Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/246/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: D.M.C.

- Karpaty, s.r.o., Pražská 4, Košice, IČO: 36 601 519, zastúpeného JUDr. Štefanom Lendvayom, Pohraničná 3, Komárno, proti žalovanému v 1. rade: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., Bočná 10, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017 a proti žalovanému v 2. rade: RENT CAPITAL, s.r.o., Radničné nám. 34, Bardejov, IČO: 36 234 354, zastúpeného JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom, Baštová 5/A, Bardejov, o určenie neplatnosti postúpenia pohľadávky, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v plnej výške, pričom o výške týchto trov žalovaného v 1. rade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v plnej výške, pričom o výške týchto trov žalovaného v 2. rade rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 22. 11. 2017 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že postúpenie pohľadávky postupcom, ktorým je žalovaný v 1. rade, z úverovej zmluvy č. XX/XXXX/RC/XXXX, uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom dňa 03. 05. 2007 na postupníka, ktorým je žalovaný v 2. rade je neplatné.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že uzavrel dňa 03. 05. 2007 so žalovaným v 1. rade úverovú zmluvu č. XX/XXXX/RC/XX. Žalovaný v 1. rade, ktorý je veriteľom, poskytol úver vo výške 12 500 000,- Sk (414 923,99 eur). Tým sa žalobca stal dlžníkom. Dohodnuté podmienky úveru boli nasledovné: žalobca zriadil účet u žalovaného v 1. rade pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, splátky žalobca zabezpečil z čistých tržieb z nocľažných a reštauračných služieb, účelom úveru bolo financovanie na dokončenie stavby budovy a kúpy pozemku, budovou sa rozumie nehnuteľnosť postavená na pozemku s plochou približne 1803 m2, ktorej výstavby má byť realizovaná z prostriedkov úveru, pozemkom je nehnuteľnosť

- parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. F., predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 12 500 000,- Sk (414 923,99 eur), čerpanie úveru - do 31. 12. 2007, splácanie úverovej pohľadávky - 20. 04. 2017, začiatok splácania úveru - 20. 09. 2007, spracovateľský poplatok bol 0,5% z úveru, t.j. 62 000,- Sk (2 074,62 eur), zabezpečenie úveru bolo riešené záložným právom k uvedeným nehnuteľnostiam, bližšie špecifikovaným v zmluve o zriadení záložného práva, prílohu zmluvy tvoril - Splátkový kalendár - splátky 107 800,- Sk mesačne (3 578,30 eur), príloha - úverové podmienky pre poskytovanie úverov „MIKRO“, čl. IX Prípady porušenia - ak nebude medzi

