Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-405-2016.pdf
PDF · 123.51 KB
No categories available
16C/405/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: A. F., narodený X.X.XXXX, bytom U. Z. XXX/XX, H., právne zastúpený Y.&E. B. E. S.R.O., so sídlom D. XX/A, C. C., P.: XX XXX XXX proti žalovanej: N. K., narodená XX.X.XXXX, bytom Y. nábrežie XXX/XX, H., právne zastúpená: Mg. P.. Ronald Kočiščák, advokát, so sídlom Farská 12, Nitra, o vrátenie daru, sudkyňou JUDr. Veronikou Vnukovou takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra ( ďalej len „ súd“ ) dňa 17.10.2016 požaduje vrátenie daru - spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území H., obec H., evidovanej na LV č. XXXX, ako byt č. X na 1. p. vo vchode č. XX/B, bytového domu so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX a č. XXXX/X, ku ktorému patrí podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XX/XXX-ín k celku a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým , že žalovanej dňa 8.11.2013 darovacou zmluvou previedol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k vyššie označenej nehnuteľnosti . V decembri 2015 zo strany žalovanej došlo opakovane ku konania v rozpore s dobrými mravmi, keď použitím sekundového lepidla poškodila vstupné dvere - zámkovú vložku do nehnuteľnosti a tým zabránila vstupu žalobcu do nehnuteľnosti. Osobitnosť prekročenia dobrých mravov konštatuje v tom smere, že poškodenie vykonala počas vianočných sviatkov, kedy bolo pre žalobcu náročné zohnať zámočníka a úmyselným konaní žalovanej bol vystavený aj nízkym teplotám v čase , kedy sa pokúšal zohnať zámočníka. K poškodeniu zámkovej vložky došlo až tri krát, vždy potom ako žalobca zabezpečil opravu. Konaním žalovanej došlo aj k vzniku škody v podobe úhrady zámočníckych služieb.
2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 19.1.2017 uviedla, žalobca už dlhší čas žalovanú obmedzuje v užívaní nehnuteľnosti a nemá záujem na riešení situácie. Viac krát žalovaného žiadala, aby jej umožnil aspoň vstup do bytu, aby si mohla vziať z bytu svoje hnuteľné veci, čo jej však neumožnil. Uhrádzala aj riadne platby spojené s užívaním bytu , no keď jej ani po výzve neumožnil ani vstup do bytu, nieto ešte riadne užívanie upozornila žalobcu, že už aj vzhľadom k svojej nepriaznivej finančnej situácii platby ďalej uhrádzať nebude. Žalobcovi navrhla aj riešenie formou dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,, na ktorý však žiadnym spôsobom nereagoval a bola nútená domáhať sa rozhodnutia súdnou cestou. Všetky kroky žalobca robí len preto, aby nemusel pristúpiť na dohodu ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva aj svoju žalobu podal až potom ako sa začala domáhať svojich práv vyplývajúcich jej z podielového spoluvlastníctva k bytu. Nikdy sa nedopustila žiadneho konania proti žalobcovi, ktoré by odôvodňovalo jeho požiadavku na vrátenie daru. Skutočnosť, že bola právoplatne uznanou zo spáchania priestupku voči žalobcovi a že sa takéhoto konania mala
dopustiť viackrát nie je pravdivá. Rozhodnutie Okresného úradu č. OU-NR-OVVS2-2016/008661+2 PK-2016/230-Tz zo dňa 21.6.2016 bolo zrušené a teda nebola uznaná vinnou zo spáchania priestupku. Nie je pravdou, a je účelovým tvrdenia žalobcu, že sa mala dopustiť obdobného konania trikrát. Žalobu považuje za účelovú a špekulatívnu.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.2.2017 uviedol, že tvrdenia žalovanej sú čiastočne alebo úplne nepravdivé. Žalobca žalovanej nebránil v užívaní nehnuteľnosti a ak nejakým konaním došlo k obmedzeniu užívania žalovanej tak len jej konaním, ke´d opakovane poškodila zámky na vstupných dverách do nehnuteľnosti. uvedené vyplýva aj z rozhodnutí Okresného úradu Nitra. Pre vylúčenie pochybností uviedol, že ak sa v nehnuteľnosti nachádzajú nejaké veci žalovanej je oprávnená si ich kedykoľvek za prítomnosti tretej osoby ( svedka) fyzicky prevziať a žiada, aby bol zoznam