Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_63Cb-210-2017.pdf
PDF · 96.47 KB
No categories available
63Cb/210/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v obchodno - právnej veci žalobcu 1/: BYVANO RE s.r.o., so sídlom: Dostojevského rad 11, 811 09 Bratislava, IČO: 48 141 062, žalobcu 2/: BYVANO Real Estate s.r.o., so sídlom: Dostojevského rad 11, 811 09 Bratislava, IČO: 48 141 054, žalobcu 3/: BYVANO s.r.o., so sídlom: Dostojevského rad 11, 811 09 Bratislava, IČO: 45 550 948, právne zastúpení MST PARTNERS, s. r. o., so sídlom: Laurinská 3, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: PROFINEX estate, s.r.o., so sídlom: Horná 41, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 865 672, právne zastúpený SKLEGAL s. r. o., so sídlom: Mostová 2, 811 02 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e , že žalovaný je povinný zložiť finančné prostriedky vo výške 107.758,28 EUR do úschovy na Okresnom súde Banská Bystrica do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, a to za účelom zabezpečenia nároku žalobcov na zaplatenie finančných prostriedkov vo výške 107.758,28 EUR.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 100%, pričom prijímateľom tejto náhrady je právny zástupca žalobcov.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia doručili súdu dňa 17.11.2018 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Žalobcovia sa v tunajšom konaní žalobou podanou dňa 07.12.2017 domáhajú od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 107.758,28 Eur, a to titulom neuhradenej provízie. Žalobcovia už raz podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (spolu s podaním žaloby), ktorým návrhom nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhali, aby súd uložil žalovanému, aby do 3 dní od právoplatnosti uznesenia zložil do úschovy na Okresnom súde Banská Bystrica sumu vo výške 52.462,49 Eur. O predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tunajší súd Uznesením zo dňa 21.12.2017, č. k. 63Cb/210/2017 - 50 tak, že ho zamietol, pričom predmetné rozhodnutie bolo potvrdené Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrica zo dňa 25.04.2018, č. k. 41Cob/49/2018 - 715.
3. Podľa názoru žalobcov je tento (ďalší) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnený inými, novými skutočnosťami, ktoré neboli dané v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie o predchádzajúcom návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ale nastali až neskôr po jeho vydaní, a preto rozhodnutie o predchádzajúcom návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nepredstavuje prekážku rei iudicatae k tomuto (ďalšiemu) návrhu žalobcov.
4. Žalobcovia predložili súdu tabuľku, v ktorej sú zosumarizované prevody majetku žalovaného - bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v objekte P. XX so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku s parcelným číslom XXXX/X, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného E. Ú. W., katastrálny odbor pre okres: W. G., obec: W. - P.. Č.. H., k. ú.: A., porovnaním majetku žalovaného k dátumu žaloby vo veci samej, t. j. k 04.12.2017 a vlastníckeho stavu týchto bytov a nebytových priestorov ku dňu 16.06.2018. Údaje uvedené v tabuľke boli spracované z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú.: A. zo dňa 05.12.2017 a listu vlastníctva č. XXXX, k. ú.: A. zo dňa 20.6.2018.
5. Uvedenými skutočnosťami a priloženými listinami je podľa žalobcov dostatočným spôsobom osvedčená dôvodná obava, že exekúcia bude v budúcnosti ohrozená. Z predložených listín je podľa žalobcov zrejmé, že žalovaný po podaní žaloby, v období medzi 04.12.2017 a 20.06.2018, zmenšil svoj majetok prevodmi na tretie osoby, a to nie len v rámci svojej bežnej obchodnej činnosti, ale vykonal aj prevody majetku na spriaznené osoby. Podľa názoru žalobcov je vysoko pravdepodobné, že prevody na spriaznené osoby nemajú žiaden hospodársky zmysel, ale boli realizované iba za účelom znemožniť uspokojenie nároku žalobcov v exekúcii. Žalobcovia zmluvami, na základe ktorých k jednotlivým prevodom došlo nedisponujú, pričom vykonanie týchto úkonov je však predloženými výpismi z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. A. dostatočne preukázané.
