Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/183/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členiek senátu: JUDr. Michaela Králová a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: G. F., X.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - J.. Z. F., X.. XX.XX.XXXX, bytom K.S. XXXX, otec - E. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. R. XX, L., V.. Č.. R. Y. XXX, L., zastúpený JUDr. Jurajom Gajdošíkom, AK so sídlom Miletičova 23, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní otca maloletého proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, č. k. 37P/277/2018

- 57 zo dňa 22. októbra 2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 37P/277/2018 - 57 zo dňa 22. októbra 2018 zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý podal na Okresný súd Bratislava III dňa 08.10.2018 a ktorým žiadal, aby súd zmenil neodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom Bratislava III uznesením zo dňa 12.12.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/79/2017 zo dňa 20.03.2017. 2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec maloletého poukázal na predchádzajúce návrhy na nariadenie neodkladných opatrení, o ktorých súd rozhodoval a ktoré upravovali alebo upravujú jeho styk s maloletým. Otec poukázal na to, že v súčasnosti je styk s maloletým upravený uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/79/2017 zo dňa 20.03.2017 a následne otec požiadal o rozšírenie styku s maloletým a o jeho návrhu okresný súd rozhodol tak, že mu vyhovel, ale na základe podaného odvolania odvolací súd rozhodnutie zmenil a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, čím v zásade rozsah jeho stretávania sa s maloletým výrazným spôsobom zúžil. 3. Dňa 19.06.2018 Okresný súd Bratislava III vyhlásil rozsudok, ktorým rozviedol manželstvo rodičov maloletého a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému a upravil styk otca s maloletým. Obaja rodičia sa voči rozsudku odvolali proti výroku o úprave styku otca s maloletým a otec tvrdil, že v dohľadnej dobe rozsudok nenadobudne právoplatnosť a on má záujem vo väčšom rozsahu udržiavať a upevňovať základné citové väzby s maloletým. Vychádzal z toho, že doteraz upravený styk s maloletým nevytvára dostatočný priestor k rozvoju citovej väzby medzi otcom a dieťaťom a neumožňuje otcovi adekvátne realizovať jeho rodičovské práva. Podľa neho časový priestor na stretávanie je značným spôsobom limitovaný. V rozsahu časového rámca 6 hodín v sobotu a rovnako tak v nedeľu maloletý sa jednu hodinu s otcom presúva z miesta bydliska matky do miesta bydliska otca a opäť približne jednu a polhodinu maloletý využíva na spánok pred obedom. Otcovi tak z času, ktorý má určený na styk s maloletým, zostáva cca 3 a pol hodiny. Ide o časové obmedzenie otca v styku s maloletým, keď nemá možnosť pripraviť pre maloletého pestrejší program, ako napríklad výlety, športové aktivity a pod., ktoré si vyžadujú dlhší čas na ich realizáciu. Aktuálny rozsah styku je obmedzený tiež v utorok a vo štvrtok, a pretože ide o minimálny rozsah úpravy styku, otec žiadal matku, aby mohol byť s maloletým viac času, ale matka jeho prosby direktívne zamietla, a tak matka svojím správaním mu odopiera a porušuje jeho právo podieľať sa na výchove svojho dieťaťa. Otec preto žiadal, aby rozsah jeho styku s maloletým určený neodkladným opatrením plne korešpondoval s úpravou styku v zmysle rozsudku okresného súdu zo dňa 19.06.2018. Otec nemôže akceptovať, aby bol jeho styk s maloletým realizovaný na základe rozhodnutia, ktoré bolo vydané, keď bol maloletý vo veku necelých 12 mesiacov. Takáto úprava je v rozpore so záujmom maloletého. Otec tiež navrhol, aby súd upravil styk s maloletým aj počas vianočných sviatkov, pretože maloletý prichádza do veku, kedy si v plnom rozsahu začína uvedomovať čaro vianočných sviatkov, a preto je podľa návrhu otca návrh na zmenu nariadenia neodkladného opatrenia dôvodný. 4. Okresný súd zistil, že práva a povinnosti rodičov k maloletému boli upravené aj v inom konaní vo veci sp. zn. 38P/258/2016, sp. zn. 38P/297/2016, sp. zn. 37P/163/2017, sp. zn. 39P/205/2017 a sp. zn. 38P/155/2018. 5. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 325 ods. 2 písmeno d), § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Civilného sporového poriadku a na základe preskúmania dôvodov uvedených v odvolaní otca dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Okresný súd vychádzal z toho, že neprávoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.06.2018 bol upravený styk otca s maloletým v širšom než doposiaľ stanovenom rozsahu. O právach a povinnostiach rodičov k maloletému súd rozhodoval už v niekoľkých predchádzajúcich konaniach, kde rovnako aj odvolací súd poukázal na to, že inštitút neodkladného opatrenia je inštitútom výnimočným a slúži na riešenie situácií, kedy je potrebné bezodkladne upraviť pomery a poskytnúť tak ochranu ohrozeným právam niektorého z účastníkov konania, aby nedošlo k nenapraviteľnej, či ťažko napraviteľnej ujme. Preto nariadenie neodkladného opatrenia musí byť odôvodnené nevyhnutnosťou takého postupu. Vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletému, súd pristúpil k použitiu tohto inštitútu a poskytol ochranu aj právam otca ako rodiča, ktorý