Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/194/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci žalobcu: MPA SERVICE s. r. o., Saratovská 26/a, Bratislava, IČO: 44 779 518, zastúpeného Právny dom - advokáti, s.r.o., Stoličková 4, Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, proti žalovanému: ASID a. s., Pribišova 47, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 35 952 814, zastúpeného Mgr. Ľudovítom Jendrálom, advokátom, Vrbovská cesta 159, Piešťany, o zaplatenie 1 042,80 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 042,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne takto:

- zo sumy 81,84 eur od 11. 06. 2016 až do zaplatenia,

- zo sumy 79,20 eur od 11. 07. 2016 až do zaplatenia,

- zo sumy 81,84 eur od 11. 09. 2016 až do zaplatenia,

- zo sumy 79,20 eur od 11. 10. 2016 až do zaplatenia,

- zo sumy 81,84 eur od 11. 11. 2016 až do zaplatenia,

- zo sumy 79,20 eur od 11. 12. 2016 až do zaplatenia,

- zo sumy 81,84 eur od 11. 01. 2017 až do zaplatenia,

- zo sumy 81,84 eur od 11. 12. 2017 až do zaplatenia,

- zo sumy 73,94 eur od 11. 03. 2017 až do zaplatenia,

- zo sumy 81,84 eur od 11. 04. 2017 až do zaplatenia,

- zo sumy 79,20 eur od 11. 05. 2017 až do zaplatenia,

- zo sumy 81,84 eur od 11. 06. 2017 až do zaplatenia,

- zo sumy 79,20 eur od 11. 07. 2017 až do zaplatenia,

- zo sumy 81,84 eur od 11. 08. 2017 až do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07. 02. 2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 042,80 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia sumy za poskytnuté služby.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že so žalovaným uzavreli zmluvu podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu prenajať žalovanému mobilné toalety a s tým súvisiace

služby a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi za poskytnuté plnenia odplatu riadne a včas. Na základe zmluvy žalobca prenajal žalovanému mobilné toalety v dohodnutom množstve a v kvalite, ktoré žalovaný bez výhrad prevzal, pričom nenamietal žiadne vady poskytnutého plnenia zo strany žalobcu. Následne žalobca vyfakturoval žalovanému poskytnuté plnenia faktúrami č. XXXXXX zo dňa 30. 04. 2016, splatnou dňa 10. 05. 2016 vo výške 72,28 eur, č. XXXXXX zo dňa 31. 05. 2016, splatnou dňa 10. 06.2016 vo výške 81,84 eur, č. XXXXXX zo dňa 30. 06. 2016, splatnou dňa 10. 07. 2016 vo výške 79,20 eur, č. XXXXXX zo dňa 31. 07. 2016, splatnou dňa 10. 08. 2016 vo výške 81,84 eur, č. XXXXXX zo dňa 31. 08. 2016, splatnou dňa 10. 09. 2016 vo výške 81,84 eur, č. XXXXXX zo dňa 30. 09. 2016, splatnou dňa 10. 10. 2016 vo výške 79,20 eur, č. XXXXXX zo dňa 31. 10. 2016, splatnou dňa 10. 11. 2016 vo výške 81,84 eur, č. XXXXXX zo dňa 30. 11. 2016, splatnou dňa 10. 12. 2016 vo výške 79,20 eur, č. XXXXXX zo dňa 31. 12. 2016, splatnou dňa 10. 01. 2017 vo výške 81,84 eur, č. XXXXXX zo dňa 31. 01. 2017, splatnou dňa 10. 02. 2017 vo výške 81,84 eur, č. XXXXXX zo dňa 28. 02. 2017, splatnou dňa 10. 03. 2017 vo výške 73,92 eur, č. XXXXXX zo dňa 31. 03. 2017, splatnou dňa 10. 04. 2017 vo výške 81,84 eur, č. XXXXXX zo dňa 30. 04. 2017, splatnou dňa 10. 05. 2017 vo výške 79,20 eur, č. XXXXXX zo dňa 31. 05. 2017, splatnou dňa 10. 06. 2017 vo výške 81,84 eur, č. XXXXXX zo dňa 30. 06. 2017, splatnou dňa 10. 07. 2017 vo výške 79,20 eur, č. XXXXXX zo dňa 31. 07. 2017, splatnou dňa 10. 08. 2017 vo výške 81,84 eur. Žalobca tak poskytol žalovanému plnenie v celkovej výške 1 277,76 eur. Žalovaný uskutočnil čiastočné úhrady svojho záväzku dňa 09. 05. 2016 vo výške 71,28 eur, ktorú žalobca započítal na úhradu faktúry č. XXXXXX, dňa 05. 08. 2016 vo výške 81,84 eur, ktorú žalobca započítal na úhradu faktúry č. XXXXXX a dňa 28. 02. 2017 vo výške 81,84 eur, ktorú žalobca započítal na úhradu faktúry č. XXXXXX. Na základe vyššie uvedených skutočnosti pohľadávka žalobcu voči žalovanému vyplývajúca zo zmluvy predstavuje istinu vo výške 1 042,80 eur.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, pričom navrhol predmetnú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že faktúry, ktorých úhrady sa žalobca domáha a ktoré priložil k žalobe, neboli žalovanému doručené. Z tohto dôvodu nemohol žalovaný nájomné uhradiť, pretože nepoznal platobné údaje, hlavne variabilný symbol. Bez tohto údaju a vôbec bez účtovného dokladu nemožno úhradu vykonať. Doručené boli žalovanému len 3 faktúry, ktoré uhradil. Ide o faktúry, ktoré uvádzal žalobca v žalobe a ktorých úhradu doložil. Variabilné symboly platieb sú zhodné s číslami uhradených faktúr. Z výpisu z poštovej knihy žalobcu nevyplýva, že predmetné faktúry boli žalovanému doručené a z mailovej komunikácie strán sporu nevyplýva prísľub žalovaného na úhradu predmetných faktúr.

