Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Csp-160-2017.pdf
PDF · 189.79 KB
Case nature
Area
Subarea
36Csp/160/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobkyne: E. J., F.. XX.X.XXXX, T. U. X, XXX XX P., zastúpená JUDr. Danielou Sokol, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Kuzmányho 57, 040 01 Košice proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, o neplatnosť zmluvy o úvere
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.350,50 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 81 Eur, na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.6.2017 sa domáhala 1) určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy podľa bodu 3 Zmluvy o úvere č. 7612013807 zo dňa 17. novembra 2007 uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou a.s. je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, 2) dohoda o zrážkach obsiahnutá v článku 4, bod. 4.8 Obchodných podmienok pre úver verzia 1/2007 zo dňa 15. marca 2007 v zmluve o úvere č. 7612013807 zo dňa 17. novembra 2007 uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou a.s. je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, 3) vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.147,97 Eur. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že neodkladným opatrením Okresný súd Košice I uložil spoločnosti BENCONT INVESTMENTS s.r.o. ( právny predchodca žalovaného - pozn. súdu ) zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy na základe zmluvy o úvere č. 7612013807 zo dňa 17. novembra 2007 uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou a.s. do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Spoločnosť BENCONT INVESTMENTS s.r.o. svoju pohľadávku voči žalobkyni postúpil na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., teda žalovaného, ktorá skutočnosť sa žalobkyne stala známa na základe písomnosti zo dňa 10.10.2016. Poukázala na to, že žalobkyňa ako dlžník dňa 17.11.2007 uzatvorila zmluvu o úvere č. 7612013807 s Poštovou bankou a.s. ako veriteľom, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 50.000,- Sk ( 1.659,70 Eur ) s celkovými nákladmi spojenými s poskytnutým úverom vo výške 34.583,92,- Sk ( 1.147,98 Eur ), ktorú pôžičku sa žalobkyňa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške 1.519,- Sk, t. j. 50,42 Eur. Žalobkyňa v roku 2008 splácala úver titulom zmluvy o úvere, počas ktorého splatila úver v rozsahu 13.651,- Sk, t. j. 453,13 Eur. V roku 2009 sa dostala do ťaživej životnej situácie a úver nesplácala.
Uviedla, že jej zamestnávateľ - spoločnosť Tchibo Slovensko, spoločnosť s ručením obmedzeným od septembra 2012 vykonáva na základe podnetu žalovaného zo mzdy žalobkyne zrážky vo výške 50,42 Eur mesačne titulom zmluvy o úvere, pričom sa odvoláva na dohodu o zrážkach zo mzdy v nej obsiahnutú. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z písomnosti právneho predchodcu žalovaného zo dňa 12.4.2016, ktorú zaslal platiteľovi mzdy žalobkyne a v ktorej poukazuje na článok 3 ods. 4 Zmluvy o úvere, podľa ktorého podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s čl. 4, bod 4.8 Obchodných podmienok pre úver. Poukázala na to, že celková suma vykonaných zrážok predstavovala k júnu 2016 sumu 2.067,22 Eur. Dňa 10.5.2016 žalobkyňa v prospech právneho predchodcu žalobcu uhradila z titulu dlhu sumu 85,65 Eur, čím považovala dlh za splnený. O tejto skutočnosti informovala aj žalovaného listom zo dňa 10.5.2016, pričom súčasne vyzvala žalovaného k realizovaniu právnych krokov vo vzťahu k jej zamestnávateľovi ohľadom ukončenia vykonávania zrážok zo mzdy z dôvodu splnenia záväzku. Dôvodila, že namieta platnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že jej chýba akákoľvek ďalšia špecifikácia, čo do výšky pohľadávky a preto umožňuje žalovanému svojvoľne určovať jej výšku, ktorá skutočnosť je v zásadnom rozpore s § 551 Občianskeho zákonníka. Poukázala na neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá vyplýva aj z faktu, že dohoda o zrážkach zo mzdy nepredstavovala individuálne dohodnutú zmluvnú podmienku, ale je v zmluve predtlačená a bola súčasťou formulárovej štandardizovanej zmluvy. Žalobkyňa nebola o tejto skutočnosti osobitne informovaná, pričom poskytnutie úveru bolo tak ako to vyplýva z textu zmluvy, podmienené súčasne súhlasom so zrážkami zo mzdy. Poukázala na Smernicu Rady č.93/13/EHS z 5. apríla 1993 článok 3 ods. 2., poukázala tiež na to, že žalovaný si uplatňuje svoju pohľadávku voči žalobkyne vo výške, ktorá neustále narastá a potom ako žalobkyňa splatila svoj záväzok v celkovej výške 2.807,67 Eur, žalovaný jej oznámil, že jej zostatková dlžná čiastka predstavuje ešte sumu 3.943,49 Eur k 10.10.2016. Poukázala na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka majúc za to, že podľa jej názoru ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň sa domáhala aj vydania bezdôvodného obohatenia vo výške sumy presahujúcej poskytnutý úver.
2. Na preukázanie svojho nároku žalobkyňa spolu so žalobou (na výzvu súdu) doručila oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 10.10.2016, zmluvu o úvere č. 7612013807 zo dňa 19.11.2007, výpis z účtu žalobkyne za rok 2008, výplatné pásky žalobkyne za mesiace september až december 2012, potvrdenie zamestnávateľa žalobkyne o celkovej výške zrážok zo mzdy za obdobie 01/2013-04/2016, poštovú poukážku zo dňa 10.5.2016, list žalobkyne adresovaný žalovanému zo dňa 10.5.2016.
3. Žalobkyňa použila nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a v ďalších písomných podaniach k predmetu konania, návrhy na vykonanie vyššie citovaných dôkazov.
4. Žalovaný sa k žalobe doručenej mu dňa 9.10.2017 písomne nevyjadril.
