Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-562-2012.pdf
PDF · 71.89 KB
Case nature
Area
Subarea
23Er/562/2012
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Zvolen, IČO: 30 807 484, so sídlom vo Zvolene, Š. Moyzesa 1369/52, proti povinnému Q. W., K.. XX.XX.XXXX, O. B. Z., X. XXXX/XX, vedenej pod spisovou značkou EX 953/2012 súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, Exekútorský úrad so sídlom v Lučenci, Š. Moyzesa 50, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 524,52 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jurinovi trovy exekúcie vo výške 65,26 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen poverením sp. zn. 23Er/562/2012 zo dňa 22.08.2012 poveril súdneho exekútora JUDr. Mariána Jurinu vykonaním exekúcie voči povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 524,52 Eur s príslušenstvom na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen č. 700-2510876412-GC04/12 zo dňa 26.06.2012.
Dňa 15.05.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 167 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou. Podľa § 167a ods. 3 ZoKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Podľa § 167f ods. 2 veta prvá ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môže byť uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
Z Obchodného vestníka súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/361/2018 zo dňa 25.04.2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 85/2018 zo dňa
03.05.2018, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Q. W., K.. XX.XX.XXXX, O. B. Z., X. XXXX/XX, ktorý je povinným v prejednávanej exekučnej veci.
Na základe uvedenej skutočnosti súd podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 167f ods. 2 ZoKR exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 1 veta prvá a druhá Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko sa exekúcia zastavila z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.
Súdny exekútor si v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) uplatnil právo na odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti paušálnou sumou za jednotlivé úkony, a to za 16 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 Eur. Súdny exekútor si uplatnil odmenu za úkony „doručenie príkazu na začatie exekúcie“ 7x a „doručenie exekučného príkazu“ 7x, avšak vyhláška v § 15 ods. 1 písm. b), resp. d) nehovorí, že paušálnou sumou odmeny sa odmeňuje každé doručenie príkazu na začatie exekúcie, resp. každé doručenie exekučného príkazu, ale hovorí iba o odmene za doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu. Súd teda súdnemu exekútorovi priznal odmenu za doručenie príkazu na začatie exekúcie 1x a doručenie exekučného príkazu 1x. Súdny exekútor má tak v prejednávanej veci nárok na paušálnu odmenu za 4 úkony exekučnej činnosti, t.j. v danom prípade mu patrí minimálna odmena vo výške 33,19 Eur.
Podľa § 22 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil náhradu hotových výdavkov vo výške 51,15 Eur za poštovné a 6,79 Eur za telekomunikačné výdavky. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v ním uplatnenej výške, ale len v sume 14,40 Eur, keď v exekučnom spise sa nachádzalo len 9 doručeniek, resp. poštou vrátených obálok, preukazujúcich vynaloženie poštových výdavkov, pričom súd vychádzal z ceny poštovného 1,60 Eur bez DPH za každú zásielku. Čo sa týka poštovného za doručovanie príkazov a žiadostí o súčinnosť, okrem toho, že z obsahu exekučného spisu nie je vynaloženie tohto poštovného preukázané, súd navyše ani nepovažuje vynaloženie tohto poštovného za účelné a hospodárne, keď jeho vynaloženie sa malo týkať korešpondencie s bankami a inštitúciami, na ktoré sa súdny exekútor v rámci výkonu exekučnej činnosti opakovanie obracia so žiadosťami o súčinnosť, resp. doručuje im príkazy na začatie exekúcie a exekučné príkazy. Podľa názoru súdu preto nie je v súlade so zásadou hospodárnosti exekučného konania, aby dochádzalo k navyšovaniu hotových výdavkov za poštovné tým, že písomnosti vyhotovené súdnym exekútorom a týkajúce sa rôznych exekučných konaní, avšak adresované tej istej inštitúcii, by boli doručované každá samostatne - s väčšími nákladmi, na ťarchu účastníkov jednotlivých exekučných konaní. Takýto postup by bol v rozpore s kritériom účelnosti vyplývajúcim z ustanovenia § 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku, ktoré podmieňuje vznik nároku na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora nielen skutočnosťou, že boli reálne vynaložené, ale aj tým, že boli vynaložené účelne. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho exekútora musí zohľadniť skutočnosť, že cieľom exekúcie je uspokojenie pohľadávky oprávneného v čo najvyššej miere a v čo najkratšom čase, pričom cieľom exekúcie rozhodne nie je neefektívne navyšovanie trov a tejto skutočnosti je potrebné podriadiť aj výklad jednotlivých ustanovení vyhlášky.
Súd priznal súdnemu exekútorovi 20 % DPH z odmeny 33,19 Eur a z náhrady hotových výdavkov 21,19 Eur, spolu DPH vo výške 10,88 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie celkovo vo výške 65,26 Eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (celé
vyúčtovanie trov exekúcie súdneho exekútora sa nachádza na č.l. 8 v spise tunajšieho súdu sp. zn. 23Er/562/2012).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané, a to v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na tunajšom súde. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení.
V sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.