6. Žalobcovia v súlade so svojim názorom uvádzajú, že bezprostredný úmysel dlžníka ohroziť exekúciu nie je potrebné preukázať. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúce iba to, či je ohrozenie budúcej exekúcie dostatočným spôsobom osvedčené. Prevody vysoko likvidného majetku (bytov a nebytových priestorov) na tretie osoby a obzvlášť prevody na spriaznené osoby, realizované po podaní žaloby, sú podľa názoru žalobcov nepochybne takými úkonmi, ktorými objektívne dochádza k sťaženiu a ohrozeniu exekúcie.
7. Navrhované neodkladné opatrenie je podľa názoru žalobcov primerané vzhľadom na pomery strán a okolnosti ich právneho vzťahu a žalobcom sa ním neposkytuje neprimeraná ochrana v porovnaní s právami žalovaného. Ak by súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel a neuložil žalovanému povinnosť zložiť peňažnú sumu do úschovy súdu, tak vymožiteľnosť nároku po právoplatnosti rozhodnutia súdu bude podľa žalobcov výrazne sťažená až úplne nemožná. Keďže žalovaný nevlastní žiadne nehnuteľnosti, tak budúcou exekúciou fakticky nebude možné podľa tvrdenia žalobcov postihnúť žiaden majetok žalovaného, a teda ochrana práva, ktorého sa žalobcovia na súde domáhajú, by tak aj v prípade kladného rozhodnutia vo veci samej bola fakticky bezvýznamná. Naopak, žalovaný by nariadením neodkladného opatrenia neutrpel žiadnu nezvratnú ujmu, pretože v prípade neúspechu žalobcov v spore mu budú zložené finančné prostriedky vrátené.
8. Čo sa týka nemožnosti dosiahnutia sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením, tak k tomuto žalobcovia uvádzajú, že z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. A. aktuálneho ku dňu 15.11.2018 vyplýva, že žalovaný previedol všetky byty a nebytové priestory v objekte P.Č. XX na tretie osoby a v súčasnosti v ňom žiaden byt a ani nebytový priestor nevlastní. Žalovaný podľa vedomostí žalobcov a informácii z verejne dostupných databáz nevlastní žiaden nehnuteľný a ani hnuteľný majetok, na ktorý by bolo možné zriadiť záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalobcov podľa § 343 CSP. Účel sledovaným týmto návrhom preto podľa názoru žalobcov nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Žalobcovia majú za to, že vo svojej žalobe a písomných vyjadreniach uviedli a predloženými dôkazmi aj osvedčili skutočnosti, z ktorých je možné hodnoverne vyvodiť záver, že nárok žalobcov je dôvodný. Žalobcovia sa domnievajú, že v doterajšom priebehu konania osvedčili, že nárok, ktorého ochrany sa domáhajú existuje a vyplýva z relevantných ustanovení Zmluvy o nevýhradnom sprostredkovaní. Žalobcovia taktiež uvádzajú, že obrana žalovaného je založená na vágnych a iracionálnych argumentoch a skutočnostiach, ktoré nemajú relevantný právny základ a ktoré žalovaný navyše vôbec nepreukázal.
10. Žalobcovia súdu navrhli, aby súd vydal uznesenie ktorým uloží žalovanému, aby tento zložil do úschovy na Okresnom súde Banská Bystrica peňažnú sumu 107.758,28 Eur.
11. Žalobcovia pripojili k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listinné dôkazy, a to: tabuľka s prehľadom prevodov nehnuteľnosti, D. Č.. XXXX F. O.. Ú..: A. zo dňa 05.12.2017, D. Č.. XXXX F. O.. Ú..: A. zo dňa 20.06.2018, výpis z Obchodného registra o spoločnosti PROFINEX developing, s. r. o., výpis z Obchodného registra o spoločnosti PROFINEX Pršianska terasa II, s. r. o.
12. Podľa § 324 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“); pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 324 ods. 3 CSP; neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP; neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 325 ods. 2 CSP písm. b); neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.