5. Žalobkyňa písomným podaním došlým súdu elektronicky dňa 20.7.2018 podala návrh na pripustenie zmeny žaloby v nasledovnom znení: 1) dohoda o zrážkach zo mzdy podľa bodu 3 Zmluvy o úvere č. 7612013807 zo dňa 19.11.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s. je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, 2) dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v čl. 4. bod 4.8 Obchodných podmienok pre úver verzia 1/2007 zo dňa 15. marca 2007 k Zmluve o úvere č. 7612013807 zo dňa 19.11. 2007 uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s. je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, 3) ukladá žalovanému vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.350,50 Eur.
6. Návrh na zmenu žaloby žalobkyňa odôvodnila tým, že v roku 2008 žalobkyňa splatila dlh voči žalobcovi v celkovej výške 453,13 Eur, čo vyplýva z výpisu z účtu žalobkyne za rok 2008 v Poštovej banke, a.s. Platiteľ mzdy žalobkyne vykonal zrážky zo mzdy žalobkyne za mesiace 09/2012 až 12/2012 v celkovej výške 201,68 Eur, ktorú skutočnosť žalobkyňa preukázala výplatnými páskami žalobkyne za mesiac 09/2012 až 12/2012, platiteľ mzdy žalobkyne vykonal v období 01/2013 až 04/2016 mesačné zrážky v celkovej výške 2.016,80 Eur, ktorú skutočnosť žalobkyňa preukázala potvrdením zamestnávateľa žalobkyne zo dňa 10.5.2016, platiteľ mzdy žalobkyne vykonal v mesiaci máj 2016 zrážku zo mzdy žalobkyne v sume 50,42 Eur, ktorú skutočnosť žalobkyňa preukázala výplatnou páskou žalobkyne za mesiac máj 2016 a napokon žalobkyňa poštovou poukážkou dňa 10.5.2016 zaplatila žalovanému sumu 85,65 Eur, ktorú skutočnosť preukázala poštovým poukazom zo dňa 10.5.2016. Uviedla, že celkovo zaplatená suma predstavuje výšku 2.807,68 Eur a po odrátaní istiny vo výške 1.659,70 Eur, žalobkyňa žiadala najprv vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 1.147,97 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný na základe písomnosti zo dňa 26.2.2018 vyzval platiteľa mzdy žalobkyne na výkon zrážok zo mzdy na základe uzavretej zmluvy o úvere, ktorá je predmetom vyslovenia neplatnosti, a to aj napriek právoplatnému a vykonateľnému neodkladnému opatreniu, ktoré zakazuje žalovanému a platiteľovi mzdy žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu titulom zmluvy o úvere č. 7612013807 až do právoplatného skončenia súdneho konania, platiteľ mzdy žalobkyne zrazil žalobkyni zo mzdy za marec 2018 sumu 202,53 Eur, ktorú skutočnosť žalobkyňa preukázala potvrdením platiteľa mzdy žalobkyne o vykonanej zrážke. Spolu tak v prospech veriteľa vykonala úhrady v sume 3.010, 21Eur. Z uvedeného dôvodu sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 1.350,50 Eur.
7. K návrhu na zmenu žaloby žalobkyňa doručila dohodu o zrážkach zo mzdy predložená platiteľovi mzdy - výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy, ktorú adresoval žalovaný zamestnávateľovi žalobkyne zo dňa 26.2.2018, potvrdenie o vykonaní zrážky za mesiac marec 2018 vo výške 202,53 Eur.
8. Žalovaný písomným podaním zo dňa 12.9.2018 došlým súdu elektronicky dňa 17.9.2018 sa vyjadril k predmetu konania a k návrhu na zmenu žaloby, v ktorom vyjadrení žalovaný uviedol, že má za to, že žalobkyňa nijako nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani, v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na strane žalovaného. Poukázal na to, že dôkazné bremeno nesie žalobkyňa, je jej povinnosťou preukázať, že zmluvu neuzavrela slobodne, v opačnom prípade ide len o jej účelové tvrdenie ničím nepreukázané. K vysloveniu žalobkyňou požadovanému určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, prípadne ich určenia, že táto dohoda má byť neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobkyne, že táto dohoda má spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t. j. žalobkyne. Mal za to, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala v čom zabezpečovací inštitút, ktorý explicitne upravuje OZ, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Tiež poukázal na to, že žalobkyňa nepopiera platnosť zmluvy a nepopiera, že túto uzatvorila dobrovoľne na základe slobodnej vôle a svojím podpisom súhlasila s celým obsahom zmluvy. Má za to, že tvrdenie žalobkyne, že sa dohode o zrážkach zo mzdy musela podrobiť, je zjavne účelové a tendenčné. Poukázal na tú skutočnosť, že v prípade, ak by žalobkyňa plnila riadne a včas svoj záväzok voči právnemu predchodcovi žalovaného, tento zabezpečovací inštitút by nebol býval vôbec uplatnený. V podaní ďalej poukázal na to, že v žalobe nie je možné v požadovanom určení vyhovieť z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c), d) CSP. Dôvodil, že súd môže riešiť neplatnosť právnej skutočnosti, v tomto prípade dohody o zrážkach zo mzdy, výslovne len vtedy, ak osobitný právny predpis, napr. zákon č. 129/2010 Z. z., prípadne iný právny predpis obsahuje hmotnoprávnu úpravu, ktorá by pripúšťala takúto neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy vysloviť. Uviedol, že zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami a určenie existencie právnej skutočnosti, napr. že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Nová právna úprava CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Dôvodil, že žalobkyňa má za to, že zrážky zo mzdy existujú z uzavretého právneho úkonu, ktorý je platným právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov a nemožno tvrdiť, že existuje naliehavý právny záujem iba na vyhlásení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy pokiaľ dohoda - zmluva o úvere, na základe ktorej boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky, je platná vo svojich všetkých dojednaniach. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa nenamieta platnosť zmluvy a úvere, nenamieta ani dojednania, ktoré by eventuálne navyšovali v neprimeranom rozsahu plnenie, ku ktorému sa žalobkyňa zaviazala, ale namieta iba spôsob zabezpečenia tohto dvojstranného právneho úkonu. Žalovaný vzniesol námietku premlčania do požadovaného výroku - vydania bezdôvodného obohatenia poukazujúc na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V písomnom vyjadrení (súd uvádza, že mylne) uviedol, že žaloba bola na súd podaná dňa 29.5.2018 (správne 21.6.2017 - poznámka súdu) a vychádzajúc z uvedeného, žalobkyňa môže požadovať platby 2 roky spätne od podania žaloby. Uviedol, že žalobkyňa realizovala platby v prospech žalovaného v celkovej výške 893,22 Eur. V tejto súvislosti žalovaný namietol aj nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP majúc za to, že v prejednávanom prípade nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žiadal, aby súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
9. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán sporu a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti: medzi právnym predchodcom žalobcu - Poštovou bankou, a.s. so sídlom Prievozská 2/8, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890 a žalobkyňou bola dňa 19.11.2017 uzavretá zmluva o úvere, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 50.000,-
Sk, t.j. 1.657,70 Eur, žalobkyňa sa zaviazala predmetný úver vrátiť v 60 mesačných splátkach po 1.519,- Sk, t.j. 50,42 Eur, so splatnosťou prvej splátky ku dňu 19.12.2017 a každej ďalšej splátky vždy k 19- temu dňu v mesiaci. Úroková sadzba bola stanovená na 23 %, RPMN na 26,69 %, celková výška nákladov na poskytnutý úver bola vyčíslená na sumu 34.583,92,- Sk, t.j. 1.147,98 Eur. V bode 4 časti 3 Zmluvy bolo stanovené, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany uzatvárajú dohodu zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s čl. 4. bod 4.8 Obchodných podmienok pre úver. Zo strany žalobkyne bola zmluva podpísaná dňa 15.11.2007 a zo strany právneho predchodcu žalovaného dňa 19.1.2007. Je nesporné, že zmluvu o úvere je potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z. z. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou vyplynulo, že žalobkyňa v prospech právneho predchodcu žalobcu ako aj žalobcu uhradila celkovú sumu 3.010,21 Eur, a to konkrétne za obdobie 09/2012 - 12/2012 platiteľ mzdy žalobkyne vykonal zrážky z jej mzdy v sume 201,68 Eur, čo vyplýva z výplatných pások predložených žalobkyňou za uvedené obdobie, za obdobie 01/2013 až 04/2016 sumu 2.016,80 Eur, čo vyplýva z potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne zo dňa 10.5.2016, dňa 10.5.2016 uhradila žalobkyňa poštovou poukážkou v prospech právneho predchodcu žalobcu sumu 85,65 Eur, z výpisu z účtu žalobkyne vedeného v Poštovej banke, a.s. vyplýva, že žalobkyňa učinila v roku 2008 v prospech veriteľa celkovú sumu 453,13 Eur, v mesiaci máj 2016 platiteľ mzdy žalobkyne vykonal zrážku z jej mzdy v sume 50,42 Eur, ktorú skutočnosť žalobkyňa preukázala výplatnou páskou za 05/2016, v mesiaci marec 2018 bola vykonaná zamestnávateľom žalobkyne zrážka zo mzdy v prospech žalovaného v sume 202,53 Eur.
10. Je nesporné, že zmluvu o úvere uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je potrebné posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2007; zmluva uzavretá dňa 19.11.2007. Je nesporné a uvedené vyplýva zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 38C/155/2016, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 24.6.2016 č. k. 38C/155/2016 - 13 vydal neodkladné opatrenie (v tom čase nariadil predbežné opatrenie), ktorým uložil povinnosť žalovanému - BENCONT INVESTMENTS s.r.o. (právny predchodca žalovaného) zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy na základe zmluvy o úvere č. 7612013807 zo dňa 17.11.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s. do právoplatného skončenia vo veci samej a zároveň zamestnávateľovi žalobkyne - spoločnosti Tchibo Slovensko, spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom Prievozská 4, 821 09 Bratislava, IČO: 31 335 632 uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy na základe zmluvy o úvere č. 7612013807 zo dňa 17.11.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou a.s. do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia nadobudlo právoplatnosť dňa 16.7.2016 a vykonateľnosť dňa 30.6.2016.
11. Advokátka žalobkyne poukázala na to, že žalobkyňa je toho názoru, že preukázala, existenciu naliehavého právneho záujmu a mala zato, že v predmetnej veci nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, pretože vyplýva z § 53 a OZ, ktoré ustanovenie predpokladá právo spotrebiteľa domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Tiež poukázala na § 290 a nasledujúcich CSP, ktoré ustanovenia upravujú spotrebiteľské súdne spory, pričom súčasne v § 298 CSP je upravený postup súdu v prípade zistenia existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom spore. Zastala názor, že z vyššie uvedeného hmotnoprávneho, ako aj procesnoprávneho predpisu je dostatočne preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok v zmluve o úvere a to bez toho, aby to žalobkyňa bola povinná osobitne preukazovať. Poukázala na to, že žalobkyňa svoj záväzok voči žalovanému splnila a poukázala na zákon č. 258/2001 Z. z. majúc za to, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou neobsahuje náležitosti vyžadované § 4 ods. 2 citovaného zákona a v tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, v ktorých sa konštatuje neplatnosť rozhodcovskej doložky a dohody o zrážkach zo mzdy v sporoch, kde vystupuje žalovaný. Dôvodila, že má za to, že na strane žalovaného došlo k úmyselnému vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia poukazujúc na to, že tento má dlhodobú vedomosť o vadnosti zmluvných ustanovení v zmluvách a ich neprijateľnosti z hľadiska práva. Uviedla, že sa nestotožňuje s vznesenou námietkou premlčania a dôvodila, že v predmetnej veci nie je možné aplikovať všeobecnú dvojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu podľa § 107 ods. 1 OZ, ale objektívnu premlčaciu lehotu podľa § 107 ods. 2 OZ a to 10 ročnú majúc za to, že sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie.
