Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/39/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu 1/ K. Š., žalobcu 2/ A. Š., obaja bytom Z.. Ľ.. Š. Č..XX F. Z. B., pr. zast.: HODOR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Vrátna 40, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 47240849, zastúpenú JUDr. Radoslav Hodor, konateľ, advokát, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, 041 26 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2018/012080 zo dňa 28.03.2018, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, takto

rozhodol:

Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z 11.05.2018 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou z 11.05.2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE- OVBP2-2018/012080 zo dňa 28.03.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie stavebného úradu - F. F. Z. B., č.j. 1294/2017 zo dňa 23.10.2017, ktorým F. F. Z. B., ako príslušný stavebný úrad, vydal uvedené rozhodnutie pre stavebníkov Š. V., X. Č. Ľ. XXXX/X, F. Z. B. a manž. D.. T. V., O. XXX/XXX, F. Z. B..

2. Žalobca súčasne so žalobou podal návrh na priznanie odkladného účinku svojej žaloby podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Návrh odôvodnil tým, že touto žalobou sa domáha zrušenia rozhodnutia, ktoré má viesť k pozastaveniu výstavby rodinného domu tak, ako je schválený. V prípade dlhšieho trvania rozhodovania o návrhu žalobcu a prípadne aj o opravnom prostriedku by sa výstavba predmetného rodinného domu mohla dostať do štádia hrubej stavby, ktorá už bude mať žalobcom namietané negatívne účinky.

3. Žalobné dôvody žalobcu sú obsiahnuté v žalobe takto: „Územné konanie predchádza stavebnému konaniu a jeho právoplatné skončenie tvorí podmienku sine qua non pre stavebné konanie. Územné konanie prebieha pred stavebným konaním alebo najneskôr spolu so stavebným konaním v rámci spojeného územného a stavebného konania za splnenia podmienok uvedených v § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon), ktoré znie: Stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. V predmetnej právnej veci neboli podľa žalobcu splnené podmienky na spojenie územného a stavebného konania podľa citovaného zákonného ustanovenia, pretože nejde o jednoduchú stavbu alebo jej prístavbu a nadstavbu, u ktorej by boli podmienky umiestnenia stavby jednoznačné. Nemožno hovoriť o tom, že umiestnenie predmetného RD na parc. č. XX/X vyplýva z územného plánu zóny, nakoľko Územný plán považuje zónu, v ktorej sa realizuje výstavba RD, za oddychovo relaxačnú, čo dokazuje aj to, že doteraz sa na uvedenej parcele pestovala zelenina a okrasná zeleň. Tiež tam je vybudovaný altán, ktorý však nie je zakreslený a zaevidovaný v katastri nehnuteľnosti a jeho geodetickej časti. V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby

s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch, požiadavky vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti, požiadavky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov (§ 39a ods. 1, ods. 2 zákona č.50/1976 Zb.). Umiestnením do tejto zóny bude RD neoprávnene zasahovať do užívacích práv vlastníkov susedných pozemkov osobitne žalobcu a to najmä tienením vzhľadom na uvažovanú výšku 8,3m. Na viac ako je zrejmé z predloženej foto výstavba RD prebieha v pomeroch, ktoré možno pokiaľ sa týka veľkosti stavebnej parcely a jej odstupu od susedných parciel jednoznačne označiť ako stiesnené. Na to žalobca upozornil už prvostupňový orgán. S námietkou neoprávnenosti spojenia územného konania so stavebným konaním sa žalovaný vysporiadal tvrdením, že " K námietke vo veci pozabudnutia stavebného úradu na riešenie 4/5 územného konania je nutné uviesť, že v danom prípade bolo stavebným úradom vedené spojené územné a stavebné konanie. Zo samotného napadnutého rozhodnutia stavebného úradu vyplýva, že preskúmal žiadosť stavebníkov o stavebné povolenie z hľadísk uvedených ustanoveniach § 37, § 62 a § 63 stavebného zákona skonštatoval, že stavba rodinného domu je navrhnutá v súlade so schválenou územno - plánovacou dokumentáciou mesta a ďalšími zákonnými požiadavkami. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej namietal, že prvostupňový orgán spojil územné a stavebné konanie a žalovaný to potvrdil, oba postupovali v rozpore s cit. ust.§ 39a ods. 4 Stavebného zákona. Darovaním, t.j. odčlenením parcely XX/X od parc. XX/X a najmä parc. č. XX/X, na ktorej je už postavený RD rodičov jedného zo stavebníkov, prestáva táto parcela č. XX/ X spĺňať maximálne % zastavanosti vzhľadom na jej výmeru a výmeru RD stojacom na nej. Na tejto parcele mohla byť pred oddelením /darovaním/. Zastavaná plocha XXX,X m2, avšak darovaním parcely číslo XX/X, už parcely č. XX/X a XX/X o celkovej výmere XXX m2 vlastníkov D.. B. P. a E.. B. Q. nespĺňajú podmienku územného plánu so 40%-nou zastavanosťou. Pri takejto "novej" výmere parcely je možná maximálna zastavanosť XXX,X m2, pričom samotný R. dom má XXX m2 a k tomu je potrebné pripočítať aj výmeru altánu. K tejto námietke žalovaný uviedol, že vo veci zastavanosti iného pozemku je nutné uviesť, že v danom prípade bolo stavebným úradom riešené umiestnenie stavby na parc. č. XX/X a namietanie koeficientu zastavanosti, odvolateľom pre inú nehnuteľnosť , nebolo možné riešiť stavebným úradom v konaní, ktoré viedol. Takýto prístup by viedol k úplne zjavnému obchádzaniu koeficientu zastavanosti daného územia, keď novo posudzovaný pozemok s uvažovanou stavbou RD splní % zastavanosti iba za cenu, že susedná parcela, na ktorej už stojí iný RD, ju stratí. Parcela č. XX/ X nie je vo vzťahu k parcele XX/X inou nehnuteľnosťou vo vzťahu k posúdeniu % zastavanosti, pretože pri posudzovaní % zastavanosti tejto parcely č. XX/X bola braná do úvahy práve výmera parc. č. XX/ X. Uvedenú námietku považoval žalovaný za zjavne nesprávnu aplikáciu Stavebného zákona zo strany žalovaného ako aj prvostupňového orgánu. Na danom území sú parcely orientované v smere východ západ. Parcely žalobcu XX/X, XX/X, XX/X, XX/X susedia po celej južnej strane s parcelami dotknutými stavebným povolením XX/X, XX/X, XX/X a skoro po celej hranici pozemku je realizovaná zástavba do výšky 8 m v dĺžke cca 30m, do výšky 4 m cca 20m na hranici pozemku, a zo zvyšnej časti po dĺžke cca 20m by malo byť zastavané ešte ďalších 12m, 2 m od hranice pozemku až do výšky 8,23 m. Aj pri dodržaní sedemmetrovej odstupovej vzdialenosti od už zrealizovanej stavby pri danom pozemku a projektu novostavby na parcele č. XX/X s výškou 8,23 m a už realizovaných stavieb - prístrešok na hranici pozemku je zjavné, že svetlo technické pomery v RD žalobcu budú negatívne ovplyvnené a to nad prípustnú mieru. Ani s touto námietkou sa žalovaný dostatočne nevysporiadal. Ak by sa konalo územné konanie, tieto skutočnosti by nepochybne boli zistené“.