odovzdaných vecí vopred oboznámený. Právnemu zástupcovi nie je v čase vyhotovenia vyjadrenia známe , že by malo prebiehať akékoľvek konania smerujúce k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. K poškodeniu nehnuteľnosti došlo opakovanie v decembri 2015 a februári 2016, pričom konanie žalovanej žalobca na polícii bezodkladne oznámil. Žalovaná zaslala návrh na vysporiadanie podielového spoluvlastníctva až dňa 20.5.2016, kedy si pravdepodobne uvedomila svoje konanie a z toho hroziacu stratu nehnuteľnosti. Poukázal na rozhodnutie Okresného úradu Nitra OU-NR-OOP1-2016/039315 zo dňa 28.12.2016, kde sa v odôvodnení uvádza, že žalovaná „sa dopustila preukázateľne schválneho konania“ a teda zámok žalovaná preukázateľne a schválne ( úmyselne) poškodila. Žalobca každé jedno konanie oznámil príslušnému orgánu verejnej moci a o týchto skutočnostiach sa vedú konania. Ohľadom tvrdenia, že žalobca uviedol nepravdivé tvrdenia ohľadom právoplatnosti rozhodnutia Okresného úradu č. OU- NR-OVVS2-2016/008661+2 PK-2016/230-Tz zo dňa 21.6.2016 uviedol, že táto skutočnosť ( t.j. že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.8.2016) mu bola oznámená Okresným úradom Nitra a rovnako zo záhlavia rozhodnutia preskúmavacieho orgánu sa uvádza, že sa jedná o „ preskúmanie právoplatného rozhodnutia“ .
4. Podaním zo dňa 14.6.2018, žalobca po výzve súdu, odstránil vadu žaloby, a petit žaloby preformuloval tak , že žiada, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 nehnuteľnosti - bytu č. 2 nachádzajúceho sa na 1. p. vo vchode č.o. XX/B, bytového domu zapísaného na LV č. XXXX evidovanom pre katastrálne územie H., obec H., okres H., so súpisným číslom XXX a postaveného na parcele č. XXXX a parcele č. XXXX/X evidovaných na LV č. XXXX, ku ktorému ( bytu ) patrí podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XX/XXX. Požiadal o zmenu žaloby, o ktorej súd rozhodol uznesením č.k. 16C/405/2016 -145 zo dňa 22.6.2018.
5. Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a žalobca. Pojednávania sa nezúčastnil právny zástupca žalovanej ani žalovaná, pričom právny zástupca žalovanej požiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, ktoré však súd neakceptoval, pretože právneho zástupcu žalovanej vopred upovedomil, že v prípade nepriaznivého zdravotného stavu je potrebné, aby sa nechal zastúpiť advokátskym koncipientom, pripadne iným advokátom.
6. Právny zástupca žalobcu odkázal na podanú žalobu aj neskôr doručené vyjadrenia. Má za to, že je nesporné, že žalobca bol v minulosti jediným vlastníkom nehnuteľnosti, na základe darovacej zmluvy previedol na žalovanú polovičný podiel. Následne došlo zo strany žalovanej k opakovanému hrubému porušeniu dobrých mravov a správania nezlučiteľného s výkonom práv k daru, čo preukázali aj prostredníctvom podaní z Okresného úradu, kde sa žalovaná priznala ku konaniu, ktoré je možné označiť z hľadiska predpisov správneho práva ako prieky a došlo týmto konaním aj k majetkovej škode, jednalo sa o opakované konanie a mám za to že toto samotné konanie žalovanej zakladá nárok na vrátenie daru. Nad rozsah uvedeného uviedol, že jedinou osobou, ktorá sa dlhodobo podieľa na platení všetkých nákladov spojených s užívaním bytu je žalobca a žalovaná na byt žiadnym spôsobom neprispieva. Na otázku súdu, či bola žalovaná vyzvaná pred podaním žaloby na vrátenie daru PZ žalobcu uviedol, že žalovanej bola adresovaná písomná žiadosť o vrátenie daru zo dňa 15.9.2016. Konanie zo strany žalovanej bolo vykonané v špecifickom období vianočných sviatkov, dokonca dňa 23.12., a jediným jeho účelom bolo vytvoriť žalobcovi nepríjemnosti. Konanie žalovanej je konaním v rozpore s dobrými mravmi, ktorého intenzita vzhľadom na vyššie uvedené je dostatočná. Čo sa týka preukázania opakovanosti konaní zo strany žalovanej nemôže byť na ťarchu žalobcu nekonanie orgánov správnej moci, hoci je pravdou, že kto vykonal ďalšie opakované úkony je zatiaľ nepreukázané.