4. Žalobca v konaní ešte uviedol, že tvrdenia žalovaného sú účelové s cieľom vyhnúť sa povinnosti uhradiť nárok žalobcu uplatňovaný žalobou. Žalobca všetky faktúry, uhradené aj neuhradené, zasielal žalovanému obyčajnou poštou, žalobcovi sa nikdy pošta nevrátila späť ako nedoručená, pričom zaslanie faktúry (resp. upomienky žalovanému) žalobca poznačil do knihy odoslanej pošty žalobcu. Žalobca opakovane zasielal žalovanému upomienky na úhradu splatných faktúr a to jednak poštou, ako aj e- mailom a na úhradu dlžných faktúr žalobca vyzýval žalovaného aj telefonicky. Žalovaný dňa 17. 05. 2017 prisľúbil žalobcovi úhradu dlžných faktúr, avšak napriek prísľubu žalovaný neuskutočnil žiadnu, ani len čiastočnú úhradu svojho záväzku. Navyše, žalobca vyzýval žalovaného na úhradu záväzku prostredníctvom inkasnej spoločnosti exekučná s.r.o., IČO: 36 441 040, a to listinou označenou ako „Inkasná výzva“ zo dňa 19. 07. 2017, ktorú si žalovaný prevzal dňa 26. 07. 2017. Žalovaný nikdy v minulosti nereagoval na výzvy žalobcu na úhradu predmetného záväzku tak, že mu neboli doručené predmetné faktúry. Žalovaný nespochybňoval plnenia žalobcu iba tvrdil, že mu neboli faktúry doručené. Faktúry žalovanému doručil a ak by to súd nemal za preukázané, najneskôr boli faktúry žalovanému doručené spolu so žalobným návrhom. Faktúra je navyše len účtovný doklad a nie je právnym titulom na splnenie zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť za žalobcom poskytnuté plnenie.

5. V konaní vypočutá svedkyňa D. k veci uviedla, že spolupráca strán sporu začala v roku 2015, kedy žalovaný požiadal o zaslanie cenovej ponuky, čo žalobca urobil. V apríli 2016 prišlo k písomnej objednávke žalovaného a k plneniu žalobcu. Išlo o prvú spoluprácu so žalovaným. K uzavretiu zmluvy prišlo písomnou objednávkou žalovaného, jedná sa o štandard žalobcu, pretože sa objednávajú jeho služby buď písomne alebo telefonicky. Pri uzavretí tejto zmluvy žalobcu zastupovala svedkyňa, pričom si nepamätala, kto pri uzavretí zmluvy zastupoval žalovaného. Zo začiatku spolupráca prebiehala bez problémov, žalobca robil servisy každých 14 dní podľa dohody a mesačne k 10 dňu vystavoval faktúry. Neskôr žalovaný prestal platiť, aj keď sľuboval úhradu, vykonal ju len čiastočne, tak ho kontaktovali aj telefonicky, aj zasielali upomienky poštou, ale postupom času sa žalobca nevedel na žalovaného a žiadneho z jeho pracovníkov nakontaktovať. Celková hodnota, ktorú mal žalovaný zaplatiť, bola 1 200,-