12. Žalovaný zotrval na svojom písomnom stanovisku k predmetu konania a poukázal na to, že žalovaný má za to, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou je platná, dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti a nie je ich možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný dôvodil, že nárok žalobkyne je dôvodný len čo do zaplatenia sumy 439,44 Eur, v prevyšujúcej časti jej nárok je premlčaný, majúc za to, že tak objektívna ako aj subjektívna lehota začala plynúť uhradením poslednej splátky.
13. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
14. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
15. Podľa § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
16. Podľa § 143 ods. 1 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
17. Podľa § 142 ods. 2 CSP, uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.
18. Zmena žaloby je prejavom dispozitívnej voľnosti žalobcu. Teda žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu a zmena žaloby je možná len so súhlasom súdu, teda súd musí zmenu žaloby uznesením pripustiť.
19. O zmene žaloby súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 CSP, majúc za to, že žalobca dispozičným procesným úkonom rozšíril uplatnené právo v časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k tomu, že výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súd zmenu žaloby pripustil.
20. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že: 1) dohoda o zrážkach zo mzdy podľa bodu 3 Zmluvy o úvere č. 7612013807 zo dňa 19.11.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s. je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, 2) dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v čl. 4 bod 4.8 Obchodných podmienok pre úver verzia 1/2007 zo dňa 15.3.2007 v zmluve o úvere č. 7612013807 zo dňa 19.11.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s. je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. Z procesného hľadiska ide o žalobu podanú podľa § 137 písm. c, d, CSP. Žalobu žalobkyňa podala dňa 21.6.2017, teda za účinnosti CSP.
21. Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listine, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
22. Podľa § 11 ods. 4 zákona o 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom od 1.1.2018, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
23. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
24. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
25. Dohoda o zrážkach zo mzdy je právnym úkonom, ktorý z hľadiska teórie práva je považovaný za právnu skutočnosť. Otázka prípustnosti uvedenej žaloby preto musí byť posudzovaná aj podľa § 137 písm. d) CSP, ktoré ustanovenie ako predpoklad prípustnosti takejto žaloby predpokladá, že toto oprávnenie žalobca vyvodzuje z osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom nie sú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa na právne úkony a nie je možné vysloviť neplatnosť, či domáhať sa určenia neplatnosti iba poukazom na ne. Nejedná sa svojou povahou a ani o iný druh žaloby, ktorý je prípustný vtedy, ak by sa ochrany práv žalobca nemohol domôcť niektorou zo žalôb vymenovaných § 137 písm. a) až d) CSP, kedy by mohlo dôjsť k odopretiu spravodlivosti, čo princípy právneho poriadku nepripúšťajú.
26. V žalobe žalobkyňa poukazuje na to, že žalobu podala na základe vydaného predbežného opatrenia ( v súčasnosti neodkladné opatrenie podľa CSP - pozn. súdu ) Okresným súdom Košice I sp. zn. 38C/155/2016 zo dňa 24.6.2016, právoplatným dňa 16.7.2016 a vykonateľným dňa 30.6.2016, ktorým bola uložená povinnosť 1) žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy na základe zmluvy o úvere č. 7612013807 zo dňa 17.11.2007 ( správne 19.11.2007- pozn. súdu ) uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s., do právoplatného skončenia vo veci samej a 2) zamestnávateľovi žalobkyne - Tchibo Slovensko, spol. s r.o., so sídlom Prievozská 4, 821 09 Bratislava, IČO: 31 335 632 zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy na základe zmluvy o úvere č. 7612013807 zo dňa 17.11.2007 ( správne 19.11.2007- pozn. súdu ) uzavretej medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s., do právoplatného skončenia vo veci samej.
27. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení neexistencie práva z dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré žalobkyňa môže uplatniť iba podľa § 137 písm. c), d) CSP. Súd naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nemôže posudzovať izolovane bez toho, aby prejudiciálne posúdil obsah a platnosť samotnej zmluvy o úvere, bez ktorej existencia dohody o zrážkach zo mzdy ako forma zabezpečenia záväzkov nemá význam. V posudzovanej veci vyplýva hlavný záväzkový vzťah zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Povinnosť žalobkyne vrátiť peňažné prostriedky bola zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy. Táto je formou zabezpečenia záväzku a jej dojednanie môže vychádzať iba z hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy je upravená v § 551 OZ ako forma zabezpečenia záväzku, ktorú právny poriadok upravuje ako prostriedok na usporiadanie právnych vzťahov, s výhradami jej použitia v predpisoch upravujúcich ochranu spotrebiteľa ( § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 ). Súd nemôže riešiť stret proti sebe stojacich záujmov dodávateľa a spotrebiteľa izolovane, bez toho, aby mal preukázané, aké sporné nároky budú určovacou žalobou vyriešené. Musí byť preukázané, že veriteľ uplatňuje alebo môže vymáhať od spotrebiteľa také peňažné plnenia, na ktoré nemá nárok. bez predbežného posúdenia spotrebiteľskej úverovej zmluvy taký záver nie je možné urobiť. V prípade neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy síce žalovaný príde o možnosť uspokojiť pohľadávku touto formou zabezpečenia záväzku v spotrebiteľskej veci, ale jeho pohľadávka, ktorú dohoda zabezpečuje, tým nezaniká, resp. zostáva naďalej spornou. Vyriešenie otázky naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy je možné iba posúdením, či je pohľadávka žalovaného z úverovej zmluvy oprávnená alebo nie. Súd posudzuje naliehavý právny záujem v dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá má význam, len ak existuje záväzok, ktorý dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. Preto je nutné sa zaoberať obsahom spotrebiteľskej úverovej zmluvy, posúdením spornosti alebo nespornosti pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje.