Bankou a klientom dohodnuté inak, je prípadom porušenia: omeškanie klienta so splátkou úverovej pohľadávky o viac ako 3 obchodné dni, nesplnenie tejto povinnosti sa nepovažuje za prípad porušenia, pokiaľ banka klientovi písomne oznámi, že poskytne dodatočnú lehotu na splnenie takejto povinnosti, čl. XIII Predčasné skončenie - banka je oprávnená písomne vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Ak banka vyhlási úverovú pohľadávku za splatnú, je klient povinný ku dňu okamžitej splatnosti splatiť celú úverovú pohľadávku. Iné podstatné náležitosti zmluva a prílohy neobsahujú. Žalobca svoj záväzok riadne plnil do októbra 2012. V tom čase sa stal obeťou hospodárskej a finančnej krízy. Snažil sa dohodnúť so žalovaným v 1. rade na odklade splátok a neskoršom pokračovaní v plnení záväzku. Žalovaný v 1. rade však nesúhlasil s odkladom splátok, hoci to v zmluve bolo dohodnuté ako možnosť riešenia porušenia zmluvných podmienok. K zabezpečeniu pohľadávky bolo zriadená poznámka v časti „B“ na LV č. XXXXX pre k.ú. F., predmetom ktorého sú pozemky parcely registra „C“ parc. č. XXX/XX o výmere 380 m2, čo sú ostatné plochy, pozemok parc. č.. XXX/X o výmere 2054 m2, čo je ostatná plocha, pozemok parc. č. XXX/X o výmere 183 m2, čo je zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc. č. XXX/X o výmere 820 m2, čo je zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parc. č. XXX/X o výmere 1984 m2, čo je ostatná plocha a stavba Hotela Bardejov súp. č. XXXX na parc. č. XXX/X. Vlastníkom nehnuteľnosti je žalobca. Spoločníkmi spoločnosti sú U. a spoločnosť Növel s.r.o. Spoločníkom spoločnosti Növel s.r.o. je E. V auguste 2017 sa dostavila do priestorov Hotela Bardejov neznáma osoba mužského pohlavia a predstavil sa p. U. a oznámil mu, že je zástupca žalovaného v 2. rade a uviedol, že prevzal záväzok žalovaného v 1. rade. Nepredložil ani zmluvu a žiadny hodnoverný doklad, ktorým by dokazoval svoje tvrdenie. V úverovej zmluve nie je dojednanie o postúpení pohľadávky. Dopisom zo dňa 24. 08. 2017 obdržal p. U. oznámenie o postúpení pohľadávky na žalovaného v 2. rade. Bez zmluvy o postúpení pohľadávky nie je možné posúdiť hodnovernosť postúpenia a ani podmienky. Postúpenie je potrebné oznámiť spoločnosti, ako aj jej spoločníkom. Vzhľadom k tomu, že absentuje oznámenie a predloženie zmluvy, táto nemôže byť platná. Z predmetu činnosti žalovaného v 2. rade sa dá zistiť, že nie je bankovou spoločnosťou a z registra NBS o pridelení bankových licencií, že táto spoločnosť bankovú licenciu doposiaľ neobdržala. V predmete činnosti má uvedené faktoring a forfaiting - inkasné služby nebankového charakteru. Faktoring je moderná forma obchodného financovania, odkup krátkodobých pohľadávok pred lehotou splatnosti, financovanie a management pohľadávok. Forfaiting je nákup v budúcnosti splatných účtovných a/alebo zmenkových pohľadávok so zrieknutím sa spätného postihu v prípade, ak dlžník nezaplatí. Podkladom forfaitingu z právneho hľadiska je kúpna zmluva/kontrakt medzi exportérom ako predávajúcim pohľadávky a bankou ako kupujúcim pohľadávky (forfaitér). Predmet takejto činnosti neumožňuje bankovú alebo nebankovú činnosť spoločnosti. Bez predloženia zmluvy o postúpení pohľadávky nie je ani možné posúdiť oprávnenosť postúpenia pohľadávky. Bez predloženia zmluvy je postúpenie pohľadávky neplatné.

3. Žalovaný v 1. rade k veci uviedol, že žalobca v žalobe sám cituje zákonné ustanovenia, ktoré jeho tvrdenia priamo vyvracajú, najmä ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/01 zo dňa 11. 06. 2003). Žalobca obdržanie riadneho oznámenia o postúpení pohľadávky pritom nijako nerozporoval, práve naopak, výslovne ho priznáva a označuje ako dôkazný prostriedok. Za týchto okolností je vylúčené, aby sa žalobca mohol dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.

4. Žalovaný v 2. rade k veci uviedol, že postúpenie pohľadávky zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade spĺňalo všetky pojmové znaky hmotnoprávnych ustanovení o postúpení pohľadávky podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Sám žalobca v žalobe tvrdí, že obdržal oznámenie o postúpení pohľadávky, preto sa nemôže úspešne domáhať preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky od žalovaných v 1. a 2. rade ani posudzovať hodnovernosť postúpenia či podmienky postúpenia. Podľa ustálenej praxe (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo/210/2001) platí, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, pričom súd vychádza z takéhoto oznámenia bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

5. Žalobca k veci samej ešte uviedol, že v zmysle čl. 11.2. zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca nevie, či boli finančné prostriedky tam uvádzané pripísané na účet žalovaného v 1. rade. Zmluva je neplatná aj preto, že žalovaný v 2. rade nie je bankovou spoločnosťou a nemá bankovú licenciu. Ďalej nebolo preukázané, že bolo oznámenie o postúpení pohľadávky doručené aj druhému spoločníkovi žalobcu, pričom právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 10. 10. 2018 výslovne potvrdil, že doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky spoločnosti žalobcu nespochybňuje.

6. Žalovaný v 1. rade k veci samej ešte uviedol, že na základe ust. § 137 písm. d) C.s.p. nie je žaloba žalobcu prípustná.

7. Právny zástupca žalovaného v 1. rade v rámci svojho záverečného vyjadrenia uviedol, že žalobu je nedôvodnú nielen podľa ust. § 137 písm. d/ C.s.p., podľa ktorého sa žalobca domáha určenia právnej skutočnosti, ktorú však žiaden právny predpis neumožňuje, ale aj s ohľadom na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorá hovorí o tom, že ak bolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky, právnym titulom na postúpenú pohľadávku je práve toto oznámenie o postúpení, a nie zmluva o postúpení pohľadávky

8. Žalovaný v 2. rade v rámci svojho záverečného vyjadrenia uviedol, že medzi žalovaným v 1 a 2 rade neexistuje pochybnosť o danej pohľadávke.

