Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_5C-25-2015.pdf
PDF · 111.08 KB
Case nature
Subarea
5C/25/2015
Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobkyne: P. T. G.. V., B.. XX.X.XXXX, O. X. X. XXX/XX, XXX XX V.Š. B. O., právne zastúpená Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581 proti žalovanému: U. T., B.. X.XX.XXXX, O. X. X.Ľ. XXX/XX, XXX XX V. B. O., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa uloženia povinnosti dočasne nevstupovať do bytu, takto
rozhodol:
N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Žalovanému ukladá povinnosť nevstupovať do bytu č. X na X. poschodí bytového domu, vchod X, súpisného čísla XXX v katastrálnom území V. B. O. zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorý je postavený na parcele č. XXX/XXX v podiele X/X na ulici X. Č.. XX P. V. B. O.Ľ., a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp.zn. 5C/25/2015.
Súd poučuje žalovaného, že môže podať voči žalobkyni žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do bytu č. X na X. poschodí bytového domu, vchod X, súp. Č.. XXX v katastrálnom území V. B. O. zapísaný na LV č. XXXX, ktorý je postavený na parcele č. XXX/XXX v podiele 1/1 na ulici X. Č.. XX P. V. B. O. až do právoplatného ukončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/25/2015.
2. Návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný dňa 20.09.1984 uzatvorili manželstvo. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8C/40/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7.11.2014, bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené. Medzi dôvody, ktoré viedli k rozvodu manželstva patrili povahové vlastnosti žalovaného a to najmä chorobná žiarlivosť, ktorá viedla k neustálemu kontrolovaniu, telefonovaniu, osočovaniu, ponižovaniu a podozrievaniu žalobkyne zo strany žalovaného, ktoré vyústilo k fyzickému napadnutiu a ohrozeniu na živote, kedy žalobkyňa privolala políciu a následne podala prvý krát návrh na rozvod manželstva. Keďže žalovaný svoje správanie voči žalobkyni nezmenil opätovne podala návrh na rozvod manželstva, pričom súd manželstvo rozviedol. Pred Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. 5C/25/2015 je vedené súdne konanie o zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Okresné stavebné bytové družstvo Vranov nad Topľou dňa 13.09.1984 vydal žalobkyni predpis úhrad za užívanie bytu na ulici X., X. „. P. V. B. O.. Rozhodnutím Okresného stavebného bytového družstva vo Vranove nad Topľou, členské číslo XXXX, zo dňa 21.09.1984 bol žalobkyni pridelený družstevný byt číslo X, na ulici X., X. „. v V. B. O. pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva. Dňa 25.09.2018 Okresné stavebné bytové družstvo Vranov nad Topľou odovzdalo žalobkyni byt č. X B. N.. poschodí na ulici X., X. „.“ v V. B. O.. Dňa 25.09.2018 bolo medzi Okresným stavebným bytovým družstvom Vranov nad Topľou a členom Družstva - žalobkyňou spísaná Zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu č. X B. N.. poschodí na ulici X., X. „. P. V. B. O.. Žalobkyňa uvádza, že zo strany žalovaného voči žalobkyni počas trvania manželstva ako aj po rozvode manželstva sú vedené neustále invektívy, osočovania, nadávky ako aj fyzické násilie. Žalovaný sa žalobkyni v priestoroch bytu vyhráža usmrtením. Žalovaný svojim konaním u žalobkyni vzbudzuje dôvodnú obavu o svoj život, ako o život svojich detí, ktoré so žalobkyňou žijú v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa uvádza, že kvôli nezhodám so žalovaným, vyhrážkam zabitím je v zlom psychickom stave, čo je príčinou jej nespavosti a je v neustálej obave o svoj život. Žalobkyňa preukazuje svoje tvrdenia listinnými dôkazmi a to: a)Podanie OO PZ Hanušovce nad Topľou zo dňa 28.11.2017, z ktorého vyplýva, že priestupok proti občianskemu spolunažívaniu bola predložená na Okresný úrad vo Vranove nad Topľou, odboru všeobecnej a vnútornej správy. b) Uznesenie OO PZ Hanušovce nad Topľou zo dňa 04.10.2017, v ktorom je popísané každodenné konanie žalovaného voči žalobkyni. c) Potvrdenie OO PZ Hanušovce nad Topľou zo dňa 07.09.2017, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa podala trestné oznámenie o vyhrážaní sa smrťou zo strany žalovaného. d) Rozhodnutie Okresného úradu Vranov nad Topľou zo dňa 14.10.2016, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, čím mu bola uložená pokuta vo výške 30,- eur. e) Návrh OO PZ Hanušovce nad Topľou na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorým bola žalobkyni spôsobená ujma na cti urazením jej osoby. f) Potvrdenie OO PZ Hanušovce nad Topľou zo dňa 04.11.2014, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa podala oznámenie o schválnosti zo strany žalovaného. g)Potvrdenie OO PZ Hanušovce nad Topľou zo dňa 04.11.2014, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
