Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-108-2015.pdf
PDF · 109 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/108/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovanému: Slovenská republika - Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava - mesto, so sídlom Polianky 8, Bratislava, IČO: 36 060 160, zastúpený advokátom JUDr. Milanom Švecom, so sídlom Vajnorská 98/D, Bratislava, o zaplatenie 292.695,41 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie 251.285,53 eur s príslušenstvom.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 41.409,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 13.05.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71,70 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.05.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 292.695,41 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 13.05.2015 až do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností - pozemkov, špecifikovaných v žalobe, pričom žalovaný je výlučným vlastníkom stavby nachádzajúcej sa na týchto pozemkoch žalobcu. Stavbu využíva žalovaný na administratívne účely. Žalovaný sa stal vlastníkom stavby na základe Zmluvy o prevode majetku štátu zo dňa 03.04.2000. Žalovaný stavbu, spolu s pozemkom žalobcu užíva v rozsahu 1.465 m2. Žalobca žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy za bezdôvodné užívanie pozemku, pričom žalovaný na výzvu nereagoval. Žalovaný užíva pozemok žalobcu bez akéhokoľvek právneho titulu a bez poskytovania akejkoľvek náhrady žalobcovi, v dôsledku čoho sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. Žalobca žiadal, aby žalovaný zaplatil náhradu za bezdôvodné užívanie pozemku za obdobie od 03.04.2000 do 31.03.2015. Výšku bezdôvodného obohatenie žalobca určil ako výšku obvyklého nájomného určeného podľa rozhodnutia primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. 28/2011 a č. 4/2010, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno za rozhodné obdobie.
2. Žalovaný uviedol, že v konaní nie je pasívne vecne legitimovaný, nakoľko vlastníkom stavby je Slovenská republika, pričom v žalobe žalobca uviedol, že vlastníkom stavby je žalovaný. Žalovaný je správcom majetku štátu - predmetnej stavby, pričom titulom nadobudnutia stavby je Zmluva o prevode správy majetku štátu, a nie ako nesprávne uviedol žalobca, Zmluva o prevode majetku štátu. Ďalej žalovaný uviedol, že je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je napojená na rozpočet C. X.. Na základe Zmluvy o prevode správy majetku štátu zo dňa 03.04.2000 získala túto budovu do správy ako administratívnu budovu na zabezpečovanie úloh štátu. Už od roku 2009 sa snaží žalovaný
usporiadať vzťahy k pozemkom žalobcu pod uvedenou budovou. Žalobca bol však nečinný, až v roku 2013 (listom zo dňa 05.03.2013) vyzval žalovaného na usporiadanie vzťahov k pozemkom pod stavbou, s tým že navrhol odkúpenie pozemkov a uhradenie sumy 43.950,- eur ako odplatu za dva roky bezdôvodného užívania pozemku. Aj listom zo dňa 28.08.2013 žalobca vyzval žalovaného na usporiadanie vzťahov formou kúpy alebo nájmu, pričom nepredložil návrh nájomnej zmluvy. Žalovaný listom zo dňa 02.10.2013 deklaroval záujem o kúpu pozemkov. Žalobca listom zo dňa 16.12.2013 vyzval žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za 4 roky. Na základe žiadosti žalobcu listom zo dňa 16.12.2013 o usporiadanie vzťahov žalovaný požiadal o odklad usporiadania s odôvodnením, že nemá finančné prostriedky naplánované na rok 2014 na kúpu pozemkov vrátane náhrady za ich užívanie. Žalovaný mal teda vždy záujem o usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu, pričom napriek žiadostiam, neboli finančné prostriedky žalovanému ne tento účel z rozpočtu pridelené ani v roku 2015. Žalovaný užíva pozemky žalobcu v dobrej viere, na základe Zmluvy o prevode správy majetku štátu, na administratívne účely, pričom udržiava pozemky žalobcu v stave spôsobilom na užívanie a investuje aj do ich údržby. Uvedený stav je dôsledkom minulých právnych úprav, kde oprávnená stavba bola postavená na pozemku na základe časovo neobmedzeného práva stavebníka k pozemku, pričom na základe zmeny právnej úpravy došlo k zmene právnych pomerov pokiaľ ide o vlastníka stavby a vlastníka pozemkov. Žalovaný je aktívny pri usporiadaní vzťahov strán sporu, pričom žalobca, ktorý sa o pozemky nezaujímal, a teda nehospodárne nakladal so svojím majetkom, nevypracoval a nepredložil doposiaľ žalovanému ani návrh nájomnej zmluvy, pričom v súčasnosti sa snaží vysporiadať tieto vzťahy už za podstatne zmenených podmienok. Žalobca sa obmedzil len na zasielanie upomienok a faktúr za neoprávnené užívanie pozemkov. Konanie žalobcu, ktorým si uplatňuje žalobou vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov preto považuje žalovaný za rozporné s dobrými mravmi. Zároveň žalovaný namietol premlčanie uplatňovanej pohľadávky za užívanie pozemkov za obdobie od 03.04.2000 do 12.05.2013 z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodov vyššie uvedených.