9. Súd na pojednávaní dňa 03. 12. 2018 pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu podľa ust. § 180 C.s.p., nakoľko tento bol na uvedené pojednávanie predvolaný riadne a včas, ale svoju neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnil. Nakoľko prítomní právny zástupca žalovaného v 1. rade a žalovaný v 2. rade nemali na pojednávaní konanom dňa 03. 12. 2018 ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd podľa ust. § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 10. 12. 2018, na ktorom rozsudok vo veci samej vyhlásil.

10. Súd vykonal dokazovanie listinný dôkazmi, a to: oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 24. 06. 2017, adresované p. U. zmluvou o úvere č. XX/XXXX/RC/XX zo dňa 03. 05. 2007, prílohou č. 1 k zmluve o úvere, úverovými podmienkami, výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX, výpisom z obchodného registra spoločností strán sporu a spoločnosti Növel s.r.o., čím vykonal všetky stranami sporu navrhnuté a označené dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu.

I. Skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania 11. Žalobca uzavrel dňa 03. 05. 2007 so žalovaným v 1. rade úverovú zmluvu č. XX/XXXX/RC/XX, ktorou žalovaný v 1. rade ako veriteľ poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 12 500 000,- Sk (= 414 923,99 eur). Predmetné úverová zmluva neobsahuje dojednanie o postúpení pohľadávky. Listom zo dňa 24. 08. 2017 obdržal p. U. ako jeden zo spoločníkov a zároveň jediný konateľ žalobcu oznámenie o postúpení pohľadávky zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade.

II. Právne posúdenie zisteného skutkového stavu 12. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

13. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

14. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

15. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

16. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

17. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zmluvy o úvere ( § 497).

18. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

19. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

20. Podľa ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

21. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

22. Podľa ust. § 526 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.

23. Podľa ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

24. Podľa ust. § 527 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu, zodpovedá postupca postupníkovi, ak a) postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom, b) dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi, c) postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním nároku, ktorý mal dlžník voči postupcovi.

25. Podľa ust. § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky postupca ručí do výšky prijatej odplaty spolu s úrokmi, len keď sa na to postupníkovi písomne zaviazal; toto ručenie však zaniká, ak postupník nevymáha postúpenú pohľadávku od dlžníka bez zbytočného odkladu na súde.

26. Podľa ust. § 528 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla

27. Podľa ust. § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

28. Podľa ust. § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

29. Určovacia žaloba má preventívnu funkciu, pretože jej hlavným cieľom je ochrániť právnu istotu žalobcu tam, kde hrozí, že jeho právo alebo právne postavenie môže byť nejakým spôsobom ohrozené, príp. porušené. Hlavnou úlohou určovacej žaloby je predísť žalobe o plnenie. Základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie je danosť naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení, či tu právo je alebo nie je. Všeobecne platí, že naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez určenia existencie/ neexistencie práva bolo žalobcovo právo alebo právne postavenie neisté alebo sporné, pričom určovacie žaloby nemajú opodstatnenie v prípadoch, keď sa žalobca vie domôcť ochrany žalobou o plnenie.

30. Žalobca sa v konaní domáhal žalobou neplatnosti postúpenia pohľadávky z dôvodu, že žalobcovi nebola predložená zmluva o postúpení pohľadávky. Súd mal však v súlade s ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka za to, že nakoľko postúpenie pohľadávky medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade oznámil žalobcovi ako dlžníkovi žalovaný v 1. rade ako postupca (čo mal súd preukázané zo znenia oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 24. 06. 2017, adresované p. Štefanovi Sosenkovi, ktorého odosielateľom bol žalovaný v 1. rade), nebol žalobca ako dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Súd preto uvedený dôvod neplatnosti postúpenia pohľadávky medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade nepovažoval za existujúci a relevantný.

31. Žalobca sa v konaní domáhal žalobou neplatnosti postúpenia pohľadávky z dôvodu, že druhému zo spoločníkov žalobcu spoločnosti Növel s.r.o. nebolo oznámenie o postúpení pohľadávky doručené. Súd mal však v súlade s ust. § 526 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka za to, že postúpenie pohľadávky bol povinný žalovaný v 1. rade ako postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, čo urobil písomne dňa 24. 06. 2017 a doručil to štatutárnemu zástupcovi žalobcu, konkrétne jedinému konateľovi žalobcu p. U. ktorý bol zároveň jeden z dvoch spoločníkov žalobcu, pričom v žiadnom zo svojich ustanovení nepozná pri doručovaní písomností právnickej osobe - spoločnosti s ručením obmedzeným povinnosť adresáta doručovať písomnosť spoločníkom takejto spoločnosti, ale iba tejto spoločnosti na jej adresu zapísanú do obchodného registra, prípadne jej štatutárnemu zástupcovi. Súd preto uvedený dôvod neplatnosti postúpenia pohľadávky medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade nepovažoval za existujúci a relevantný.