7. Podaním zo dňa 23.8.2018 právny zástupca žalobcu doplnil dôvody pre vrátenie daru a uviedol, že žalovaná sa dlhodobo nepodieľala na plnení akýchkoľvek nákladov spojených s užívaním bytu. a na byt neprispievala. Žalobca sa ako jediný stará o udržiavanie a zveľaďovanie bytu. Týmto spôsobom žalovaná spôsobuje žalobcovi vznik škody väčšieho rozsahu, čím opakovanie porušuje dobré mravy. Konanie žalovanej bolo značnej intenzity a podľa názoru žalobcu je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko došlo ku konaniu , ktoré bolo riešené aj v rámci priestupkového konania a žalovaná bola uznaná vinnou. Miera závažnosti konania presiahla zákonom a judikatúrou požadovanú mieru. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR sp.zn. Cpj 11/77 ( R 14/1978 ), ktorý konštatoval, že zanedbanie čistoty bytu , znečisťovanie priestorov je považované za hrubé porušenie bodrých mravov, z čoho vyvodil, že hrubým porušením musí byť aj poškodenie bytu, osobitne v prípade, že sa jednalo o konanie v čase Vianoc. Uviedol, že aj keby konajúci súd dospel k záveru, že došlo k určitému porušeniu dobrých mravov, avšak nie v intenzite, ktorá by odôvodňovala nárok na vrátenie daru, napriek tomu by došlo k naplneniu zákonom predpokladaných dôvodov pre uznanie nároku na vrátenie daru tým, že žalovaná bola uznaná vinnou z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Záverom poukázal na to, že žalobca ako osoba vyššieho veku , majúca postavenie chránenej soby podľa Trestného zákona mala konaním žalovanej podstatne sťažené užívanie bytu, t.j. došlo k neoprávnenému bráneniu užívania bytu. Uvedené konanie teda mohlo naplniť nie len znaky priestupku ale aj trestného činu. Ak je teda konanie žalovanej subsumované pod niektoré z trestných činov uverených v Trestnom zákone, potom je nevyhnuté označiť jej konanie za také, ktoré svojou intenzitou spĺňa predpoklady hrbého poručenia dobrých mravov.
8. Právny zástupca žalovanej vo svojom vyjadrení prezentovanom aj na pojednávaní uviedol, že konanie žalovaného je účelovým konaním ako reakcia na návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva adresovaného žalobcovi. Pokiaľ žalobca obviňuje žalovanú z toho, že táto neplatí náklady spojené s užívaním bytu, toto bolo vyvolané ako reakcia na správanie sa žalobcu. Žalobca fakticky nesprístupňuje žalovanej byt. Žalovaná sa doň nevie dostať a nebude predsa žalobcovi platiť napr. káblovú televíziu. Žalovaná nemá problém tieto úhrady zaplatiť, no byt neužíva. Nevyvolávala žiadne ďalšie súdne konania, kde by sa domáhala aby jej žalovaný umožnil byt užívať a aj neplatenie nákladov bolo iba prevenciou vo vzťahu k tomu, aby si v súdnom konaní nemusela vymáhať svoje nároky. Náklady žalovaná platila 19 mesiacov aj napriek tomu, že je invalidnou dôchodkyňou. Dokonca si musela opätovne kúpiť veci, ktoré si nemohla zo sebou vziať z predmetného bytu. K tvrdeniam právneho zástupcu žalobcu o spáchaní trestného činu uviedol, že konštatovanie o tom, že došlo k spáchaniu trestného činu, resp. priestupku, je len v kompetencii správneho orgánu a súdu. Iná osoba sa môže len domnievať, že došlo k spáchaniu trestného činu, nie túto skutočnosť konštatovať. Podľa názoru správneho orgánu nedošlo zo strany žalovanej ani k spáchaniu priestupku. Jednotlivé konania, na ktoré poukazuje žalobca, sú produkované účelovo vo vzťahu ku konaniu vrátenia daru. Postupné gradovanie a obviňovanie žalovanej už zasahuje aj do jej osobnostnej sféry, čím môže rovnako dochádzať k trestnému činu ohovárania. Máme za to, že neexistujú dôvody pre vrátenie daru. Žalovaná chcela celú situáciu so žalobcom riešiť mimosúdne. Judikatúra uvádza, že nie je možné považovať porušenie dobrých mravov za dôvod ba vrátenie daru ak darca zapríčinil alebo sa podieľal na tom, že obdarovaný dobré mravy porušil. Žalobca sa voči žalovanej správal nevhodne spôsobom porušujúcim dobré mravy tým, že žalovanej neumožnil vstup do nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníčkou , vymenil zámky, neumožnil jej prevziať si osobné veci. Týmto správaním vyvolal medzi stranami konflikt, ktorý vyústil do ojedinelého konania žalovanej , ktoré však nie je možné považovať z hrubé porušenie dobrých mravov. Žalovaná sa týmto spôsobom snažila domôcť sa prevzatia svojich vecí.