eur a žalovaný o tejto sume vedel, lebo mu boli zasielané upomienky aj poštou, aj mailom a samozrejme mu boli každý mesiac zasielané faktúry poštou bez doručenky. Žalobcovi neboli tieto faktúry vrátené späť z titulu adresát neznámy.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne D. a nasledovnými listinnými dôkazmi: faktúrami č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX a č. XXXXXX, výpismi z účtu žalobcu zo dňa 09. 05. 2016, 05. 08. 2016 a 28. 02. 2017, inkasnou výzvou zo dňa 19. 07. 2017, výpismi z poštovej knihy žalobcu, upomienkou žalobcu žalovanému zo dňa 31. 07. 2016, upomienkou žalobcu žalovanému zo dňa 23. 02. 2017, mailovou komunikáciou strán sporu, rozsahom zadania a všeobecnými podmienkami, návrh zmluvy č. XXXX/XXX/SA zo dňa 28. 10. 2015, výpismi z obchodného registra strán sporu, a zistil nasledovný skutkový stav.

7. Žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu prenajať žalovanému mobilné toalety a s tým súvisiace služby a záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi za poskytnuté plnenia odplatu. Na základe zmluvy žalobca prenajal žalovanému mobilné toalety, ktoré žalovaný prevzal a nenamietal žiadne vady poskytnutého plnenia zo strany žalobcu. Následne žalobca vyfakturoval žalovanému poskytnuté plnenia faktúrami č. XXXXXX zo dňa 30. 04. 2016, splatnou dňa 10. 05. 2016 vo výške 72,28 eur, č. XXXXXX zo dňa 31. 05. 2016, splatnou dňa 10. 06.2016 vo výške 81,84 eur, č. XXXXXX zo dňa 30. 06. 2016, splatnou dňa 10. 07. 2016 vo výške 79,20 eur, č. XXXXXX zo dňa 31. 07. 2016, splatnou dňa 10. 08. 2016 vo výške 81,84 eur, č. XXXXXX zo dňa 31. 08. 2016, splatnou dňa 10. 09. 2016 vo výške 81,84 eur, č. XXXXXX zo dňa 30. 09. 2016, splatnou dňa 10. 10. 2016 vo výške 79,20 eur, č. XXXXXX zo dňa 31. 10. 2016, splatnou dňa 10. 11. 2016 vo výške 81,84 eur, č. XXXXXX zo dňa 30. 11. 2016, splatnou dňa 10. 12. 2016 vo výške 79,20 eur, č. XXXXXX zo dňa 31. 12. 2016, splatnou dňa 10. 01. 2017 vo výške 81,84 eur, č. XXXXXX zo dňa 31. 01. 2017, splatnou dňa 10. 02. 2017 vo výške 81,84 eur, č. XXXXXX zo dňa 28. 02. 2017, splatnou dňa 10. 03. 2017 vo výške 73,92 eur, č. XXXXXX zo dňa 31. 03. 2017, splatnou dňa 10. 04. 2017 vo výške 81,84 eur, č. XXXXXX zo dňa 30. 04. 2017, splatnou dňa 10. 05. 2017 vo výške 79,20 eur, č. XXXXXX zo dňa 31. 05. 2017, splatnou dňa 10. 06. 2017 vo výške 81,84 eur, č. XXXXXX zo dňa 30. 06. 2017, splatnou dňa 10. 07. 2017 vo výške 79,20 eur, č. XXXXXX zo dňa 31. 07. 2017, splatnou dňa 10. 08. 2017 vo výške 81,84 eur. Žalovaný uskutočnil čiastočné úhrady svojho záväzku dňa 09. 05. 2016 vo výške 71,28 eur, ktorú žalobca započítal na úhradu faktúry č. XXXXXX, dňa 05. 08. 2016 vo výške 81,84 eur, ktorú žalobca započítal na úhradu faktúry č. XXXXXX a dňa 28. 02. 2017 vo výške 81,84 eur, ktorú žalobca započítal na úhradu faktúry č. XXXXXX. Na základe uvedeného pohľadávka žalobcu voči žalovanému vyplývajúca zo zmluvy predstavovala istinu vo výške 1 042,80 eur.

8. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného Zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

9. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí , a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

10. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

11. Podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. Z. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

12. Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

13. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

14. Podľa ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

15. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

16. Podľa ust. § 40 ods. 3 písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

17. Podľa ust. § 43a ods. 1 prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

18. Podľa ust. § 43c ods. 1 včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

19. Podľa ust. § 44 ods. 1 zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

20. Podľa ust. § 46 ods. 2 pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

21. Podľa ust. § 663 nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

22. Podľa ust. § 671 ods. 1 nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

23. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

24. Podľa ust. § 340a ods. 1 Obch. Z. zmluvne určená lehota na splnenie peňažného záväzku dlžníka z dodania tovaru alebo poskytnutia služby nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), alebo 60 dní odo dňa, keď veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. To neplatí, ak sa strany o dlhšej lehote splatnosti dohodnú a takáto dohoda nie je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa podľa § 369d. Ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje kratšiu lehotu splatnosti.

