlačeného formulára žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu uviedol údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere
revolvingového typu (bod. 6 zmluvy o úvere). Podľa čl. 14. zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Zmluvné strany prehlasujú, že si žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto skutočnosti pripájajú nižšie svoje podpisy. V zmysle čl. 2.1 zmluvných dojednaní, vyplnená žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu podpísaná dlžníkom, spoludlžníkom 1 a spoludlžníkom 2 je návrhom na uzatvorenie zmluvy o RÚ (rozumej revolvingového úveru, pozn.). Zmluva o RÚ je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 a veriteľa.
12. Odvolací súd mal zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500101243 zo dňa 29.01.2015 za preukázané, že účastníci zmluvy ako strany sporu sa zhodne dojednali na podstatných náležitostiach zmluvy o úvere, na základe ktorej sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1.110,- eur, ktorý sa žalobca spolu s úrokom zaviazal vrátiť v 42 mesačných splátkach po 35,10 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 18,08 %, RPMN 26,17 % a priemernej RPMN 36,30 %. Zhodou prejavov vôle zmluvných strán na podstatných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere teda došlo k platnému uzavretiu tejto zmluvy a s tým spojeným vznikom práv a povinnosti z nej vyplývajúcich.
13. Z takto uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo povinnosťou žalobcu (dlžníka) okrem iného zaplatiť žalovanému (veriteľovi) poplatok za poskytnutie úveru vo výške 111,- eur. Podľa názoru odvolacieho súdu, na rozdiel od súdu prvej inštancie, skutočné poskytnutie predmetu plnenia zo zmluvy o úvere veriteľom v nižšom finančnom rozsahu ako výsledku jeho krátenia v zmysle dojednania čl. 2.5. zmluvných dojednaní, podľa ktorého je dojednaný poplatok za poskytnutie úveru splatný okamihom uzavretia predmetnej zmluvy, v spojení s dojednaním o jeho výške v rozsahu 111,- eur, nespôsobuje právny následok neplatnosti celej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ súd prvej inštancie aj považoval takýto poplatok za v rozpore s dobrými mravmi a obchádzajúcim zákon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neuviedol bližšie dôvody pre ktoré by mal tento poplatok spôsobovať neplatnosť právneho úkonu ako celku a či by túto časť nebolo možné v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka oddeliť od ostatného obsahu. Doteraz zistené skutočnosti ani neodôvodňujú záver o neplatnosti právneho úkonu v celom rozsahu. Odvolací súd na margo uvedeného poukazuje tiež na povinnosť veriteľa vyplývajúcu z právnej úpravy zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka ako konsenzuálneho kontraktu v zmysle ktorej sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, k čomu v prejednávanej veci došlo. Na druhej strane odvolací súd nevylučuje predmetný poplatok spod pôsobnosti súdneho prieskumu neprijateľnosti zmluvného dojednania v spotrebiteľskom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý bude v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie žiadaný.
14. Naproti tomu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že uzavretie Dohody o poskytovaní služieb č. 8500101243 zo dňa 29.01.2015 (ďalej aj „dohoda o poskytovaní služieb“) v ten istý deň a pod tým istým číslom ako zmluva o spotrebiteľskom úvere a hoci bola uzavretá na samostatnej listine, ako samostatný právny úkon, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda založila ďalší právny vzťah. Možno sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého došlo k založeniu jedného právneho vzťahu, ktorého podstatou bolo poskytnutie úveru s tým, že v súvislosti s úverom budú žalobcovi poskytované bežné informácie potrebné na zistenie rozsahu jeho dlhu, resp. správy slúžiace na lepšie zabezpečenie platieb dohodnutých splátok úveru. Z uvedeného dôvodu bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý posudzoval dohodu o poskytovaní služieb so zmluvou o spotrebiteľskom úvere ako jeden celok, čo viedlo k správnemu skutkovému zisteniu o nesprávne určenej výške nákladov a s tým spojeným výpočtom RPMN. Uvedené zistenie navzdory úvahám o simulácii dvoch samostatných právnych úkonoch je podľa názoru odvolacieho súdu prima facie spôsobilé založiť prioritne dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) v spojení s § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo skôr neodôvodňuje samotnú neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka. Navyše v konaní nebolo doteraz preukázané, že dohoda o poskytovaní služieb bola individuálne dohodnutá, t.j. že svedčí o slobodnej vôli dlžníka pristúpiť na takéto osobitné zmluvné podmienky ako to tvrdí žalovaný. Dohoda je nepochybne formulárovou zmluvou. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou. Žalovaný doteraz nepreukázal, že v danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, resp. dohodu, ktorú si vymienil žalobca. Uvedené okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvného vzťahu nemožno tiež zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní, že dlžník má možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na uzavretie aj tejto dohody o poskytovaní služieb.
15. V dôsledku dôvodnosti podaného odvolania žalovaného bolo na základe týchto úvah rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušené a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne preskúmať platnosť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500101243 zo dňa 29.01.2015 v zmysle prijatých záverov odvolacieho súdu a posúdiť dojednaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 111,- eur vrátane Dohody o poskytovaní služieb č. 8500101243 zo dňa 29.01.2015 ako formulárovej zmluvy v kontexte prijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskom vzťahu a to vrátane preskúmania náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o poskytovaní služieb ako celku, ktorých absencia by mohla odôvodňovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a následne opätovne posúdiť uplatnené nároky žalobcu.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).