32. Žalobca sa v konaní domáhal žalobou neplatnosti postúpenia pohľadávky z dôvodu, že žalobca nemal informáciu, či žalovaný v 1. rade skutočne obdržal odplatu od žalovaného v 2. rade. Súd mal však za to, že táto otázka sa týkala zmluvného vzťahu (založenom zmluvou o postúpení pohľadávky voči žalobcovi) medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade v zmysle ust. § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nemala žiaden vplyv na platnosť takejto zmluvy. Súd preto uvedený dôvod neplatnosti postúpenia pohľadávky medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade nepovažoval za existujúci a relevantný.

33. Žalobca sa v konaní domáhal žalobou neplatnosti postúpenia pohľadávky z dôvodu, že žalovaný v 2. rade nie je bankovou spoločnosťou, pričom súd nie je známy žiaden právny predpis, ktorý by nepripúšťal postúpenie pohľadávky zo zmluvy o úvere postupcu, ktorý je bankou na postupníka, ktorý bankou nie je. Súd preto uvedený dôvod neplatnosti postúpenia pohľadávky medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade nepovažoval za existujúci a relevantný.

34. Súd však pri posudzovaní dôvodnosti žaloby posudzoval túto žalobu v zmysle ust. § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku. Nakoľko naliehavý právny záujem na určení neplatnosti postúpenia pohľadávky nevyplýval zo žiadneho osobitného predpisu, bol žalobca povinný takýto naliehavý právny záujem na určení neplatnosti postúpenia pohľadávky súdu preukázať. Žalobca však súd svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti postúpenia pohľadávky nepreukázal žiadnym dôkazom, dokonca ani v žiadnom zo svojich vyjadrení takýto naliehavý právny záujem neuvádzal. Súd mal preto za to, že žalobca podal predmetnú žalobu bez relevantného naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti postúpenia pohľadávky, čo malo za následok neúspech v konaní, nakoľko bez takéhoto naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti postúpenia pohľadávky a jeho skutočného preukázania nemohol súd o takejto žalobe rozhodnúť v pozitívnom zmysle a význame.

35. Právny zástupca žalobcu vzniesol na pojednávaní dňa 10. 10. 2018 nové návrhy na doplnenie dokazovania, to tak, že navrhol súdu, aby:

- zabezpečil od žalovaného v 1 rade oznámenie, či a ak áno tak kedy boli peňažné prostriedky za postúpenie pohľadávky pripísané na jeho účet,

- od žalovaného v 2 rade zabezpečil oznámenie, či má žalovaný v 2 rade bankovú licenciu, a

- od žalovaného v 2 rade zabezpečil oznámenie, či doručil oznámenie o postúpení pohľadávky druhému zo spoločníkov žalobcu spol. NÖVEL s.r.o.

36. Súd pri svojom rozhodovaní nevykonal tieto dôkazy navrhnuté právnym zástupcom žalobcu (podľa ust. § 185 ods. 1 C.s.p.), ktoré sa priamo a bezprostredne netýkali základu predmetu sporu (ktorým bola otázka preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti postúpenia pohľadávky), pretože neboli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu o samotnom základe sporu,

ktorým bol fakt, že takýto naliehavý právny záujem nebol zo strany žalobcu ani len tvrdený, nieto ešte preukázaný.

37. Uvedený postup súdu pri zachovaní princípu hospodárnosti konania podporuje aj právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 46/2011 zo dňa 14. 04. 2011, podľa ktorého účastníci sú v sporovom konaní povinní opísať všetky rozhodujúce skutočnosti a na ich preukázanie označiť dôkazné prostriedky, súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať, rovnako ho podporuje právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011, podľa ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

38. V zmysle všetkých vyššie uvedených právnych záverov súdu súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keďže mal za to, že žalobca naliehavý právny záujem na určení neplatnosti postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku počas konania ani netvrdil, ani nepreukázal.

39. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému v 1. rade ako plne úspešnej strane sporu vo vzťahu k výsledku a trov konania a nároku na náhradu trov konania priznal podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku žalovaného v 1. rade rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému v 2. rade ako plne úspešnej strane sporu vo vzťahu k výsledku a trov konania a nároku na náhradu trov konania priznal podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku žalovaného v 2. rade rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.