25. Podľa ust. § 407 ods. 3 Obch. Z. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

26. Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

27. Podľa ust. § 365 ods. 2 Obch. Z. dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

28. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z

nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

29. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. Z. ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

30. Podľa ust. § 369c ods. 1 Obch. Z. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

31. Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

32. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

33. Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

34. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

35. Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (k § 369c ods. 1 zákona). Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

36. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.02.2013) ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

37. Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2015 Podľa ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (po 01.01.2015) ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

38. Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

39. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

40. Podľa ust. § 186 ods. 2 C.s.p. súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

41. Podľa ust. § 187 ods. 1 C.s.p. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

42. Podľa ust. § 187 ods. 2 C.s.p. dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

43. Podľa ust. § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

44. Podľa ust. § 215 ods. 2 C.s.p. skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

45. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta druhá C.s.p. ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

46. Civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou primárnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu strán sporu, a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní dôkazov z vlastnej iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení, resp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva priamo zo zákona), vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré neboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané vykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci vykonal súd dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov. Na základe takto vykonaného dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k nasledujúcim záverom.

47. V konaní nebolo sporné na základe skutkových tvrdení strán sporu (nakoľko žalovaný výslovne nepoprel v tomto odseku uvedené skutkové tvrdenia žalobcu, na základe čoho súd v zmysle ust. § 151 ods. 1 C.s.p. považoval tieto skutkové tvrdenia žalobcu, žalovaným nepopreté za nesporné, navyše uvedené skutočnosti výslovne potvrdila v konaní vypočutá svedkyňa), že medzi stranami sporu prišlo k uzatvoreniu zmluvy o prenájme mobilných toaliet a s tým súvisiacich služieb, pričom na predmetné záväzkové vzťahy strán sporu sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka podľa ust. § 1 a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko uvedená zmluva bola uzatvorené medzi podnikateľmi v súvislosti s výkonom ich podnikateľskej činnosti, pričom uvedený obchodný záväzkový vzťah vznikol na základe nájomnej zmluvy podľa ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, ku ktorej uzatvoreniu podľa ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo konaním žalobcu - dodaním mobilného wc na miesto požadované žalovaným, z čoho bolo možné vyvodiť súhlas žalobcu podľa ust. § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka (tzv. akceptáciu) s objednávkou žalovaného, ktorá podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavovala vôľu žalovaného smerujúcu k uzavretiu zmluvu so žalobcom, predmetom ktorej mal byť prenájom mobilného wc. V zmysle uvedeného bolo zrejmé, že záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného vznikol konkludentne a nie písomne, keďže ani objednávka žalovaného, ani dodanie mobilného wc žalovanému sa neudiali písomne, a preto zo strany žalobcu nemohlo ísť podľa ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka o písomné vyjadrenie súhlasu s návrhom žalovaného. Uvedené však neznamená, že nedošlo k platnej a účinnej dohode o všetkých podstatných náležitostiach zmluvy, kde podľa ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka bol žalovaný ako nájomca povinný platiť nájomné dohodnuté v konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluve medzi žalobcom a žalovaným. Uvedené skutočnosti mal súd za nesporné s odkazom na ust. § 149, § 151 ods. 1, § 186 ods. 2, § 187 ods. 1, § 187 ods. 2 a § 470 ods. 2 veta druhá C.s.p. vzhľadom na fakt, že žalovaný uvedené skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel a zhodne ich potvrdila aj v konaní vypočutá svedkyňa.

48. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že procesná zodpovednosť strany sporu za preukázanie svojich tvrdení nezaťažuje v konaní len žalobcu, ale aj žalovaného. Dôkazné bremeno v konaní pred súdom má totiž každá strana, ktorá z existencie tvrdených skutočností odvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. To platí obzvlášť v prípadoch, ak má súd rozhodnúť vo veci samej, keď určitá

skutočnosť významná pre rozhodnutie podľa hmotného práva nebola prípadne nemohla byť pred súdom preukázaná a keď výsledky hodnotenia predložených dôkazov neumožňujú súdu prijať jednoznačný záver o pravdivosti tvrdení tej - ktorej sporovej strany, najmä pokiaľ sú tieto tvrdenia celkom protichodné.

