Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-8C/51/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňa JUDr. Anna Irikovská v právnej veci žalobcu: X. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. U. XXX, právne zastúpená JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica proti žalovanej SR - Ministerstvo vnútra, Drieňová 22, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 188,18 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná m á nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalobkyňa je povinná trovy konania žalovanej nahradiť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania.

odôvodnenie:

1. V podanej žalobe žalobkyňa uviedla, že Okresné riaditeľstvo PZ, odbor poriadkovej polície, OOPZ Považská Bystrica vykonávalo proti nej objasňovanie priestupku pod č. ORPZ-PB-OPP3-P49/2016 a obvinilo ju zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch s tým, že začiatkom januára 2016 mala robiť schválnosti manželom O.O., W. U. XXX s tým, že im mala odmietať vydať palivové drevo a veci stavebnej potreby, ktoré sú uschované v dielni na pozemku, ktorého je vlastníčkou. Ako obvinená bola riešená v konaní Okresného úradu Považská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy pod č. OU-PB -OVVS- 2016/002824. V tomto konaní bolo vydané dňa 24.06.2016 rozhodnutie č. OU-PB -OVVS- 2016/002824-014 AP11 2016/050, právoplatné dňa 18.07.2016, ktorým bolo konanie vo veci priestupku žalobkyne proti občianskemu spolunažívaniu zastavené, nakoľko bolo zistené, že tento skutok, o ktorom sa konalo, nie je priestupkom. V žalobe žalobkyňa uviedla, že dňa 27.06.2018 podala žiadosť adresovanú žalovanej, v ktorej žiadala, aby jej bola nahradená majetková ujma - škoda, ktorá vznikla pribratím splnomocnenca pre toto priestupkové konanie, ktorému boli vyplatené trovy právnej pomoci v zmysle § 12 od. 2 Vyhl. č. 655/2004 Z.z., celkom vo výške 188,18 €. Žalovaná jej listom zo dňa 15.08.2018 č. j. SVS-00-2018/023634-004 oznámila, že škoda nevznikla postupom správneho orgánu, a preto nebola spôsobená žiadna ujma. S týmto žalobkyňa nesúhlasí, pretože bola políciou obvinená z priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d/, toto riešil Okresný úrad Považská Bystrica a vyriešil to tak, že konanie zastavil z dôvodu, že sa nejedná o priestupok a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2016. Tým je daná objektívna zodpovednosť SR a ústredným orgánom konajúcim v mene štátu podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. je Ministerstvo vnútra SR. Predpokladom zodpovednosti žalovanej za vzniknutú škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je existencia nezákonného obvinenia z priestupku zo strany Obvodného oddelenia PZ Považská Bystrica č. ORPZ-PB-OPP3-P49/2016 a existencia škody, ktorá žalobkyni vznikla z dôvodu, že si na svoju obhajobu zvolila právneho zástupcu, a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná, pretože obvinenie sa preukázalo ako nedôvodné. Pre správnu interpretáciu zrušenia nezákonného rozhodnutia nestačí vychádzať len z jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu, ako sa o to snaží žalovaná strana, ale je

nevyhnuté uplatniť výklad systematický a teleologický. Preto nemožno lipnúť na formálnom zrušení alebo zmene nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Ide o zodpovednosť štátu objektívnu, ktorá predpokladá splnenie troch podmienok: 1. nezákonné rozhodnutie, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Ústavnoprávny základ nároku na náhradu škody vyplýva z ustanovenia čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým z článku 1 ods. 1 Ústavy. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktoré priamo zasiahli do práv jednotlivca. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácií. To znamená, že na jednej strane je povinnosť orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácií preto nie je rozhodné, ako OČTK vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či ich podozrenie v trestnom konaní sa potvrdilo odsudzujúcim rozhodnutím súdu, ktorý jediný v trestnom konaní je oprávnený rozhodovať o uznaní viny. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti zákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania je neskorší právoplatný výsledok trestného konania. Tieto závery prijala súdna judikatúra ešte za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. a tieto sú v celom rozsahu použiteľné aj pri výklade terajšieho zákona 514/2003 Z.z. v platnom znení. Pre procesný súd je podstatný v tomto smere rozsudok NS ČR zo dňa 23.02. 1990 sp. zn. 1Cz6/90, publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1991, rozsudok NS SR zo dňa 28.06. 1993 - 1Cdo 53/1993 publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR, ročník 1994 a Uznesenie NS SR 4MCdo 15/2009. Teda zastavenie konania s tým, že nejde o priestupok vo veci vždy znamená zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania. Ide o objektívnu kategóriu v tom smere, že procesný súd v konaní o náhrade škody neskúma odôvodnenie začatia trestného stíhania, postup v trestnom konaní ani právoplatný rozsudok o oslobodení obvineného. Právny štát zobral na seba zodpovednosť, že škodu nahradí pri splnení zákonných podmienok, ak po začatí trestného stíhania dôjde k oslobodeniu. Vzhľadom na uvedené sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanej zaplatiť jej 188,18 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od 16.08.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. K žalobe žalobkyňa pripojila rozhodnutie o zastavení priestupkového konania, pokladničný doklad č. 0001, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odpoveď žalovanej na túto žiadosť.

3. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 28.11.2018 a dňa 10.12.2018, vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, písomných vyjadrení strán, oboznámením sa s vyjadreniami právnych zástupcov strán na pojednávaniach, oboznámením listinných dôkazov, ktoré strany predložili a priestupkového spisu č. OU-PB-OVVS-2016-002824 (ďalej len priestupkový spis), priestupkového spisu č. ORPZ-PB- OPP3-P49/2016 vedeného políciou, ktorého oboznámenie navrhla žalobkyňa na pojednávaní dňa 28.11.2018, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Dňa 28.01.2016 podal U. O. oznámenie o priestupku, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa (dcéra jeho manželky, pozn. súdu) tým, že mu odmieta vydať palivové drevo ako aj iné veci, ktoré sú uschované v jej dielni, a to s jej súhlasom. Ďalej uviedol, že spolu s manželkou žijú v dome dcéry X. Q., ktorá vlastníctvo k domu a priľahlého pozemku nadobudla darom od svojej matky (manželky oznamovateľa U. O. poznámky súdu).

5. O danom oznámení začalo vykonávať objasňovanie Obvodné oddelenie PZ Okresného riaditeľstva PZ SR v Považskej Bystrici pod č. ORPZ-PB-OPP3-P-49/2016. V rámci tohto objasňovania priestupku X. Q. dňa 2.02.2016 podala vysvetlenie a uviedla, že nikdy nedala svojej matke a jej manželovi (jej otčimovi) súhlas na uskladnenie paliva na jej pozemku, ale že nemá problém im drevo ako aj iné veci vydať, pokiaľ ju budú telefonicky kontaktovať vo vhodnom čase a nie vo večerných hodinách. V tom čase žalobkyňa nebola zastúpená advokátom. Z uvedeného spisu súd zistil, že manželka oznamovateľa (matka žalobkyne) dňa 1.02.2016 podala vysvetlenie, v ktorom potvrdila okolnosti, ktoré oznamovateľ uviedol v oznámení o priestupku.

6. Dňa 5.02.2016 OR PZ SR, odbor poriadkovej polície, OOPZ Považská Bystrica predložil podľa ust. § 60 ods. 3 písm. d) z. č. 372/1990 Zb. Okresnému úradu Považská Bystrica správu o výsledku objasnenia daného priestupku ako podnet na začatie konania o priestupku. V uvedenej správe

vyšetrovateľ práp. U. W.Á. uviedol, ktoré úkony v rámcu objasňovania vykonal a s predmetnou správou jeho nadriadený - riaditeľ mjr. Ing. H. súhlasil, čo potvrdil svojim podpisom na danej správe.

7. Zo zápisnice o prejednávaní priestupku zo dňa 10.3.20116 súd zistil, že uvedený priestupok bol prejednaný v prítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu, bez prítomnosti oznamovateľa priestupku a jeho manželky, ktorí sa ospravedlnili. Žalobkyňa ako obvinená vypovedala, že sa necíti byť vinná, že taktiež trvá na tom, aby jej matka s druhom veci z jej pozemku vypratali. Matka žalobkyne a jej druh

- oznamovateľ priestupku, boli ako svedkovia vypočutí dodatočne dňa 11.4.2016, a to v prítomnosti právneho zástupcu obvinenej- žalobkyne, čo potvrdil právny zástupca žalobkyne v samostatnej listine, ktorá je v priestupkovom spise založená. Obvinená vo výpovedi dňa 6.05.2016 v prítomnosti svojho právneho zástupcu potvrdila, že s obsahom ich výpovedí bola oboznámená.

8. Okresný úrad Považská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy, Rozhodnutím č. OU-PB- OVVS-2016-0028424-014 AP11 2016/50 zo dňa 24.06.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2016, zastavil konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa, pretože tento skutok nie je priestupkom.

9. Z pokladničného dokladu č. 0001, PB 127/15 zo dňa 5.4.2016 vystaveného spoločnosťou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s.r.o. súd zistil, že sa jedná o vyúčtovanie trov právneho zastúpenia v sume 259,77 €. Bližšia identifikácia, či špecifikácia nie sú v doklade uvedené.

10. Po skončení priestupkového konania žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu žiadosťou zn. PB 127/15 DD dňa 27.06.2018 žiadala žalovanú o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody podľa § 15 Zákona č. 514/2003 Z.z. s odôvodnením, že na základe rozhodnutia Okresného úradu Považská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-PB-OVVS-2016-0028424-014 AP11 2016/050 zo dňa 24.06.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2016, bolo zastavené priestupkové konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť, pretože tento skutok nie je priestupkom. Žalobkyňa si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 188,18 €, ktoré pozostávali z odmeny za 4 úkony právnej služby v priestupkovom konaní á 30,88 € (prevzatie veci a príprava zastúpenia dňa 11.8.2015, zastupovanie na pojednávaniach dňa 10.3.2016

- výsluch p. Q., 11.4.,2016 - výsluch sv. O. a dňa 6.5.2016-výsluch p. Q., režijného paušálu 1x 8,39 € a 3x 8.58€ (spolu RP 34,13 €) a DPH 31,36 €.