28. Z uvedeného teda vyplýva, že takáto žaloba by bola prípustná v tom prípade, ak by bol preukázaný naliehaný právny záujem (§ 137 písm. c) CSP), prípadne, ak tak by ustanovoval osobitný predpis (§ 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z.), nakoľko tak ako bolo vyššie konštatované, dohoda o zrážkach zo mzdy je považovaná za právnu skutočnosť, lebo na jej základe dochádza k vzniku, zmene a zániku práv a povinností, avšak táto má význam len popri úverovej zmluve, od ktorej je závislá.
29. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
30. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
31. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
32. Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
34. Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
35. Podľa § 53 ods. 10 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
36. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.
37. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
38. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
39. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
40. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007 , Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
41. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
42. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
43. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2007, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
44. Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Poštová banka, a.s., a žalobkyňou bola uzatvorená spotrebiteľská úverová zmluva v zmysle zákona 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2007 a ktorú zmluvu súd podrobil súdnemu prieskumu a zistil, že táto zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, konkrétne náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. a) citovaného zákona - úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, a hoci táto je síce v zmluve uvedená vo výške 23 %, avšak túto súd posúdil a vyhodnotil ako neplatne dohodnutú s poukazom na nižšie uvedené.
45. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou, obvyklosť praxe peňažných ústavov.
46. Súd zistil, že priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk pri stave úverov v domácnostiach, pri úveroch spotrebiteľských od 1 roka do 5 rokov ( dohodnuté 48 mesačné splátky ) predstavuje v novembri 2007 ( v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy ) - 13,84 %.
47. Keďže nikto, ani súd nemôže, ani nie je jeho úlohou nahrádzať kontraktačný proces a určiť presnú úrokovú mieru aká by prípadne medzi stranami bola v rámci udržateľných úrokov dohodnutá a výška zmluvného úroku ďaleko prevyšuje akceptovateľnú výšku, súd túto časť zmluvy o úvere, t.j. dohodu o výške úroku vyhodnotil ako v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto časti dojednania.
48. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úroku, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny za užívanie požičanej istiny), teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky, čo odporuje dobrým mravom.
49. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011).
50. V zmluve bola teda dojednaná úroková miera vo výške 23 % ročne, pričom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy pri úveroch poskytnutých bankami domácnostiam ( úrokové miery úverov - nové obchody - www. nbs.sk ), predstavovala 13,84 % ročne. Už len samotná skutočnosť, že cena úveru je vyššia, je zarážajúce a odôvodňujúce klásť zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu, úrok vo výške 23 % ročne podstatnou a neprimeranou mierou prekračuje horný limit obvyklej úrokovej miery. Žalobca si uplatnil úroky vo vyššej výške, ako poskytovali banky v rovnakom období, čiže prekročil obvyklé úroky poskytované bankami. Dohodnuté úroky sú odplatou za používanie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu.
51. Nový úver za vysokú cenu je síce vnímaný zo strany klienta ako záchranný produkt, no v skutočnosti, ak je klient vo finančnej tiesni a berie úver, ide na jeho strane o prirodzený postup v zmysle ,,potrebujem, dávajú, a preto beriem“, tak zo strany dodávateľa ide o postup bez odbornej starostlivosti, ktorý civilistika zohľadňuje pri vyhodnocovaní vadnosti právneho úkonu. Veriteľ musí počítať s následkami pri podcenení bonity dlžníka resp. ako tomuto bolo v tomto prípade, kedy žalobca sa spolieha na pravdivosť údajov o výške mesačnej mzdy uvedených žiadateľom. I v tomto je potrebné vidieť podnikateľské riziko, ktoré si sám veriteľ na seba poskytovaním pôžičiek elektronicky na diaľku vlastne berie. Avšak uvedené nemožno presúvať na ťarchu daného klienta vo forme vysokého a absolútne neprimeraného úroku či tzv. odplaty.
52. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
53. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
54. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
55. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, súd považuje dohodnutie úrokovej sadzby vo výške 23 % pri úvere, ktorý mal byť poskytnutý v rozsahu 1.659,70 Eur na obdobie 5 rokov za neprimerané, úžernícke, v rozpore s dobrými mravmi a teda v konečnom dôsledku za neplatné. Zároveň vzhľadom na ďalšie vyššie spomenuté nedostatky danej zmluvy, súd mal za to, že keďže zmluva neobsahuje potrebné náležitosti, resp. tieto náležitosti sú uvedené neurčito a nezrozumiteľne, resp. neplatne a v rozpore s dobrými mravmi, s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, považoval zmluvné dojednanie o výške úroku za neplatnú. Následne z tejto skutočnosti súd pri rozhodovaní v prejednávanom prípade aj vychádzal. Súd potom právne uzatvoril, že žalovaný nemá nárok na úrok z poskytnutého úveru s poukazom na § 4 ods. 5 citovaného zákona a teda nemá nárok na zaplatenie celkovej výšky nákladov za poskytnutý úver v sume 1.147,98 Eur, ktorá výška nákladov obsahuje okrem poplatkov ( bližšie v zmluve neurčených ) aj úroky ( § 2 písm. c citovaného zákona ).
56. Súd mal preukázané, že žalobkyňa odčerpala od žalovaného úver vo výške 1.659,70 Eur, na ktorú sumu učinila úhrady vo výške 3.010,21 Eur. Žalobkyňa tak zaplatila žalovanému vyššiu sumu o 1.350,51 Eur, než na akú má žalovaný nárok.
57. Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, (1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
58. Z obsahu zmluvy vyplýva (bod 4) dojednanie o dohode o zrážkach zo mzdy. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je hlavný záväzkovoprávny vzťah a povinnosť žalobkyne vrátiť poskytnutý úver bol za zabezpečená Dohodou o zrážkach zo mzdy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza Súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Súd skúmal. či je pohľadávka žalovaného z úverovej zmluvy oprávnená alebo nie, skúmal, či ku dňu rozhodnutia súdu existuje záväzok, ktorý dohoda zabezpečuje.
