Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Csp/162/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudca JUDr. Oľga Tatranská v právnej veci žalobcu: Š. F., Y.. XX.X.XXXX, L. E. G. Q. XXX, XXX XX G. Q., zast.: Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava v spore o zaplatenie 1.564,30 € s prísl. takto

rozhodol:

Na konanie je príslušný Okresný súd Košice-okolie

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1.564,30 € spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 14.4.2017 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Prevyšujúcom rozsahu sa žaloba ohľadom úroku z omeškania zamieta.

Žalobkyňa i štát má voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania vo výške, o ktorých súd I. inštancie rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou, podanou dňa 11.4.2017 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 1.564,30 € spolu s 8% ročným úrokom z omeškania od 14.4.2017 do zaplatenia, do 15 dní od doručenia platobného rozkazu a nahradiť trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že predmetom činnosti žalovaného je o.i. tiež poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom a so žalobkyňou - ako spotrebiteľkou, ktorý vystupoval v pozícii spoludlžníka popri nebohom manželovi žalobkyne N. F., vystupujúcemu v pozícii dlžníka, zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.6.2010. Na jej základe mal byť zo strany žalovaného poskytnutý úver 1.230,- € istiny, z čoho hneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazil poplatok z poskytnutého úveru sumu 301,49 €, v dôsledku čoho skutočná výška úveru činí 928,51 €. Dlžník spolu so spoludlžníkom sa na základe tejto zmluvy zaviazali splatiť 48 mesačných splátok po 63,18 € a žalovanému tak vrátiť istinu spolu s odplatou za poskytnutý úver úhrnom 3.032,64 €.

3. Žalobkyňa v žalobe odcitovala ust. § 9 ods. 2, písm. f), g), j), k) Zák. č. 129/2010 Z.z., ako aj ust. § 11 ods. 1 cit. zákona písm. a), podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); a § 10 ods. 1, je tento úver bezúročný a bezpoplatkový.

4. V žalobe akcentovala, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaje o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru (písm. g)), ďalej neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti (písm. f)),

taktiež neobsahuje údaje o členení splátok na termíny istiny, úroku a iných poplatkov (podľa písm. k) cit. zákona), ďalej absolútne neobsahuje údaje o výške úrokov a iných poplatkov (v zmysle písm. k) cit. ustanovenia) a taktiež akcentovala v tom zmysle, že obsahuje množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a sú ako také v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

5. Čo sa týka neprijateľných zmluvných podmienok, najrozpornejším ustanovením je ustanovenie týkajúce sa odplaty za poskytnutý úver, ktorá činila 70,01% ročne, čo výrazne prevyšuje odplatu, obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

6. V závere žaloby poukázala na to, že teda vzhľadom na neuvedenie podstatných náležitostí, vyžadovaných zákonom, ktorých absencia je ust. § 11 ods. 1 písm. a) sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru, ako aj nesprávne uvedený údaj RPMN v neprospech spotrebiteľa, spolu s rozporom vo výške odplaty, ktorá je s dobrými mravmi mala za to, že zo strany žalobcu došlo k uzavretiu v tomto zmysle neplatných častí zmluvy, ktoré spolu so spolupôsobiacim inštitútom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru znamená, že celkovú výšku tohto úverového vzťahu preplatila.

7. Tvrdila, že žalovanému vzniklo iba právo na zaplatenie ním poskytnutých peňazí bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov vo výške 928,51 €, pričom na tento úver bola realizovaná celková suma 3.649,24 €. V čase od 12.7.2010 do 11.6.2013 bolo celkovo realizovaných 2.084,94 € a v čase od 23.9.2014 do 12.2.2016 zaplatila 1.564,30 €, ktorej sumy sa touto žalobou domáha.

8. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobkyňa predložila listinné dôkazy, ktorých obsah súd zároveň stručne oboznamuje:

- Žiadosť/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.6.2010, z ktorej je možné v časti „údaje o požadovanom revolvingovom úvere“ zistiť, že dlžník požiadal o sumu 1.230,- €, so splatnosťou splátok v 14. deň v mesiaci a ich celkovom počte 48, vo výške mesačnej splátky vrátane úrokov 63,18 € a výškou zmluvnej odmeny (predstavujúce celkové náklady spotrebiteľa spojené s týmto úverom) v sume 1.802,64 €. Predpokladaná RPMN činila 70,01% ročne, ročná úroková sadzba 70,01%, priemerná RPMN 51,49% ročne.

- Z údaja „schválenom revolvingovom úvere“ bola poskytnutá čiastka úveru 1230,- €, splatnosť úveru (počet splátok/deň splatnosti) 48/14, výška mesačnej splátky vrátane úrokov 63,18 €, výška zmluvnej odmeny (celkové náklady spotrebiteľa spojené s týmto úverom) 1.802,64 €, RPMN 68,85%, ročná úroková sadzba 70,01%, priemerná RPMN 51,49%.

9. Ako vyplýva z bodu 8.1 Formulára tejto zmluvy, je tu obsiahnutá „Dohoda“ v podobe poskytnutí služby a to záväzku veriteľa na jeho žiadosť a po splnení uvedených podmienok dodať službu, spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu, poskytnutého na základe žiadosti, uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu: a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 3301,49 €, b) z poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu 137,04 € v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.

10. Zmluvnými stranami bol okrem žalobcu dlžník - N. F. (nebohý manžel žalobkyne), ako aj samotná žalobkyňa v pozícii spoludlžníka.

11. Ďalej žalobkyňa predložila kartu klienta (čl. 10 - druhá strana súdneho spisu), z ktorej možno vyčítať, že v čase od 12.7.2010 do 11.6.2013, bola žalobcovi poukázaná celková suma 2.084,94 €, a ako vyplýva z predložených dokladov o príjme hotovosti na č.l. 11 - 14, v období od 23.9.2014 do 12.2.2016 uhradila celkom 1.564,30 €.