- nadávky zo strany žalovaného. h) Potvrdenie OO PZ Hanušovce nad Topľou zo dňa 09.06.2014, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu - nadávky a schválnosti zo strany žalovaného. i) Potvrdenie OO PZ Hanušovce nad Topľou o vykázaní zo spoločného bydliska zo dňa 30.08.2013, z ktorého vyplýva, že žalovaný bol vykázaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby - žalobkyne na dobu 48 hodín. j) Potvrdenie OO PZ Hanušovce nad Topľou zo dňa 30.08.2013, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa podala oznámenie, že žalovaný sa žalobkyni vyhrážal fyzickým napadnutím, ublížením na zdraví a fyzickou likvidáciou. Správanie sa žalovaného k žalobkyni nemožno vyhodnotiť ináč, ako podozrením zo spáchania trestného činu týranie blízkej osoby a zverenej osoby v zmysle ust. § 208 Trestného zákona. Po rozvode manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným sú vzťahy mimoriadne napäté. Fyzické, ale najmä psychické týranie pokračuje aj v súčasnom období. Spolužitie po rozvoj žalobkyne a žalovaného v jednom byte je neznesiteľným, je týraním nielen žalobkyne, ale aj detí, ktoré žijú v spoločnej domácnosti so žalobkyňou a pochádzajú z manželstva so žalovaným. Správanie sa žalovaného je hrubým zásahom do ústavných práv a základných ľudských práv, najmä práva na bývanie a práva na osobnú slobodu. Pod hrozbou násilia je žalobkyni a jej deťom zakázané mnoho samozrejmých každodenných činností, ktoré sú súčasťou života človeka. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty: Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím." (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. októbra 2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012). V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. V prípade, ak by mal súd za potrebné vypočuť svedkov k predmetnej právnej veci, žalobkyňa navrhuje, aby súd vypočul syna a dcéru žalobkyne, ktorí spolu so žalovaným žijú v spoločnej domácnosti. Z obsahu predložených listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že žalovaný sa voči žalobkyni (a synovi a dcére žalobkyne) dopustil a dopúšťa násilia, ktoré je takého rozsahu a takej intenzity, že je spôsobilé vyvolať v žalobkyni obavu a strach o svoju bezpečnosť, o svoju existenciu, o svoj život a zdravie, ako i o život a zdravie syna a dcéry. Podľa názoru žalobkyne, uvedené konanie, je preukázané bez akýchkoľvek pochybností, pretože žalovaný bol už v minulosti za vyhrážky sankcionovaný.
3. Navrhovateľka ďalej v návrhu poukázala na ust. § 325 ods. 2 zákona 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približoval k osobe. ktorej telesnú integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Podľa ustanovenia § 325 ods. 3 zákona 1 60/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok: Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu, dodržiavania neodkladnými opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
4. Tiež uviedla, že navrhovateľka s odporcom obývajú spoločne ako manželia rodinný dom súpisné číslo XXX v obci U., okres P. B. O. a z dôvodov vyššie uvedených navrhovateľka sa domáha aby súd vylúčil jej manžela s užívania rodinného domu v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, a to s poukazom na ust. § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. V zmysle § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,
10. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. V zmysle § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. V zmysle § 330 ods. 1, ods. 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
14. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
15. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
16. V zmysle § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
17. Podľa § 337 ods. 1, 2 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
18. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. Žalobkyňa musí existenciu a dôvody ujmy dostatočne spravdepodobniť.
19. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.
20. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)
21. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)
22. Súd sa v danom prípade v plnej miere stotožňuje s dôvodmi na nariadenie neodkladného opatrenia uvedenými v návrhu.
23. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).
24. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú pohľadávku.
25. Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) a písm. f) CSP slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie.
26. Účel neodkladných opatrení podľa písm. e) a písm. f) sa do určitej miery prekrýva. Kumulácia týchto neodkladných opatrení preto nie je vylúčená. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli sformulované neodkladné opatrenia v zmysle vyššie citovaných ustanovení, ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.
27. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e) a písm. f)) Civilného sporového poriadku postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené (24 hodín na rozhodnutie).
28. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany mužov.
29. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
30. Neodkladné opatrenia navrhované v danej veci sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.
31. Žalobkyňa a žalovaný sú manželmi, žijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 8C/40/2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7.11.2014, bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené.
32. Vzájomný vzťah po rozvode je medzi stranami sporu vyhrotený, napätý, dochádza medzi nimi ku konfliktom, čo je zrejmé zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov.
33. Už z pripojeného rozvodového spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8C/40/2014 je zrejmé, že vzťahy medzi manželmi (žalobkyňou a žalovaným) sú dlhodobo konfliktné, boli viackrát riešené aj za pomoci polície. Už v uvedenom konaní žalobkyňa vo výpovedi deklarovala hádky a fyzické napadnutia zo strany žalovaného. Uvedené žalovaný popieral.
34. Podľa žalobkyňou predloženého potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia, žalovaný už bol v minulosti vykázaný na dobu 48 hodín zo spoločného obydlia, a to dňa 30.8.2013 z dôvodu, že sa žalobkyni vyhrážal fyzickým napadnutím, ublížením na zdraví a fyzickou likvidáciou. Uvedené je zrejmé aj z potvrdenia OO PZ v Hanušovciach nad Topľou z 30.8.2013.
35. Z uznesenia OO PZ v Hanušovciach nad Topľou zo dňa 04.10.2017 je zrejmé, že žalobkyňa podala trestné oznámenie, v ktorom uviedla, že dňa 7.9.2017 sa jej aj ich deťom bývajúcim v spoločnej domácnosti vyhrážal žalovaný smrťou. Vo výpovedi uviedla, že ku konfliktom medzi nimi dochádzalo aj v minulosti, žalovaný žalobkyni vulgárne nadáva a vyhráža sa jej, v minulosti bol za jej fyzické napadnutie aj podmienečne odsúdený. Dcéra P. T. vo výpovedi uviedla, že žalovaný jej robí rôzne schválnosti, vulgárne jej ak aj žalobkyni každodenne nadáva, pred niekoľkými rokmi poslal SMS správu žalobkyni, že podpáli byt, zatvorí ich v ňom odíde preč.
36. Podľa potvrdenia OO PZ v Hanušovciach nad Topľou zo dňa 7.9.2017 žalobkyňa podala trestné oznámenie o vyhrážaní sa smrťou zo strany bývalého manžela - žalovaného.
37. Rozhodnutím Okresného úradu Vranov nad Topľou zo dňa 14.10.2016 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, nakoľko vulgárne vynadal žalobkyni v mieste ich trvalého bydliska. Z odôvodnenia tohto uznesenia je zrejmé, že ako svedkyňa vypovedala aj dcéra strán sporu P. T., ktorá uviedla, že bola priamym svedkom ako žalovaný žalobkyni vulgárne vynadal dňa 2.11.2014, 3.11.2014 a 4.11.2014 a zároveň uviedla, že žalovaný žalobkyňu ako aj ju psychicky týra, pričom sa obidvom vyhráža smrťou.
38. Ďalšími listinnými dôkazmi zo 4.11.2014 a 9.6.2014 žalobkyňa preukazovala vulgárne nadávky, schválnosti a vyhrážky zo strany žalovaného.
39. Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity možno spravidla vychádzať iba z tvrdení žalobkyne, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych či iných odborných vyjadrení. Dôvodné podozrenie žalovaného z násilného správania sa voči žalobkyni bolo osvedčené vyššie uvedenými listinnými dôkazmi, ktorých súčasťou boli aj výpovede dcéry sporových strán, z ktorých výpovedí bolo zrejmé dlhodobé násilné správanie sa žalovaného vo forme psychického násilia voči žalobkyni. Tieto listinné dôkazy, keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené, podľa názoru súdu naplňujú hypotézy uvedené v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) a f) Civilného sporového poriadku, teda že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia a svojim správaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu žalobkyne.
40. Listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, popísanými vyššie, bolo pre potreby nariadenia tohto neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčené (i keď nie nepochybne preukázané), že následkom narušeného vzťahu sporových strán je ohrozená. Vyhrotená situácia vo vzťahu medzi stranami sporu je v súvislosti s ich nedoriešeným a nevysporiadaným bezpodielovým spoluvlastníctvom v prebiehajúcom súdnom konaní.
41. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je nevyhnutné, aby násilné správanie žalovaného bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez riadne vykonaného dokazovania ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia.
42. Z vyššie uvedených dôkazov bola osvedčená najmä dlhodobosť konania zo strany žalovaného vykazujúceho znaky psychického násilia. Taktiež uvedené preukazuje pravidelnosť až nepretržitosť tohto konania spočívajúceho vo vulgárnych nadávkach a vyhrážkach zo strany žalovaného.
43. V konaní bol teda osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a skutočností odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia podľa aplikovaných ust. § 325 ods. 2 písm. e), f) CSP.
44. Súd žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do bytu č. X na X. poschodí bytového domu, vchod X, súpisného čísla XXX P. katastrálnom území V. B. O. zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, ktorý je postavený na parcele č. XXX/XXX P. podiele X/X na ulici X. Č.. XX P. V. B. O., nakoľko tam býva žalobkyňa, ku ktorej je na základe vyššie uvedených skutočností dôvodne podozrivý z násilia respektíve z ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne.
45. V tejto súvislosti súd uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie aj ako vlastnícke (spoluvlastnícke) právo násilníka, či ako právo na obydlie.
46. Podľa názoru súdu je v danom prípade splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Navrhovaným neodkladným opatrením, vzhľadom na jeho charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, keďže podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie vždy zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, prípadne prichádza do úvahy jeho zrušenie i podľa § 335 CSP. Právne účinky neodkladného opatrenia pri tom neobmedzia povinnú protistranu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, ktorý nebolo možné zúžiť, nebude teda narušený princíp proporcionality.
47. Žalovaný má v zmysle § 334 CSP možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ak teda žalovaný hodnoverne preukáže, že na jeho strane neexistuje dôvodné podozrenie z násilia voči žalobkyni, má možnosť domáhať sa zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia.
48. Súd považuje za potrebné uviesť, že aj napriek tomu, že konanie žalovaného je v rovine podozrenia, vzhľadom skutočnosť, že strany sporu sú bývalými manželmi, ktorých vzťahy sa vyhrocujú, pričom bývajú v spoločnej domácnosti a prebieha medzi nimi spor o vyporiadanie bezspodielového spoluvlastníctva manželov, zo strany súdu je nevyhnutná určitá miera opatrnosti a uvedené neodkladné opatrenie má bezpochyby aj preventívnu funkciu. Nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade napomôže predísť vzniku ďalších konfliktov medzi manželmi.
49. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch, k čomu v danom prípade nedôjde.
50. Zároveň súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP poučil povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať nároku na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
51. Toto neodkladné opatrene môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola nariadením neodkladného opatrenia uložená povinnosť (tiež spočívajúca v dodržiavaní zákazu), ale aj samotná žalobkyňa.
52. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
53. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia bude v zmysle § 262 ods 1 CSP v spojení s § 354 CSP rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.