59. Z vykonaného dokatovania vyplynulo, že keďže že dlh žalobkyne voči žalovanému ako veriteľovi v skutočnosti predstavuje sumu 1.659,70 Eur, avšak žalobkyňa v prospech veriteľa vykonala vyššie úhrady, teda nad sumu 1.659,70 Eur, vykonala úhrady v celkovej výške 3.010,21 Eur, ktorú skutočnosť žalovaný nepoprel ani nevyvrátil, čo súd tiež považuje za nesporné a uvedená skutočnosť vyplýva aj z listinných dôkazov doložených žalobkyňou, súd má za to, že keďže už neexistuje záväzok žalobkyne voči žalovanému, v prejednávanej veci nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
60. Inými slovami povedané, teda keďže neexistuje už záväzok, ktorý zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy, na požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem a preto súd žalobcu v časti požadovaného určenia zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu.
61. Žalobkyňa si žalobou uplatňovala aj vydanie bezdôvodného obohatenia.
62. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor na iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
63. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
64. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
65. Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
66. Právny vzťah z bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodné obohatenie). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia však vznikne len za splnenia určitých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu, a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby, a napokon, že nejde o prípad, keď Občiansky zákonník napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Vznik bezdôvodného obohatenia sa spája so súčasným vznikom záväzku, na základe ktorého je ten, kto sa obohatil, povinný vydať predmet obohatenie a zároveň ten, na úkor koho sa tak stalo, je oprávnený požadovať vydanie všetkého, o čo sa povinný obohatil. Základnú konštrukciu bezdôvodného obohatenia predstavuje neoprávnene získaný majetkový prospech jedného subjektu na úkor iného subjektu, v ktorého majetkových pomerov sa táto zmena negatívne prejavila. Ide o objektívne vzniknutý stav, keď bez právom uznaného dôvodu dôjde k presunu majetkových hodnôt od jedného subjektu k druhému. Tento princíp je v zákone vyjadrený slovami „kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať“ a hoci toto ustanovenie nepredstavuje všeobecnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, v Občianskom zákonníku nie je obsiahnuté bezdôvodne. Citované ustanovenie formuluje zjednocujúci princíp, na ktorom je založený právny inštitút bezdôvodného obohatenia, princíp, ktorý musí byť preverovaný pri každej aplikácii § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka na skutkové okolnosti konkrétneho prípadu, ako aj princíp, ktorý predstavuje jeden zo základov súkromného práva demokratického a právneho štátu.
67. Tak ako súd vyššie konštatoval, že žalobkyňa ako dlžníčka v prospech veriteľa učinila spolu platby vo výške 3.010,21 Eur, v skutočnosti však jej povinnosťou bolo vykonať v prospech veriteľa platby v celkovej výške 1.659,70 Eur a rozdiel medzi učinenými platbami v prospech veriteľa a platbou, ktorú v skutočnosti mala žalobkyňa v prospech veriteľa učiniť, činí bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného na úkor žalobkyne a jeho výška je 1.350,50 Eur.
68. Žalovaný vzniesol námietku premlčania poukazujúc na to, že žaloba bola podaná na súd 29.5.2018, uviedol, že na Okresný súd Košice - okolie a že žalobkyňa má nárok na vrátenie, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. na platby 2 roky spätne od podania žaloby, pričom poukázal aj na to, že žalobkyňa realizovala platby v celkovej výške 403,27 Eur a v ďalšom podaní uviedol, že vo výške 252,95 Eur.
69. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
70. Podľa § 100 ods.2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
71. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanovenia uvedené inak, premlčacia doba je 3 ročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
72. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
73. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a a k ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
74. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul, bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo o sebe nezaniká (na rozdiel od preklúzie) len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Avšak ani nárok premlčaním sám o sebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho (prirodzeného) záväzku (obligácie) čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Ak ale povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie. Premlčanie teda môžeme definovať ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Vznesenie námietky premlčania treba považovať za celkom bežné uplatnenie práva vyplývajúceho zo zákona. Je len v záujme právnej istoty, aby subjekty svoje práva uplatňovali riadne a včas. Podľa platného právneho stavu súd nemá možnosť premlčanie práva odpustiť, ba práve naopak, premlčané právo veriteľovi nemôže priznať (§ 100 ods. 1 in fine).Vznesenie námietky premlčania po márnom uplynutí premlčacej doby vyvoláva právne dôsledky a to, že súd oprávnenej osobe premlčané subjektívne občianske právo (nárok) nemôže priznať, lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku. V dôsledku uvedeného, ak súd zistí, že vznesenie námietky premlčania je odôvodnené, nezostáva nič iné, než žalobu veriteľa, ktorú sa tohto premlčaného práva domáha, zamietnuť. Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania, je dlžník, resp. jeho právny nástupca a prípadne aj ich zástupca.
75. Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou 3 ročnou premlčacou dobou. Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom (alebo iným predpisom) ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívne okolnosti.
76. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1. Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené podobne ako pri premlčaní práva na náhradu škody (§ 106). Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (pozri vysvetlivky k § 451). Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt, treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa.V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačilo by teda, keby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1.
77. Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúce pre jej začiatok.
78. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
79. Ide o hmotnoprávne lehoty, u ktorých zásadne platí, že na zachovanie lehoty sa vyžaduje, aby prejav došiel najneskôr v posledný deň lehoty adresátovi, resp. aby právo bolo uplatnené na súde najneskôr v posledný deň lehoty.
80. Aj premlčacia lehota, bez ohľadu na jej dĺžku sa pri jednotlivých právach zásadne začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre začiatok. Táto doba plynie nepretržite až do jej skončenia, ak nenastanú skutočnosti, s ktorými zákon spája ten následok, že premlčacia doba sa zastaví (spočíva) alebo sa pretrhne (prerušuje), prípadne nezačne plynúť a jej plynutie sa neskončí dokiaľ uvedená skutočnosť trvá. Ak niet takýchto skutočností, premlčacia doba skončí v deň posledného roku, ktorý sa svojím číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, prípadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
81. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že má za to, že tak objektívna ako aj subjektívna premlčacia lehota začala plynúť uhradením poslednej splátky zo strany žalobkyne v prospech veriteľa.