12. Zároveň na č.l. 15 sa nachádza prehľad o priemerných úrokových mierach z úverov, poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, z ktorého vyplynulo, že pri spotrebiteľských úveroch v júni 2010 pri splatnosti od 1 do 5 rokov činila priemerná úroková miera sadzbu 12,67 % ročne. Na č.l. 16 súdneho

spisu je výpočet RPMN k zmluve č. XXXXXXXXXX, z ktorej vyplýva, že pri reálnej sume pôžičky 928,51 € a splatenej sume v celkovej výške 3.032,64 €, pri dobe splácania 48 mesiacov, činí RPMN 112,16% ročne.

13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, doručenom súdu 5.6.2016 (č.l. 25) kategoricky so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Prioritne poukázal na to, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je osobitným nárokom, ktorý by bol upravený spotrebiteľským právnym režimom, a preto dôvodil, že všeobecným súdom žalovaného je Okresný súd Bratislava I a zniesol námietku miestnej nepríslušnosti.

14. K tvrdeniam žalobcu o tom, že uzavretá zmluva neobsahuje spôsob započítania splátky na istinu, úroky a iné poplatky, čo má predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienky a dôvod bezúročnosti úveru žalovaný akcentoval, že v čase uzavretia zmluvy zákon o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ) nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku jednotlivo popri sebe, a bolo by to opodstatnené len vtedy, ak by sa tieto veličiny uhrádzali v iných termínoch splatnosti, popríp. rôznych počtoch splátok a podobne, čo nie je tento prípad. Navyše oponoval, že by zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahovala výšku splátky, termín jej splatnosti a ich počet, keď ako priamo zo zmluvy vyplýva, výška splátky je uvedená sumou 63,18 €, termín splatnosti splátky (t.j. ku ktorému sa platí) vždy 14. deň v mesiaci a počet splátok 48. Z uvedeného vyplýva, že tieto náležitosti zmluva obsahuje. Žalovaný tiež poukázal, že nad rámec toho je obsiahnutý deň platnosti prvej splátky, a to v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

15. Čo sa RPMN týka, poukázal na to, že výška splátky je, logicky, suma, o ktorej sa hovorí v § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ. Pri výpočte RPMN zákon neurčuje iný význam pojmu „splátka“, a teda napr., že má ísť o súčet splátky istiny alebo splátku úroku a pod. Je pritom zrejmé, že musí ísť o celú splátku, pretože inak by daný výpočet nebol správnym, a bol vy mylným. Pre výpočet RPMN je rozhodujúca výška splátky a RPMN sa počíta na základe údajov uvedených v zmluve a platných v čase jej uzavretia, potom zámer rozpisovaní splátky znemožňuje tento výpočet. Pri výpočte RPMN by nebolo možné určiť, či do vzorca určeného na tento výpočet sa má použiť výška splátky istiny, úroku či iných poplatkov. Na základe uvedeného preto žalovaný tvrdí, že zmluva obsahuje náležitosť aj podľa § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ.

16. K ďalšej argumentácii o absencii údaja o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti žalovaný prezentoval, že tieto údaje sú obsiahnuté priamo v článku 4 ods. 4.6 Zmluvných dojednaní, ktoré tvoria integrálnu, neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, kde je upravený deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Napokon poukázal nato, že deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia.

17. Čo sa tvrdenia o neprimeranej výške úrokovej sadzby týka, žalovaný namietol túto skutočnosť pre rozpor s ust. § 497 a nasl. ObZ. Zdôraznil, že zmluvné strany sa dohodli na odplatnom požičaní peňažných prostriedkov, pretože Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a na jej uzavretie je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach, ktorými je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy týchto prostriedkov a záväzok dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Samotné dojednanie o výške úrokov, nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere. Pri posúdení tvrdení žalobcu uvádzaných v žalobe ohľadne výšky úrokov, sú rozhodujúce tie ustanovenia, ktoré danú otázku výslovne upravujú. Poukázal na znenie § 502 ods. 1 ObZ, podľa ktorého: Dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak v najvyššie prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona.

18. Žalovaný v tomto kontexte akcentoval, že zákonom v prípade úpravy maximálnej výšky odplaty bolo v rozhodnom čase ustanovenie, ktoré upravovalo maximálnu výšku odplaty. Ak by uvedená hodnota určená na jeho základe bola prekročená, potom by podľa § 502 ods. 1 nešlo o neplatný právny úkon. Dlžník z takejto zmluvy by nebol povinný platiť len úroky v rozsahu prevyšujúcom najvyššiu prípustnú hodnotu. Z uvedeného vyplýva, že návrh na určenie neplatnosti zmlúv o revolvingovom úvere odporuje zákonu, a to konkrétne § 502 ods. 1 ObZ.

19. V ďalšom žalovaný upriamil pozornosť na § 53 ods. 6 OZ, účinného k 8.6.2010, kedy platilo: „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský

úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu, obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.“ Keďže z tvrdenia žalobcu vyplýva, že úver na základe uzavretej zmluvy je spotrebiteľským úverom platí, že výška odplaty sa posudzuje podľa Zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý mal vlastnú osobitnú úpravu maximálnej výšky odplaty.

20. Podľa § 3 ods. 10 Zák. č. 258/2001 Z.z.: Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku, ustanovenú nariadením vlády.

21. Podľa § 3 ods. 11 cit. zákona: Ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ust. odseku 10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády, vydaným podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu ak sa ten, ak je touto zmluvou dotknutý neplatnosti dovolá.

22. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 238/2008, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru: Výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou podľa odseku 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá 2-násobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá 4-násobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov, platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona.

23. Žalovaný uviedol, že v prípade zmluvy č. XXXXXXXXXX bola táto právna úprava dodržaná. RPMN vo výške 68,85% nebola neprimerane vysoká. Zároveň je prípustné, aby osobitné pravidlo pre reguláciu bolo negatívne všeobecným a právne neúčinným ustanovením v § 3 OZ. Ustanovenia § 3 ods. 10 a 11 Zák. č. 258/2001 Z.z. majú aplikačnú prednosť ako lex specialis a tiež ako lex posteriori.

24. V závere uzavrel, že aj tieto tvrdenia žalobkyne sú v rozpore so skutočnosťou.

25. Čo sa Dohody ako samostatnej služby, v podobe záväzku veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok týka, žalovaný zastával názor, že bolo vecou slobodného rozhodnutia spotrebiteľa, či tento nárok využije alebo nie a v akom rozsahu, teda bolo to jeho slobodnou voľbou. Veriteľovi vznikla povinnosť danú službu poskytnúť v prípade, ak o ňu dlžník požiada, a teda nečinnosť dlžníka nemôže založiť neplatnosť zmluvného dojednania, ktorým je Dohoda o poskytnutí služby. Zároveň zdôraznil, že táto dohoda bola uzavretá ako samostatný právny úkon, v ktorom žalobca v dohode sám vyhlasuje, že nie je podmienkou pre iný právny vzťah.

26. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku a to jednak z pohľadu uplynutia subjektívnej i objektívnej premlčacej doby, pričom uplynula zákonná subjektívnej 2-ročnej i objektívnej 3-ročnej premlčacej doby. Po odcitovaní § 107 ods. 1 o tom, že právo z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úrok obohatil, a to všetko najneskôr v lehote 3 rokov odo dňa, keď došlo. Žalovaný preto vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že subjektívna premlčacia doba je viazaná na to, že poškodený subjekt mal k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. 27. S poukazom na vyššie uvedené, mal žalovaný za to, že námietky žalobcu vo všetkých naznačených častiach sú nedôvodné.

28. V písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.5.2018 žalobca podotkol (súd uvádza stručne):

- k námietke miestnej nepríslušnosti - upriamil pozornosť, že v riadnom prípade sa jedná o pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský charakter a to z toho dôvodu, že pri uzatváraní predmetnej zmluve o úvere žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobca naopak nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej ani podnikateľskej činnosti, a teda na túto zmluvu ako aj právny vzťah, od ktorej sa touto žalobou uplatnený nárok odvíja, je nevyhnutné aplikovať ust. uákona o spotrebiteľských úveroch, a teda miestna príslušnosť Okresného súdu Košice-okolie je daná.

- k údajom o výške, počte, termínoch splátok, úrokoch a iných poplatkov žalobca akcentoval, že táto povinnosť vyplývala z § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzavretia zmluvy, kedy zmluva o spotrebiteľskom úvere o.i. všeobecných náležitostí podľa musela obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Mal za to, že nepostačuje, ak vo výške splátky je uvedený len súhrnný počet všetkých splátok a súhrnná výška splátky, pretože uvádzanie takého členenia má v spotrebiteľskej zmluve obrovský význam najmä z toho hľadiska, že pomáha spotrebiteľovi posúdiť výhodnosť ponúkaného úveru a jeho prijateľnosť vzhľadom nato, že spotrebiteľ, často krát bez právnického vzdelania, nedokáže posúdiť výhodnosť takto ponúkaných úverov a dohodnutých zmluvných podmienok.

- k údaju a termínu konečnej splatnosti žalobca uviedol, že tak, ako žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že tento údaj je obsiahnutý v Čl. 4 ods. 4.6. zmluvných dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, a má tvoriť esenciálnu náležitosť úverovej zmluvy, tak v tomto smere žalobca zaujal názor, že bez tohto údaju zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť perfektnou. Tento údaj musí byť konkrétne uvedený v samotnej zmluve, pretože, pretože je explicitne vyžadovaná zákonom ako všeobecne záväzným právnym predpisom.

- k podmienkam upravujúcim čerpanie úveru - žalobca uvádza, že nepostačuje iba odkaz na údaj obsiahnutý v Čl. 2 Zmluvných dojednaní (VOP), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalobca má za to, že tak, ako aj ostatné náležitosti zmluvy, musia byť obsiahnuté priamo v zmluve. Na tomto mieste žalobca odcitoval rozhodnutie KS Žilina, 9Co/208/2012 z 18.10.2012, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že „Pokiaľ i odporca v podanom odvolaní poukazoval na skutočnosť, že časť obsahu zmluvy sa môže určiť odkazom na VOP prípadne a iné obchodné podmienky, je potrebné uviesť, že potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené vo VOP resp. OP tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o RPMN však nie je možné považovať za vedľajšie menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona.“... Tu žalobca podotkol, že toto rozhodnutie síce poukazuje na údaj o hodnote RPMN, avšak podstatná je tá istá, nakoľko údaj o podmienkach čerpania úveru má v zmysle § 4 ods. 2 ZoSÚ rovnakú váhu, ako aj údaj o RPMN.