9. Právny zástupca žalobcu v záverečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava písomných podaní a ústnych prednesov z pojednávaní na prvostupňovom súde. Je nesporné, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, kde podiel 1/2 získala žalovaná darom od žalobcu. V konaní je taktiež nesporné , že žalovaná na Vianoce t.j. v osobitnom čase úmyselným konaním zalepila kľúčovú dierku do vstupných dverí uvedenej nehnuteľnosti. Toto konanie priznala aj v rámci priestupkového konania a podľa argumentácií z posledného pojednávania mám za to, že sa v žiadnom prípade nejedná o stav krajnej núdze, ako to tvrdila žalovaná na poslednom konaní, nakoľko takýmto konaním nemožno odstrániť riziko hroziaceho stavu, čo je predpoklad pre krajnú núdzu. Okrem toho, ako vyplýva z posledného podania žalobcu, výhradne on sa dlhodobo podieľal na všetkých nákladoch spojených s vlastníctvom bytu, pričom podľa nás neobstojí prosté tvrdenie žalovanej z posledného pojednávania, že je ochotná túto sumu uhradiť. Má za to, že predpoklady pre vydanie daru z dôvodu hrubého a opakovaného porušenia dobrých mravov sú nielen tvrdené, ale aj preukázané a požiadal súd, aby žalobe vyhovel.
10. Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu uviedol, že skutočným dôvodom , pre ktorý žalobca podal žalobu o vrátenie daru, je že žalovaná mala záujem zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo a to aj z dôvodu, že jej neumožňuje užívať jej spoluvlastnícky podiel. Žalobca si preukázateľne prevzal návrh na vyporiadania podielového spoluvlastníctva, takže o tom mal vedomosť hoci túto skutočnosť počas konania popieral. Žalobca aj v priestupkovom konaní vypovedal vyhýbavo a špekulatívne Žalovaná popiera účelové tvrdenia žalobcu ohľadom opakovaného konania v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca ničím nepreukázal, že konanie žalovanej malo mať intenzitu trestného činu, naopak správny orgán konštatoval, že žalovaná nespáchala žiadny priestupok a nie trestný čin. Nedopustila sa žiadneho konania voči žalobcovi, ktorým by hrubo porušila dobré mrav a teda neexistuje dôvod pre požadovanie vrátenia daru. Žalobca pre podaním žaloby nemal snahu o vyriešenie situácie mimosúdne, žalovanú nevyzval na vrátenie daru, šok e nevyhnutný predpoklad pre následné podanie žaloby. Žalovaná oznámila žalobcovi, že nebude uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu a uviedla mu aj dôvod, ktorým je konanie žalobcu, ktorý v podstate ihneď po darovaní spoluvlastníckeho podielu znemožnil žalovanej prístup do nehnuteľnosti, čo potvrdil aj sám prostredníctvom svojich vyjadrení. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba vychádzať z princípu vzájomnosti, t.j. brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu. Uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, darovacou zmluvou, čestným prehlásením, upovedomením Okresného úradu Nitra o priestupku, výpisom z LV č. XXXX, rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referát vnútorných prostriedkov č. OU-NR-X zo dňa XX.XX.XXXX , potvrdeniami Obvodného oddelenia Policajného zboru o podaní oznámenia, spisom Okresného úradu Nitra, č. OU-NR-OOP1-2016/039315 ( nové označenie OU-NR-OOP1-2017/003500), dokladmi o úhradách, návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva s doručenou, spisom Okresného úradu sp.zn. OU-NR-OVVS2-2017/0015232, PK 230/2016 a zistil nasledovný skutkový a právny stav :
12. Žalobca ako darca a žalovaná ako obdarovaná uzatvorili dňa 8.11.2013 darovaciu zmluvu , ktorou žalobca daroval žalovanej - svojej sestre, nehnuteľnosti v katastrálnom území H., obec H., evidované na LV č. XXXX, ako byt č. X na 1. p. vo vchode č. XX/B, bytového domu so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX a č. XXXX/X, ku ktorému patrí podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XX/XXX-ín k celku a to vo veľkosti 1-ice k celku, ktoré žalovaná prijala.