3. Žalobca vo svojej replike špecifikoval označenie žalovaného, a to tak ako je uvedené v záhlaví rozsudku, označením, že ide o Slovenskú republiku v zastúpení Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Bratislava - mesto spolu s uvedením IČO. Uviedol tiež, že žalobca sa niekoľko rokov pokúšal o mimosúdne urovnanie predmetnej veci, či už formou nájmu alebo predaja pozemkov, pričom v roku 2014 ponúkol žalobca žalovanému pozemky na predaj a z dôvodov na strane žalovaného (nepridelenie prostriedkov) k predaju pozemkov nedošlo. Na základe uvedeného považuje žalobca tvrdenia o jeho pasivite v tejto veci za účelové. Žalobcove konanie v podobe žaloby neodporuje dobrým mravom, keď všetky snahy žalobcu o usporiadanie vzťahov so žalovaným skončili neúspešne, z dôvodov na strane žalovaného, ktorý dlhodobo užíva pozemky vo vlastníctve žalobcu bezplatne. Žalobca považuje konanie žalovaného za rozporné s dobrými mravmi, keď za 16 rokov užívania pozemkov bez právneho dôvodu nezaplatil žalobcovi doposiaľ žiadnu náhradu. Žalobca je povinný strpieť užívanie stavby žalovaným ako vlastníkom, nie je však povinný strpieť toto užívanie a obmedzenie jeho vlastníckeho práva bez poskytovania akejkoľvek náhrady. Takýmto konaním sa žalovaný na úkor žalobcu obohacuje. Žalobca žiadal, aby žalovaný poskytol žalobcovi plnenie vo výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase, zohľadňujúc aj účel využitia pozemku, ktorý stanovil žalobca v súlade s Pravidlami pri realizácii a sledovaní záväzkových vzťahov k nehnuteľnému majetku hlavného mesta SR Bratislavy. Pohľadávku nepovažuje za premlčanú, nakoľko považuje za dané, že na predmetné konanie sa vzťahuje 10 ročná premlčacia doba, keďže žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil úmyselne. Následne podaním doručeným súdu dňa 24.02.2017 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie 95.561,81 eur späť, a to za obdobie od 03.04.2000 do 11.05.2005.
4. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že nepopiera snahu žalobcu o vysporiadanie predmetných pozemkov, avšak do dnešného dňa nebol žalovanému predložený návrh kúpnej, prípadne nájomnej zmluvy, ktorá by obsahovala vymedzenie predmetných pozemkov a cenu za nájom pozemkov. Žalovaný je preto toho názoru, že ak mal žalobca skutočný záujem na usporiadaní vzťahov medzi stranami sporu, mal relatívne dlhý čas na to (od roku 2000), aby ako budúci prenajímateľ predložil konkrétnu nájomnú zmluvu, ktorou by preukázal jednoznačný záujem o riešenie danej veci. Uviedol, že žalobca od roku 2000 do roku 2009 nevyvíjal žiadnu snahu o riešenie situácie. Žalovaný ďalej uviedol, že mal záujem odkúpiť pozemky, avšak ako rozpočtová organizácia štátu je obmedzený pridelením finančných prostriedkov, pričom tieto mu napriek žiadostiam pridelené neboli. Stavbu na pozemkoch nevyužíva na podnikateľské účely, ale výlučne na administratívne účely.
5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 23.10.2017 zobral žalobu aj v časti o zaplatenie 155.723,72 eur spolu s príslušenstvom späť, s tým, že si uplatňuje v zostávajúcej časti pohľadávku vyplývajúcu z bezdôvodného obohatenia žalovaného za užívanie pozemkov žalobcu v období od 13.05.2013 do 31.03.2015 v celkovej výške 41.409,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 13.05.2015 do zaplatenia.