16. Podľa § 326 ods. 1 CSP; v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
17. Podľa § 326 ods. 2 CSP; návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
18. Podľa § 328 ods. 1 CSP; ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
19. Podľa § 329 ods. 1 CSP; súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Podľa § 329 ods. 3 CSP; ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
21. Tunajší súd v prvom rade z úradnej povinnosti podľa ust. § 324 ods. 3 skúmal, ši sledovaný účel nariadenia neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa ust. § 343 CSP, keďže „Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Zabezpečovacie opatrenie má vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. Platí to aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Z tohto hľadiska je vhodné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením, aj keď nejde o zákonnú náležitosť v návrhu v zmysle § 326 CSP. Splnenie uvedenej podmienky súd skúma pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje. Následne účel musí vyhodnotiť vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Pre úplnosť je vhodné uviesť, že zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, práva alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Za určitých okolností možno pripustiť nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ak k dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Pôjde z pravidla o situácie, keď dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo.“ (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.04.2018, č. k.: 41Cob/49/2018 - 718).
22. Súd uvádza, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a ako aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením (aj keď nejde o zákonnú náležitosť v návrhu v zmysle § 326 CSP), čo súd samozrejme preveril. Tunajší súd lustráciou vo verejne dostupných zdrojoch zistil, že žalovaný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti v k. ú.: A., E.: W. - P.. Č..
H., okres: W. G., O.: W., teda žalovaný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, na ktorý by bolo možné zriadiť záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalobcov podľa ust. § 343 CSP, teda účel sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
23. Následne sa súd zaoberal podľa ust. § 329 ods. 3 CSP tým, že či Uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 21.12.2017, č. k. 63Cb/210/2017 - 50 (potvrdené Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrica zo dňa 25.04.2018, č. k. 41Cob/49/2018 - 715), ktorým bol zamietnutý „prvý“ návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, predstavuje právoplatné rozhodnutie zakladajúce prekážku rozhodnutej veci. V poradí prvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia argumentovali tým, že „samotná skutočnosť, že žalovaný odmieta uhradiť aj ním nespochybnenú časť provízneho nároku vo výške 52.462,49 Eur, zakladá dôvodnosť obáv z ohrozenia exekúcie v budúcnosti.“ V teraz prejednávanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia už odôvodňujú svoj návrh tým, že „žalovaný previedol všetky byty a nebytové priestory v objekte P. XX na tretie osoby a v súčasnosti v ňom žiaden byt, ani nebytový priestor nevlastní“, čo podľa žalobcov predstavuje „dôvodnú obavu, že exekúcia bude v budúcnosti ohrozená“, pričom prevod nehnuteľnosti zo žalovaného na tretie osoby žalobcovia preukázali výpismi z listu vlastníctva. S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že došlo k zmene skutkových okolnosti, a preto pôvodné súdne rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nepredstavuje prekážku rozhodnutej veci.
24. Po vyriešení predmetných otázok sa súd mohol zaoberať samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.
25. Pred nariadením neodkladného opatrenia je potrebné, aby súd skúmal, či žalobca dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v tej ktorej veci, v každom prípade však osvedčenie akejkoľvek (tvrdenej) skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Neodkladné opatrenie preto nie je možné nariadiť len na základe ničím nepodloženého tvrdenia žalobcu, resp. na základe domnienky a fikcie, bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o osobách účastníkov, potrebe neodkladného opatrenia. Súd neodkladným opatrením poskytuje strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav nie je ešte náležite zistený, a teda že jeho subjektívne právo, ani tomu zodpovedajúca subjektívna povinnosť nie sú celkom nepochybné. Neodkladné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Obsahom dočasnej úpravy nie je súd samozrejme v neskoršom konaní viazaný a môže rozhodnúť aj inak.
26. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vždy rieši pomer dvoch proti sebe stojacích rozdielnych práv a záujmov žalobcu a žalovaného, pričom musí zároveň starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali preventívny zásah súdu do vzťahu týchto strán a do ich práv.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené možno teda uviesť, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím vo veci samej a keďže jeho účelom je vždy len dočasná úprava pomerov strán, podmienkou pre jeho nariadenie je predovšetkým osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Z charakteru tohto právneho inštitútu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd síce zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
28. Tak ako bolo už i vyššie uvedené, okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť aj potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska dôvodov, pre ktoré je možné nariadiť neodkladné opatrenie a z hľadiska zistenia skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia môže byť len to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je obava, že exekúcia bude ohrozená.