13. Čestným vyhlásením zo dňa 18.12.2015 Q. H. - fyzická osoba podnikateľ prehlásil, že dňa 16.12.2015 o 13:15 hod. bol otvoriť vchodové dvere na byte žalobcu. Zámok bol poškodený lepidlom , nebolo ho možné otvoriť.
14. Z upovedomenia Okresného úradu Nitra, odboru všeobecnej vnútornej správy, oddelenia priestupkov zo dňa 22.9.2016 adresovanom právnemu zástupcovi žalobcu vyplýva, že správny orgán uznal žalovanú vinnou z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a bola jej uložená povinnosť uhradiť trovy konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.8.2016. Zároveň bol upovedomený o tom, že dňa 14.9.2016 bolo na správny orgán doručené odvolanie voči tomuto rozhodnutiu, podané právnym zástupcom žalovanej , pričom správny orgán celý spisový materiál predložil na preskúmanie nadriadenému orgánu.
15. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. vyplýva, že sporové strany sú spoluvlastníkmi , každý vo veľkosti X k celku , nehnuteľnosti v katastrálnom území H., obec H. - byt č. X na 1. p. vo vchode č. XX/B, bytového domu so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX a č. XXXX/ X, ku ktorému patrí podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 11/400-ín k celku.
16. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referát vnútorných prostriedkov č. OU-NR-OOP1-2016/039315 zo dňa 28.12.2016 bolo rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OU-NR-OVVS2-2016/008661-2 Pk-2016/230- Tz z 21.6.2016 ako nezákonné zrušené. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že Okresný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy do spisového materiálu nezabezpečil dostatočný dôkaz o majetkovom
vzťahu jednotlivých osôb k nehnuteľnostiam a dôsledkom nedostatočného zistenia skutkového stavu veci dospel k chybnej správnej úvahe a následne k nezákonnému rozhodnutiu.
17. Z potvrdení Obvodného oddelenia Policajného zboru Nitra zo dňa 23.12.2015, 15.12.2015, 2.2.2016 vyplýva, že žalobca oznámil konanie, ktorého sa mala dopustiť žalovaná.
18. Zo spisu Okresného úradu Nitra, č. OU-NR-OOP1-2016/039315 ( nové označenie OU-NR- OOP1-2017/003500) vplýva, že pod sp.zn. OU-NR-OVVS2-2016/0086611, Pk-2016/230-Tz zo dňa 21.6.2016 bolo vydané rozhodnutie , ktorým bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť tým, že dňa 23.12.2015 asi o 12:45 hod. v byte na ul. U. Z. č. XXX/XX v H. poškodila zámok na rodičovskom byte, ktorého spolumajiteľom je žalovaný, tak, že doň naliala sekundové lepidlo, za čo jej bolo uložené pokarhanie. Q. je opatrené pečiatkou právoplatnosti , z ktorého vyplýva, že nadobudlo právoplatnosť dňa 26.8.2016. Dňa 14.9.2016 bolo zo strany právneho zástupcu žalovanej správnemu orgánu doručené podanie označené ako odvolanie, ktorým žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. V podaní uviedol, že správny orgán mal prihliadnuť na to, že oznamovateľ preukázateľne obmedzuje , resp. úplne znemožňuje žalovanej výkon jej práv spoluvlastníka - užívať nehnuteľnosť a ak hnuteľné veci. Nepreskúmal , čo žalovaná z obavy o svoj majetok, nekonala v krajnej núdzi. O podaní nadriadený správny orgán rozhodol rozhodnutím OU-NR- OOP1-2016/039315 zo dňa 28.12.2016 , ktorého obsah bol opísaný vyššie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.2.2017.
19. Zo žalobcom predložených dokladov vyplýva, že žalobca uhrádzal daň z nehnuteľností za obdobie od 2015-2018 v celkovej sume 74,10 eura ; z predložených poštových poukazov vyplýva, že od r. 2015 do roku 2018 uhradil spoločnosti ZSE Energia, a.s. sumu 347,54 eura za elektrickú energiu; z vkladov hotovosti od roku 2015 do 2018 vyplýva, že uhrádzal nájomné v celkovej výške 5040,00 eur, ; z platobných dokladov SIPO II vyplýva, že žalobca uhrádzal úhrady za plynu za obdobie od 2015 do 2018 v celkovej sume 81,40 eura a poplatok za Rozhlas a TV od 2015 do 2018 a z poštových poukazov vyplýva, že od roku 2015 do 2018 uhrádzal spoločnosti SATRO s.r.o. úhrady za poskytnuté služby.