- k odplate za poskytnutie úveru a tvrdenej primeranosti zo strany žalovaného žalobca namietal tvrdenia žalovaného o tejto primeranosti, a to s odkazom na dnes už konštantnú judikatúru súdov, ako aj priamo právnu úpravu v zákone. Poukázal na to, že priamo v § 53 ods. 6 bola s účinnosťou od 1.1.2008 úprava, podľa ktorej: Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť, prihliadne pri tom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ďalej akcentoval na právnu úpravu, účinnú od 1.11.2008, podľa ktorej: Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu, obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. V tomto kontexte žalobca akcentoval, že zmluva obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a zmluvne dohodnutú 70% odplatu posúdil ako dohodnutú v absolútnom rozpore s ust. § 53 ods. 6 i dobrými mravmi. Poukázal na to, že v čase uzavretia zmluvy sa úroková sadzba za poskytnutie obdobného úveru pohybovala na úrovni 12,67 %, z čoho plynie, že dohoda o úrokoch uvedená v zmluve, je pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 neplatná.

- čo sa týka RPMN uvedenej sadzbou 68,85%, k tomu žalobca uviedol, že podľa jeho výpočtov dosahuje skutočnú úroveň 112,16%, ktorú skutočnosť žalovaný úmyselne deformuje v uzatváraných zmluvách tým, že neinformovaným spotrebiteľom uvádza nižšie hodnoty RPMN, ktorí bez príslušného vzdelania nevie ich výšku reálne posúdiť a vyhodnotiť výhodnosť poskytovaného úveru. Uzavrel napokon, že podľa § 11 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý nahradil zákon 258/2001 Z.z., a ktorý upravuje, že: Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov, v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na uvedené hodnoty teda možno uzavrieť, že žalovaný nemal vo vzťahu k žalobcovi akýkoľvek nárok na plnenie nad rámec reálne poskytnutých finančných prostriedkov.

- k neprijateľnosti dohody o poskytnutí služby, upravenej v bode 8.1 Zmluvných dojednaní, tak isto považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z toho dôvodu, že sa tu konštatuje, že táto služba bola poskytnutá na základe žiadosti žalobcu, avšak žalobca nemá žiadnu vedomosť o tejto skutočnosti, a teda nevie, z akého titulu mu pri poskytnutí úveru boli strhnuté finančné prostriedky vo výške poplatku za službu, ktorá mu v čase uzavretia zmluvy ešte poskytnutá vôbec nebola. Z uvedeného dôvodu sa tak

celková suma úveru znížila až na sumu 928,51 €, a aj toto dojednanie je možné s istotou posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je zo zákona neplatná.

- čo sa týka námietky premlčania, žalovaný vzniesol námietku premlčania tak objektívnej 3-ročnej i subjektívnej 2-ročnej lehote, s čím žalobca kategoricky nesúhlasí. Po odcitovaní § 107 ods. 1 a 2 zaujal názor, že subjektívna lehota na uplatnenie nároku žalobcu voči žalovanému neuplynula, a to z toho dôvodu, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe jednak netvrdil, ale ani neodôvodnil, na základe akých skutočností má preukázané, kedy sa žalobca dozvedel o tom, kto sa na jeho úkor obohatil a to až do doby uplatnenia práva na súde, kedy už mala subjektívna lehota 2 rokov uplynúť. Žalovaný v tomto smere neuviedol žiaden dátum, podľa ktorého sa mal podľa neho žalobca dozvedieť o vzniku bezdôvodného obohatenia, čo žalobca kategoricky odmieta a zároveň poukazuje na to, že nie sú tieto tvrdenia ničím podložené. Z uvedeného plynie, že vznesenú námietku premlčania žalovaný riadne a ničím jednak neodôvodnil ani nepodložil relevantnými dôkazmi ohľadom čoho dôkazné bremeno spočíva práve na strane žalovaného.

- čo sa objektívnej premlčacej lehoty týka, aj tu žalobca zastáva názor, že žaloba bola uplatnená včas vzhľadom nato, že bola podaná 11.4.2017, pričom titulom bezdôvodného obohatenia, ktorého sa touto žalobou žalobca domáha, predstavuje súčet plnení, poskytnutých žalovanému v čase od 23.9.2014 do 12.2.2016, čo znamená, že ku dňu podania žaloby objektívna 3-ročná lehota nemohla uplynúť. Vzhľadom na to, že žalobca sa o možnosti uplatnenia svojich práv dozvedel v deň, kedy prvýkrát predložil svojmu právnemu zástupcovi listiny, potrebné pre posúdenie všetkých týchto právnych súvislostí, ako aj tom, kto sa na jeho úkor obohatil, k čomu došlo dňa 4.4.2017 a s poukazom na to, že žaloba bola podaná 11.4.2017, kedy odo dňa vzniku prvého bezdôvodného obohatenia dňa 23.9.2014 uplynula lehota 2 rokov a 6 mesiacov od vzniku bezdôvodného obohatenia, nárok nemôže byť premlčaný tak v subjektívnej, ako ani v objektívnej lehote, a preto dôvodne podanej žalobe navrhol vyhovieť.

29. K replike žalobcu zaujal žalovaný stanovisku v podobe dupliky zo dňa 21.9.2018, v ktorej zaujal stanovisko k jednotlivým skutočnostiam, ktoré sa stali predmetom posudzovania v tejto veci:

- čo sa námietky žalovanej ohľadom miestnej nepríslušnosti týka, konanie v tejto veci nesmeruje voči charakteru uzavretej zmluvy a postaveniu žalobcu, ale voči charakteru samotného procesného inštitútu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré nie je osobitne regulované pre oblasť spotrebiteľských vzťahov, ale je spoločná pre všetky súkromno-právne vzťahy. Mal za to, že ak je v zákone určitý inštitút upravený nie len všeobecne, ale aj s určitými špecifikami, potom práve len v rozsahu tejto špecifickej úpravy je možné hovoriť o spotrebiteľskej povahe tejto časti vzťahu.