6. Na pojednávaní konanom dňa 07.11.2018 žalovaný uviedol, že výška žalobou uplatnená bezdôvodným obohatením by mala reflektovať na to, že žalovaný je rozpočtovou organizáciu, nie je podnikateľským subjektov a koná vo verejnom záujme. Zároveň uviedol, že je potrebné prihliadať na to, aký prospech mal žalovaný z užívania tejto nehnuteľnosti, pričom nie je dôležitá strata oprávneného subjektu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 02.11.2000 sp. zn. 30Cdo/1789/2000. Navyše predložil v písomnej forme svoje vyjadrenie k tomu, že žalobca nesprávne označil osobu žalovaného, čo svedčí o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní, keďže Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava - mesto nie je pasívne vecne legitimovaná.
7. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
7.1. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, vedených katastrálnym odborom úradu Bratislava, a to na LV č. XXX, k.ú. K., pozemok na parc. reg. „C“ KN č. XXXX/X o výmere 1210 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a na LV č. XX, k.ú. T. XXXX/X, pozemok na parc. reg. „c“ KN Z.X/X o výmere 255 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (ďalej len „pozemky“), na ktorých je postavená stavba so súpisným číslom XXXX, vedená na LV č. XXXX, k.ú. K. a na LV č. XXXX, k.ú. T. X. (ďalej len „stavba“). Žalovaný (SR - Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava - mesto je na základe Zmluvy o prevode správy majetku štátu zo dňa 03.04.2000 vlastníkom tejto stavby postavenej na pozemkoch žalobcu. Podľa prílohy č. 1 k Rozhodnutiu primátora hlavného mesta Slovenskej republiky č. 28/2011 zo dňa 01.11.2011, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno, Tabuľka č. 100 - Tabuľka cien prenájmov nehnuteľného majetku za účelom nájmu podľa pol. 16 (objekty okrem garáží pôvodne rozdelené ako 16) objekty na službu, administratívu a predajne 16a) objekty na herne, stávk. kancelárie, reštaurácie, kaviarne, banky a zmenárne, 17) objekty na bývanie) v lokalite III. (k.ú. G. od R., E., G.. J., O., T. X., K., B.) je cena 15,- eur/m2/rok. Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava - mesto listom zo dňa 08.07.2009 vyzvala ako správca majetku štátu žalobcu na usporiadanie vzťahov medzi nimi k pozemku pod budovou. Žalobca spočiatku nepristúpil k vysporiadaniu vzťahov predajom pozemkov s odôvodnením, že na časť pozemku boli uplatnené reštitučné nároky (list zo dňa 22.07.2019). Obvodný pozemkový úrad na žiadosť Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava - mesto listom zo dňa 01.04.2010 oznámil, že k parc. č. 1407 nebol uplatnený reštitučný nárok oprávnenou osobou. Listom zo dňa 05.03.2013 žalobca vyzval Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Bratislava - mesto na usporiadanie vzťahov k pozemkom pod stavbou aj napr. zriadením vecného bremena k pozemkom za náhradu, prípadne odkúpením pozemku, užívanému bez právneho dôvodu, pričom ho vyzval na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za dva roky užívania pozemku, a tiež na platenie obvyklej sumy nájomného určenej podľa Rozhodnutia primátora hlavného mesta SR Bratislavy, a to každý nasledujúci mesiac od doručenia výzvy až do usporiadania vzťahov medzi stranami. Žalobca vystavil za týmto účelom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Bratislava - mesto aj faktúry. Listom zo dňa 28.08.2013 žalobca vyzval Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Bratislava - mesto, aby sa písomne vyjadrila, či má záujem o majetkovoprávne usporiadanie vzťahu k pozemkom žalobcu, nakoľko to ústne deklarovala na rokovaní Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, na čo Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava - mesto odpovedala listom zo dňa 02.10.2013, že má záujem o majetkovoprávne usporiadanie predmetných pozemkov, formou kúpy, prípadne nájmu. Upomienkou zo dňa 16.12.2013 žalobca vyzval Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Bratislava
- mesto na zaplatenie sumy 53.106,25 eur za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu v období do 01.01.2010 do 30.12.2013. Listom zo dňa 11.02.2014 žalobca oznámil Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Bratislava - mesto, že pripravujú na rokovanie mestských orgánov materiál s návrhom na predaj nimi užívaných pozemkov za cenu určenú podľa znaleckého posudku 195.006,15 eur a tiež na úhradu ceny za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu v sume 53.106,25 eur. Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava - mesto listom zo dňa 07.03.2014 oznámila žalobcovi, že nemá prostriedky pridelené zo štátneho rozpočtu na kúpu pozemkov v roku 2014. Listom zo dňa 10.07.2014 bola Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava - mesto vyzvaná, aby oznámila žalobcovi, či už má prostriedky na vysporiadanie vzťahov k pozemkom, aby na rokovaní
Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy dňa 25.09.2014 mohli predložiť materiál s návrhom na predaj pozemkov. Listom zo dňa 10.09.2014 Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava - mesto žalobcovi oznámila, že finančné prostriedky potrebné na vysporiadanie sa naplánujú až do rozpočtu 2015. Listom zo dňa 07.10.2014 Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava
- mesto požiadala Štátnu veterinárnu a potravinovú správu SR o rozpočtovanie finančných prostriedkov na rok 2015 vrátane prostriedkov na kúpu pozemkov od žalobcu a na úhradu za ich užívanie.
8. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
8.1. G.ľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.z.“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
8.2. G.ľa § 456 O.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
8.3. G.ľa § 458 ods. 1 O.z., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
8.4. G.ľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
8.5. G.ľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Po začatí konania, podaním doručeným súdu dňa 24.02.2017 a dňa 23.10.2017 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie 251.285,53 eur s príslušenstvom späť, z dôvodu premlčania uplatňovanej pohľadávky v tejto časti. Súd s ohľadom na prejav žalobcu konanie v súlade s § 145 ods. 2 C.s.p. v tejto časti zastavil. Súhlas žalovaného nezisťoval, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania a predbežného prejednania sporu (§ 146 ods. 1 C.s.p.)
10. Žalovaný namietal svoju pasívnu vecnú legimáciu v konaní, z dôvodu, že v žalobe nebol správne označený. Bol označený ako štátny orgán, Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava
- mesto, a nie ako štát - Slovenská republika, za ktorú v tejto veci koná Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava - mesto z titulu správy majetku štátu. Súd v tejto veci poukazuje na nález Ústavného súdu SR z 12. januára 2017, sp. zn. II. ÚS 67X/X016, podľa ktorého, ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná. Ak bol žalobcom v žalobe ako žalovaný označený len orgán oprávnený v mene štátu konať, pričom z iných častí žaloby zjavne vyplýva, že smeruje proti štátu, je povinnosťou konajúceho všeobecného súdu žalobcu vyzvať na odstránenie vady žaloby spočívajúcej v jej nezrozumiteľnosti z dôvodu neurčitosti. V danom prípade, kto je vlastníkom stavby, a teda žalovaným subjektom, vyplýva aj z LV č. Z. a LV č. XXXX, ktoré žalobca priložil k žalobe ako dôkaz toho, kto sa ako vlastník stavby umiestnenej na jeho pozemku na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. Je zrejmé zo žaloby a jej príloh, že žalobca žaluje vlastníka stavby umiestnenej na jeho pozemku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto ak žalobca vo svojom ďalšom podaní, bez výzvy súdu na odstránenie vád, špecifikoval žalovaný subjekt uvedením, že ide o štát - Slovenskú republiku, za ktorú koná Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava - mesto, považoval súd toto podanie za odstránenie vady žaloby, a nie za návrh na zmenu žalovaného. Súd preto bez rozhodovania pokračoval v konaní so žalovaným ako správne označenou stranou sporu. Súd ďalej uvádza, že v konaniach o majetok štátu je vždy potrebné ustáliť konkrétneho správcu, ktorému bol daný majetok zverený do správy. Tieto vzťahy upravuje zákon č. 278/1993 Z.z o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
11. V konaní nebolo sporné, že žalovaný užíva pozemky žalobcu bez právneho dôvodu a bez poskytovania náhrady žalobcovi za užívanie týchto pozemkov. Užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, prípadne bez iného právneho titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec predstavuje typický príklad plnenia bez právneho dôvodu. V tomto prípade vzniká majetkový prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, že by sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá užívateľské právo k veci. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorá je založená na tom, že medzi zúčastnenými osobami od začiatku chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. V prípade, ak užívateľ nie je schopný vrátiť spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci, tento užívateľ je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme. Pokiaľ nie je výška bezdôvodného obohatenia ustanovená právnym predpisom, určí ju súd.