20. Z návrhu na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bytu zo dňa 20.5.2016 spolu s doručenou adresovanom žalobcovi právnym zástupcom žalovanej vyplýva, že žalovaná z dôvodu, že sporný byt užíva výlučne žalobca, navrhla vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytu tak, že byt pripadne vo vlastníctva žalobcu za čo požaduje primeranú náhradu vo výške 35 000,- SK. Predmetné podanie bolo žalobcovi doručené dňa 7.6.2016
21. Zo spisu Okresného úradu Nitra, odboru všeobecnej vnútornej správy sp.zn. OU-NR- OVVS2-2017/001523 je zrejmé, že dňa 23.12.2015 žalobca vykonal oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, kde uviedol, že približne 12:45 zistil, že zámok na byte bol poškodený tak, že tam bolo naliate sekundové lepidlo. Dňa 12.1.2016 žalovaná podala k oznámeniu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že obaja mali kľúče od bytu, avšak má s bratom nezhody od smrti rodičov, konkrétnejšie od júla 2015 do decembra 2015. Uviedla, že sa priznáva k tomu, že naliala sekundové lepidlo do zámku od dverí na uvedenom byte, pretože jej brat, ktorý vymenil fab a robil jej schválnosti tým spôsobom, že jej nechcel sprístupniť vstup do uvedeného bytu, v ktorom má ešte svoje veci a ani jej nedvíhal mobilný telefón, čo ju nahnevalo, tak poškodila zámok na uvedených dverách. V konaní bol pod sp.zn. OU-NR-OVVS2-2016/00861-2, Pk-2016/230-Tz zo dňa 19.2.2016 vydaný rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorým bola žalovaný uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu ktorého sa mala dopustiť tým, že dňa 23.12.2015 asi o 12:45 hod. v byte na ul. Fraňa Mojtu č. 269/45 v Nitre poškodila zámok na rodičovskom byte, ktorého spolumajiteľom je žalovaný, tak, že doň naliala sekundové lepidlo a bolo jej uložené pokarhanie. Proti rozkazu bol podaná odpor. V konaní bolo vydané rozhodnutie sp.zn. OU-NR-OVVS2-2016/0086611, Pk-2016/230- Tz zo dňa 21.6.2016, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť tým, že dňa 23.12.2015 asi o 12:45 hod. v byte na ul. Fraňa Mojtu č. 269/45 v Nitre poškodila zámok na rodičovskom byte, ktorého spolumajiteľom je žalovaný, tak, že doň naliala sekundové lepidlo, za čo jej bolo uložené pokarhanie. Rozhodnutie bolo po podaní právneho zástupcu žalovanej zrušené rozhodnutím č. OU-NR-OOP1-2016/039315 zo dňa 28.12.2016 bolo rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OU-NR-OVVS2-2016/008661-2 Pk-2016/230- Tz z 21.6.2016 ako nezákonné zrušené. V konaní boli opätovne vypočuté strany sporu. Rozhodnutím č. OU-NR-OVVS2-2017/001523, Pk:2016/230-Tz zo dňa
27.7.2017, právoplatným dňa 27.7.2017 bolo konanie zastavané, z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná , nebolo obvinenej z priestupku preukázané. V odôvodnení správny orgán uviedol, že dospel k záveru, že nebolo dostatočne preukázané, že by sa obvinená dopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pretože skutok, ktorý sa jej kladie za vinu poprela. Tiež je potrebné prihliadnuť na podielové spoluvlastníctvo strán. Správny orgán je toho názoru, že ide o majetkovoprávny spor medzi dvomi vlastníkmi nehnuteľnosti, o ktorom je kompetentný rozhodnúť len súd. Pri priestupku sa vyžaduje úmyselná forma zavinenia, ktorá nebola zo strany oznamovateľa preukázaná. Obvinená z dôvodu nemožnosti využívať svoju nehnuteľnosť konala v krajnej núdzi, pričom poškodením zámku znemožnila využívať predmetnú nehnuteľnosť sebe, ale predovšetkým oznamovateľovi. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.8.2017.