82. Žalobkyňa poukázala na to, že v prejednávanom prípade je potrebné aplikovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu s poukazom na nekalé obchodné praktiky žalovaného.
83. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba zo strany žalobkyne bola podaná dňa 21.6.2017. o čom svedčí prezenčná pečiatka súdu, táto bola podaná osobne. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že posledná splátka učinená žalobkyňou v prospech žalovaného bola dňa 5.4.2018 vo výške 202,53 Eur, t.j. po podaní žaloby a táto bola zrazená z jej mzdy za mesiac marec 2018 jej zamestnávateľom na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy Advokátskou kanceláriou veriteľa ( žalovaného ) spolu s listom zo dňa 26.2.2018 ( čl. 65). Z uvedeného vyplýva, že zrážku zo mzdy zamestnávateľ žalobkyne vykonal po právoplatnosti a vykonateľnosti predbežného opatrenia - uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 38C/155/2016 zo dňa 24.6.2016. Pred podaním žaloby bola naposledy splátka realizovaná v prospech veriteľa dňa 3.6.2016 v sume 50,42 Eur, ktorá skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola.
84. Súd poukazuje v tejto súvislosti na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 169/2017 zo dňa 10.1.2018 a sp. zn. 1 Cdo 238/2017 zo dňa 18.10.2018, ktoré rozhodnutia sa zaoberali alebo skúmali otázku 10 ročnej objektívnej lehoty a taktiež otázku začatia plynutia objektívnej a subjektívnej lehoty pri vydaní plnenia z bezdôvodného obohatenia v spotrebiteľských vzťahoch.
85. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje 2 ročnú subjektívnu a 3 ročnú, resp. 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia lehota. Objektívna premlčacia lehota začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne, fakticky došlo a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne preukázateľne zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy oprávnený získal informácie o právnej stránke možnosti domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia ( napríklad o tom, ako možno právne kvalifikovať jeho nárok ), nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), kedy získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. 86. Ináč povedané, ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka a objektívnu, ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby, a ktorej dĺžka je určená rozdielne podľa charakteru získania bezdôvodného obohatenia. V prípade, že bolo bezdôvodné obohatenie získané bez úmyselného konania, jej dĺžka je tri roky a ak bol taký prospech získaný úmyselne, určil Občiansky zákonník jej dĺžku v rozsahu desať rokov. Aj plynutie týchto lehôt je stanovené odlišne a aj ich plynutie a skončenie nie sú na sebe závislé. Osobitne je upravený aj začiatok plynutia týchto premlčacích dôb. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr. Naproti tomu, plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor; v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 OZ plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu (R 25/1986).
87. Z obsahu spisu to vyplýva, že žalobkyňa adresovala žalovanému list zo dňa 10.5.2016, v ktorom liste žalovanému oznámila, že má za to, že z jej strany došlo k splneniu dlhu v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy. Ak by súd pripustil, že žalobkyňa, ako oprávnená, sa už týmto dňom dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia, dozvedela sa o tom, kto sa na jej úrok bezdôvodne obohatil, t. j. keď týmto dňom nadobudla vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, odo dňa 11.5.2016 začala plynúť objektívna trojročná lehota a tiež subjektívna dvojročná lehota, a keďže žaloba bola podaná dňa 21.6.2017, táto bola podaná včas, keďže neuplynula zákonom stanovená premlčacia doba (subjektívna dvojročná, ktorá plynie v rámci trojročnej objektívnej ).
88. Súd poukazujúc na vyššie citované rozhodnutia NS SR ( bod 84 ) a na vyššie uvedené právne závery ( bod 85,86 ) uzatvára, že tak objektívna trojročná ako aj subjektívna dvojročná premlčacia lehota začala plynúť nasledujúci deň po zrealizovaní splátky ( poslednej ) pred podaním žaloby, t.j. odo dňa 4.6.2016 a keďže žaloba bola podaná dňa 21.6.2017, táto bola podaná včas, keďže neuplynula zákonom stanovená premlčacia doba.
89. Tak ako súd konštatoval, z obsahu spisu vyplýva, že posledná splátka učinená žalobkyňou v prospech žalovaného bola dňa 5.4.2018 vo výške 202,53 Eur, t.j. po podaní žaloby. Následne žalobkyňa podala návrh na zmenu žaloby dňa 20.7.2018 - úprava výšky bezdôvodného obohatenia a ktorému návrhu súd vyhovel, t. j. zmenu pripustil . V súvislosti s plynutím premlčacej doby nemožno teda opomenúť ani tento návrh na zmenu žaloby, a aj v tomto prípade bol žalobkyňou uplatnený nárok - vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnený v zákonom stanovenej 3 ročnej objektívnej lehote.
90. Z uvedeného vyplýva, že nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, premlčaný nie je. 91. Z právnej argumentácie resp. stanoviska žalobkyne o plynutí 10 ročnej premlčacej objektívnej lehoty, ktoré odôvodnila žalobkyňa nekalými obchodnými praktikami žalovaného, súd uvádza nasledovné: Občianske právo nedefinuje pojem zavinenia a pri skúmaní tejto otázky vychádza tradične z trestného práva hmotného. Zavinenie je založené na dvoch zložkách a to vedomostnej a vôľovej zložke. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. Definícia úmyselného zavinenia je obsiahnutá v ustanovení § 15 Trestného zákona, podľa ktorého trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Preto v prípade skúmania úmyslu páchateľa je potrebné vždy skúmať vedomostnú zložku (či páchateľ vedel, že koná protizákonne) a vôľovú zložku ( či chcel konať protizákonne). Právna teória trestného práva rozoznáva dve formy úmyselného zavinenia, a to úmysel priamy a úmysel nepriamy. Priamym úmyslom (dolus directus) sa v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona rozumie to, keď páchateľ chcel spôsobom uvedeným v (trestom) zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom. Vedomostná zložka však nie je v tomto ustanovení riešená výslovne (ako pri nepriamom úmysle). Uvedené ustanovenie, ale predpokladá, že ak chcel páchateľ porušiť alebo ohroziť chránený záujem, musel vedieť aj o tom, že bude konať protiprávne. Iná situácia však nastáva pri nepriamom úmysle (dolus indirectus). V tomto prípade páchateľ vie (vedomostná zložka), že svojím konaním ohrozí záujem chránený trestným zákonom, avšak pre prípad, že sa tak stane, je s tým uzrozumený (vôľová zložka).