12. Na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, keď užíval vec žalobcu (pozemky) bez zmluvy o nájme, prípadne bez iného právneho titulu oprávňujúceho ho užívať cudziu vec. Žalovaný namietal, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, keď žiada od žalovaného náhradu za užívanie pozemkov žalobcu, pričom bol žalobca pri usporiadaní vzťahov k pozemkom pasívny, keďže nepredložil žalovanému doposiaľ písomnú nájomnú ani kúpnu zmluvu. Súd uvádza, že žalobca minimálne v období, za ktoré požaduje plnenie od žalovaného, sa preukázateľne (na základe dôkazov predložených žalovaným) pokúšal o usporiadanie vzťahov medzi stranami sporu, keď viackrát vyzval žalovaného na oznámenie, či má záujem o odkúpenie pozemkov v konkrétnej cene, na čo žalovaný uviedol, že záujem má, ale nemá pridelené finančné prostriedky z rozpočtu na tento účel. Je na vlastníkovi nehnuteľnej veci, ako bude s touto nakladať, a teda, či v danom prípade so žalovaným uzavrie nájomnú zmluvu, alebo mu ponúkne vec vo svojom vlastníctve na predaj, či mu príp. ponúkne iné riešenie - možnosť zriadiť k pozemkom vecné bremeno. Ak žalovanému nevyhovuje postup žalobcu pri navrhovaní usporiadania ich vzťahov k pozemkom pod stavbou, má možnosť formou žaloby požiadať o ich vysporiadanie súd. Žalovaný však s odôvodnením, že je štátnou rozpočtovou organizáciou, pričom nemá pridelené finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na vysporiadanie vzťahov medzi stranami sporu na kúpu pozemkov, ani na zaplatenie náhrady, pozemky žalobcu bez právneho titulu a akéhokoľvek protiplnenia naďalej užíval a doposiaľ užíva. Žalovaný síce argumentoval, že nevyužíva tento bezprávny stav, a snaží sa ho vyriešiť, ale napriek uvedenému nezaplatil žalobcovi doposiaľ žiadnu náhradu, ani na základe výzvy, ani dobrovoľne. Takéto konanie žalovaného bez vízie trvalého usporiadania vzťahov medzi stranami považuje súd za rozporné s dobrými mravmi, keď žalovaný ani neuviedol, kedy by mal mať pridelené prostriedky zo štátneho rozpočtu na tento účel. Navyše za užívanie pozemkov žalovaným v období od 03.04.2000 do 12.05.2013 žalobca žiadne plnenie nezíska, s výnimkou prípadného dobrovoľného plnenia, nakoľko v tejto časti žalovaný dôvodne namietol premlčanie nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby.
13. Žalovaný spochybňoval výšku odplaty vyčíslenej žalobcom, s odôvodnením, že ide o subjekt, ktorý koná vo verejnom záujme, pričom stavbu na pozemkoch žalobcu využíva na administratívne účely. Počas celého konania nekonkretizoval, aká suma by podľa jeho predstáv zodpovedala obvyklému nájomnému, resp. aká by podľa jeho predstáv mala byť výška bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa obmedzil iba na spochybnenie výšky odplaty z dôvodu, že nevyužíva stavbu na podnikateľské účely. Nepredložil súdu žiaden dôkaz ani nenavrhol dokazovanie ohľadne výšky primeranej odplaty. Navyše účel využitia stavby na pozemkoch žalobcu bol žalobcom pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia podľa rozhodnutia primátora zohľadnený. Súd s ohľadom na uvedené považoval za dostatočne preukázanú primeranú odplatu za užívanie pozemkov žalobcu ako obvyklú výšku odplaty za nájom pozemkov žalobcu, a to na podklade Rozhodnutia primátora hlavného mesta SR - Bratislavy č. 28/2011 zo dňa 01.11.2011, ktorým sa ustanovujú ceny prenájmov a ceny predbežnej odplaty za vecné bremeno. V uvedenom rozhodnutí, z ktorého pri určení výšky bezdôvodného obohatenie vychádzal aj žalobca, je zohľadnený účel nájmu pozemku (administratívna budova), a tiež lokalita, v ktorej sa pozemok nachádza (K. a T. X.). Súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal konkrétne z ceny nájmu určenej pre „pozemky - o.i. objekty na administratívu“, čo podľa položky 16 tabuľky č. 100 prílohy č. 1 k predmetnému Rozhodnutiu primátora hlavného mesta SR predstavuje v lokalite III. (o.i. T. X., K.), sumu 15 eur ročne za m2. Vzhľadom k uvedenému, pri výmere pozemkov - spolu vo veľkosti 1.465 m2 (1.210 m2 + 255 m2) je cena nájmu za pozemok v sume 1.831,25 eur mesačne, a cena nájmu za pozemok v sume 59,07 eur denne, čo súd ustálil ako primeranú odplatu za užívanie pozemkov žalobcu. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby bolo vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 13.05.2013 do 31.03.2015, teda 22 mesiacov x 1.831,25 eur + 19 dní x 59,07 eur, t.j.