- k výške, počtu a termínov splátok uviedol, že zákon č. 129/2010 Z.z. v § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania splátky na úver, istiny a úroku len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôzna i úrokovými sadzbami úveru na účely jeho splatenia. Pokiaľ ide o členenie splátok, výklad podávaný žalobcom neobstojí a je založený iba na formalistickom prístupe pri výklade právnej normy. Ak by zmluva mala obsahovať takýto rozpis splátok, potom by nemalo žiaden zmysel právo spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 citovaného zákona. V tomto kontexte výkladu právnej normy sa popiera aj povinnosť rešpektovať účinky únijného práva, čo sa prejavilo aj v konaní pred súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15, a toto rozhodnutie by bolo ako zbytočné a bezvýznamné. V tomto kontexte poukázal aj na rozhodnutie NS SR v uznesení 3Cdo/146/2017 z 22.2.2018, v ktorom sa o.i. uvádza, že od 1.5.2018 sa legislatívne predmetnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktoré bolo možné preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonfortným výkladom.

- čo sa k termínu konečnej splatnosti a podmienok čerpania úveru týka, žalovaný poprel tvrdenia žalobcu s tým, že v zmysle ustanovení je zachovaná požiadavka na písomnú formu právneho úkonu, ak je listina obsahujúca právny úkon podpísaná konajúcou osobou. Listina o právnom úkone pritom môže pozostávať aj z niektorých strán. Poukázal na to, že postačuje, aby listina ako celok bola podpísaná, pričom zo zákona o spotrebiteľských úveroch ani ho žiadneho osobitného predpisu upravujúceho práva a postavenie spotrebiteľa nevyplýva, že by ZoSÚ nemohla pozostávať z viacerých strán. Zmluvné dojednania nepredstavujú samostatný dokument, oddelený od zmluvy, ale len technickú súčasť. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 7 a 13 vyplýva, že zmluvné dojednania sú nie len neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (čo do právnej povahy), ale sú aj súčasťou zmluvy z hľadiska technického vyhotovenia zmluvy. Obsah zmluvy pritom tvoria aj dokumenty (prílohy), uvedené v bode 7 odsek 7.1 Zmluvných dojednaní.

- žalovaný taktiež popiera tvrdenia žalobcu o nesprávnom výpočte RPMN, pretože toto tvrdenie odvodzuje z informatívneho výpočtu, ktorý nezohľadňuje všetky zákonom požadované veličiny, uvedené v prílohe č. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa § 2 písm. i) tohto zákona: RPMN sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celovej výšky

spotrebiteľského úvery podľa § 19. Z ustanovenia písm. g) vyplýva, že do výpočtu v týchto nákladoch sa nezapočítavajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Dohoda o poskytnutí služby mala dobrovoľný charakter, čo potvrdzuje jej bod 8.6, ako aj osobitná asignácia. Ak by žalovaný dokument nepodpísal, tento by nikdy nevznikol. Pokiaľ by odplata v zmysle Dohody o poskytnutí služby bola zahrnutá do celkových nákladov, potom by takýto postup bol v rozpore s zákonom. Výška odplaty do RPMN sa započíta za služby výlučne v prípade, ak by boli podmienkou získania úveru, čo v tomto prípade splnené nie je, nakoľko ide o dobrovoľné poskytnutie služby v zmysle bodu 8.6. Dohody o poskytnutí služby.

- vo vzťahu k Dohode o poskytnutí služby žalovaný akcentoval, že nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy, a teda takúto dohodu spotrebiteľ uzavrieť nemusel, čo napokon ani v podanej žalobe netvrdil. Zdôraznil, že Dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 OZ. Poskytnutie odkladu splátok predpokladá iniciatívne konanie dlžníka, preto iba na základe toho, že žalobca svoje právo nevyužil, sa nemožno domáhať neprijateľnosti takéhoto dojednania.

- čo sa premlčania, upraveného v § 107 ods. 1, 2 týka, žalovaný akcentoval, že v 10-ročnej premlčacej dobe by sa premlčalo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vtedy, ak by bolo získané úmyselne. Ten by musel smerovať k bezdôvodnému obohateniu a musel by existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačilo teda, kedy povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne, a potom by si ho úmyselne ponechal. Existenciu úmyslu získať bezdôvodné obohatenie nie je daná s eventualitou, že by bezdôvodné obohatenie mohlo vzniknúť. Pre aplikáciu 10-ročnej premlčacej doby by preto bolo nutné preukázať existenciu vedomosti žalovaného o tom, že existuje okolnosť, od ktorej odvodzuje vznik a existenciu bezdôvodného obohatenia. Žalobca vo vyjadrení neuviedol ani nepreukázal žiadnu skutočnosť o vedomosti žalovaného o tom, že by mal získať bezdôvodné obohatenie, či dokonca ho mal získať a konať s úmyslom porušiť právne predpisy a týmto porušením bezdôvodné obohatenie získať. S poukazom na rozsudok KS BB 14Co/530/2015, ako aj KS Žilina 9Co/516/2015 žalovaný poukázal na inú rozhodovaciu prax, než ako uvažuje žalobca.

30. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti uvedené v danom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

31. Pojednávania nariadeného na deň 10.12.2018 sa žalovaný z dôvodu hospodárnosti a nezvyšovania nákladov, spojených so súdnym konaním ospravedlnil, zároveň súhlasil s realizáciou pojednávania v jeho neprítomnosti, pričom zotrval na všetkých svojich písomných vyjadreniach, vrátane návrhu, aby súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol a navrhol priznať mu právo náhrady trov konania v rozsahu 100%.