22. Podľa § 630 zákona č. 40/1964 Zb. z. Občiansky zákonník ( ďalej len „ OZ“ ) darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
23. V citovanom ustanovení § 630 O.z. je upravený osobitný spôsob zániku darovacieho vzťahu, ku ktorému dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Právny vzťah z darovania zaniká momentom doručenia výzvy na vrátenie daru obdarovanému ako jednostranného právneho úkonu. Týmto momentom dochádza k zániku darovacej zmluvy a obnoveniu vlastníckeho / spoluvlastníckeho práva . Vzhľadom na uvedené je základnou podmienkou úspešnosti žaloby o vrátenie daru preukázanie, že darca obdarovaného preukázateľne vyzval na vrátenie daru. Z obsahu takejto výzvy musí byť zrejmé kto ju urobil, voči komu, z akého dôvodu a nevhodné správanie obdarovaného musí byť opísané konkrétnym a nezameniteľným spôsobom, pričom nie je možné následne v konaní uplatnené dôvody meniť, či rozširovať.
24. V prvom rade sa preto súd zaoberal otázkou, či bolo preukázané splnenie tejto podmienky. Žalobca spolu so žalobou uvedenú skutočnosť nepreukázal, nepredložil výzvu, ktorou by žalovanú vyzval na vrátenie daru ani k uvedenému netvrdil žiadne skutočnosti. Výzvu, ktorou mal žalovanú vyzvať na vrátenie daru nepredlžil súdu ani v priebehu konania , hoci na otázku súdu ohľadom tejto skutočnosti uviedol, že žalovanú vyzval na vrátenie daru písomne dňa 15.9.2016. Napriek tejto skutočnosti však súd , v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, považoval túto podmienku za splnenú, keď mal za to, že za prejav vôle darcu voči obdarovanému na vrátenie daru sa považuje podanie žaloby, ktorou sa žalobca ( darca) vrátenia daru domáha , a to od okamihu jej doručenia obdarovanému, čo je v tomto prípade deň 30.11.2016. Obsahom tejto žaloby je aj skutkové vymedzenie dôvodu požadovaného vrátenia daru - opakované poškodenie vstupných dverí, konkrétne zámkovej vložky do nehnuteľnosti sekundovým lepidlom. Na podporu svojho záveru poukazuje súd napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1620/2001 zo dňa 12.12.2002, s ktorým sa stotožnila i rozhodovacia prax slovenských súdov.
25. V konaní nebolo sporné, že žalobca ako darca daroval žalovanej darovacou zmluvou zo dňa 8.11.2013 spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k nehnuteľnosti v katastrálnom území H., obec Nitra, evidované na LV č. XXXX, ako byt č. X na 1. p. vo vchode č. XX/B, bytového domu so súpisným číslom XXX, ktorý je postavený na parcele č. XXXX a č. XXXX/X, ku ktorému patrí podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XX/XXX-ín k celku a žalobca aj žalovaná sú na LV č. XXXX zapísaný ako podielový spoluvlastníci.
26. Z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného, ani menej významné porušenie dobrých mravov, ešte nezakladá darcovi právo domáhať sa vrátenia daru. V záujme právnej istoty je predpokladom úspešnej požiadavky na vrátenie daru len také správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní konkrétneho správania treba vychádzať z toho, či ide o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Za hrubé porušenie dobrých mravov je porušením obvyklých a očakávaných pravidiel správania sa a spolunažívania, ktoré sa týkajú určitého očakávaného morálneho správania sa , očakávaných prejavov vďaky , čo zodpovedného správania sa. Hrubé porušovanie dobrých mravov možno vyvodiť z intenzity, ktorá musí byť vysoká alebo sústavnosti konania obdarovaného, pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé
urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod Pri posudzovaní , či konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie treba vychádzať z princípu vzájomnosti, t.j. treba brať do úvahy a hodnotiť správanie sa darcu, zistiť, či sa tento nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a čo práve jeho správanie sa nie príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takomto prípade o spoločensky nežiaducu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného ( rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 2Cdo/5/1997 ).