29. Súd tak vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinným dôkazmi pripojenými žalobcami k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, so všetkými skutočnosťami žalobcom uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom podmienku i dôvody nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorých je možné nariadiť neodkladné opatrenie, vo vysokej miere osvedčili. Dostatočným spôsobom žalobcovia osvedčil i pravdepodobnosť nároku.
30. Súd má za to, že z vyššie uvedených skutočností a listinných dôkazov je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami konania.
31. Súd je toho názoru, že nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu.
32. Súd má z vyššie uvedených skutočností a listinných dôkazov dostatočne osvedčené, že žalovaný bol ku dňu 05.12.2017 vlastníkom viacerých nehnuteľností, pričom ku dňu 20.06.2018 už nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľnosti, takže existuje dostatočným spôsobom osvedčená obava, že exekúcia bude v budúcnosti ohrozená.
33. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že navrhované neodkladné opatrenie tak, ako je formulované vo výroku tohto rozhodnutia zabezpečí reálnu a efektívnu ochranu práv a právom chránených záujmov žalobcov, povaha ktorých práv umožňuje ich efektívnu ochranu neodkladným opatrením. Konajúci súd sa stotožnil s názorom žalobcov ohľadom tej skutočnosti, že odôvodnenie potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi nimi a žalovanými je dané tým, že je celkom zrejmé, že žalovaný po podaní žaloby zmenšil svoj bonitný majetok, a to prevodom svojich nehnuteľnosti na tretie osoby.
34. Žalobcami tvrdené skutočnosti boli podložené výpismi z listov vlastníctva, čím boli osvedčené aspoň základné skutočnosti o predmetných prevodoch, teda aj o potrebe neodkladného opatrenia.
35. K uvedenému je potrebné uviesť, že súdu je síce zrejmé, že žalovaný previedol nehnuteľnosti na tretie osoby vždy na základe kúpnych zmlúv, čo vyplýva aj z listín predložených žalobcami, pričom kúpna zmluva je synalagmatický vzťah vyžadujúci vzájomné protiplnenie, avšak v danom prípade je nepochybné, že majetok žalovaného zmenil svoju podobu z bonitného majetku (nehnuteľnosti) na inú hodnotu - kúpnu cenu, pričom takto získané finančné prostriedky môže žalovaný použiť v rámci svojej aktívnej podnikateľskej činnosti, ktorá vždy prináša určitú mieru rizika, alebo takto získané finančné prostriedky môžu byť použité aj na uspokojenie prípadnej exekúcie v inej právnej veci.
36. Konajúci súd pokladá tak za dostatočne preukázané, že za súčasnej situácie je nevyhnutné, aby boli finančné prostriedky vo výške 107.758,28 EUR uložené do úschovy súdu a zabránilo sa tak značnému riziku, že žalobcovia o ne do skončenia konania vo veci samej prídu, resp. budú nevymožiteľné. Z týchto dôvodov rozhodol súd tak, že návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
37. Na základe vyššie uvedeného, skutočností uvedených žalobcami v návrhu na nariadenie neodkladného nariadenia, listinných dôkazov predložených žalobcami na preukázanie svojich tvrdení, dospel súd k záveru, že vyhovuje návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
38. Podľa § 336 ods. 1 CSP; ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
39. Podľa § 336 ods. 2 CSP; súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
40. Nakoľko žalobcovia už približne pred rokom doručili súdu aj žalobu vo veci samej, tak z tohto dôvodu súd neukladal žalobcom už túto povinnosť podľa § 336 ods. 1 CSP.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP; súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady úspechu strany konania. Keďže boli žalobcovia v konaní úspešný, tak súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 100 %.
43. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 355 ods. 2 a § 357 ods. 1 písm. d/ CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).