spolu v sume 41.409,88 eur. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením tejto sumy, zaviazal ho súd aj na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v zákonnej výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 13.05.2015 (odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby) až do zaplatenia, tak ako žiadal žalobou žalobca, keďže v tom čase žalovaný už bol v omeškaní vzhľadom na predsporovú výzvu zo dňa 10.02.2015, ktorou žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia.
14. Žalovaný do zápisnice na pojednávaní uviedol, že pri určení výšky bezdôvodného obohatenia je potrebné prihliadať na to, aký prospech mal žalovaný z užívania nehnuteľnosti, pričom nie je dôležitá strata oprávneného subjektu. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 02.11.2000, sp. zn. 30Cdo/1789/2000. Rozhodnutie, na ktoré poukázal žalovaný nie je možné použiť na daný prípad, resp. nie je možné pre daný prípad z neho vyvodiť žiadne závery. Predmetom konania, na ktoré poukazuje žalovaný, bolo určenie výšky bezdôvodného obohatenia z dôvodu neplatnosti nájomnej zmluvy medzi stranami sporu pri užívaní nebytových priestorov, pričom súd určil výšku bezdôvodného obohatenia podľa vyhlášky č. 585/1190 Sb. ako všeobecne záväzného predpisu a nevychádzal z ceny nájmu určenej v nájomnej zmluve, ktorú považoval za neplatnú z dôvodu, že si strany sporu dohodli cenu nájmu v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Pri určovaní ceny nájmu ako bezdôvodného obohatenia sa nebrala do úvahy strata oprávneného subjektu, ktorá spočívala v rozdiele ceny uvedenej v nájomnej zmluve a ceny určenej podľa osobitného predpisu. V danom prípade však nie je sporná cena nájmu z dôvodu rozdielu medzi výškou určenou dohodou účastníkov (napr. nájomnou zmluvou) a výškou určenou podľa všeobecne záväzného právneho predpisu. Preto nie je možné toto rozhodnutie na prejednávaný prípad aplikovať. Súd už vyššie uviedol, že žalovaný počas celého konania neuviedol, aká by mala byť podľa neho výška protiplnenia za užívanie pozemkov žalobcu bez právneho dôvodu. Za týmto účelom nepredložil žiadny dôkaz, ani vykonať žiadny dôkaz nenavrhol. Obmedzil sa iba na spochybnenie výšky bezdôvodného obohatenia určenej žalobcom spôsobom uvedeným vyššie, pričom súd určil výšku bezdôvodného obohatenia na podklade Rozhodnutia primátora hlavného mesta SR Bratislava č. 28/2011 zo dňa 01.11.2011, ako primeranú odplatu vo výške obvyklého nájomného. Súd poukazuje na iné rozhodnutia súdov SR, ktoré pri určení výšky obvyklého nájomného z dôvodu bezdôvodného obohatenia vychádzali z rozhodnutia Primátora hlavného mesta SR Bratislavy účinného v žalovanom období (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.6.2017, sp. zn. 7C/122/2016 potvrdený rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 14.02.2018, sp. zn. 7Co/308/2017, rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 10C/7X/X014 zo dňa 30. mája 2017 potvrdený rozsudkom Krajského súdu zo dňa 23.05.2018, sp zn. 7Co/30/2018, všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk).
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému (úspech v konaní 85,85 %), ako v prevažnej časti úspešnej strane sporu (zastavenie konania v časti procesne zavinil žalobca), priznal voči žalobcovi (úspech v konaní 14,15 %) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 71,70 % (úspech žalovaného 85,85 % - úspech žalobcu 14,15 %). O výške trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.