32. Žalobca na predmetnom pojednávaní v podstate zotrval tak isto na svojich tvrdeniach, prezentovaných v žalobe, ako aj v replike a doplnil, že čo sa týka úverovej zmluvy, ktorá bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá, niet pochýb, že ide o zmluvu, podliehajúcu režimu ochrany spotrebiteľa podľa a rovnako tak zákonu o spotrebiteľských úveroch. Zopakoval, že uzavretá zmluva nemá všetky obligatórne predpoklady úverovej zmluvy, vyžadovanej zákonom o spotrebiteľských úverov, čo v konečnom dôsledku znamená, že podľa § 11 tohto zákona, je tento úver bez poplatkov a bez úrokov. Okrajovo poznamenal, že výpočet RPMN uvedený v hodnote 68,85% ročne nekorešponduje s výpočtom žalobcu vo výške 112,16% s tým, že čo sa spôsobu jeho výpočtu týka, bola braná do úvahy nie len výška skutočne požičanej istiny úveru, ale aj celkový počet splátok a čiastka, ktorá mala byť zo strany spotrebiteľa v zmysle tejto zmluvy zaplatená.

33. Vo vzťahu k úrokovej sadzbe 70,01% zdôraznil, že ide o ustanovenie uzavreté v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 vzhľadom nato, že priemerná úroková miera za obdobné úvery v danom čase vykazovala výšku 12,67%. S poukazom na tú skutočnosť, že zmluva neobsahuje aj iné obligatórne náležitosti, ktoré boli už v priebehu sporu pertraktované, úver je bezúročný a bez poplatkov.

34. Čo sa vznesenej námietky premlčania týka, žalobca zastáva názor, že na takto vznesenú námietku nie je možné prihliadať a to s poukazom na to, že tak, ako pri ostatných formách právnych úkonov, musí byť hmotno-právna námietka vykazovať znaky kvalifikovanej námietky vo forme právneho úkonu. Nestačí iba odcitovať príslušné ustanovenie zákona, ale popísať aj rozhodujúce skutočnosti, ktoré tento záver namietajúcej osoby opodstatňuje a predložiť o tom samozrejme aj príslušné dôkazy. Žalobca akcentoval, že žalovaný vo svojich vyjadreniach ohľadom premlčania len stroho „vzniesol“ námietku premlčania, avšak absolútne z nej nevyplýva, kedy začalo premlčanie plynúť, kedy premlčacia doba

uplynula, na základe čoho a od čoho odvíja žalovaný počiatok plynutia premlčacích lehôt. Ak by aj takéto skutočnosti žalovaná produkovala, nie je možné na námietku premlčania prihliadnuť a to aj z toho dôvodu, že žaloba v tejto veci bola podaná dňa 11.4.2017 a vzhľadom na to, že žalobkyňa sa domáha plnení za obdobie 23.9.2014 do 12.2.2016, žaloba je celkom evidentne uplatnená včas, a teda nárok premlčaný nie je. Vo vzťahu k momentu subjektívneho dozvedenia sa žalobkyne o tom, kto sa obohatil a vôbec, že bezdôvodné obohatenie vzniklo, žalovaná neprodukovala žiadne skutkové tvrdenie, od ktorých premlčanie subjektívnej lehoty odvíja a doplnil, že žalobkyňa v tejto veci navštívila advokátsku kanceláriu dňa 4.4.2017 v čase, keď sa snažila svoje záväzky skonsolidovať, a to aj vo vzťahu tohto úverového záväzkového vzťahu. V uvedený deň aj podpísala plnú moc na zastupovanie vo vybraných sporoch, a teda ku dňu podania žaloby táto premlčacia lehota či už v trvaní 2-ročnej subjektívnej alebo 3-ročnej objektívnej lehoty ku dňu podania žaloby uplynúť nemohla. S poukazom na uvedené navrhol, aby súd dôvodne podanej žalobe vyhovel a priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania.

35. Strany sporu viac žiadne návrhy na doplnenie dokazovania nenavrhli, preto súd dokazovanie ukončil a vo veci rozhodol.

36. Súd pri posudzovaní prejednávanej veci prioritne venoval pozornosť zásadným otázkam, ktoré mali pre rozhodnutie súdu zásadný význam a síce: 1. sa súd zaoberal námietkou miestnej nepríslušnosti, vznesenej žalovaným v tomto konaní tvrdiac, že v prípade, ak sa jedná o žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, nejedná sa už o spotrebiteľský vzťah a v takom prípade sa miestna príslušnosť sa riadi podľa sídla žalovaného. V tomto kontexte sa žalobca voči tomuto tvrdeniu ohradil a nesúhlasil s ním.

37. Podľa § 290 CSP: Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

38. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ide o takmer identickú formuláciu, definujúcu spotrebiteľský spor obdobne ako v § 2 ods. 1 veta prvá Zákona o spotrebiteľských úveroch, a tiež v § 1 ods. 1 písm. a) Zák. č. 391/2015 Z.z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a doplnení niektorých zákonov.

39. V zásade platí, že čo sa miestnej príslušnosti súdu v spotrebiteľských sporoch, v ktorých je spotrebiteľ žalovaným, sa určuje podľa kritérií všeobecnej miestnej príslušnosti v zmysle ustanovení § 13 a nasl. CSP. V prípade, ak spotrebiteľ vystupuje na strane žalobcu, je obdobne ako aj v pôvodnom OSP miestne príslušným alternatívne aj súd, v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu žalobca, ak ide o spor alebo konanie v sporoch, týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania (§ 19 písm. d) .

40. V tejto prejednávanej veci niet sporu, že medzi stranami bola dňa 8.6.2010 uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva, ktorá bola základom pre podanie žaloby zo strany žalobcu v tomto spore tvrdiac, že plnením nad rámec povinností, vyplývajúcich pre žalobcu z tejto zmluvy, došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohatenia. Z uvedeného teda plynie, že teda v tomto konaní žalovaný nárok o nárok, ktorý s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou súvisí. Na základe uvedeného preto mal súd za to, že miestne príslušným pre rozhodnutie v tejto veci je Okresný súd Košice-okolie tak, ako to vyjadril v prvom výroku rozsudku vo veci samej.