4. K podanej žalobe a návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku jeho správnej žaloby sa vyjadril žalovaný podaním z 27.09.2018. K námietke týkajúcej sa územného plánu, tunajší úrad uviedol, že preskúmal platný územný plán mesta F. Z. B. a nezistil rozpor, budúcej stavby stavby s príslušným platným územným plánom mesta. Lokalita, kde má byť umiestnený rodinný dom, nevyžaduje, podľa grafickej časti územného plánu, ako aj jeho záväznej časti, dodržanie stavebnej čiary od ulice. Uvedenú skutočnosť odvolatelia namietali vo svojom odvolaní a pri svojom tvrdení vychádzali len z jestvujúcej zástavby v danej lokalite. Vychádzajúc z rozlohy budúceho rodinného domu a pozemku, na ktorom sa má uskutočniť stavba, nevyplýva nedodržanie koeficientu zastavanosti, ktorý je daný pre dané územie v územnom pláne. Zároveň pre dané územie je daná výstavba dvoch podlaží, ktoré aj navrhovaná stavba spĺňa. Lokalita, kde má byť umiestnený rodinný dom, nevyžaduje podľa grafickej časti územného plánu ako aj jeho záväznej časti dodržanie stavebnej čiary od ulice. Zároveň územný plán určuje len podlažnosť domov a nestanovuje ich výšku. Vo veci tienenia susedných stavieb uviedol, že stavebný

úrad sa touto skutočnosťou zaoberá len, ak nie sú dodržané odstupové vzdialenosti medzi rodinnými domami podľa Vyhlášky MŽP SR 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, a jedná sa o tienenie obytných priestorov v dome.

5. Podľa § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými správnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

6. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti môžu mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca.

7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, ale pre také rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

8. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že v preskúmavanej právnej veci nevyvstala potreba dočasnej úpravy pomerov, ktorá by vyplývala z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Žalobcovia neuviedli súdu také tvrdenia, resp. neoznačili dôkazy na podporu svojich tvrdení, t.j., že by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok na základe ktorých je v zmysle § 185 písm. a/ SSP možné priznať správnej žalobe odkladný účinok a uvedené nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu, najmä nie z vyjadrenia žalovaného k žalobe na preskúmanie rozhodnutia žalovaného.

9. S prihliadnutím na cieľ sledovaný žalobcom pri uplatňovaní opravných prostriedkov a prostriedkov súdnej ochrany, je v danom prípade potrebné pre posúdenie zákonnosti umiestnenia predmetnej stavby so zreteľom na zachovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu, prihliadnuť na konkrétne okolnosti prípadu.

10. Podľa názoru správneho súdu dôvody, ktoré žalobcovia uviedli na podporu svojho návrhu na priznanie odkladného účinku žaloby, nie sú dôvodmi, ktoré má na mysli ustanovenie § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku. Súd nemal dôvod prisvedčiť jeho námietke a to z dôvodu, že uvedená situácia týkajúca sa podmienok tienenia a zachovania pohody bývania vzhľadom na konkrétne okolnosti, neprivodila žalobcovi hrozbu kvalifikovanej ujmy. Nejde o právne významné dôvody, ktoré by preukazovali, že jeho právne postavenie sa napadnutým rozhodnutím zhoršilo, zasiahlo do právnej sféry žalobcu a porušilo jeho práva ako vlastníka susednej nehnuteľnosti.

11. Z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že stavebné úrady oboch stupňov sa v uvedenom kontexte zaoberali aj podstatnou skutkovou okolnosťou, akou je zachovanie, resp. nenarušenie pohody bývania žalobcu umiestnením navrhovanej stavby, pričom brali do úvahy aj zachovanie zásady proporcionality medzi oprávnenými záujmami stavebníkov a záujmami žalobcu ako vlastníka susedných nehnuteľností.

12. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto nepristúpil.

13. Správny súd dodáva, že prípadný úspech v tomto konaní, nie je možné v tomto štádiu konania považovať za dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

14. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku jeho správnej žaloby zamietol podľa ustanovenia § 188 Správneho súdneho poriadku.

15. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods.2 písm.e) Správneho súdneho poriadku).