11. V odpovedi na uvedenú žiadosť zo dňa 15.08.2018 žalovaná oznámila žiadateľke -žalobkyni, že jej žiadosť o náhradu škody je v celom rozsahu nedôvodná a neopodstatnená s poukazom na to, že žiadateľkou uvedené právoplatné rozhodnutie správneho orgánu č. OU-PB-OVVS-2016-0028424-014 AP11 nebolo zmenené ani zrušené pre nezákonnosť, žiadateľke - žalobkyni nevznikla žiadna majetková škoda. Poukázala aj na to, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody, príčinnú súvislosť medzi škodou a konaním správneho orgánu a samotné konštatovanie žiadateľke, že jej vznikla škoda nepostačuje na priznanie náhrady škody. Rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom a postupom správneho orgánu v uvedenej priestupkovej veci, a teda žiadateľke nebola spôsobená žiadna ujma.

12. Žalovaná aj vo vyjadrení k podanej žalobe potvrdila, že jej bola dňa 01.08.2018 doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v ktorej žalobkyňa ako titul, na základe ktorého sa svojho nároku domáhala, označila rozhodnutie správneho orgánu o zastavení konania č. OU- PBOVVS-2016/002824-014 AP11, 2016/050, zo dňa 24.06.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2016. Žalovaná listom zo dňa 15.08.2018 oznámila žalobkyni výsledok prerokovania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s tým, že vydaným rozhodnutím žalobkyni nevznikla majetková ujma z dôvodu nesplnenia podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody. S poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. je prvou nevyhnutnou podmienkou existencia nezákonného rozhodnutia za splnenia nasledovných podmienok: vydanie rozhodnutia, podania riadneho opravného prostriedku, právoplatnosť rozhodnutia, zrušenie rozhodnutia alebo zmena rozhodnutia príslušným orgánom. V prejednávanej veci bolo vydané rozhodnutie, voči ktorému nebol podaný opravný prostriedok a toto rozhodnutie nebolo ani žiadnym príslušným orgánom zrušené. Nakoľko uvedené právoplatné rozhodnutie správneho orgánu nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom a proti uvedenému rozhodnutiu nebol podaný riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov, nedošlo k splneniu prvej z troch hmotnoprávnych predpokladov na náhradu škody podľa

zákona č. 514/2003 Z.z. V rámci priestupkového konania nemohol žalobkyni vzniknúť oprávnený nárok na požadovanú majetkovú ujmu - škodu z dôvodu nesplnenia jedného z hmotnoprávnych predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, a to existencie nezákonného rozhodnutia. V zmysle ustálenej súdnej praxe v prípadoch, ak nedôjde k preukázaniu prvej z troch hmotnoprávnych predpokladov zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., súd takýto žalobný návrh zamietne bez skúmania, či došlo k naplneniu zvyšných dvoch hmotnoprávnych predpokladov, nakoľko by to bolo už nadbytočné a vo vzťahu k dôvodnosti žalobného návrhu bezpredmetné. Aj keď už v zmysle uvedeného špeciálneho zákona č. 514/2003 Z.z. nie je potrebné skúmať preukázanie ďalších z hmotnoprávnych predpokladov zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, žalovaná ešte poukázala na nejasnosť údajov uvedených v žalobe ohľadom nárokovaného vzniku škody. Správny orgán v predmetnej priestupkovej veci začal konať 07.03.2016, pritom žalobkyňa zahrnula do svojho nároku aj položku: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ktoré sa malo uskutočniť dňa 11.08.2015, čo zjavne nekorešponduje s obdobím, kedy malo priestupkové konanie začať. Žalobkyňa v žalobe vyjadrila škodu v celkovej požadovanej výške, t.j. 188,18 Eur, pričom túto škodu v žalobe nijako nešpecifikovala. Žalobkyňa špecifikovala škodu len v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, nie však v žalobe. Okrem uvedeného, údajný dôkaz o existencii škody nie je možné podľa žalovanej, vzhľadom k rozdielnej výške (uplatnená vo výške 188,18 Eur, údajne vyplatené 259,77 Eur) považovať za hodnoverný. Zákon č. 514/2003 Z.z vo svojom ustanovení § 18 uvádza, že náhrada škody zahŕňa len účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia v prípade, že dôjde k vydaniu nezákonného rozhodnutia, čo však nie je tento prípad. Teda i napriek tomu, že nie je potrebné skúmať nárokovanú škodu a jej výšku, žalovaná namieta nepreukázanie tvrdení žalobkyne ohľadom škody, nakoľko v údajnom dôkaze nesedí ani výška škody, ani obdobie, za ktoré si žalobkyňa škodu nárokuje. Súčasne žalovaná namieta, že neboli predložené riadne listinné dôkazy, ktoré uplatnenú škodu preukazovali (ako napr. výpis z bankového účtu). Dokonca v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. žalobkyňa tvrdila, že vyplatila advokátovi zálohu vo výške 259,77 Eur, pričom podľa jej ďalších tvrdení skutočná škoda mala predstavovať sumu 188,18 Eur, ale dobropis o vrátení rozdielu zálohy a skutočnej výšky škody nepredložila, čo nabáda k názoru, že môže ísť o špekuláciu. Čo sa týka škody, v konečnom dôsledku je na slobodnom rozhodnutí účastníka konania, či sa nechá zastupovať advokátom alebo iným zástupcom (uvedené jasne vyplýva z ustanovenia § 31 Správneho poriadku). V prípade, že sa účastník konania v priestupkovom konaní nechá zastupovať, náklady spojené so zastupovaním znáša na svoje náklady. Nakoľko nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia, ani existencia škody, v zmysle ustálenej súdnej praxe nie je potrebné zaoberať sa ďalej kauzálnym nexusom, nakoľko by to bolo bezpredmetné. Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala ani len prvý z troch hmotnoprávnych predpokladov a súčasne ani kumulatívne splnenie všetkých zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a preto žalovaná uplatnený nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznáva. Poukázala aj na to, že žalobkyňa poukazuje na judikatúru týkajúcu sa trestnoprávnych konaní, a nie správnoprávnych konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadala žalobu zamietnuť.

13. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovanej, t. j. v písomnom vyjadrení zo dňa 9.11.2018 poukázala na to, že si zvolila právneho zástupcu pre potreby zastupovania jej práv v priestupkovom konaní. Predtým vec bola vedená u povereného príslušníka stržm. P. O. pod č. ORPZ-PB-OPP3-P-339/2015, kde bola vypočutá a podala vysvetlenie podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a zároveň bol vypočutý dňa 16.07. 2015 jej druh K. P. L., W. U. XXX, ktorý podal vysvetlenie k priestupku. Keďže v tejto veci právny zástupca ďalej nemohol pokračovať a bolo podané ďalšie oznámenie na jej osobu, ktorá vec bola riešená v zmysle policajného zákona a následne bola políciou postúpená Okresnému úradu Považská Bystrica, keďže polícia kvalifikovala jej skutok ako priestupok a bola potom prejednávaná ako priestupok pod č. OUPB-OVVS-2016/002824, tak potom podpísala plnomocenstvo právnemu zástupcovi, aby mohol v zastúpení vykonať právne úkony na základe tejto plnej moci s tým, že sa zúčastnil na výsluchu dňa 10.03. 2016, na výsluchu svedka O. dňa 11.04. 2016 a na jej výsluchu ako obvinenej dňa 06.05. 2016. Všetky trovy boli vyšpecifikované na sumu 188,18 € v zmysle Vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Na trovy zložila zálohovo do pokladne advokáta dňa 05.04. 2016 sumu vo výške 259,77 €, pričom táto záloha prevyšuje skutočne vzniknuté trovy. Stanovisko, ktoré prezentuje žalovaný ohľadne nezákonného rozhodnutie je právne nedôvodné a mylné. Jej vznikla skutočná škoda, a to majetková ujma, pretože musela vynaložiť náklady na právne zastupovanie. Keby policajný orgán bol ustálil, že sa nemôže jednať o priestupok, nebola by jej vznikla žiadna škoda, ktorá v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. predstavuje aj trovy konania. Poukázala na to, že rozhodnutie policajného orgánu o obvinení nemožno

považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase vydania existujúca pravdepodobnosť spáchania priestupku sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Zodpovednosť štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je totiž objektívnou zodpovednosťou, t.j. že je daná bez ohľadu na zavinenie, či porušenie právnej povinnosti, konkrétnym orgánom verejnej správy. Žalovaná strana na daný prípad nesprávne aplikuje aj premlčanie podľa § 106 OZ, keďže nárok na náhradu škody podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa premlčiava v 3-ročnej dobe a nie v 2-ročnej dobe.

14. Na pojednávaní dňa 28.11.2018 právny zástupca žalobkyne JUDr. Divko uviedol, že trvá na podanej žalobe s poukazom na to, že policajný orgán začal šetrenie na základe oznámenia. Keď on, ako právny zástupca žalobkyne, zisťoval stav objasňovania oznámenia, policajt uviedol, že nevie, či vec odloží z dôvodu, že sa nejedná o priestupok, alebo vo veci rozhodne podľa výsledkov preverovania. Keďže v tom čase nepredložil policajnému orgánu plnú moc, bližšie informácie mu policajný príslušník neposkytol. Policajný orgán napokon postúpil vec na Okresný úrad Považská Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy, v ktorom priestupkovom konaní už X. Q. začal zastupovať a vec sa skončila právoplatným rozhodnutím podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zák. o priestupkoch tak, že tento orgán právoplatne rozhodol, že uvedený skutok nie je priestupkom. Vec bola právoplatne ukončená 18. 7. 2016. Vzhľadom na tento právny stav vznikla žalobkyni škoda - majetková ujma, ktorú musela zaplatiť v súvislosti s právnym zastupovaním v tomto priestupkovom konaní. Keďže žalobkyňa nebola uznaná vinnou, podľa ustálenej súdnej praxe každé konanie policajného zboru v súvislosti s objasňovaním oznámenia o priestupku je zákonné, ale štát objektívne zodpovedá za výsledok, ak sa toto, hoc aj dôvodné podozrenie policajného orgánu nepreukáže právoplatným rozhodnutím, či už súdu u trestných činov alebo u okresného úradu o priestupkoch, zodpovedá štát akoby to počiatočné rozhodnutie policajta bolo zrušené. Teda žalobkyňa nevyčíta policajnému orgánu, že vec neodložil, avšak jeho postup sa ukázal ako právne nedôvodný, a tým je daná objektívna zodpovednosť štátu podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je rozpor v tom, ktoré rozhodnutie žalobkyňa považuje za nezákonné. V žiadosti o predbežné prerokovanie jej nároku bol označený spis okresného úradu, z ktorého je zistiteľný základ, podľa ktorého bolo konanie o priestupku vedené. Po oboznámení sa s obsahom priestupkového spisu vedeného okresným úradom, ktorého súčasťou sú aj listinné dôkazy zabezpečené OR PZ SR, OOPZ Považská Bystrica v súvislosti s objasňovaním oznámenia p. O., právny zástupca žalobkyne navrhol vykonať dokazovanie pripojením kompletného priestupkového spisu, ktorý viedol policajný orgán, a to v originále.