nevykonáva každodennú osobnú starostlivosť o maloletého tým, že opakovane upravil jeho práva styku s maloletým. Skutočnosť, že otec nie je s týmto rozhodnutím spokojný a zastáva názor, že rozsah jeho práva stretávať sa s maloletým je potrebné opätovne zmeniť a o ňom znovu rozhodnúť, nie je sama o sebe dôvodom pre zmenu účinného neodkladného opatrenia. Otec vo svojich podaniach uvádza, že styk sa realizuje riadne a bez problémov. Neuvádza žiadne negatívne skutočnosti. Pokiaľ otec považuje za nedostatočný rozsah styku, ktorý je doteraz upravený, v konaní vo veci sa obaja rodičia proti rozhodnutiu odvolali. Ale v danej veci je upravený styk otca s maloletým nariadeným neodkladným opatrením, a preto právu otca a maloletého na vzájomný kontakt a stretávanie sa, nie je potrebné v súčasnej dobe poskytnúť ďalšiu ochranu, keďže táto je adekvátne riešená tomu zodpovedajúcimi zákonnými možnosťami. Z uvedených dôvodov preto okresný súd návrhu otca nevyhovel. 6. Proti uzneseniu podal odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol odvolaciemu súdu uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým bude zmenené predchádzajúce rozhodnutie a otec maloletého sa bude stretávať s maloletým každý párny kalendárny týždeň od soboty od 9. hodiny do nedele do 18. hodiny, každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 15. hodiny do štvrtka do 9. hodiny. V období od 24.12.2018 do 06.01.2019 sa bude s maloletým stretávať nasledovne: od 24.12.2018 od 9. hodiny nepretržite do 25.12.2018 do 18. hodiny a od 31.12.2018 od 9. hodiny do 06.01.2019 do 18. hodiny. V odvolaní otec namietal, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na dôvody uvedené vo svojom návrhu zo dňa 08.10.2018, na základe ktorých žiadal nariadiť neodkladné opatrenie a vyjadril sa k jednotlivým častiam odôvodnenia uznesenia okresného súdu a nesúhlasil s názorom, že nepoukázal na žiadne negatívne skutočnosti, na základe ktorých by došlo k narúšaniu väzieb maloletého k otcovi, preto poukázal vo vzťahu k maloletému na reálne a negatívne skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že môže dôjsť k narušeniu citových väzieb maloletého k otcovi pre neustále odmietanie možnej dohody zo strany matky. Podľa otca si rozšírenie doteraz prebiehajúceho styku vyžaduje samotný záujem maloletého, ktorý musí byť prvoradým kritériom pri posudzovaní záležitostí týkajúcich sa maloletého. Namietal, že aktuálne neodkladné opatrenie mu umožňuje styk iba 32 hodín v mesiaci bez prespávania maloletého u otca, z čoho evidentne vyplýva, že medzi časom, ktorý je maloletý s matkou, a to 688 hodín v mesiaci a časom, kedy je maloletý s otcom 32 hodín v mesiaci, je výrazný nepomer. Pokiaľ vo svojich vyjadreniach uvádza, že k styku s maloletým dochádza bez problémov, myslel tým, ž ide o bezproblémový styk maloletého s otcom, teda vzťah ich oboch. Je nepochybné, že súčasná úprava absolútne nevyhovuje potrebám maloletého, ale práve matka ignoruje akékoľvek snahy otca o dohodu a odkazuje ho na právoplatné rozhodnutie o neodkladnom opatrení. Matka tak svojím správaním naďalej pokračuje v odopieraní základného práva maloletého na starostlivosť zo strany otca, čím porušuje jeho právo ako otca podieľať sa na výchove svojho dieťaťa a neuvedomuje si dôležitosť otca v živote ich syna. Preto akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná. v konaniach o starostlivosť o maloleté deti nie je potrebné čakať, aby nastal škodlivý následok, ale účelom konania je predísť prípadným škodlivým následkom. V danej veci existuje aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, keď maloletý nebude vo väčšom rozsahu sa stretávať s otcom, tak môže dôjsť k jeho odcudzeniu, čo môže mať za následok narušenie psychického a fyzického vývoja maloletého. V danom prípade si preto situácia vyžaduje zásah súdu v podobe dočasného opatrenia a úpravu styku s maloletým z dôvodu reálnej hrozby pretrhnutia citových väzieb so synom a k narušeniu ich dobre vybudovaného vzájomného vzťahu. V opačnom prípade bude maloletému upreté právo prežiť slávnostné chvíle Vianoc s otcom, pretože matka odmieta umožniť širší styk s maloletým počas vianočných sviatkov a súhlasí iba s upraveným stykom rozhodnutím súdu. Zdôraznil, že od narodenia maloletého netrávil s ním ani jeden spoločný slávnostný štedrý večer dňa 24. decembra. Z uvedených dôvodov otec navrhol odvolaciemu súdu zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a jeho návrhu vyhovieť. 7. Matka maloletého sa k odvolaniu otca na výzvu odvolacieho súdu nevyjadrila. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 2 ods. l, § 65, § 66, § 360 a nasl., § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a sú splnené podmienky pre potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. 9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Otec maloletého v podanom odvolaní tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, vychádza z nesprávneho skutkového stavu a neúplne zisteného skutočného stavu, ale najmä ide o rozhodnutie nezohľadňujúce záujem maloletého. 12. Krajský súd k námietke otca v podanom odvolaní, v ktorom vytýkal súdu prvej inštancie, že súd neúplne zistil skutočný stav veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 13. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia.

14. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 C.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť.

15. Obsah neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa sa bezprostredne dotýka výchovy maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých, by malo byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana exekúcie, ktorá by mohla v budúcnosti byť ohrozená. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto.

16. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú starostlivosť. 17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 18. V danom prípade okresný súd správne dospel k záveru, že nie je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov ohľadne stretávania sa otca s maloletým, pretože stav, ktorý existuje v súčasnej dobe (po nariadení predchádzajúceho neodkladného opatrenia), je v záujme maloletého, pretože styk otca s maloletým je upravený rozhodnutím súdu, pretože rodičia svojím správaním, nevhodnou komunikáciou, nedokázali zabezpečiť právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s otcom, ktorému deti neboli zverené do starostlivosti a ktorý má právo aj záujem sa s maloletým stretávať, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Otec tvrdil, že matka mu neumožňuje styk s maloletým, a preto je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov rozhodnutím súdu. 19. Odvolací súd poukazuje na článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, a preto je predovšetkým povinnosťou rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti zabezpečiť, aby bolo rešpektované, a aj realizované právo druhého rodiča na styk s dieťaťom, a ak to nie je možné, je takýto rodič výchovne nespôsobilý a takýto stav a správanie rodiča, ktorý neumožňuje druhému rodičovi (ktorému nebolo dieťa zverené) styk s dieťaťom, je možné napraviť zmenou výchovného prostredia dieťaťa tak, aby bolo zabezpečené právo dieťaťa na styk s druhým rodičom, resp. aby bolo zabezpečené právo detí na rodičovskú starostlivosť, vyplývajúce z čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. 20. Okresný súd správne dospel k záveru, že doterajšia úprava styku nariadením predchádzajúceho neodkladného opatrenia je vhodná a dostatočná za účelom zabezpečenia práva maloletého na styk s otcom do času, kým súd vo veci právoplatne rozhodne o právach a povinnostiach rodičov. 21. Odvolací súd pri rozhodnutí o podanom odvolaní otca prihliadol na to, že v súčasnosti je styk s maloletým upravený uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/79/2017 zo dňa 20.03.2017. Dňa 19.06.2018 Okresný súd Bratislava III vyhlásil rozsudok, ktorým rozviedol manželstvo rodičov maloletého a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému a upravil styk otca s maloletým. Aj keď rodičia podali odvolanie proti rozsudku, práva a povinnosti rodičov sú v súčasnej dobe upravené a o návrhu otca na rozsah styku s maloletým rozhodne odvolací súd. 22. Odvolací súd po preskúmaní uznesenia na základe podaného odvolania dospel k záveru, že okresný súd rozhodol správne, keď návrh otca ako nedôvodný zamietol. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle uvedeného ustanovenia v danom prípade nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery rodičov k maloletému dieťaťu ohľadne styku s otcom, pretože uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP 79/2017 zo dňa 20.3.2017 je právo otca na styk s dieťaťom zabezpečené a pri uvedenom rozhodnutí krajský súd dostatočne a dôsledne skúmal, v akom rozsahu je potrebné upraviť styk s maloletým dieťaťom a nebol zistený a ani otcom preukázaný dôvod na zmenu tohto rozhodnutia, z ktorého dôvodu odvolanie otca je nedôvodné a nemožno mu vyhovieť. 23. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil. 24. Odvolací súd sa v preskúmavanej veci nezaoberal podrobne všetkými tvrdeniami prednesenými otcom v tomto konaní, pretože tieto sa týkajú veci samej a budú predmetom preskúmavania rozhodnutia okresného súdu na základe podaných odvolaní zo strany obidvoch rodičov v odvolacom konaní, v ktorom sa súd bude zaoberať aj požiadavkou otca na úpravu styku tak, aby bol v záujme otca aj maloletého s ktorým má záujem stretávať sa vo väčšom rozsahu ako doteraz. Odvolací súd prihliadol iba na námietky a tvrdenia odvolateľa, ktoré mali za následok rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní v tomto konaní. 25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p.možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).