27. Pre úspech žalobcu v konaní bolo potrebné, aby žalobca preukázal, že žalovaná sa dopustila voči nemu hrubého porušenia dobrých mravov, pre ktoré sa domáhal vrátenia daru. t.j. - opakovaného poškodenia vstupných dverí a toto konanie žalovanej malo takú intenzitu, že je ho možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že neboli naplnené predpoklady ustanovenia § 630 OZ, keď zistené skutočnosti, pre ktoré žalobca žiada od žalovanej vrátenie daru nepostačujú pre záver, že by sa žalovaná správala voči žalobcovi tak, že by hrubo porušovala dobré mravy, že by šlo z jej strany o porušenie značnej intenzity alebo porušenie sústavné . V konaní žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, že by sa žalovaná voči nemu správala takým spôsobom, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Opakované porušovanie, resp. opakované poškodenie zámky žalovanou nemal súd preukázané a jediné konanie ku ktorému sa žalovaná priznala sa uskutočnilo dňa 23.12.2016. Uvedené poškodenie zámky žalovaná pred správnym orgánom priznala, no súd ho nevyhodnotil ako hrubé porušenie dobrých mravov. Hoci išlo o konanie , ktoré nie je obvyklé a spoločensky prípustné a bolo vykonané v období pred vianočnými sviatkami, podľa názoru súdu toto konanie nemalo takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala vrátenie daru. Žalovaná týmto spôsobom zabránila žalobcovi , no aj sebe, dostať sa do nehnuteľnosti, no ako tvrdila v konaní pred správnymi orgánmi v období nasledujúcom bezprostredne po tomto konaní a rovnako aj v konaní pre súdom , toto jej konanie bolo skratové v dôsledku frustrácie, že jej žalobca neumožňoval prístup do predmetnej nehnuteľnosti, ktorej jej rovnako podielovou spoluvlastníčkou. Hoci žalobca popieral , že by žalovanej neumožňoval vstup do nehnuteľnosti, súd po zhodnotení všetkých podaní a listinných dôkazov samostatne i v ich vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že k takémuto konaniu zo strany žalobcu došlo. K takémuto záveru dospel vyhodnotením jeho podania zo dňa 15.2.2017 ( str. 65 ), kde uviedol, že „ ... ak sa v nehnuteľnosti nachádzajú akékoľvek veci, ktorých je žalovaná oprávneným vlastníkom resp. držiteľom je žalovaná oprávnená si ich kedykoľvek za prítomnosti tretej osoby ( svedka ) fyzicky prevziať, resp. jej ich žalobca za prítomnosti tretej osoby( svedka) fyzicky odovzdá...“ a tiež zo správneho spisu OU-NR-OVVS2-2017/001523, PK 230/2016 ( str. 28 - zápisnica o prejednávaní priestupku), kde žalobca uviedol, že žalovaná sa domáhala vstupu do predmetnej nehnuteľnosti , pričom však uviedol, že nie od neho, ale domáhala sa ohľadne financií, sama seba. Toto jeho tvrdenie, že sa domáhala vstupu sama seba nie je logické. Tvrdenie, že žalovaná nemala prístup do nehnuteľnosti vyplýva aj zo skutočnosti, že fab na vstupných dverách bola žalobcom po poškodení vymenená. Tiež správny orgán vo svojom rozhodnutí konštatoval : „... že obvinená z dôvodu nemožnosti využívať svoju nehnuteľnosť konala v krajnej núdzi, pričom poškodením zámku znemožnila využívať predmetnú nehnuteľnosť sebe, ale hlave oznamovateľovi...“. Skutočnosť, či žalovaná konala v krajnej núdzi, ako uviedol správny orgán, nie je pre rozhodnutie v tejto veci smerodajná, preto sa s ňou súd bližšie nezaoberal. Rovnako sa súd nezaoberal tvrdením žalobcu, že konaním žalovanej bola naplnená skutková podstata trestného činu, pretože takéto oprávnenie v tomto konaním mu neprislúcha. Súd sa nezaoberal ani rozšírenými dôvodmi pre vrátenie daru - neplatením nákladov za byt , pretože tento dôvod na vrátenie daru, žalobca vo svojej výzve na vrátenie daru ( pozn. za ktorú sa považuje žaloba) neuviedol a rozširovanie dôvodov počas konania nie je prípustné.
28. Súd tiež uvádza, že žaloba je nedôvodná v rozsahu, v ktorom sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva vo vzťahu k 1 nehnuteľnosti aj z toho dôvodu, že žalobca je podľa listu vlastníctva vlastníkom 1 nehnuteľnosti.
29. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že zo strany žalovanej šlo o reakciu na správanie sa žalobcu, ktorá síce bola nevhodnou a spoločensky nežiadúcou, no ktorú nie je možné vzhľadom na vzájomné sa správnej sa žalobcu považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
30. Podľa § 255 ods. 1 č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len „CSP“ ) súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala plný úspech vo veci priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% , o výške ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra , písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým isteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.