15. Žalovaná na pojednávaní dňa 28.11.2018 uviedla, že žalobkyňa podala žalobu v zmysle zák. č. 514/2003 Zb. zák., ktorou si nárokuje náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia. Žalobkyňa v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku si nárokovala náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, a to konkrétne rozhodnutia Okresného úradu Považská Bystrica uvedeného v žalobe. Toto rozhodnutie však nebolo napadnuté riadnym opravným prostriedkom, nebolo zmenené ani zrušené. Žalovaná zastáva názor, že by bolo skutočne prapodivné, keby žalobkyňa označila za nezákonné rozhodnutie práve toto rozhodnutie, ktoré bolo vydané v jej prospech, nakoľko bolo zastavené priestupkové konanie. Následne v podanej žalobe ako aj v replike už žalobkyňa pozmenila rétoriku a tvrdí, že nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie vydané políciou, konkrétne Okresným riaditeľstvom PZ v Považskej Bystrici. V tejto súvislosti právna zástupkyňa žalovanej poukázala na ustanovenie § 73 zák. o priestupkoch, podľa ktorého „občan je obvinený z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon, na takéhoto občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.“ Zdôraznila, že polícia nevzniesla nijaké obvinenie z priestupku voči žalobkyni a v žiadnom prípade nejde o nezákonné rozhodnutie, resp. vôbec nejde o rozhodnutie, je to správa o výsledku objasňovania priestupku. PZ sa musí zaoberať nielen trestnými oznámeniami, ale aj oznámeniami „bežnými,“ a tak to bolo aj v tomto prípade. V danej veci neboli splnené 3 hmotnoprávne predpoklady, ktorých splnenie musí byť kumulatívne, a preto žiada žalobu zamietol. Opätovne tiež zdôraznila, že v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žiadateľka, čiže žalobkyňa sa opierala o rozhodnutie Okresného úradu Považská Bystrica, ktorým bolo zastavené priestupkové konanie, čiže takto aj bola jej žiadosť prerokovaná.

16. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 4.12.2018, doručenom súdu dňa 6.12.2018 označenom ako „Vyjadrenie k doteraz vykonanému dokazovaniu“ poukázala na to, že ochrana porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Ak sa spor na základe prihliadnutia

na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu inak rozhodne, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnene tohto odklonu. V tomto prípade je daná objektívna zodpovednosť žalovaného štátu, pretože bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci - § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z.. Poukázala na uznesenie NS SR z 18.08. 2010 s. zn. 4MCdo 15/2009. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela judikatúra k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.

17. Žalovaná na pojednávaní dňa 10.12.2018 uviedla, že policajný zbor je v prvom rade ozbrojený bezpečnostný zbor a teda v tomto prípade nebol správnym orgánom, keďže dostal oznámenie o priestupku, jeho povinnosťou bolo nahlásenie priestupku objasniť a zabezpečiť podklady pre rozhodnutie správneho orgánu. Ďalej uviedla, že žalobkyňa poukazuje na ustanovenia zák. 514/2003 Z.z. zákona o PZ, priestupok zákona a § 17 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb., t.j. správneho poriadku, ale opomenula aj § 31 Správneho poriadku, teda, že je na slobodnom uvážení účastníka priestupkového konania nechať sa zastupovať advokátom, z čoho vyplýva, že náklady za zastupovanie znáša sám. Policajný zbor v tomto prípade nebol správnym orgánom. Žalobkyňa vo svojom poslednom vyjadrení cituje rozhodnutia NS týkajúce sa výsostne trestného stíhania a nie priestupkového konania, v tomto prípade nebolo vydané rozhodnutie, ktorým je rozsudok alebo uznesenie. V tomto prípade bolo len v zmysle 60 ods. 3 písm. d/ zák. o priestupkoch v zmysle § 58 ods. 3 priest. zákona predložený výsledok objasnenia priestupku, čiže v žiadnom prípade nie je ho možné toto chápať ako rozhodnutie, preto nie je možné súhlasiť tvrdeniami žalobkyne.

18. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 10.12.2018 poukázala na to, že na č. l. 7 priestupkového spisu (vedeného políciou v čase objasňovania priestupku, pozn. súdu) je preukázané v záverečnej správe povereného príslušníka PZ, že rozhodol v zmysle § 60 ods. 3 písm. d/ s tým, že predkladá o výsledku objasňovania priestupku, po zistení páchateľa priestupku, vec na rozhodnutie príslušnému správnemu orgánu. Žalobkyňa opätovne poukázala na to, že štát je objektívne zodpovedný za výsledok priestupkového konania. Príslušník policajného zboru v danej veci postupoval podľa 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, ako aj podľa §59 ods. 1 z.č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch, ale tiež podľa § 60 ods. 3, keď na základe výsledkov objasňovania mal možnosť rozhodnúť, odložiť vec, alebo predložiť správu o výsledku objasňovania, o zistení páchateľa priestupku, a to s vedomím, že akonáhle vec predloží správnemu orgánu na priestupkové konanie a tento začne konať, dôjde podľa §73 ods. 1 z.č. 372/1990 Z.z. k obvineniu tohto páchateľa .Právny zástupca žalobkyne poukázal na čl. 50 Ústavy, podľa ktorého každý má právo zvoliť si obhajcu, a to aj v priestupkových konaniach. Aj vo vyhl. 655/2004 Z.z je určená tarifná odmena aj za zastupovanie v konaní o priestupkoch. Preto aj s poukazom na § 18 ods. 1 zák. 514/2003 ako spoločné ustanovenie sú zahrnuté expresis verbis trovy konania pre zvýraznenie jasnosti zodpovednosti štátu. Preto z týchto právnych hľadísk a najmä z výkladu, že nie je v § 2 písm. a/ z.č. 514/2000 Z.z. vysvetlené, čo to je rozhodnutie, a vysvetľuje to NS vo svojej judikatúre tak, že je to každé rozhodnutie príslušného štát. orgánu bez ohľadu na formu, odôvodnenie, ktoré spôsobuje vznik obvinenia. Keďže v záverečnej správe policajný orgán uviedol § 60 ods. 3 písm. d/ zák. 372/1990 a správu schválil nadriadený príslušný policajný orgán, pričom postúpenie veci sa ukázalo ako nedôvodné, preto zodpovednosť štátu je daná a žiadal návrhu vyhovieť.

19. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči v podstate zopakoval doterajšie svoje podania a vyjadrenia a zdôraznil, že v dôsledku záverečnej správy policajného orgánu bol okresný úrad povinný vykonávať procesné úkony a tým zo zákona vzniklo obvinenie navrhovateľky. Právna forma rozhodnutia policajta, ktorý objasňuje priestupky nie je policajným zákonom a ani zákonom č. 71/67 Zb. stanovená, že to musí byť uznesenie, čiže je to rozhodnutie, ktoré priestupkový zákon označuje ako správu o objasňovaní. Štát zodpovedá za výsledok objasňovania priestupku a keďže žalobkyňa nebola uznaná vinnou, konanie o vedenom priestupku bolo právoplatne zastavené, nastáva zodpovednosť štátu za túto škodu. Preto žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania a právneho zastúpenia v rozsahu 100 %.

20. Právna zástupkyňa v záverečnej reči taktiež poukázala na to, že sa pridržiava svojich podaní a vyjadrení. Poukázala na to, že žalobkyňa žaluje žalovanú podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o náhradu škody. Aby takáto žaloba mohla byť úspešná, musia byť splnené súbežne hmotnoprávne predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorými sú nezákonné rozhodnutie, škoda a príčinná súvislosť. V tomto prípade

k tomu nedošlo, dokonca neexistuje ani nezákonné rozhodnutie, čo znamená, že nie je absolútne potrebné zaoberať sa prípadnou škodou a príčinnou súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Na základe uvedených skutočností navrhla súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a aby priznal žalovanej trovy konania vo výške 100 %.

21. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

22. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) Zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora,

23. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 5 ods. 1 z. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

25. Podľa § 5 ods. 3 z. č. 514/2003 Z.z. ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

26. Podľa § 6 ods. 1 z. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

27. Podľa § 6 ods. 2 z. č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

29. Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

30. Podľa § 16 ods. 4, veta prvá a druhá Zákona č. 514/2003 Z.z ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

31. Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

32. Podľa § 51 Zákona o priestupkoch: Ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

33. Podľa § 73 ods. 1 Zákona o priestupkoch , občan je obvineným z priestupku, len čo správny orgán vykonal voči nemu prvý procesný úkon. Na takého občana sa hľadí ako na nevinného, kým jeho vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím.

34. Podľa § 76 ods. 1 písm. a) Zákona o priestupkoch, správny orgán konanie o priestupku zastaví, ak sa v ňom zistí, že skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom.

35. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša tento orgán. Trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník. Trovy, ktoré v konaní vznikli zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená osoba.

36. Medzi stranami nebolo sporné, že na žalobkyňu podal jej otčim oznámenie o priestupku, tento priestupok objasňovalo Obvodné oddelenie Policajného zboru SR Považská Bystrica pod sp. č. ORPZ- PB-OPP-P-49/2016 a po vykonanom objasňovaní podalo OO PZ dňa 5.2.2016 Okresnému úradu Považská Bystrica, odboru všeobecnej vnútornej správy, „Správu o výsledku objasňovania priestupku

- predloženie„ ako podnet na začatie konania o priestupku. Správny orgán konal vo veci ďalej pod č. OU-PB -OVVS- 2016/002824-014 AP11. Počas prejednávania priestupku zastupoval žalobkyňu JUDr. Dušan Divko, advokát, s.r.o.. V súvislosti so zastupovaním žalobkyne počas priestupkového konania vznikli žalobkyni trovy právneho zastúpenia.