41. Tak, ako žalobca v žalobe tvrdil, a žalovaný nepoprel, v predmetnom spore bolo nepochybne preukázané, že dňa 8.6.2010 bola uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva medzi dlžníkom - t.č. neb. manželom žalobcu, a žalobcom samotným v pozícii spoludlžníka, na základe ktorej im žalovaný mal poskytnúť požadovanú sumu 1.230,- €.

42. Ako z úpravy, obsiahnutej v bode 8.1. Formulára tejto zmluvy vyplynulo, a ako sa aj v Oznámení veriteľa o schválení úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.6.2010 uvádza, z výšky schváleného úveru 1.230,- € činil poplatok za poskytnutie služby v zmysle Čl. 8.1. písm. a) Dohody v sume 301,49 €, z čoho plynie, že reálne bola žalobcovi poskytnutá suma 928,51 €. Napriek uvedenej skutočnosti sa, ako vyplýva z formulára samotnej zmluvy, zaviazali v počte 48 splátok, splatných vždy do 14. dňa v mesiaci, vrátiť túto čiastku (1230 €) v splátkach v sume 63,18 €, spolu s úrokovou sadzbou 70,01% ročne vo výške celkových nákladov spojených s týmto úverom 1.802,64 €. RPMN v zmysle bodu 6 Zmluvy činila 68,85%, ktoré údaje korešpondujú aj s oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

43. Podľa znenia § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 účinného 8.6.2010: Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

44. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia: Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka, musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie,.... j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú plátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

45. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia: Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

46. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona: Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

47. Vychádzajúc zo znenia obsiahnutého v kolónke 6 úverovej zmluvy - údaje o schválenom revolvingovom úvere má súd za to, že v zmysle takto uzavretej zmluvy, neboli upravené všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje zákon. Vyplýva to predovšetkým z toho, že termín „splatnosť úveru“ bol vyjadrený iba počtom splátok - 48; a dňom splatnosti splátky 14. deň v mesiaci. Čo sa týka celkových nákladov spotrebiteľa spojených s týmto úverom, tie boli vyjadrené sumou 1.802,64 € pri výške mesačnej splátky 63,18 €. Z tejto úpravy nijakým spôsobom nevyplýva jedna z náležitostí, vyžadovaných zákonom v rozsahu predpokladu, vyžadovaného § 9 ods. 2 písm. f) o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ako je totiž z tejto časti zmluvy zrejmé, neuvádza sa v nej ani splatnosť prvej splátky a ani splatnosť poslednej splátky a nie je tam ani vyjadrený termín „doba trvania zmluvy“. V tomto kontexte súd poukazuje na to, že pokiaľ v Oznámení veriteľa o schválení úveru zo dňa 8.6.2010 sa síce uvádza, že dátum splatnosti prvej splátky je 14.7.2010 a dátum poslednej splátky úveru dňa 14.6.2014, no tento údaj sa nachádza v jednostrannom právnom úkone zo strany veriteľa (žalovaného), čo teda znamená, že nie je integrálnou súčasťou uzavretej zmluvy.

48. V ďalšom súd poukazuje na to, že ročná úroková sadzba úveru činila v zmysle zmluvy sadzbu 70,01% ročne tak, ako bola týmto percentom označená aj v časti 5 tlačiva zmluvy (údaje o požadovanom úvere). Kým ale v časti 5 bola výška predpokladanej RPMN uvedená rovnako, t.j. 70,01% ročne, v časti 6 o schválenom úvere sa už RPMN za poskytnutý úver vyjadruje sadzbou 68,85% ročne tak, ako je tento údaj obsiahnutý tiež v Oznámení veriteľa o schválení úveru.

49. V tejto súvislosti súd akcentuje, že ak RPMN je kategória, ktorá vyjadruje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru, medzi ktoré patrí aj zmluvný úrok reprezentujúci výšku odplaty za poskytnutie úveru t.j. jeho cenu, možno logickým výkladom dospieť k záveru, že údaj o RPMN (t.j. celkové náklady) nemôže byť nižší, ako zmluvný úrok, reprezentujúci výšku odplaty za poskytnutie úveru, ku ktorému je nutné alternatívne pripočítať aj ďalšie náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutým úverom. V danom prípade v zmluve je RPMN vo výške 68,85% a ročná úroková sadzba úveru 70,01%, a je viac-menej technicky vylúčené, aby RPMN bola nižšia ako výška úrokovej sadzby, ktorá sa prioritne podieľa na celových nákladoch spotrebiteľa.

50. Odhliadnuc aj od všetkých ostatných žalobcom vznesených dôvodov pre vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru je možné konštatovať, že úver, poskytnutý žalobcovi zmluvou z

8.6.2010 je možné v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) už iba z dôvodu nesprávnej RPMN je možné vyhodnotiť ako bezúročný a bez poplatkov, a že žalobcovi vznikla voči žalovanému povinnosť vrátiť len požičanú istinu. Tú, ako je nad všetky pochybnosti zrejmé, žalobca splnil ešte v čase pred podaním žaloby.

51. Vzhľadom aj na vyššie konštatované skutočnosti minimálne v rozsahu a) absencie údaja o dobe trvania zmluvy, b) termíne konečnej splatnosti úveru a c) samozrejme nesprávne uvedenej RPMN súd skonštatoval, že skutočne úver, založený zmluvou z 8.6.2010 je bezúročný a bezpoplatkový.