49. Žalovaný v konaní popieral, že mu žalobca doručil predmetné faktúry, z ktorých žalobca odvodzoval svoj žalobný nárok tvrdiac, že nedoručením týchto faktúr ich nemohol žalobcovi preplatiť. Súd v prvom rade uvedenej obrane žalovaného uvádza, že faktúra je nie len daňovým dokladom, ale v zmysle ust. § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka je vlastne „výzva veriteľa, ktorou veriteľ požaduje splnenie peňažného záväzku“. Na základe uvedeného preto súd predmetné faktúry žalobcu považoval iba za písomné výzvy žalovanému na zaplatenie jednotlivého nájomného, uplatňovaného predmetnými faktúrami. Zároveň však aj v prípade, ak by žalobca ako veriteľ nedoručil tieto faktúry ako písomné výzvy na zaplatenie žalovanému ako dlžníkovi s platením peňažného záväzku, žalobca v konaní predloženými listinnými dôkazmi jednoznačne preukázal, že žalovaného vyzýval na zaplatenie predmetných faktúr upomienkami zo dňa 31. 07. 2016 a zo dňa 23. 02. 2017 a navyše aj prostredníctvom správ posielaných do e-mailovej pošty žalovaného. Zároveň súd musí konštatovať, že predmetné faktúry boli žalovanému doručené najneskôr spolu so žalobou žalobcu, takže z uvedených dôvodov súd obrane žalovaného ohľadom nedoručenia faktúr nevyhovel a túto obranu považoval za účelovú.

50. Navyše uvedenú obranu žalovaného jednoznačne vyvracala aj skutočnosť, že žalovaný zaplatil žalobcovi tri čiastočné plnenia v dňoch 09. 05. 2016, 05. 08. 2016 a 28. 02. 2017, čím podľa názoru súdu uznal zvyšok dlhu, pretože z takéhoto čiastočného platenia fakturovaných súm možno usudzovať na to, že ich plnením žalovaný uznal aj zvyšok záväzku, a to s odkazom na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Uvedený názor podporuje aj skutočnosť, že žalovaný v konaní nerozporoval ani uzavretie zmluvy so žalobcom, ani prijatie žalobcovho zmluvného plnenia (prevzatie mobilného wc), rovnako ako nepoprel správnosť predmetných faktúr žalobcu č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX a č. XXXXXX, čo znamená, že ani nepoprel svoju povinnosť predmetné faktúry žalobcovi zaplatiť.

51. Rovnako tak uvedenú obranu žalovaného vyvracala svedecká výpoveď v konaní vypočutej svedkyne, ktorá vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila, že žalobca odosielal žalovanému faktúry poštou, pričom sa mu žiadna takáto zásielka nevrátila späť ako nedoručená.

52. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalovanému na základe konkludentne uzatvorenej nájomnej zmluvy a prevzatiu predmetu nájmu do užívania vznikla podľa ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť platiť dohodnuté nájomné, pričom na splnenie si tejto povinnosti bol žalovaný žalobcom vyzvaný nielen jednotlivými faktúrami, ale aj písomnými upomienkami a tiež prostredníctvom mailových správ, avšak aj napriek tomu si žalovaný túto svoju povinnosť nesplnil, a preto súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie predmetných faktúr č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX a č. XXXXXX spolu s príslušenstvom za dôvodný, a preto jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

53. V komparácii s nedostatočne preukázanými skutkovými tvrdeniami žalovaného pôsobia skutkové tvrdenia žalobcu v spojení s predloženými listinnými dôkazmi dôveryhodne. Na základe toho možno konštatovať, že v prejednávanej veci malo nedostatočné splnenie si dôkaznej povinnosti za následok neúspech v spore na strane žalovaného. Nezaplatením žalovanej istiny sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na uhradenie istiny za vopred dohodnuté a poskytnuté plnenie aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 365 a § 369 Obchodného zákonníka. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo súm prislúchajúcich k jednotlivým faktúram v deň nasledujúci po dni splatnosti tej-ktorej faktúry až do zaplatenia takýchto súm. K prvému dňu omeškania žalovaného (tzn. ku dňu 11. 06. 2016) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0 %, takže žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9 % ročne. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia takýchto súm žalovaným žalobcovi. Rovnako žalovanému vzniklo právo na náhradu jednorazovej paušálnej náhrady vo výške 40,- eur podľa ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.

54. Nakoľko právni zástupcovia strán sporu nemali na pojednávaní konanom dňa 03. 12. 2018 ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd podľa ust. § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 10. 12. 2018, na ktorom rozsudok vo veci samej vyhlásil.

55. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal plný úspech vo veci, keďže súd jeho žalobe vyhovel v plnom rozsahu, priznal mu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.