37. Po tom, ako bolo priestupkové konanie, vedené proti žalobkyni, právoplatne zastavené, žalobkyňa v súlade s ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. podala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá jej zaplatením trov právneho zastúpenia zvolenému advokátovi v priestupkovom konaní. Žiadosť adresovala žalovanej ako orgánu, ktorý v danej veci má za štát konať, a to podľa ust. § 15, 17 a 4 ods. 1, písm. b) z.č. 514/2003 Z.z., ktoré zákonné ustanovenia citovala v predmetnej žiadosti.

38. Niet sporu o tom, že v konaní za štát koná ministerstvo vnútra, hoci nie na základe ust. § 4 ods. 1 písm. b) Zákona č. 514/2003 Z.z., ako tvrdí žalobkyňa, ale písm. d). Ustanovenie, na ktoré poukazuje žalobkyňa, sa vzťahuje na trestné konanie, pričom ale škoda vznikla titulom vzniknutých trov v priestupkovom konaní. Prejednávanie a objasňovanie priestupkov spadá pod vnútornú správu, a preto v prípade takto vzniknutej škody za štát koná ministerstvo vnútra. Vecná pasívna legitimácia žalovanej v tomto konaní nebola žalovanou rozporovaná a ani namietaná.

39. Žalobkyňa v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ako titul, na základe ktorého si uplatňuje náhradu škody uviedla len rozhodnutie č. OU-PB-OVVS-2016-002824-014 AP11, zo dňa 24.6.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2016 a ktorým bolo vyššie uvedené priestupkové konanie zastavené. Suma, ktorú si v žiadosti žalobkyňa uplatnila je rovnaká, akú si uplatnila aj v žalobe, pričom v žalobe ako titul, od ktorého odvodzuje svoj nárok na náhradu škody uviedla „nezákonné obvinenie z priestupku zo strany Obvodného oddelenia PZ Považská Bystrica č. ORPZ-PB-OPP3-P49/2016“.

40. Zo znenia ust. § 16 ods. 4 Zákona č. 513/2004 vyplýva, že pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať zaplatenie škody len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Pokiaľ teda žalobkyňa v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ako titul uviedla rozhodnutie, ktorým bolo priestupkové konanie voči nej zastavené, a nie žiadne rozhodnutie policajného orgánu a v žalobe už uvádza „nezákonné obvinenie z priestupku zo strany Obvodného oddelenia PZ Považská Bystrica č. ORPZ-PB-OPP3-P49/2016., titul, od ktorého odvodzuje svoj nárok v súdnom konaní, nebol žalovanou predbežne prerokovaný, čo znamená že nie je splnená podmienka uvedená v ust. § 16 ods.4, veta druhá z.č. 514/2003 Z.z. a z tohto dôvodu súd, ani v prípade, že by nárok žalobkyne bol dôvodný, nemôže tento nárok žalobkyni priznať .Je bez právneho významu, že v žiadosti žalovaná citovala ust. § 4 ods. 1, písm. b) zákona č. 513/2004 Z.z., ktoré stanovuje orgán konajúci za štát v prípade , ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, pretože vyššie citované zákonné ustanovenie § 16 ods. 4 jednoznačne určuje, že pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

41. Jediný titul, na základe ktorého bol nárok žalovanou predbežne prerokovaný, bolo rozhodnutie okresného úradu o zastavení konania vo veci priestupku proti občianskemu spolužitiu (pričom je zrejmé, že zastavením priestupkového konania žalobkyni žiadna škoda vzniknúť nemohla), preto z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol bez ďalšieho dokazovania dôvodnosti žaloby, výšky škody, príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.

42. Pre úplnosť súd však dodáva, že je pravda, tak, ako na to opakovane poukázal právny zástupca žalobkyne, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného rozhodnutia o začatí trestného stíhania pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na správnosť, či nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Ale uvedené platí pre trestné konanie tak, ako na to správne upozornila žalovaná a vzťahuje sa len na situácie, kde bolo vydané nezákonné rozhodnutie, avšak neplatí a nevzťahuje sa na daný prípad.

43. Podanie správy o výsledku objasňovania nie je rozhodnutím , ale podnetom na začatie konania o priestupku. Aj keď so správou o výsledku objasňovania v tomto prípade súhlasil riaditeľ OR PZ Považská Bystrica, neznamená to totožnú situáciu, ako keď prokurátor zamietne sťažnosť obvineného proti uzneseniu o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, čím tiež de facto súhlasí s rozhodnutím vyšetrovateľa. Rozdiel je nielen v tom, že vyšetrovateľ nevydal žiadne rozhodnutie, ale ani žalobkyňa proti žiadnemu nezákonnému rozhodnutiu nepodala riadny opravný prostriedok, čo je podmienkou podľa ust. § 6 ods. 2 na to, aby právo na náhradu škody bolo žiadateľovi priznané aj v takom prípade, ak dôjde napr. k oslobodeniu spod obžaloby. V tomto prípade ani neexistujú (ak by bolo vydané nezákonné rozhodnutie) ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by takáto podmienka nemusela byť splnená. Takým dôvodom by mohlo byť napr. to, že žiadateľ bol napr.. v kóme, alebo iné závažné okolnosti, či už objektívne, alebo subjektívne, mu bránili podať opravný prostriedok proti nezákonnému rozhodnutiu.

