Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-485-2008.pdf
PDF · 72.59 KB
Case nature
Subarea
8Er/485/2008
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš, vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: Mgr. Štefan Krnáč, so sídlom kancelárie Osloboditeľov 28, Brezovica, správcovi konkurznej podstaty dlžníka: P. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX/XX, J. Q., o vymoženie pohľadávky vo výške 66,38 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, so sídlom Exekútorského úradu Stráž 232, Zvolen, pod spisovou značkou Ex 23348/2008, takto
rozhodol:
Sťažnosť sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Uznesením sp. zn. 8Er/485/2008 zo dňa 06. 09. 2018 rozhodol vyšší súdny úradník tak, že exekúciu postupom podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 v spojení s § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii zastavil. Zároveň týmto uznesením uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Stachovi Chladnému trovy exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Pri rozhodovaní o trovách exekúcie odkázal vyšší súdny úradník na ustanovenia § 196 a § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ako aj na ustanovenie § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z. z.
2. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť oprávnený, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia v tom zmysle, že súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie neprizná. Uviedol, že rozhodnutie súdu o povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na fakt, že ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku nadobudlo účinnosť dňa 01. 01. 2012. Dňa 01. 01. 2012 nadobudol totiž účinnosť zákon č. 348/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Článok III. zákona č. 348/2011 Z. z. zmenil a doplnil aj Exekučný poriadok. Podľa článku III. ods. 4 zákona č. 348/2011 Z. z. Exekučný poriadok sa mení a dopĺňa takto: „§ 203 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: (3). Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.“ Prechodné ustanovenia článok III. zákona č. 348/2011 Z. z. neobsahuje. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že v prípade zastavenia exekúcie je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Uplatnenie zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku) nie je v tomto prípade možné, pretože na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, a tak nie je daná možnosť nakladať s jeho majetkom. Pre uplatnenie výnimky zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný, tiež nie sú zákonné dôvody. Pre aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku nie sú dôvody, pretože oprávnený žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie a k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Znenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01. 01. 2012, tiež nie je možné použiť, pretože predmetná exekúcia sa začala v roku 2008 a zákon č. 348/2011 Z. z. prechodné ustanovenia neobsahuje, t. j. z prechodného ustanovenia nevyplýva, že by ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku sa vzťahovalo aj na konania začaté pred jeho účinnosťou. Oprávnený preto vyjadril názor, že v tomto prípade nie je subjektom, ktorému by zákonným spôsobom bolo možné priznať povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
3. Súdny exekútor, JUDr. Stacho Chladný, podal k sťažnosti vyjadrenie, v ktorom uviedol, že ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku bolo zavedené do právneho poriadku v SR novelou, konkrétne zákonom č. 348/2011 Z. z., ktorý čiastočne novelizoval aj Exekučný poriadok, avšak toto ustanovenie Exekučného poriadku neobsahuje žiadne intertemporálne (prechodné) ustanovenia. V procesnom práve v zásade platí princíp okamžitej aplikability procesných noriem, čo znamená, že tieto sa použijú aj na konania začaté pred ich účinnosťou, pokiaľ intertemporálne ustanovenia neustanovujú inak. Teda nový procesný právny predpis sa použije aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, pričom platí len výnimka, ak intertemporálne ustanovenia nového právneho predpisu (resp. novely pôvodného) neustanovujú niečo iné. V predmetnom prípade však pri ustanovení § 203 ods. 3 Exekučného poriadku akékoľvek intertemporálne ustanovenie absentuje, a teda toto ustanovenie sa použije aj na konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti (t. j. aj na konania začaté pred 01. 01. 2012, t. j. do 31. 12. 2011), čo vyplýva z povahy procesnoprávnych noriem. Ak by tomu tak byť nemalo, tak by musela uvedená novela Exekučného poriadku obsahovať také intertemporálne ustanovenie, podľa ktorého by sa konania začaté pred jej účinnosťou mali spravovať Exekučným poriadkom účinným do 31. 12. 2011, čo ale v Exekučnom poriadku, ako aj v zákone č. 348/2011 Z. z. absentuje. Dôvodom zastavenia exekúcie v danom prípade bola skutočnosť, že na majetok povinného súd vyhlásil konkurz. Keďže zákon č. 348/2011 Z. z. neobsahoval žiadne intertemporálne ustanovenia, potom platí, že ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku sa použije aj na konania začaté pred 01. 01. 2012. Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie v druhom výroku uznesenia napadnutého sťažnosťou, teda podľa názoru súdneho exekútora, postupoval správne, kedy pri rozhodovaní o trovách v tomto prípade použil právny predpis účinný v čase rozhodovania súdu. Uvedené vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe súdov SR, napr. z uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. 03. 2013, sp. zn. 16CoE/13/2013, z uznesenia Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 26CoE/90/2017 zo dňa 30. 11. 2017 alebo z uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6CoE/23/2012 zo dňa 29. 06. 2012. Na základe uvedeného považoval súdny exekútor napadnuté uznesenie okresného súdu za vecne správne, a preto navrhol podanú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.
4. Napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka bolo preskúmané v zmysle § 248 a nasl. CSP, pričom bolo zistené, že sťažnosť oprávneného nie je opodstatnená.
5. Je zrejmé, že uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 9OdK/75/2018 zo dňa 09. 04. 2018 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz. V súlade s ustanovením § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii došlo k zastaveniu prebiehajúceho exekučného konania. Rešpektujúc povinnosť vyjadrenú v ustanovení § 200 ods. 2 Exekučného poriadku rozhodol vyšší súdny úradník o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, pretože to vyplýva z § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.
6. V súvislosti s námietkou oprávneného o nemožnosti aplikácie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 súd uvádza, že o povahe právnej normy rozhoduje tak formálne kritérium zaradenia právnej normy do právneho predpisu, ako aj charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje. Ak právna norma reguluje vzájomné subjektívne práva a povinnosti svojich adresátov priamo, nesprostredkovane súdnym zásahom, pôjde o normu hmotnoprávnu. Procesné právo naopak stelesňuje všetky tie normy, ktoré regulujú ľudské správanie v konaní zameranom na poskytovanie súdnej ochrany pred súdnymi orgánmi.
7. Ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku na náhradu trov exekúcie a má preto charakter procesnoprávny. Týmto orgánom je súd, čo vyplýva jasne a nepochybne z odvolávky normatívneho textu na oprávnenie súdu rozhodnúť určeným spôsobom. Trovy exekúcie sa nepriznávajú inak ako autoritatívnym výrokom súdu, a preto možno konštatovať, že danú reguláciu možno zaradiť do oblasti civilného práva procesného.
8. Ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku upravuje postup súdu, a preto sa má aplikovať režimom okamžitej použiteľnosti procesných noriem, t. j. na všetky prípady v čase rozhodovania. Z tohto dôvodu nebolo zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy, keďže vo všeobecnosti platí, že procesná norma sa má použiť od momentu jej účinnosti, a to aj na už začaté konania.
9. Na základe uvedeného považoval súd postup vyššieho súdneho úradníka pri použití ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku za správny. V procesnom práve (ako už bolo uvedené) totiž platí zásada, že nové ustanovenia zákona je nutné aplikovať aj na už začaté konania, ibaže by takýto postup vylučovali osobitné prechodné ustanovenia, ktoré však novela Exekučného poriadku č. 348/2011 Z. z. neobsahovala.
10. Zo strany oprávneného neboli namietané konkrétne položky tvoriace celkovú sumu trov exekúcie, z ktorého dôvodu ďalej súd napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka v tomto smere nepreskúmaval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).