Z toho vyplýva, že páchateľ priamo nechce záujem ohroziť alebo porušiť, ale je uzrozumený s tým, že sa tak môže stať.
92. Z civilnoprávneho hľadiska pri bezdôvodnom obohatení nie je možné pri zavinení hovoriť o páchateľovi a o porušení alebo ohrození záujmov chránených trestným zákonom. Analogicky sa tu však jedná o úmyselné získanie neoprávneného majetkového prospechu, ktorý v tomto prípade predstavuje úmyselné bezdôvodné obohatenie jedného subjektu na úkor druhého subjektu.
93. Možno zhrnúť, že žalobkyňa úmyselné konanie veriteľa vidí v jeho úmysle dosiahnuť zisk dojednávaním nekorektných zmlúv, jeho úmysel je daný určitými faktormi a okolnosťami, ktoré spočívajú v profesionálnosti a odbornosti žalovaného a taktiež v množstve súdnych sporov nebankových subjektov so spotrebiteľmi. Je potrebné konštatovať, že samotné všeobecné skutočnosti (fakty) o profesionálnom podnikateľskom postavení nebankových subjektov v oblasti poskytovania úverov a doterajšia súdna prax týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch samé o sebe nemôžu bez ďalšieho zakladať úmysel, či už priamy alebo nepriamy nebankového subjektu (veriteľa). Bolo potrebné nutné dôsledne skúmať vôľovú a vedomostnú zložku zavinenia aplikujúc analógiu podľa trestného práva hmotného pri právnom posúdení formy zavinenia, a to s dôrazom na čas konania protiprávneho úkonu, resp. získania neoprávneného majetkového prospechu. Pri bezdôvodnom obohatení je preto dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo z objektívneho hľadiska a v tom čase preukázať úmysel veriteľa, resp. jeho zavinenie, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné aplikovať 3 ročnú alebo 10 ročnú premlčaciu lehotu. Z uvedeného, teda zákonite vyplýva, že v prvom rade je potrebné správne právne posúdiť z akého dôvodu došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, iná situácia nastáva napr. pri bezdôvodnom obohatení, bez právneho dôvodu ako pri bezdôvodnom obohatení z neplatného právneho úkonu z časového hľadiska, kedy k obohateniu reálne došlo. Až po správnom určení okamihu, kedy k obohateniu došlo, je možné pristúpiť ku skúmaniu zavinenie veriteľa, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu. Žalobkyňa musí preukázať, že v čase, kedy došlo k obohateniu, mal žalovaný úmysel získať majetkový prospech na jej úkor. V prípade nepreukázania úmyslu žalovaného (vedomostnej aj vôľovej zložky úmyslu) musí byť aplikovaná všeobecná 3 ročná objektívna lehota. Je potrebné uviesť, že v prípade, ak nebankový subjekt (veriteľ ) koná nekorektne a neuvedie do úverovej zmluvy všetky zákonom predpísané údaje, je toto jeho konanie zo zákona sankcionované tým, že zmluva sa stáva bezúročnou a bez poplatkovou. Čo v podstate znamená, že spotrebiteľ je povinný zaplatiť veriteľovi len samotnú istinu úveru (pôžičky). Čo v podstate znamená, že spotrebiteľ je povinný zaplatiť veriteľovi len samotnú istinu úveru (pôžičky).
94. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o nekalých obchodných praktikách žalovaného, resp. právneho predchodcu žalovaného, vo všeobecnosti bez ďalšieho nemôže zakladať úmysel tohto veriteľa bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa.
95. Žalobkyňa v podaní zo dňa 25.10.2018 poukázala na to, že v prípade, ak súd by dospel k záveru, že nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný, dala súdu do pozornosti postup podľa § 298 CSP a priznať žalobkyne primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.350,50 Eur. Žalovaný k podaniu žalobkyne uviedol, že má za to, že vzhľadom na obsah podania žalobkyne, došlo k podstatnej zmene rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe a toto podanie je potrebné vyhodnotiť ako zmenu žaloby - návrh na pripustenie zmeny žaloby. Žalobkyňa k tejto námietke uviedla, že toto podanie nie je potrebné vnímať ako návrh na zmenu žaloby.
96. Podľa § 140 ods. 2 CSP, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
97. Zmena žaloby - ide o dispozičný procesný úkon, ktorý patrí výlučne strane sporu, predovšetkým žalobcovi. Za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových okolností, ktoré uviedol v žalobe. Žalobkyňa výslovne uviedla, že nepodáva návrh na pripustenie zmeny žaloby, pričom zmena žaloby je prejavom dispozitívnej voľnosti žalobcu.
98. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
99. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
100. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
101. Súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP. Pomer úspech a neúspechu strán sporu je rovnaký, a preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
102. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
103. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
104. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb., od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
105. Podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, je súdny poplatok z ceny (z úhrady) 6%, najmenej 16,50 eura.
106. V konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa čo do uplatnenia nároku - vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktorá je podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. oslobodená od platenia súdnych a preto je žalovaný, ako strana sporu v konaní ohľadom tohto nároku neúspešná, povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu o zaplatenie 1.350,50 Eur a ktorý činí 81 Eur ( položka 1 a) sadzobníka súdnych poplatkov ), na účet Okresného súdu Košice I.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).