44. Preto aj v prípade, ak by zákon nevyžadoval ,že pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný, tak jednoznačne, ak by súd pri rozhodovaní o žalobe mohol akceptovať iný titul, ktorý v žalobe žalobkyňa označila za nezákonné rozhodnutie, t. j. nezákonné obvinenie z priestupku, tak súd by aj v takomto prípade musel konštatovať, že policajný orgán nevydal žiadne rozhodnutie, ktorým by vzniesol obvinenie žalobkyni z priestupku, a teda by sa ani nemohol zaoberať skúmaním, či sa jedná o nezákonné rozhodnutie, keďže žiadne rozhodnutie o vznesení obvinenia nebolo vydané. Teda aj v takomto prípad by potom súd napriek tomu, že priestupkové konanie vedené proti žalobkyni bolo zastavené z dôvodu, že sa nejedná o priestupok, musel žalobu zamietnuť.

45. Niet sporu o tom, že žalobkyni vznikli trovy právneho zastúpenia v dôsledku toho, že v priestupkovom konaní ju ako obvinenú zastupoval ňou zvolený advokát a niet sporu ani o tom, že na zvolenie

advokáta mala právo, ktoré jej o.i. vyplýva aj priamo z Ústavy SR, ako aj nesporné je, že priestupkové konanie bolo zastavené, teda žalobkyňa v ňom ako obvinená nebola uznaná vinnou. Do procesného postavenia obvinenej sa žalobkyňa však nedostala žiadnym rozhodnutím, či už policajného orgánu, alebo správneho orgánu, pretože v priestupkovom konaní sa nevznáša obvinenie rozhodnutím, na rozdiel od konania trestného, v ktorom policajt rozhoduje o vznesení obvinenia uznesením. Osoba sa v priestupkovom konaní stane obvinenou po tom, ako voči nej vykonal správny orgán prvý procesný úkon, t.j. v tomto prípade predvolanie na prejednanie o priestupku. Súd podotýka, že predvolanie žalobkyne na podanie vysvetlenia na orgán policajného zboru v rámci objasňovania priestupku ešte nezaložilo pre žalobkyňu procesné postavenie obvinenej, lebo orgán policajného zboru v tomto prípade nenapĺňa definíciu správneho orgánu, pretože v rámci objasňovania priestupku sa nerozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach žalobkyne, tak ako to vyplýva pre správne orgány z ust. § 1 ods. 1, 2 Správneho poriadku. O týchto rozhoduje až príslušný správny orgán v rámci prejednania priestupku.

46. Samotné predvolanie na prejednanie priestupku nie je rozhodnutie, ale len úradný postup, preto aj samotná škoda, ak by vznikla, v tomto prípade by nemohla byť spôsobená nezákonným rozhodnutím, ale len nesprávnym úradným postupom. V žiadosti o prejednanie priestupku žalobkyňa tvrdí, že jej škoda vznikla nezákonným rozhodnutím, ale z vyššie uvedeného je zrejmé, že škoda jej mohla vzniknúť len vtedy, ak by správny orgán zvolil nesprávny úradný postup, čo však nie je tento prípad.

47. Súd poukazuje aj na to, že v rámci priestupkového konania si účastník sám znáša trovy, ktoré mu vznikli. Z ustanovenia 31 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vyplýva, že tieto trovy nemôže znášať nik iný, a to ani len štát v prípade, ak bolo vedené priestupkové konanie proti obvinenému neoprávnene. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 4.12.2018 aj na pojednávaní dňa 10.12.2018 poukázala na ust. § 18 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. a tvrdila, že z tohto ustanovenia vyplýva, že má nárok na náhradu trov priestupkového konania, ktoré bolo zastavené. Súd sa však s tým nestotožňuje, pretože hypotéza tohto ustanovenia sa vôbec na tento prípad nevzťahuje. Z hypotézy tejto normy vyplýva, že strane patrí náhrada trov „v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.“ Vo veci však bolo vydané jediné rozhodnutie, a to rozhodnutie, ktorým bolo priestupkové konanie zastavené.

48. Pokiaľ žalobkyňa v tejto veci poukazovala na judikáty týkajúce sa nárokov na náhradu škody voči štátu za situácie, keď bol obžalovaný rozsudkom oslobodený, tak všetky sa týkali škody spôsobenej v trestnom konaní. Ale, ako už bolo vyššie uvedené, v trestnom konaní vstupuje osoba do práv a povinností obvineného uznesením o vznesení obvinenia, teda rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní a pokiaľ prokurátor zamietne sťažnosť obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia a následne je oslobodený spod obžaloby, tak platí, že na uznesenie o vznesení obvinenia sa hľadí ako na nezákonné. Avšak v priestupkovom konaní nie je rozhodované o vznesení obvinenia a obvineným sa osoba stáva prvým úkonom správneho orgánu (spravidla predvolaním na výsluch), preto to nemožno uplatniť v prípade zastavenia priestupkového konania, keďže nie je splnená podmienka rozhodnutia o vznesení obvinenia a podmienka zamietnutia sťažnosti.

49. Z vyššie uvedených dôvodov súd potom rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

50. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. §262 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.

53. Žalobu súd zamietol, čo znamená, že žalovaná bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 C.s.p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu ( Exekučný poriadok ); v prípade výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých môže oprávnený podať na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).