52. Následne sa súd musel vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania, vyjadrenej žalovaným v prvom vyjadrení k žalobe, a následne aj vo svojej písomnej duplike. Ako z obsahu vyjadrenia žalovaného k tejto žalobe vyplýva, ohľadom premlčania žalovaný túto hmotno-právnu námietku v bode 9 svojho vyjadrenia špecifikoval:

- V zmysle § 107 ods. 1 OZ: Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

- V zmysle § 107 ods. 2 OZ: Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov, keď k nemu došlo.

53. Žalovaný túto hmotnoprávnu námietku definoval tak, že žalobca nepreukázal okamih, v ktorom sa dozvedel o údajnom bezdôvodnom obohatení sa na jeho úkor s dôrazom na to, že subjektívna premlčacia lehota je viazaná na to, že „poškodený subjekt“ má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje údajné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zmyslom zákonodarcom prijatej právnej úpravy v § 107 nie je to, aby sa lehoty týkajúce sa premlčania počítali svojvoľne.

54. Vo svojej podstate hmotno-právnu námietku premlčania (§ 152 nijako nešpecifikoval ani v duplike, podanej v písomnej forme dňa 21.9.2018.

55. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že vznesenie hmotno-právnej námietky je hmotnoprávnym úkonom spôsobujúcim zmenu, zánik, či oslabenie práva protistrany, ktorý úkon je vždy adresovaný. Ako bolo v tomto konaní preukázané, táto hmotno-právna námietka bola v priebehu tohto konania doručená protistrane, ktorá na to aj adekvátne reagovala.

56. V tomto kontexte súd súhlasí s názorom žalobkyne v tom smere, že žalovaný v hmotnoprávnej námietke, ako jednostrannom právnom úkone, nijako nešpecifikoval to, na základe čoho, prečo a odkedy považuje nárok uplatnený žalobcom premlčaný či už v 2-ročnej subjektívnej alebo 3-ročnej objektívnej lehote. Napriek uvedenému žalobcu v rámci svojej procesnej obrany voči tomuto tvrdeniu žalovaného uviedol v replike, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, t.j. preukázaná a nie len predpokladaná vedomosť poškodenej strany o takých skutočnostiach, ktoré mu umožňujú uplatniť právo na súde.

57. V tomto kontexte poukázal na faktografiu, datovanú do obdobia bezprostredne v čase pred podaním žaloby, a to v tom zmysle, že žalobca sa o tom, že je to žalovaný, ktorý sa na jeho úkor obohatil, dozvedel od svojho právneho zástupcu bezprostredne po prvej porade v čase, keď si preštudoval predmetnú úverovú zmluvu a informoval žalobcu o možnostiach uplatnenia týchto práv na súde. Žalobca v ten istý deň, t.j. 4.4.2017 udelil svojmu právnemu zástupcovi plnú moc na svoje zastupovanie a ako je zrejmé, na tomto základe bola tiež dňa 11.4.2017 doručená žaloba na plnenie na procesný súd. Vychádzajúc zo skutočností, že žalobca sa touto žalobou domáha úhrady parciálnych čiastok, zaplatených v období od 23.9. do 12.2.2016 je zrejmé, že odo dňa, kedy sa dozvedel o možnosti žalovať bezdôvodné obohatenie ako aj o tom, kto sa na jeho úkor obohatil a v akom rozsahu, neuplynula lehota 2 rokov do dňa podania žaloby, a keďže odo dňa vzniku tohto bezdôvodného obohatenia neuplynuli ani 3 roky objektívnej premlčacej doby možno uzavrieť, že nárok žalobcu premlčaný nie je.

58. Podľa § 451 ods. (1) OZ: Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Ods. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

59. Podľa § 456 OZ: Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

60. Plnenie žalobkyne bez právneho dôvodu od 23.9.2014 do 26.2.2016 malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré je nutné vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Je zjavné, že žalobkyňa vrátila žalovanému viac finančných prostriedkov, než jej bolo poskytnuté, a teda žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola voči žalovanému dôvodná. Z uvedeného dôvodu preto súd priznal žalobcovi plnenie, zaplatené za obdobie od 23.9.2014 do 26.2.2016, a to spolu s úrokom z omeškania.

61. Ako vyplynulo z písomnej výzvy žalobcu, adresovanej žalovanému listom zo dňa 10.4.2017 (č.l. 7), touto výzvou, v ktorej právny zástupca žalobcu dáva žalovanému na vedomie, že úver na základe uzavretej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov, žiadal vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 2.720,73 €, najneskôr do 13.4.2017. Keďže k žiadnemu plneniu zo strany žalovaného nedošlo, dňom 14.4.2017 žalobca uplatnil tiež právo na úrok z omeškania.

62. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

63. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 účinného od 1.2.2013: Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

64. V prejednávanej veci síce vznikol úverový vzťah zmluvou zo dňa 8.6.2010, avšak predmetom konania bolo bezdôvodné obohatenie ako samostatný právny titul, ktorý z tejto zmluvy vyplynul. V danom prípade predmetom konania bolo plnenie, ktoré žalobca poskytol žalovanému v období od 23.9.2014 do 26.2.2016, a teda ide o plnenie, s omeškaním ktorého je žalovaný za obdobie od 14.4.2017. Dňa 14.4.2017 bola základná sadzba ECB 0%, a preto žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania v sadzbe 5% ročne a v tejto sadzbe mu bol úrok z omeškania aj priznaný s tým, že v rozsahu, v ktorom žaloba prevyšuje súdom priznanú sadzbu, bola žaloba zamietnutá.

65. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca, ktorý je v tomto spore od súdnych poplatkov zo zákona oslobodený a vo veci samej bol plne úspešný, súd žalobcovi v zmysle § 255 ods. 1 a rovnako tak štátu priznal právo voči žalovanému na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 . Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.